Heavy Metal Lover III (2)

6. října 2011 v 1:49 | Dadushka |  Heavy Metal Lover
Wooohooo, druhá časť!
Podeľte sa prosím o reakcie, som celkom zvedavá ^^
Bola to teda nenormálna zábava písať priatelia, keď mi tá celá scéna napadla bola asi jedna hodina v noci a ja som sa proste musela zdvihnúť a ísť to napísať. Celú dobu som sa smiala ako šialenec. V takých chvíľach mám pocit, že som stelesnenie toho, čím sa tu mnohí oháajú, znejúce "Píšem pre zábavu!"
Mimochom som veľmi pozitívne prekvapená, že som ešte v deň uverejnenia prve časti dostala nejaké komentáre, nejako som nečakala, že to tu vôbec ešte niekto sleduje.
Kto to tu ale sleduje tak dobre robí! Hoci mám neuveriteľne (a keď hovorím neuveriteľne tak myslím neuveriteľne) nabitý rozvrh, tak si raz za čas na písanie čas nájdem. Druhá vec, CHVALABOHU! sa mi podarilo z môjho mŕtveho notebooku dostať hardisk, takže už mám všetky dáta bezpečne uložené na extérnom, spolu so všetkými rozpísanými poviedkami.
Nabudúce, čiže zas tak za mesiac, sa môžete tešiť na pokračovanie SWDW a následne Deeper and Deeper :-)




Potom sa za veľmi krátky čas naraz odohralo veľmi veľa vecí.
Na Adamovej tvári sa odzrkadlil výraz podobný tomu Tommyho. Adam badateľne zbledol, oboma rukami si zašiel do vlasov a na tvári sa mu bez akéhokoľvek zvuku rozliehal ten najzhrozenejší výraz na svete. To, že sa z Adamovho hrdla nedostala ani hláska bolo pravdepodobne ešte horšie, než ako keby pri tom kričal.
Medzi nimi dvomi sa musela otvoriť nejaká časová sľučka, pretože by Tommy odprisahal, že na seba takto zízali dobré dve hodiny. Avšak nemohlo to tak byť, pretože to by ich tam tak Sauli zbadal. Pučiac na seba oči, Adam len v spodkoch, Tommy pre istotu celý v "Adamovom rúchu" a och môj bože, ako len ten frazeologizmus na tú chvíľu pasoval, obzvlášť keď ešte Tommy neabsolvoval sprchu a Adama na seba stále cítil.
V tej chvíli im obom ale vďakabohu došlo, že by sa mali teda sakra rozhýbať. A hlavne by sa mali pakovať zo schodiska.

Tommy bol vtedy len nekonečne vďačný, že mal Adam toľko peňazí koľko mal a tiež že si stál za svojím rozmarom mať na chodbe na poschodí dlaždicovú podlahu, pretože na parketách by boli ich zbesilé bosé kroky počuť.

Zatiaľ čo z prízemia bolo počuť radostný krok topánok na dlažbe a zvuk dopadajúcich kabiel na zem, oni dvaja už dávno trielili do spálne, čiže ten pohľad, o ktorom by Tommy s čistým svedomím prehlásil, že trval dve hodiny v skutočnosti musel trvať asi stotinu, inak by nemali ani najmenšiu šancu pozbierať po zemi všetko to ich porozhadzované oblečenie.
"Do šatníka," šepol Adam zadýchane, keď Tommymu hodil jeho džínsi a zhluk ďalšieho oblečenia.
Tommyho reflexy všetko zachytili, navliekajúc na sebe slipi ďakoval bohu, že mu napadlo zobrať tie tričká z chodby (teraz ich mal v rukách spolu so zvyškom zmesi jeho a Adamovho oblečenina), no pridobre si uvedomoval, že to nie je všetko oblečenie, čo skončilo mimo spálne. Nechali toho v hale príliš.
Vlastne ale nešlo o to, koľko oblečenia tam nechali, skôr o to, v akých uhloch ho tam nechali rozhádzané.
A ako na zavolanie...
"Adam, Adam, Ad-" tretie nadšené volanie uprostred zastalo ako keď utne.

Obaja muži v spálne zdvihli pohľad od zeme a pozreli na seba. Adam si v tej chvíli zrejme uvedomil to isté, čo Tommy pred pár okamhmi. Že sa dole nachádzajú ich rozhádzané topánky a budny v pravdepodobne nie veľmi obvyklích polohách.
"Do šatníka," zopakoval Adam okamžite.
A Tommy ho počúvol, aj keď to bolo úplne jedno či sa niekam schová alebo nie, pretože už bolo aj tak všetko v kýbli. Tak tead otvoril dvere do Adamovho "šatníka".
Hej "šatník", a je v úvodzovkách, lebo to bola v skutočnosti samostatná miestnosť s oknom s veľmi pekným výhľadom, zrkadlami a céééélými stenami pokrytými-

"Podarí sa ti dostať nejako dole na gauč?"
"Čo?" vypulil na Adama Tommy oči.
O čom to len ten Adam hovoril?

"Tommy...!" pozrel na neho Adam zúfalo, oči v kričiace známi výkrik nemáme-čas-na-zbytočné-otázky-!-, či tak nejako podobne. A zo schodov bolo počuť rýchle kroky-
"Áno, dobre," odvetil Tommy stotinu sekundy na to a kým stihol za sebou zavrieť dvere, začul Adamove, "Zdržím ho."
Vôbec nevedel čo Adam plánuje urobiť, stihol si tak vykoľajene prejsť dlaňou vlasy, pomyslieť si, že jeho plán užívať si rannú pohodu je asi niekde tam, kam sa okrem iných vecí hádže aj použitý toaletný papier, keď-

"Adam, viem, že nespíš," začul Tommy strašne blízko a v duchu zalapal po dychu. Nezalapal po dychu aj telesne len preto, lebo úplne stuhol. Nechcelo sa mu veriť, že Adam ešte stihol vkĺznuť do postele a tváriť sa, že spí. "Adam dočerta prestať sa robiť, že spíš a niečo mi vysvetli."

A ako Tommy zamrzol, tak aj odmrzol. Adrenalínom nadopované srdce mu ale zrejme muselo pumpovať krv do mozgu omnoho silnejšie, lebo hneď ako zbadal to okno tak vedel, čo robiť. Rýchlo k nemu pribehol, dávajúc si sakra pozor na zvuk (tu už tie skuvené parkety boli), ktoré jeho bosé nohy robili, v rukách ešte stále zvierajúc svoje džínsi a tričko. Zdalo sa mu, že z vedľajšej miestnosti znovu počuje Sauliho hlas ale musel konať príliš rýchlo na to, aby sa sústreďoval na to, čo hovorí. Ešte stále snažiac sa neurobiť žiadny zvuk otvoril okno, nahol sa von a.... Čo vlastne očakával? Veď bol na prvom poschodí!

Tommy sa bezútešne obzeral doprava aj doľava, odmietajúc myšlienku len tak skočiť a chvalabohu, naľavo, nie ďaleko od neho, začínala terasa z ktorej chvalabohu viedli dole do záhrady schody.
Tommymu sa takmer zastavilo srdce úľavou, keď si uvedomil, že to je vlastne jednoduché, ale nemal čas sa radovať. Čakalo ho prejsť dva metre po pätnásť centimetrovej rímse. S tričkom a džínsami v ruke.

Oba kusy oblečenia sa mu podarilo nejako uviazať okolo pása. To by sme mali.
Vyštveral sa teda von z okna, cítiac sa ako hlavný hrdina v nejakom hlúpom akčnom filme, na čo si uvedomil, že táto scéna mala od tej z nejakého hlúpeho akčného filmu veľmi ďaleko a to nie len preto, že mal na sebe len spodky, ale aj preto, že mal celkom ďaleko od akčného hrdinu. V tej chvíli sa naozaj obával o svoj život.

Prvý neistý krok. Druhý neistý krok.
Nepozeral sa dole. Bolo to síce iba prvé poschodie a pod ním bol snáď ten najmäkší trávnik v Kalifornii ale Adam mal na prízemí vysoký strop, čo sa teda pochopiteľne podpísalo na tom, na akej úrovní bolo poschodie postavané.

Tommy opustil bezpečnú zónu, z ktorej ešte dosiahol na okno a až vtedy prišiel ten pravý adrenalín. Nebolo to normálne, nebolo to vôbec v poriadku, takéto veci sa v skutočnom svete nediali. A čo bolo podstatnejšie, nediali sa Tommymu.
Avšak kolotoč s názvo "Lambert" mu akosi hýbal životom odkedy na neho nastúpil. Jeden deň ho bozkáva pred celým národom, druhý deň uteká polonahý z jeho spálne po okennej rýmse, čo bude zajtra?

Až keď načiahol pravú ruku a konečne sa zachytil chladného kovového zabradlia terasy zacítil niečo ako úľavu. Prišla, a jemu sa až chcelo smiať, ako ľahko to vlasnte šlo. Pripadalo mu to, ako keby Adam pri vyberaní domu takúto únikovu cestu plánoval.
Prekračoval to ostré zábradlie, dúfajúc, že ho za trest nevykastruje. To by mu teda naozaj pokazilo deň. Aj keď skóre Tommyho rannej pohody bolo 3:nekonečno, nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť horšie.

A už letel terasou, obehol celý roh domu, zastal až keď sa ocitol príliš blízko okien spálne. Využil akýsi veľmí listatý kvet, v kvetináči väčšom než priemerné vedro, ako barikádu a ignorujúc opakujúci sa pocit je-to-ako-z-dákej-sprostej-špionážnej-detektívky opatrne nakukol do okna.

Zbadal Sauliho z profilu, ako pozerá na Adama oh môj bože so slzami v očiach a- a vtedy keď si na stotinu zaboril tvár do rúk Adam zachytil Tommyho pohľad. To stačilo. Tommy skritý za tou rastlinou, pocit je-to-ako-z-dákej-sprostej-špionážnej-detektívky, sledoval ako Adam Saulimu upokojujúco dohováral. Saulimu, ktorý sa priam triasol. Potom uvidel, ako Adam vstáva, prechádza k šatníku, otvára ho a volá Sauliho, aby sa šiel pozrieť, že tam nikto nie je, že robí úplne zbytčonú scé-

A Tommy upaloval terasou. Letel ako vietor, až si na tých schodoch takmer dolámal nohy, keď cez seba prehadzoval tričko, rifle ešte stále žmoliac v rukách.
Znova mu prebehlo hlavou, či ho naozaj nikto nemôže vidieť (lebo by to boli fotky hodné archívu), ale v skutočnosti mal iné problémy.
Naboso utekal záhradou a obehol ju až k vchodovým dverám. Čo najopatrnejšie ich otvoril a vošiel dnu.

"Sauli... upokoj sa... ako si na niečo také došiel?" počul zhora Adamov hlas zabalený v miernom tóne.

Tommy ani nemal čas odfrknúť, ako skutočne znie, okamžite na seba natiahol rifle a intuícia ho z neznámich dôvodov hnala do chladničky. To, na čo ju potrebuje si uvedomil vo chvíli, keď ju bezhlučne otvoril.
Z hora počul Sauliho hlas, ale nevnímal, čo hovorí. Veľmi jeho prízvuku nerozumel aj keď vedľa neho stál, nieto ešte takto, keď sa rozliehal v Adamovom bohovskom dome. V Adamovom bohoskom dome, ktorý mal vďakabohu dlažbu aj na prízemí.

"Ale Sauli, to sú Tommyho veci-"
"Tommyho?!" ozvalo sa priam histericky a Tommymu po chrbte prebehol mráz. "Čo tu dočerta robia Tommyho veci?"

Tommy pozrel do ľadničky a vďakabohu, že Adamovi pivo veľmi nešmakovalo a pili ho u neho iba oni (návštevy), takže tam mal aspoň tri otvorené plechovky. Dve z nich zobral do jednej ruky-

"Prespal tu. Teda, vieš ako som bol vonku a-"
-a Tommymu z paniky až zaľahlo v ušiach. A vďakabohu tiež za polovyjedené chipsy v miske v skrinke pod barom, ktoré zobral do druhej ruky a letel do obývačky.

"Adam, on ale na tom gauči neleží..!"
Nie, ešte stále neležal, akurát ledabalo porozhadzoval plechovky po okolí gauča a vedel, že má sakra málo času. Položil misku na konferenčný stôl a potom-
"Deku!" zanadával potichu, sám tak trochu zaskočený, aký je zadýchaný a už bezhlučne trielil do spodnej spálne, ktorá bola hosťovská a v duchu sa modlil, aby Adam Sauliho ešte trochu zdržal...
"Si si istý? Teda, zdá sa, že si hneď pochodoval hore. Len sa choď-" rozoznieval sa Adamov hlas domom.
Nie, nie neposielaj ho ísť sa presvedčiť!, zaznelo Tommymu v hlave zúfalo. Doletel do spálne a zhrnul z postele tenkú prikrívku a už letel späť do obývačky. Ticho ktoré zhora počul ho teda veľmi neupokojovalo, ticho zo schodov ale áno.
Ešte ovládačku... kde videl tú sprostú...?
Potom na schodoch začul kroky.

Och bože, tam na polici!
Tommy vyskočil, schmatol ovládač, hodil ho niekam smerom na konferenčný stôl a zaľahol gauč, presviedčajúc okolie a svoje vlastné telo, aby nevydali žiadny zvuk.
Prehodil cez seba deku a zavrel oči tak silno, až očné viečka zaprotestovali a nahlásili kŕč.
K prvým krokom na schodoch sa pridal aj druhý pár.

Panika nabrala na sile keď si Tommy uvedomil, že je naozaj mimoriadne zadýchaný, čo sa teda k pokojnému spánku, ktorý mal stelesňovať vôbec nehodilo. Hrudník sa mu rýchlo zdvihal a klesal, Tommy mal pocit, že aj cez hrudný kôš, vrstvu oblečenia a deku môže vidieť, ako mu srdce splašene nadskakuje. Pretočil sa na brucho akurát vo chvíli, keď kroky na schodoch stíchli a premiestnili sa na chodbu.

Nie je priam príšerné, že najlepší spôsob ako sa vydýchať nie je dýchať rýchlo veľké nepravideľné nádychy ale pomaly po malých pravidelných kúskoch?
Tommyho plúca šlo roztrhať.
Zapichol tvár do vankúša, pomrvil sa a snažil sa pretransformovať dychčanie na odfukávanie zo spánku. Celým vyplašeným srdcom pevne dúfal, že a sa mu to úspešne podarilo dosiahnuť.
Stačilo sa už len-

"Tommy?"
Z ničoho nič takto začul Sauliho hlas priamo nad sebou a prežil tak svoju prvú klinickú smrť. Ale nereagoval. Ak sa mal naozaj vcítiť do situácie tak vedel, že pokiaľ by ho nezobudil všetok ten hluk doteraz, tak by ho nezobudilo ani toto Sauliho volanie jeho mena.
"Hej Tommy, vstávaj," zaprel sa do toho Adamov energický hlas a Tommy zacítil, ako ho jemne šťuchol drgol do ramena.

Jeho spomalené pohyby, ktoré tak dôverne prevádzkoval každé ráno bolo prekvapivo ťažké napodobniť. Pretočil sa na chrbát, zažmurkal, a zbadal ako sa nad ním obaja týčia. Adam zo strany operadla a Sauli pri jeho nohách.
"Heeeeeeej," natiahol to slovo Tommy a zatienil si dlaňou oči. Akokeby nevnímal okolie až príliš ostro a svetlo ho naozaj oslepovalo.
Zbadal akurát ako Sauliho krvavé oči švihli pohľadom na Adama.
Adam pohľadu bezproblémovo čelil, na tvári usídlený výraz "Ja som ti to hovoril. Prečo tak vyvádzaš?" a pánabeka, Tommy snáď nikdy nevidel Adamove nadanie herecké ukázať sa v takej sile, ako v ten okamih.

Potom Sauliho pohľad znovu klesol na Tommyho a Tommy pod jeho váhou dokonale stuhol, aj keď vedel, že by teda sakra nemal.
"Prečo si si neľahol do nejakej izby?" opýtal sa ho Sauli tichým hlasom, ktorý by počas horúcich letných dní veľmi osviežujúci nebol a to napriek tomu, koľko ľadu v sebe obsahoval. Pravdepodobne by z neho totiž vznikali omrzliny.
"Huh?" dostal zo seba Tommy a páni moji, naozaj to znelo veľmi hlúpo. Zrejme sa mu krv z mozgu znovu odčerpala, tentoraz aj s kyslíkom. Nemal ani poňatia, o čom Sauli hovorí.
V spánku mu ešte stále bubnoval puls, chodidlá mal ešte vlhké od trávy zmáčanej ranným automatickým polievaním a- dočerta, niekedy behom jeho slávneho úteku mu museli niekde vypadnúť ponožky. V najlepšom prípade ešte v šatníku, v tom horšom-
"Ale no tak, je to Tommy. Ten spí na gauči aj u seba doma," pokrčil Adam stojaci vedľa ramenami.
Sauli znovu pohliadol na Adama a dámy a páni, bol to teda riadne vyčítavý pohľad.

Následne sa Sauli zvrtol na podpätku a bez slova odkráčal k svojej batožine, ešte stále pohodenej pri vchodových dverách.
"Sauli..!" Adama už pri gauči nebolo.
Tommy ostal ležať na tom gauči a chvíľu vyčkal. Až po zopár sekundách, ktoré boli v skutočnosti dlhé asi tri stotiny, si k ústam a nosu spolu s dlaňami pritisol aj deku a tlmiac všetok vzduchu sa zhlboka nadýchol. Raz. Dva razi. Tretí raz.
Až sa mu v hlave škrtla myšlienka o tom, že by s tou svojou kondičkou mal naozaj niečo robiť.
Znovu ale počul hlasy oboch mužov a Tommyho pochopiteľne ovládla potreba vedieť/vidieť, čo sa dočerta deje. Preto sa posadil a ponad operadlo pozrel do diania na chodbe.
Čo mu prvé udrelo do očí bolo naozaj ich oblečenie a topánky, všetko nepriehliadnuteľne porozhadzované naokolo.
No a potom to bol Adam, práve objímajúci Sauliho.
"Láska, je to v poriadku jasné? V poriadku..."

Sauliho, ktorý mal tvár znovu v dlaniach. Tommy ako hypnotizovaný sledoval, ako si ho k sebe Adam opatrne privinul, neprestávajúc opakovať upokojujúce slová.
Tommy tiež počul, že Sauli niečo hovorí ale nemal ani najmenšiu šancu rozumieť, sedel príliš ďaleko a Sauli mal na tvári ešte stále pritisnuté ruky.
Tommy v inej dimnzii by sa možno v tej chvíli odvrátil. Bola to chvíľa... asi príliš intímna, na to, aby sa na ňu Tommy pozeral. Nejako ale nemal na výber, bol hypnotizovaný.
"Nie, to si teda určite nemyslím," Tommy Adamovi nevidel do tváre, mohol si ale jeho vážne oči domyslieť. "Chápem to. Reagoval by som rovnako."
Ďalšie nezrozumiteľné mrmlanie, na toto ale Adam reagoval zarazením sa.
Tommy mohol nejasne vidieť, že Adam donútil Sauliho sňať si z tváre dlene.
"Nič také to neznamená. Je to úplne normálne."

Tommy totiž mohol vidieť iba Adamov chrbát. Výhľad mal akurát na Sauliho tvár a jeho pochybovačné oči ešte stále plné sĺz, vážne hľadiace na Adama. Na chvíľu Tommy pochopil všetky tie Adamove výčitky, ktorého Adama ešte to ráno žrali zaživa. Čo Tommy nechápal, bolo ako s tým všetkým vôbec môže pred Saulim takto stáť.

"Je to v poriadku. Sme v poriadku. Milujem ťa, dobre?"

Ani vtedy sa Tommy neodvrátil. Ani keď Adam pobozkal Sauliho na pery a pevne ho objal. Neodvrátil sa z rovnakého dôvodu, z akého sa človek s otvorenou zlomeninou ostane napriek všetkému fascinovane pozerať na vlastnú odhalenú kosť.
Tommy ich sledoval a cítil ako v ňom reve žiarlivosť. Vlastne sa divil, že ju tí dvaja nepočujú.
Tommyho ho mohol mať. Vedel, že ho mohol mať, ale on ho nechcel. A to dočerta prečo?
Mohol ho mať. Kedykoľvek sa mu počas toho polroku zachcelo, stačilo by povedať.
Stačilo by povedať a mohol ho mať teraz. A presne v túto chvíľu nemusel mať za sebou zbesilí útek pred jeho žiarlivým frajerom, mohol sa s ním milovať v sprche. Skóre rannej pohody by nebolo 3:nekonečno, ale nekonečno:0. Ach bože...

A niekedy uprostred toho stavu kedy bol Tommy hypnotyzovaný dianím pred sebou, Sauli stojaci v Adamovom objatí otvoril oči a pohľad sa mu stretol práve s tým Tommyho.
Tommy sa ani nenamáhal pohľadom rýchlo uhnúť, videl/vedel, že už je neskoro. Videl/vedel, že čokoľvek čo povie alebo urobí bude zbytočné, pretože Sauli zbadal, ako sa na nich Tommy pozeral.
Tommy videl v Sauliho krvavých očiach, že Sauli vie, že Tommy nespal na gauči a akokoľvek by to s Adamom mohli dokazovať, bude to len zbytočná strata času.
Sauli vedel. Vedel v momente, ako zachytil ten Tommyho pohľad.
Napriek tomu sa ale Tommy nevzdal.

"Hej, uniklo mi niečo?" dostal zo seba ospalo a ešte viac sa z gauču vytiahol. Snáď znel ospalo. Snáď.
"Nie," odvetil Sauli okamžite krátko. Odtiahol sa od Adama, chytil jeho tvár do dlaní a krátko ho pobozkal na pery, šepkajúc niečo ako "Prepáč". Potom sa zohol k batožine.
Až vtedy sa Tommy odvrátil a bezducho pozrel pred seba, olovo pokračujúce v tráviacom trakte.
"Uhm... zavolám Tommymu taxík, dobre?" počul Tommy Adamov hlas.
"Fajn," prehodil Sauli, berúc do ruky jeden z kufrov, prechádzajúc k schodisku.

Adam sa s domácim telefónom v ruke pobral z chodby do obývačky. Tommy zbadal výraz jeho tváre a zazdalo sa mu, že sa Adam zrejme plánuje niekedy vtedy aspoň v duchu povedať, že to nakoniec skutočne dopadne dobre, keď sa pomedzi kroky na schodišti ozval Sauliho hlas.
"Pil si?"

Tommy sa obzrel na schody, rovnako ako Adam, ktorý sa trochu zaskočene zvrtol na päte. Sauli sa nani neobzrel, nie to aby zastal, bez zmeny v rytme pochodoval schodmi. Tommyho pochytilo niečo, čo sa mu nestávalo často. Nepríjemné tušenie. Jeho šiesty zmysel totiž stál za nič.
"Včera večer?" ustil sa Adam. Stál medzi obývačkou a chodbou, oči zavesené na postave kráčajúcej po schodoch.
"Áno," potvrdil Sauli, ešte stále kráčajúc po schodoch. Dostal sa do druhej časti schodiska, takže mu mohli vidieť do tváre nosiacej zvláštne odhodlaný výraz.
"Hej, pil. Prečo?"
"Ako si ho sem potom odviezol?" opýtal sa Sauli, jeho rázne kroky nespomalujúc.
Adamovo uvažovanie bolo ledva sekundové.

"Došli sme taxíkom," zaváhanie. "Vieš, že Tommy nebýva za rohom," veru, nebýva za rohom. Býva za dvomi rohmi. "A ten taxikár sa tváril, že ho skôr či neskôr vyhodí, takmer sa tam povracal."
"Okej," bolo počuť z poschodia. Sauliho kroky boli ale príliš odhodlané, tón príliš konverzačný a samotné "okej" prliš bezstarostné.

Adam a Tommym ostali spolu sami v obývačke, Tommy sediaci na gauči, Adam stojaci neďaleko s domácim telefónom v ruke, pozerajúc sa na seba s celkom podobnými výrazmi v tvári. Obe tváre také prázdne, až boli zdesené.
Ich neverbálny rozhvor ( "Čo s ním je?"-"Veľmi o tom nechcem hovoriť." "Čo tu dočerta robí?"-"Neskôr! Najskôr ťa musíme odtadiaľto dostať!") ale trval iba chvíľu, Adam po chvíli prerušil očný kontakt, vyťukal do telefónu číslo a pritisol si ho k uchu.
"Nuž," utrúsil Tommy, sediaci na gauči sucho, naťahujúc sa po jeden chips, "beriem to teda tak, že repete do toho piatku naozaj nebude."
"Tommy!" sykol Adam s neveriacky vypúlenými očami, telefón pri uchu, a pobehol pospiatku zopár krokov, aby sa presvedčil, že Sauli je už naozaj na poschodí a Tommyho nepočul. Stihol ešte na Tommyho hodiť jeden karhavý pohľad, následne mu na druhej strane zdvihli.
"Och dobré ráno, prosím vás-"

Tommy sa rezignovane znovu natiahol na gauč.
"To beriem ako nie," zamrmlal potichu, pozerajúc do ničoty.
Periférne videnie zaregistrovalo plechovku od piva, Tommy po nej letargicky siahol a zistil, že je prázdna. Ešte viac letargicky ju v ruke pokrčil a odhodil niekam do neznáma.
Možno sa na to mal vykašľať a z toho hlúpeho okna nevyliezať. Aj to by predsa bolo ako scéna z filmu. Možno nie z akčného, ale z hororu, či telenovely . Aj to sa predsa počíta.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Extasy Extasy | Web | 6. října 2011 v 8:56 | Reagovat

Skvělý!! Svým způsobem bys to takhle mohla i ukončit a napsat nějaký volný pokračování o tom, až zase Sauli někam odjede a oni na to vlítnou znovu, těžko říct, mám z Adama pocit, že to nechce dál řešit, ani s tím cokoliv dělat. Každopádně jsem hodně zvědavá, jestli se to bude vyvíjet dál, tak jak se to bude vyvíjet:-) Opět jedním dechem Dadi:-)

2 Steva Steva | Web | 6. října 2011 v 10:37 | Reagovat

tak to mal Tommy akčne ráno :-D nezávidím mu to teda vôbec nie a som strašne ako to bude pokračovať

3 Natsumi Natsumi | Web | 6. října 2011 v 13:15 | Reagovat

v prvom rade ti blahoželám k tomu, že sa ti podarilo zachrániť tie údaje z notebooku ;-) a teším sa na tvoje ďalšie poviedky! :D

a musím ti povedať...ja som sa TAK smiala :D :D
to ako sa Tommy snažil dostať na ten gauč xDD

tiež si myslím, že im Sauli na to neskočil :D som veľmi zvedavá ako sa to porieši ďalej ;-)

táto časť sa mi čítala dosť náročne, pretože keď som zistila, že si tu niečo pridala písala som si akurát s kamarátkou a trochu som jej to opisovala :D :D a taktiež som s ňou zdieľala moju radosť z toho, že si pridala ďalšiu časť! :D

4 kisss kisss | Web | 6. října 2011 v 21:41 | Reagovat

Nah, opravdu jsem se bavila a pochopila jsem hned ze zacatku, co si myslela tim "psanim pro zabavu" kdyz jsem ta slova cetla, necekala jsem ze to bude tak DOSLOVA :D Myslim, ze to zvladli docela dobre, hlavne teda Tommy. Vazne me dostalo, jak Tommy letel pres travnik a ta "spionazni detektivka" ... taky me to napadlo, kdyz jsem cetla jak leze na tu rimsu, ci co to bylo! :D :)
Dokonale, jen tak dale! Btw. jeste jsem chtela zminit jednu vec .... ackoi to bude znit ... divne a Sauliho nejak nemusim, tak .... mi ho DOCELA prislo lito ... (A)

5 Karin Karin | 6. října 2011 v 22:38 | Reagovat

No aspoň že to tak dopadlo.Doufám že bude pokračováni. :-D  ???

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama