03....(Deeper and Deeper)

14. srpna 2012 v 13:18 | Dadushka |  Deeper and Deeper
Nuže!
Extasy mala narodeniny! To mi pripomenulo situáciu z minulého roka a že by sa teda patrilo, aby sa tu obbjavilo pokračovanie Deeper and Deeper. Som síce taký neskorši gratulant, ale tak jak sa hovorí, radšej neskoro ako nikdy :-D

Myslím ale, že by bolo treba zvýšiť intenzitu môjho písania, keďže týmto tempom to dokončím tak za desať rokov, všakže :-D

Čiže ešte raz, všetko najlepšie Extasy!



Prejsť nočným klubom s cieľom nikoho sa nedotknúť je presne taká náročná úloha, ako sa na prvý pohľad zdá. Jack si však za tie roky vypestoval skutočne obdivuhodnú schopnosť zvládnuť to s obratnosťou a eleganciou jemu vlastnou, okolie si tak ťažko všimlo, čo vlastne robí. Dôvod, prečo sa o to vôbec unúval bol jednoduchý fakt, že nemal veľmi rád, keď sa ho neznámi ľudia dotýkali bez jeho "zvolenia". Môžeme to vlastne nazvať traumou z povolania.

Takéto priechody davom mu teda išli celkom od ruky, je teda pochopiteľné, že keďže sa tak šikovne naučil davmi prechádzať, veľmi sa v nich nezdržiaval, v skutočnosti sa v tomto konkrétnom dave vyskytoval jedine, keď to od neho nejakým spôsobom chcel klient. V skutočnosti však Jack mal davy rád. Rád sledoval takéto masy ľudí, užíval si atmosféru, ktorú prinášali. Preto sa najradšej a aj najčastejšie zdržoval v miestach, z ktorých mal najlepší výhľad, čiže často pri bare, či na poschodí, ktorého sa cez kovové zábradlia dalo sledovať značné množstvo prízemia. Isto, mal aj inú možnosti, kde stáť, avšak to by znamenalo tancovať na jednom z vyvýšených pódií, na čo by sa teda nikdy nedal čo aké prepitné zato tam go-go tanečníci dostávali. Radšej zvádzal oblečený. Posledná možnosť bola jeho najobľúbenejšia, rád čas strávil pri mixážnom stole vedľa DJ-a, avšak tam na neho nemohli vidieť potenciálny klienti, čiže to pre Jacka bola skrátka strategicky nevýhodná pozícia.

Konkrétne v túto chvíľu však Jack nemal náladu ani len na atmosféru davu, nad nič takýmto teda neuvažoval, miesto toho sa prebojoval až k nenápadným dverám, ktoré výstražnými písmenami upozorňovali, že táto sekcia je prístupná iba zamestnancom. Jack stlačil kľučku a prešmykol sa do priestoru za nimi. Dvere za nimi s tupým zvukom žuchli a stlmili hlasnú hudbu z centra klubu. Jack si mierne odpil z fľašky pomarančového džúsu, ktorú ešte stále držal v ruke, a vydal sa prázdnou chodbou k tomu niečomu, čo by sa dalo nazvať Kristíninou kanceláriou.

Chodba pôsopila dosť zmiešane. Povedľa tvrdej betónovej podlahy pod Jackovými nohami a značne nepríjemným, ťažkým vzduchom, ktorý tu panoval, mala steny ozdobené celkom sympatickou, žltou tapetu. Atmosfére napomáhalo aj príjemné mäkké osvetlenie. Taký tip, ktorý by ste našli skôr vo fajnovejších nočných podnikoch. Chodba bývala prázdna hlavne počas otváracích hodín, kedy boli všetci zamestnanci v centre diania, zatiaľ čo tu v administratívnej časti sa robili alebo obchody, alebo čašníci utekali po dopité nápoje. A potom tu bola Kristína, ktorá mala na starosť financie.

Bolo vlastne zvláštne, že niekto tak na pohľad krehký môže mať toľko moci, koľko v podniku mala ona. Hlavná náplň jej práce bolo zhromažďovanie všetkých zárobkov a následne ich pod Trevisovým drobnohľadom distribuovať zamestnancom. Čo bolo naozaj veľa práce na jedného človeka, avšak Kristína vždy so svojím prívetivým úsmevom povedala, že robiť účtovníčku v nejakej klasickej smradľavej firme by ju nebavilo. Ak by sa jej chcelo, tak by im všetkým mohla zavariť, zobrať peniaze a tvrdiť, že jeden zo zamestnancov chamtivý a peniaze potiahol, avšak Jack vedel, že Kristína by nič také nikdy neurobila. Vedela totiž, že do istých vecí sa netreba miešať a tak ostávala v kruhu svojich povinností. Jack ju rešpektoval, bola to bystrá žena. Preto robila job, ktorý robila.

Keď Jack vošiel do malej miestnosti, ktorá bola jej útočiskom, našiel ju, ako inak, zahĺbenú v papieroch a bankovkách. Bolo úžasné, ako vždy dokázala robiť niekoľko vecí naraz. Napríklad teraz počítala peniaze, zároveň študovala účtenky a dávala si hádam tretiu večeru.
"Ahoj," prehodil Jack ledabolo, keď vošiel dnu, položil už takmer dopitú fľašu s džúsom na jej pracovný stôl a následne sa o ne oprel rukami.
"Počkaj," zamrmlala Kristína, ani nezdvihla hlavu, iba prehltla sústo gréckeho šalátu. Položila na stôl ešte tri dvadsať eurové bankovky, zahuhlala "tridsať", zapísala si sumu na najbližší papier a až potom zdvihla orieškové oči na narušiteľa. "Jack," vyzvala ho s prívetivým úsmevom.
"Potreboval by som časť z mojej výplaty dopredu," išiel Jack rovno k veci.
Úsmev sa vytratil, oči sa vrátili k papierom a prsty k počítaniu.
"Vieš, že to nejde," pokrútila ešte hlavou.
"Vrátim to hneď ako budem môcť," namietol Jack nespokojne.
"Jack," zdvihla na neho Kristína oči, "ide to mimo mňa. Vieš s kým si to musíš vybaviť," perom naznačila smer nahor.

Jack sa natiahol po džús a jedným prudkým pohybom zvyšok tekutiny vypil, potom fľašu vrátil späť na stôl. Odvrátil sa od Kristíny, položil si ruku v bok a tú druhú si pritlačil k čelu, ako keby mu to malo nejako pomôcť k situácii. Bolo to v keli. Vedel o tom.
"Hej Jackie," v tej chvíli skoro pretočil oči. Len jeden človek na svete ho takto volal. Spomeň čerta a čert za dverami, či ako sa to hovorí? "Neuveríš čo!"
"Trevis..." dostal zo seba Jack, bez toho, aby zmenil polohu.
"Máš klienta, teraz v sedmičke. Utekaj."

Áno, o čom inom mohol Trevis znieť nadšenejšie, než že Jack bude šliapať? Tentoraz Jack polohu zmenil a pozrel na Trevisa. Ako dočerta mohol mať klienta? Poslednú hodinu strávil odvolávaním každého, kto by mu teoreticky mohol požičať. A v klube strávil teraz pri najväčšom dve minúty, len čo do seba kopol alkohol a vyfajčil cigaretu.
"Tento svoj pohľad si nechaj na chvíľu, keď budeš mojím šéfom, jasné? Teraz utekaj. Poriadne si za teba zaplatil, tak ho urob šťastným, jasné?"
V tej chvíli bolo spomínanie poriadnych peňazí, z ktorých Jack nič ešte dva týždne neuvidí, ako olej vliatý do ohňa.
"Vieš čo Trevis? Jebem ťa," ujasnil Jack veci na pravú mieru s jasnou artikuláciou a zacítil, ako sa mu do krvi vlieval adrenalín. "Ak si za mňa poriadne zaplatil, tak nech kurva tie peniaze vidím. Idem si tu dočerta kožu dodrať a jediné čo dostanem-"

"Hej hej mladý," uvoľnený výraz na Trevisovej tvári schladol a ta tam bol aj priateľský tón. "Nerozčuľuj sa mi tu, nikto tu nie je na teba zvedavý."
"Och tak nikto?" vytiahol Jack chladne obočie. "Obaja vieme, že som z tých, ktorým môžeš byť vďačný za to, že pre teba pracujú," chrstol mu slová do tváre a ak by tú fľašu od džúsu nebol položil na Kristínin stôl, tak by ju asi hodil o zem.
Kristína, ktorá im doteraz až na jeden letmý skeptický pohľad nevenovala veľa pozornosti a vždy dávala pozor iba na svoje veci, trochu zaskočene zdvihla oči. Hoci Jackova občasná "drzosť" nebola ničím novým, takýto útok na majiteľa podniku, ktorý to tu mal údajne celé pod palcom, bol aj na Jacka nezvyčajný.

Trevis si zrejme v tej chvíli uvedomil to isté, lebo oči mu mimovoľne zbehli na Kristínu. Tá rýchlo uhla pohľadom a vrátila sa k účtovníctvu. Na Trevis tvári sa vystriedalo niekoľko farieb dúhy a následne Jack dosť nešetrne letel na ešte stále prázdnu chodbu, kde takmer narazil na stenu oproti Kristíninej kancelárie. Dvere za nimi len tak tresli.
"Čo sakra chceš?" štekol Trevis na Jacka, avšak udržiaval takú hlasitosť, aby ich Kritína nemohla počuť.

Jack mal však v tej chvíli plné ruky práce hromženia na Trevisa za zaobchádzanie, ktoré sa mu tu dostáva. Ešte stále na bicepse cítil jeho širokú dlaň, ktorou ho chytil a vytiahol na chodbu, kde paradoxne bolo menej svedkov. Na druhej strane však vedel, že rozhovor medzi štyrmi očami možno Jackovi dá šancu z tohto aj niečo vyťažiť. Z Trevisa však plat dopredu ťahal dosť nerád, úroky bývavali privysoké.
"Hotovosť," povedal Jack jednoducho a len tak pre istotu urobil pol krok vzad, keby sa Trevis náhodou znovu rozhodol za niečo ho chytať.
Napočudovanie sa zdalo, ako keby Trevisa Jackova krátka odpoveď nejakým spôsobom upokojila, minimálne bolo vidieť, že začal rozmýšľať.
"O čo ide?" opýtal sa Jacka prudko. "Hovor, na čo tie prachy teraz potrebuješ?"

Jack neodpovedal, prekrížil si ruky na prsiach a ľahko uhol pohľadom. Nechcel sa o tom s Trevisom baviť. Banka bola jeho súkromný problém.
Trevisovi oči na chvíľu skĺzli na Jackove prekrížené predlaktia.
"Jack, dočerta, ak si sa dal na drogy-"
"Neberiem žiadne svinstvo, Trevis!" ošil sa Jack okamžite a pozrel mu do očí.
S alkoholom to ťahal iba do tej miery, kedy na sto percent vedel, že mu mozog ešte dobre slúži, cigariet síce dožičil značné množstvo, avšak na drogy by sa nikdy nedal.

Jach rýchlo uvažoval, ako by sa vyhol povedať mu, o čo naozaj ide. Potom si vzdychol. "Dlžil som nejaké peniaze a neostalo mi na nájomné," nebola to predsa úplná lož. "Domovník sa začal vyhrážať päsťami. Teda, nie svojimi pravdaže," uškrnul sa kyslo.
Trevis na neho chvíľu nemo hľadel. "Ako sa volá?"
"Paul Lehmann"
"Vieš pre koho pracuje?"
Jack pokrútil hlavou.
"Dobre, postaráme sa o to. Ten týždeň počká."
Jack zaťal zuby. Nepotreboval aby sa Trevis o nič staral, potreboval peniaze! Aké ťažké je to pochopiť?

"Jack, dočerta, potrebujem, aby si mi takéto veci hovoril, jasné? Od toho tu som," pozeral na neho Trevis, hlas odrazu plný priam ochranárskeho tónu. "Jasné?"
"Jasné," zamrmlal Jack naspäť.
"Tak dobre," vrátil sa Trevis do svojho profesionálneho tónu hlasu, "Poviem Kristíne, aby ti dala nejaké gastrolístky na jedlo a drobné na týždeň. Tie gastráče ber ako darček, ale tie drobné ti strhnem z platu, dohodnuté?"
Určite v tom bolo ešte zakopaný nejaký pes, ale nad tým bolo teraz zbytočné rozmýšľať. Jack mlčky prikývol. Bol v keli a na Trevisa to namal vôbec vyťahovať. Potreboval tie peniaze tento utorok a bola sobota večer.

"Dobre," povedal Trevis a skúmavo na Jacka pozeral. "Ešte niečo o čom by som mal vedieť?"
Jack zaťato pokrútil hlavou.
"Dobre," zopakoval Trevis, no nezdalo by sa, že by bol uspokojený. Zrejme tušil, že to nie je iba o nájme, ale nateraz to nechal tak. "Tak nalep na tvár prívetivý výraz. Čaká ťa na sedmičke," tľapol Jacka prívetivo po pleci a vykročil chodbou smerom ku klubu.

Jack otočil hlavou vľavo a sledoval ho, až kým nezmizol vo dverách. Potom bez jediného zvuku zložil tvár do dlaní. Neplakal, iba strávil niekoľko okamihov cítiac sa úplne bezmocne. Môžu ho za nedoplatky poslať do väzenia? Tak v tom prípade skončil.
Potom sa zhlboka nadýchol a zdvihol tvár. Čakala ho práca.



Áno, dneska s troškou šťastia pribudne ešte jedna kapitolečka.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Extasy Extasy | Web | 14. srpna 2012 v 13:26 | Reagovat

Áááááááách, tak jsem se dočkala!!! Moc děkuju Dadi, za přání i za další díleček. Chtěla jsem napsat a poděkovat, než se do toho pustím, protože si budu muset přečíst i to předchozí, abych chytila nit.
No to je bomba. První povídka po roce a hned ta pro mě, kdybys mě viděla, jak se tu teď usmívám:-D
No tož tedy... jdu na to :-P

2 Extasy Extasy | Web | 14. srpna 2012 v 14:48 | Reagovat

No ty mě teda dáváš Dadi!!

Jacka je mi hrozně líto, celou tu dobu, co řeší prachy, i v předchozích dílech myslím na to, že chci aby mu Adam pomohl. Ale víš co? Úplně při tom zapomínám, že je Jack šlapka a že za ním Adam přišel jen s jedním jediným cílem. Je to tím, že ty umíš tak skvěle vypsat i to osobní a taky choulostivé, málokdy se ve ff probírají peníze že jo:-)

Když jsem si to teď četla zpětně, připomněla jsem si to jiskření mezi nimi a hlavně tu neustálou Jackovu myšlenku - vypadá skutečně dobře - myslím, že si jí tam jakoby pro sebe řekne asi 4x?:-) To mě hodně pobavilo. Ale zpět k dnešnímu dílu.

V první řadě si mě neuvěřitelně potěšila oslovením Jackie... než jsi mě totálně zchladila tím, že mu takhle říká jenom Travis - bože :-? :-D Miluju tohle oslovení a už jsem ho sama použila, ovšem teď si asi při čtení té mé povídky vždycky vzpomenu na šéfa bordelu, super:-D To není výčitka, ani náhodou, chci ti tím naznačit, jak velký mají na mě tvoje povídky vliv!

Při té menší rozepři Jacka a Travise jsem pořád čekala, kdy se objeví Adam a odtáhne ho z toho bordelu prostě pryč, ale tak bych to napsala já, ne ty.. ty nepotřebuješ ozvláštňovat svoje povídky předvídatelnou akcí:-D To mě nabádá k tomu, že si snad i začnu myslet, že k ničemu nedojde, právě proto, že to tak chci a spěje to k tomu:-D

No já snad úplně zapomněla jak nepředvídatelně umíš psát, vždyť to je přesně to, proč mě to od tebe tak baví číst a těším na každý další díl jak na sex:-D

Ještě jednou moc děkuju, že tuhle povídku pro mě píšeš, ač je to pro tebe velká oběť. Netrpělivě očekávám další díleček ;-)

3 Janimi Janimi | 14. srpna 2012 v 15:23 | Reagovat

Deeper and Deeper skoro po roku ;-) tak čakám na ten ďalší diel.... :-D

4 Janimi Janimi | 14. srpna 2012 v 15:24 | Reagovat

[3]: inak tešing z návratu na blog Dadi ;-)  :-)

5 Dadushka Dadushka | 14. srpna 2012 v 21:45 | Reagovat

[1]:[2]:Mne to ani tak neprišlo, že to bola prvá po roku :-D ozaj som mala pocit, akokeby som len včera prestala písať, sranda :-)
Jacka mi postupne prišlo dosť ľúto aj mne... a keďže mám tak trochu predstavu, čo sa bude diať ďalej, je mi ho ľúto ešte viac :-/ Avšak no, dajako to už dopadne...
A spomenula si si veľmi dobre, Adamovi v tomto bode ide iba o jedno :-P
A no, vieš ako ja rada píšem na úrovni reality, som rada, že ti to teda takto príde :-)
A jó, iskrenia tam bolo! Aj som na neho zabudla, tiež mi to museli oni dvaja pripomenúť :D v skutočnosti bude kľúčovejšie, než som si myslela :-D
Čo ti ohľadom oslovenia Jackie poviem... no ja to chápem hlavne ako ženské meno, čiže mne to z Jackového pohľadu dosť otravné... je mi ľúto, že som ti to takto pokazila :D
Nuž a teda, som rada, že to je pre teba toľko nadšenia :-) 8-)

[3]:som rada, že sa tešíš :-) aj ja som rada, že som späť :-) :-D

6 Karin Karin | 17. srpna 2012 v 20:07 | Reagovat

Jacka mi je líto.Jsem zvědava na další díl. :-P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama