My Diary

Čo čert nechcel..!

13. srpna 2012 v 12:28 | Dadushka
Nikdy netreba podceňovať silu osudu!
Deduško na obláčiku zrejme chcel, aby som ostala doma, učila sa slovenčinu, čítala Krsného Otca (mimochodom, nadšeným čiateľom vrelo odporúčam (aj keď to nie je slash ;D (hoci... so štipkou fantázie...))), a v nepodstatnom rade, písala! Tak priateľia, máme to oficiálne, osud si želá, aby som písala.

Inými slovami, zo stanovačky mám jedno veľké nič.

Len toľko..

9. listopadu 2011 v 5:49 | Dadushka
...že žijem.
Ale chýba mi to.

Neviem koľko kto viete, nuž ale pár dní dozadu Lambert vystupoval na EMA s Queenami. Dnes poobede som čírou náhodou mala čas a skočila som na zopár blogov, stretla som sa s Extasyiným článkom a našene sa vrhla do komentovania!
A...
Uvedomila som si, ako mi blog chýba.
Tým nemyslím len Adommy (ale dočerta, veľká časť toho je Adommy!) ale aj miesto... kde sa môžem vypísať, kde sa môžem podeliť o moje dojmy. V skutočnosti to miesto mám (však tam práve píšem, všakže) , čo však nemám... je....
Teda, nedá sa povedať, že nemám čas, lebo ten sa predsa len sem-tam nájde. Ide skôr o to, že...
Cca tri mesiace dozadu keď som ešte bola obzvateľ európskeho kontinentu som tak trochu žila v dvoch svetoch: v Bratislave a tu, na blogu.

Avšak tým, že som teraz tu mi pribudol jeden nový svet. A tri svety naraz (1.San Diego/Amerika, 2.Slovensko/Európa, 3.Blog), to je už... príliš. Obzvlášť keď mi ten prvý dáva dosť zabrať. Zároveň sa snažím čo najviac odpútať od toho druhého, pretože... tak je ľahšie vysporiadať sa s tým, čo sa deje TU.
Nie je to totiž vôbec jednoduché. Nie je jednoduché nájsť si priateľov v škole, kde sú decká na úplne inej úrovni (či už mentálnym vekom či intelektom), kde vás berú ako atrakciu na jeden rok. Teda, nemám nič proti tomu byť atrakciou ale problém je v tom, že môj život tu na tých milých ľuďoch, čo sa so mnou v škole rozprávajú vyslovene záleží... čo si oni pravdaže neuvedomujú.

Nie je jednoduché vychádzať so skupinou cudzích ľudí, ktorá vám majú byť rodina, obzvlášť keď máte hosťovskú rodinu, ako mám ja. Toto tu asi ani nebudem rozoberať, poviem len toľko, že hosťovskú rodinu idem meniť.
Do všetkého toho, čo riešim tu (hľadám si vysokú školu, rozhodujem sa o vysokej škole, snažím sa tu mať čo najlepší zážitok, učím sa angličtinu, chodím do školy, bojujem s kilami, bojujem s hľúpimi američanmi, bojujem s apokalyptickými podmienkami v byte v ktorom bývam, bojujem s tým najdebilnejším počasím, aké si len môžete predstaviť) ešte musím uisťovať mojích rodičov, že sa mám dobre. Nie, nie je to lož, mám sa totiž naozaj dobre. Problémy ktoré mám si riešim sama alebo s niekým, kto je tu. Nechcem aby sa moja rodina musela zaťažovať tým, čo sa mi tu deje, pretože predsa len, oni tu nie su.

Teda takto: nechcem aby ste si mysleli, že tu zažívam peklo, to teda určite nie. V skutočnosti si naozaj užívam (až teda na to počasie, ktoré si hádam zaslúži vlastný článok) ameriku ako sa patrí a je mi naozaj naozaj dobre, v škole sú zo mňa hotoví, kamarátov mám, všetko ide jak po masle. Kurnikšopa, tri dni dozadu som so slzami v očiach kráčala po chodníku slávy v Hollywoode!

Ide len o to, že či j zážitok pozitívny či negatívny, pre mňa je to tu úplne iný svet, žijem úplne iný život. Na druhej strane, môj "starý" život je ešte stále súčasťou mňa, nemôžem sa odrezať od všetkého na Slovensku (a Česku a tak podobne), lebo to jednoducho nie je fyzicky ani psychicky možné.
Na jednej strane je lepšie, keď mám od toho odstup, na tej druhej: je to ťažké a omnoho viac to bolí.
Takže okrem toho, že som myšlienkami doslova tisíc míľ vzdialená bojujem aj s tým, aby boli oba moje životy v rovnováhe a príliš sa neovlyvňovali.

A potom je tu blog.
A ak ste čítali moje predchádzajúce slová pozorne a podarilo sa mi aspoň trochu povedať to, čo som mala v pláne tak chápete, že tu nikde miesto na myšlienky na blog či poviedky nemám.
Je to ale nevýslovne frustrujúce priatelia.

Pretože písanie milujem. Hocikedy keď zaspávam tak sa mi pred očami mihajú všetky možné scénky ale... sú odtlačené všetkým čo sa v ten deň odohralo, myšlienkami čo by som mala a nemala nasledujúci deň robiť, aby bol nasledujúci deň lepší ako dnešní. Myšlienky na moju rodinu a na mojich priateľov, ktorí mi tu chýbajú už len preto, aby tu tú palmovo-kalifornsko-americkú krásu, alebo palmovo-kalifornsko-americkú hľúposť, videli. Myšlienky na všetkých ľudí, ktorých stretávam v škole a s ktorými je trochu ťažšie dostať sa do naozaj hlbšieho priateľstva a v neposlednom rade veci ktoré riešim sama so sebou a so svojím správaním.

Preto aj keď tu mám voľný čas... musím sa držať priviazaná k tomu, čo sa deje tu, pretože odletieť myšlienkami späť na európsky kontinent je omnoho ľahšie, než sa napriek všetkému hore spomenutému môže zdať.
Už len tú hodinu, ktorú som tu strávila písaním... už to ma poznačilo a bojujem s chuťou nasadnúť na lietadlo a vrátiť sa späť. Také niečo ale urobiť vôbec nechcem.
Len chcem aby ste... chápali.

Pretože mi okrem toho chýbate aj vy, ľudia čo to tu čítate a tiež tá naša povestná glamberťácko-blogová komunita. S niektorými z vás som v kontakte cez Facebook ale... nie je to to. Nie je to ono.
Hockedy sa pristihnem pri tom, že si čítam niektoré svoje poviedky alebo články a hlavou mi prechádza, aké skvelé obdobie to bolo, čo všetko sa zo mňa dostalo.
Chýba mi to. Veľmi.
Chýbate mi. Veľmi.
Pokiaľ ale chcem mať tento rok úspešný a pokiaľ nechcem každý večer pred spaním plakať do vankúša, tak sa na to... na vás... nemôžem sústreďovať. Dúfam, že to chápete.

Internet!

16. srpna 2011 v 13:53 | Dadushka

Okej teda. Tak teda idem vysvetliť, kam som sa to minulý týždeň prepadla.

K babičke!



Ak ste ale nepostrehli, tak nie som celá zdeptaná a bez života, čiže som nebola u babičky kysuckej ale u babičky opavskej. Čiže nie na samote u lesa ale normálne, že v meste (waw!). A keďže moji starý rodičia žijúci v Opave žijú aj s mojou tetou a sedemnásťročným bratrancom, nachádzajú sa v tom dome aj také vymoženosti ako satelitná televízia či internet. Avšak tí mumáci prestavovali jednu izbu a odpojili od počítača modem, čím resetovali uložené prihlasovacie meno a heslo a nevedeli ho nikde nájsť. Tak som bola bez internetu.

Ach bože.



Nie žeby som to nejako nevedela prežiť, ide len o to, že som sa na to psychicky nepripravila, nemala som ako dať komu vedieť, že ma neprešlo auto a neležím v nemocnici a ešte aj s tým kreditom som na tom bola biedne.

Umiestnená!

2. srpna 2011 v 22:46 | Dadushka
Čííííže.

Rozmýšľam ako zmysluplne napísať tento článok, keďže sa mi stále rozchádzajú myšlienky a sem-tam sa mi začnú z ničoho nič triasť prsty a hoci mám úžasnú veľkú klávesnicu, tak mi to trochu robí problém.

Pretože... mi dnes prišiel e-mail s umiestnením na mojom študijnom pobyte v USA, no ktorý idem tento školský rok.

Pretože priateľia....

Ďalšia neaktivita/Kde je to moje vysnené nič-nerobenie?

25. července 2011 v 18:11 | Dadushka
Je to tak priatelia.
Ledva som zo seba stihla umyť všetko to blato, už idem k babke. Svet je zlé a kruté miesto.
Avšak chápem to. S dedom to nevyzerá najlepšie (už druhý (ak nie tretí) rok leží po tretej mozgovej mŕtvici ochrnutý na pol tela na postely (ak by ste vedeli, akú mám babku, tak sa nedivíte)) a pred odchodom do Ameriky tam už možno asi ani nepôjdem.
Beriem si ale notebook a všetky podstatné veci, takže síce budem bez internetu, no intenzívne pracovať na 23. pohľade a taktiež sa budem pravda pokúšať nejako doválať toho Lovera :-)

Po týždni, od bahna a hliny...

23. července 2011 v 21:32 | Dadushka
Priatelia som späť!
Teda, bola som späť už včera ale... ako to býva, bola som dosť na odpadnutie, čiže som akurát tak došla domov, vybalila kabelu, pozabíjala všetku chrobač, čo z nej vybehla, hodila sa do sprchy, takmer upchala odtok špinou a zaľahla do postele.

Tento týždeň bol ten hádam najdlhší v mojom živote.

Dočasná neaktivita (alebo na čo som sa to zase dala nahovoriť)

16. července 2011 v 10:59 | Dadushka
Nahlasujem, že od dnes do budúce soboty tu nie som.

Totiž, už viac ako štyri roky a znáy prehovárajú na jednu akciu, odohrávajúcu sa na ľudskou nohou nepoškvrnených slovenských lúkach a tento rok som konečne povedal "Tak fajn"

Sweet sixteen!

15. července 2011 v 22:35 | Dadushka
Už je to tak vážení!
Dnešným dňom som znovu a ďalší rok staršia. Ešte stále mám tú rozkošnú prípomu -násť, no aj tak mám pocit, že sa isté obdobie môjho života končí. Po týchto prázdninách odchádzam na rok preč a vrátim sa až do maturitného ročníka. Do maturitného ročníka.
A budem maturovať.

Keď tak spomínam na dobu, keď som mala asi desať rokov, nevedela som sa dočkať, kedy budem mať dvanásť(!!!) a šestnásť bola taká ďaleká budúcnosť, že som si to ani nevedela predstaviť, tak sa mi chce smiať a plakať zároveň.
A to sa už ani nenazdám, a budem maturovať.

To nám to bol deň vážení!

11. července 2011 v 23:55 | Dadushka
Začal o 00:0O:01, ako teda veľká väčšina dní, ktoré som za svoj život zažila. Ak by ste sa ma opýtali, prečo dočerta som šla spať až o pol piatej nadránom... vzhľadom na to, že som ráno mala vstávať o siedmej a ísť s otcom do mesta.

Ja sa jednoducho raz za čas rozhodnem, že nejdem v noci spať. O to väčšia sranda je potom nasledujúci deň ustáť na nohách.

A to teda bola sranda priatelia!


A vy ste si už určite mysleli...

6. července 2011 v 1:00 | Dadushka
...že ma zrazilo auto.
...že mi prestal fungovať internet.
...že sa mi pokazil počítač.
...že som skončila s blogovaním.

AVŠAK!
Nič z vyššie uvedeného sa neodohralo. Odpoveď na moju predchádzajúcu neaktivitu nieje vôbec taká vzrušujúca, je to jednoducho: Škola.
Och, argumentuje tým, že "tá sa predsa skončila už vo štvrtok"?
Mne sa prázdniny začali tak pred polhodonou, keď som dopísala referát o Japonskej ekonomike ako jedno z centier globálneho trhu. A vďakabohu som ho už dopísala. A poslala učiteľovy. A mám prázdniny.
Amen

Pri tom našom slovenskom mori...

26. června 2011 v 15:24 | Dadushka
Tak som teda tu priatelia! A červenšia než kedykoľvek pred tým!

Došli sme autobusom dnes o piatej ráno, do svojej postieľky som zaľahla asi o šiestej, hneď potom ako som absolvovala sprchu a desať minút schla od všetkých panthenolov a podobných výmyslov, ktoré som na seba v podobe dvojcentimetrovej vvrsty nahádzala, bo inak som nebola schopná normálne pohybu bez toho, aby som jojkala od bolesti. A zobudila som sa okolo desiatej na to, ako sa ku mne sestrička túli a pýta sa ma, ako bolo.

Ak by som to mala nejako zhrnúť:
  1. Uvedomila som si, ako dlho som pri mori nebola.
    (Už len to, aká zaskočená som bola, keď som zistila, že je slané, hovorí za seba)
  2. Pripomenula som sama sebe, že som plážový typ a more milujem.
    (Čiže všetky chytré odpovede v dotazníkoch, že si radšej zalyžujem ako ležím rozvalená na pláži neberte vážne)
  3. Ako je možné, že mlieko po opaľovaní je vždy taaak strašne studené!!???
    (Akože naozaj, človek ho má pol dňa na slnku a aj tak keď to na seba kypne, tak môže vyskučiť tri metre do vzduchu!)

Tak som pochopila, že víkendy naozaj nemôžem byť offline a tiež ako je možné, že sa medzi sebou v rodinách vraždí

19. června 2011 v 18:55 | Dadushka
Zase raz som tu cez víkend nebola a ten Ratliff zase dačo spáchal.
Akože naozaj, naozaj, naozaj, robia mi to akože schválne?.... Proste, vrátim sa od babky domov, dosť rozhodená ako psychicky, tak fyzicky, ledva sa najem a kuknem na FB, vidím že tam koluje dáke video, v súvislosti s ktorým sa skloňuje Sutanove a Tommyho meno a tiež pri tom vidím veľa "!!!" a "O.O" a tak podobne a... ajaj.

Ako som absolvovala Bratislavský dúhový PRIDE

7. června 2011 v 17:40 | Dadushka
Tento článok som začala písať ešte vo vlaku, na ceste domov a som rada, že som tých pár viet naškrabala, lebo som sa aspoň mala teraz čoho chytiť..

Začala by som tým, ako to začalo.
Že mne a môjmu dobrému kamarátovi poslala jedna naša dobrá kamarátka Ivka odkaz na dúhový pochod s otázkou "Ideme?"
On: "Ja sa nejako nechystam, lebo to predpokladam skonci tak ako minuly rok... druha vec je, ze by som si ten vikend mal opakovat dejepis na test "
Ja: "Hlásim sa! Asi ma tam niekto zbije ale nech! xD"

Tak sme teda šli.

Getting ready...

16. května 2011 v 19:27 | Dadushka

Tak si tu teda sedím, otecko mi tu vedľa spí na gauči a svojím chrápaním mi spolu s Televíznimi Novinami robí zvukovú kulisu, popíjam čajík, čakám dokým slnko zapadne, aby som mohla ísť behať (nenávidím, keď mi to svieti do očí) a rozhodola som sa oznámiť svetu, že mám tak trošku obavy.

Hello World!

7. května 2011 v 4:03 | Dadushka
No v prvom rade som zo seba momentálne úprimne šokovaná, keďže som za posledný týždeň nebola ako na vlastnom blogu, tak poriadne ani nikoho spriatelenom či tak podobne. Velice hlboko sa ospravedlňujem, ale tak viete jak to chodí, mala som hlavu plnú vecí z neinternetového života atď atď, myšlienky na to, že mám vlastne dajaký blog a vôbec, že existuje dáky ten internet sa nejako rozplynuli.

Resetovaná!

27. dubna 2011 v 12:00 | Dadushka
(upozorňujem, že článok bol napísaný už o pol ôsmej ráno, len akosi som nebola schopná nájsť nejakú wi-finu)

Želám krásne ránko!
Mám práve teraz celkom fajnú náladičku, sedím si vo vlaku do Viedne (postnem to hneď ako dôjdem na školskú wi-finu), počúvam Redemption od Muse (prenááááádhernááááá skladba <3 (prisahámbohu, oni nie sú z tejto planéty...)) a rozhodla som sa trochu podeliť so svetom, čo sa mi práve premáva hlavou.
Pretože úprimne? Som asi ten najšialenejší človek, ktorého poznám.
Viete totiž, čo robím, keď mám pocit, že mi veci nevychádzajú? Keď som napríklad zničená a sklamaná z toho, čo všetko som za poslednú dobu (ne)urobila a tak podobne? Keď mám hlavu plnú myšlienok, ktoré ma tiahnu k zemi?
Resetujem.
Úplne doslova začínam od začiatku.

Uf! A je to!

11. dubna 2011 v 14:55 | Dadushka
Tak dámy a páni! Konečne to mám za sebou! Konečne je koniec!
Dnes som si konečne uzatvorila tie šialené polročné známky, ktoré boli dôvodom mojej terajšej neaktivity, ktorá ma síce veľmi mrzí, ale je mi ľúto, inak sa nedalo.

Ak nechápavo krútite hlavou, ako je možné, že si teraz uzatváram polročné známky tak vedzte, že síce som originálne študentom Bratislavského gymnázia, ktoré však má "družbu" (skôr podporu, lol :P) jedného Viedeňského gymnázia. Na to môže žiak našej školy bezplatne chodiť (okrem cestovného, pravda) v rámci zlepšovania sa v nemeckom jazyku, pokiaľ si napíše nejakú tú žiadosť, má nejaký ten prospech, vie sa správať a pôsobí reprezentačne. Ja zrejme reprezentačne pôsobím, preto momentálne robím dve školy naraz.

Pôvodne som mala skončiť polrok koncom Marca, ale keďže som tak úžasne ochorela, tak som si podala žiadosť o posunutie. To, či bola žiadosť schválená je už otázne, ja som si však známky douzatvárala až teraz, resp. tento týždeň. Waw, a aký týždeň to teda bol! Celé polročné učivo na päť dní. Juchú!

A tak znovu žijem!

27. března 2011 v 23:22 | Dadushka
Dobrý večer! :)
No tak som teda ožila!

Tak trošku som zomrela...

21. března 2011 v 15:50 | Dadushka
Tak sa teda stalo, že piatok 18.3.2011 sme si my, päť Glambertiek, urobili stretko v Bratislave. Predtým som sa vlastne z nich nestretla len s jednou dievčinou a to len preto, že nebola na Viedeňskom koncerte.
Plán bol taký, že ja vyzdvihnem dievčatá z autobusovej stanice a potom pôjdeme na byt jednej Glambertky, ktorá býva v Bratislave, kde potom prespíme. V Sobotu sa totiž museli baby už vracať.
No a teda, čo môže päť báb nášho charakteru robiť spolu celú jednu noc, tak, aby sa skutočne zabavilo...?

Som späť!, alebo krutý návrat do reality

12. března 2011 v 18:42 | Dadushka
Tak a som tu : )
Oddýchnutá, zregenerovaná a zároveň aj poriadne zbitá...

Každý čo sleduje čo píšem: Prečítať!

1. března 2011 v 18:15 | Dadushka
Hej, Verejný oznam!

Ďalšie ÁNO!

28. ledna 2011 v 23:37 | Dadushka
    
     A prečo? Muhahahaha!!

YES!

27. ledna 2011 v 11:25 | Dadushka
    
    Áno, áno, ÁNO!!!

Videli ste niekedy...?

25. ledna 2011 v 18:49 | Dadushka
     Ostala som trochu pobavená.

     Viete totiž, ako jednorázovka Tracks of My Tears vznikla?

Piatok!

21. ledna 2011 v 23:33 | Dadushka
      Môžem povedať len toľko, že dnešný deň mi nenormálne zlepšil náladu.
      Bola tom totiž v škole v Bratislave a po dlhej dobre som videla svojich milovaných spolužiakov. Síce som totálne pokašlala a písomku z fyziky ale... Nejako mi to bolo dnes jedno.
      Konečne som bola s mne blízkymi ľuďmi a poriadne sa nasmiala :D Padali skvelé hlášky, uvažovalo sa napríklad nad tým, či naša španielčinárka nie je vyrobená z antihmoty :D
      Proste milujem svoju Bratislavskú školu.
 
 

Reklama