Len toľko..

9. listopadu 2011 v 5:49 | Dadushka |  My Diary
...že žijem.
Ale chýba mi to.

Neviem koľko kto viete, nuž ale pár dní dozadu Lambert vystupoval na EMA s Queenami. Dnes poobede som čírou náhodou mala čas a skočila som na zopár blogov, stretla som sa s Extasyiným článkom a našene sa vrhla do komentovania!
A...
Uvedomila som si, ako mi blog chýba.
Tým nemyslím len Adommy (ale dočerta, veľká časť toho je Adommy!) ale aj miesto... kde sa môžem vypísať, kde sa môžem podeliť o moje dojmy. V skutočnosti to miesto mám (však tam práve píšem, všakže) , čo však nemám... je....
Teda, nedá sa povedať, že nemám čas, lebo ten sa predsa len sem-tam nájde. Ide skôr o to, že...
Cca tri mesiace dozadu keď som ešte bola obzvateľ európskeho kontinentu som tak trochu žila v dvoch svetoch: v Bratislave a tu, na blogu.

Avšak tým, že som teraz tu mi pribudol jeden nový svet. A tri svety naraz (1.San Diego/Amerika, 2.Slovensko/Európa, 3.Blog), to je už... príliš. Obzvlášť keď mi ten prvý dáva dosť zabrať. Zároveň sa snažím čo najviac odpútať od toho druhého, pretože... tak je ľahšie vysporiadať sa s tým, čo sa deje TU.
Nie je to totiž vôbec jednoduché. Nie je jednoduché nájsť si priateľov v škole, kde sú decká na úplne inej úrovni (či už mentálnym vekom či intelektom), kde vás berú ako atrakciu na jeden rok. Teda, nemám nič proti tomu byť atrakciou ale problém je v tom, že môj život tu na tých milých ľuďoch, čo sa so mnou v škole rozprávajú vyslovene záleží... čo si oni pravdaže neuvedomujú.

Nie je jednoduché vychádzať so skupinou cudzích ľudí, ktorá vám majú byť rodina, obzvlášť keď máte hosťovskú rodinu, ako mám ja. Toto tu asi ani nebudem rozoberať, poviem len toľko, že hosťovskú rodinu idem meniť.
Do všetkého toho, čo riešim tu (hľadám si vysokú školu, rozhodujem sa o vysokej škole, snažím sa tu mať čo najlepší zážitok, učím sa angličtinu, chodím do školy, bojujem s kilami, bojujem s hľúpimi američanmi, bojujem s apokalyptickými podmienkami v byte v ktorom bývam, bojujem s tým najdebilnejším počasím, aké si len môžete predstaviť) ešte musím uisťovať mojích rodičov, že sa mám dobre. Nie, nie je to lož, mám sa totiž naozaj dobre. Problémy ktoré mám si riešim sama alebo s niekým, kto je tu. Nechcem aby sa moja rodina musela zaťažovať tým, čo sa mi tu deje, pretože predsa len, oni tu nie su.

Teda takto: nechcem aby ste si mysleli, že tu zažívam peklo, to teda určite nie. V skutočnosti si naozaj užívam (až teda na to počasie, ktoré si hádam zaslúži vlastný článok) ameriku ako sa patrí a je mi naozaj naozaj dobre, v škole sú zo mňa hotoví, kamarátov mám, všetko ide jak po masle. Kurnikšopa, tri dni dozadu som so slzami v očiach kráčala po chodníku slávy v Hollywoode!

Ide len o to, že či j zážitok pozitívny či negatívny, pre mňa je to tu úplne iný svet, žijem úplne iný život. Na druhej strane, môj "starý" život je ešte stále súčasťou mňa, nemôžem sa odrezať od všetkého na Slovensku (a Česku a tak podobne), lebo to jednoducho nie je fyzicky ani psychicky možné.
Na jednej strane je lepšie, keď mám od toho odstup, na tej druhej: je to ťažké a omnoho viac to bolí.
Takže okrem toho, že som myšlienkami doslova tisíc míľ vzdialená bojujem aj s tým, aby boli oba moje životy v rovnováhe a príliš sa neovlyvňovali.

A potom je tu blog.
A ak ste čítali moje predchádzajúce slová pozorne a podarilo sa mi aspoň trochu povedať to, čo som mala v pláne tak chápete, že tu nikde miesto na myšlienky na blog či poviedky nemám.
Je to ale nevýslovne frustrujúce priatelia.

Pretože písanie milujem. Hocikedy keď zaspávam tak sa mi pred očami mihajú všetky možné scénky ale... sú odtlačené všetkým čo sa v ten deň odohralo, myšlienkami čo by som mala a nemala nasledujúci deň robiť, aby bol nasledujúci deň lepší ako dnešní. Myšlienky na moju rodinu a na mojich priateľov, ktorí mi tu chýbajú už len preto, aby tu tú palmovo-kalifornsko-americkú krásu, alebo palmovo-kalifornsko-americkú hľúposť, videli. Myšlienky na všetkých ľudí, ktorých stretávam v škole a s ktorými je trochu ťažšie dostať sa do naozaj hlbšieho priateľstva a v neposlednom rade veci ktoré riešim sama so sebou a so svojím správaním.

Preto aj keď tu mám voľný čas... musím sa držať priviazaná k tomu, čo sa deje tu, pretože odletieť myšlienkami späť na európsky kontinent je omnoho ľahšie, než sa napriek všetkému hore spomenutému môže zdať.
Už len tú hodinu, ktorú som tu strávila písaním... už to ma poznačilo a bojujem s chuťou nasadnúť na lietadlo a vrátiť sa späť. Také niečo ale urobiť vôbec nechcem.
Len chcem aby ste... chápali.

Pretože mi okrem toho chýbate aj vy, ľudia čo to tu čítate a tiež tá naša povestná glamberťácko-blogová komunita. S niektorými z vás som v kontakte cez Facebook ale... nie je to to. Nie je to ono.
Hockedy sa pristihnem pri tom, že si čítam niektoré svoje poviedky alebo články a hlavou mi prechádza, aké skvelé obdobie to bolo, čo všetko sa zo mňa dostalo.
Chýba mi to. Veľmi.
Chýbate mi. Veľmi.
Pokiaľ ale chcem mať tento rok úspešný a pokiaľ nechcem každý večer pred spaním plakať do vankúša, tak sa na to... na vás... nemôžem sústreďovať. Dúfam, že to chápete.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Extasy Extasy | Web | 9. listopadu 2011 v 9:55 | Reagovat

Ač jsem nikdy nebyla až tak daleko od domova, chápu tě velice dobře. Nevím, jestli se to dá srovnávat, ale vlastně taky žiju životy dvou lidí. Jedno moje já ti teď odepisuje a to druhé přitom sedí v práci za počítačem. Je hodně těžké to zkombinovat, radči jsem, když to dělat nemusím a je mi jasné, že ve tvém případě to bude ještě tak stokrát větší.
Nevěřím tomu, že by se na tebe někdo zlobil za to, že jsi teď tam a snažíš se na to soustředit.
Já to chápu a myslím na tebe, abys to měla co možná nesnadnější! Vím, že to zvládneš, však se podívej, už máš za sebou tři měsíce, to jen tak někdo nevydrží ;-)

2 Natsumi Natsumi | Web | 9. listopadu 2011 v 19:25 | Reagovat

chápeme Daši, chápeme ;-) jasné, že máš teraz toho viac a je pochopiteľné, že proste to nevychádaza...
dá sa povedať, že ja teraz prežívam rovnaké obdobie :D dobre, ja viem, že som na Slovensku a doma ale čo sa týka tohoto štvrtého ročníku :O je toho vážne dosť...zo školy chodím neskoro + dávajú nám haldu učiva :-? keď príde zo školy vždy mám chuť kuknúť na svoj blog alebo na glamberťácky fb ale bohužiaľ nemôžem lebo potom by ma to priveľmi zabavilo :O  ale chýba mi to...fakt mi to dočerta chýba :/ ale čo už...musím to nejako skĺbiť a aspoň občas niečo pridať :D

a čo sa týka toho, že ti chýbame...aj ty nám samozrejme! ;-) teším sa keď sa nám vrátiš :D

3 Happy_Miner Happy_Miner | 16. listopadu 2011 v 14:14 | Reagovat

Dáši, nebudem ti písať že to chápem, že viem ako sa cítiš. Naozaj neviem.

Ale dôvod prečo ti píšem tento komentár je, že ak by si aj cez to všetko dostala chuť poriešiť Adommy, znova si zopakovať nejaké rýdzo slovenské slová, alebo proste čokoľvek, tak budem rada ak sa ozveš. ;-)
Len ma trochu frustruje, keď si predstavím ako dllho sa ešte načakám kým dáme nočnú debatu. s Amsterdamom, Parížom, etc. Pretože.. Pre jednu z nás nikdy nebude nočná, ach :-(  :-D
držím palce, zvládneš to. ;)

4 Jeanine35Mckenzie Jeanine35Mckenzie | E-mail | Web | 13. července 2012 v 17:43 | Reagovat

Different people in every country get the <a href="http://goodfinance-blog.com/topics/personal-loans">personal loans</a> from different creditors, just because that's simple and comfortable.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama