Heavy Metal Lover III (1)

2. října 2011 v 2:51 | Dadushka |  Heavy Metal Lover
Neuveriteľné, však??
Mne samej sa tomu nechce veriť...
Nič menej, HML bol jediný, ktorý smrť môjho počítača prežil a to len preto, lebo som si ho kedysi poslala na mail. Trvalo mi sakra dlho, kým som dopísala aspoň prvú časť, druhá by mala pribudnúť v budúcich pár dňoch.
Som však z III HML totálne nadšená vážení, som zveadvá, čo mi na to poviete aj keď samotná "pointa" príde skôr v druhej časti ^_^
Mimochodom, chcem aby ste vedeli, že som na písanie nezanevrela! Bohužial ale väčšina rozpísaného materiálu je ešte stále v mojom mŕtvom notebooku, zaberie pravdepodobbne ešte pár dní to z neho vydolovať.
Na pokračovaní SWDW sa aktívne pracuje, jediné čo nemám je čas na prepisovanie do počítača a počítač, do ktorého by som mohla prepisovať...

Mimochodom, oficialne povyšujem HML na kapitolovku... aj keď nemám ani poňatia, ako sa bude pokračovať




Problém nebol v tom, že by bol unavený.
Spánku sa mu dostalo až-až a nevýslovne mu pomohol poriadne sa z prechádzajúcej noci zregenerovať.
Cez preskelennú stranu po jeho ľavici mohol vidieť, že slnko je teda poradne vysoko a hlási, že predpoludnie sa ukazuje v svojej plnej sile.
Pokiaľ bol aj nejako unavený, tak nie takým spôsobom, že by to mohlo nejako narušovať harmóniu, ktorú mal v pláne to ráno cítiť.

Teda, pravdaže Tommy tú harmóniu cítil. V skutočnosti mu k tomu stačilo len slnko opierajúce sa o jeho nahý chrbát, mäkká matrac na ktorej otočený na bruchu ležal a osoba, ktorá na tej istej mäkkej matraci ležala vedľa neho.
Niečo ale nebolo v poriadku.
Tommymu prakticky stačilo len pozrieť na jeho tvár a mohol vidieť (a vedieť) čo.

Adam ležal na chrbte, predlaktie priložené na čele, oči vyvátené dohora, hľadiace na strop. Oči plné výčitiek.
Tommymu prakticky stačilo vidieť pohľad, ktorý takmer vypaľoval omietku na strope a vedel, čo sa deje. Vedel, kde, u koho, práve Adam myšlienkami je.
V tej postely kde ležal spolu s Tommym teda určite nie.

Tommy pochyboval o tom, že Adam vôbec postrehol, že je hore, aj keď vykonal pohyb a pretočil sa na brucho.
Pravda, zazdalo sa mu, že Adamov pohľad na stotinu sekundy na neho predsa len preletel, ťažko ale povedať, zdalo sa, že sa stále pozerá do stropu.
Tommy na neho pozeral a cítil, že jeho dobrá nálada prehráva v zápase s totálnym fiaskom 0:1. Nepáčilo sa mu to. Ani trochu sa mu to nepáčilo.

Tommy sa veľmi nenápadne pomrvil a nenápadnejšie ako by vám mohlo napadnúť sa k Adamovi prišuchol. Po dosiahnutí fyzického kontaktu si hlavu položil niekde na jeho rameno a celkom sa k nemu pritisol.
Adamova reakcia bolo totálne stuhnutie, čo Tommymu pochopiteľne náladu veľmi nezlepšilo. 0:2. A v momente ako prehodil cez Adamov prikrývkou zahalený pás ruku zacítil, že Adam stuhol ešte viac. Predlaktie mu z čela skĺzlo na oči.
Tommy začul, ako Adam nasucho prehltol.

V tej chvíli, možno preto, že Tommy Adamove akokoľvek stuhnuté telo poriedne cítil, sa mu spomienky na minulú noc premenili z nesúvislého kúdlu dymu udalostí do poriadneho nadýchaného mraku.
"Wow," vyšlo z Tommyho úst.
Nie, že by bol prekvapený. S Adamom to snáď nikdy ani iné nebolo. Skôr šlo o to, ako to Tommymu chýbalo. Ako mu to strašne chýbalo. Ako mu Adam strašne chýbal.
Neboli spolu tak dlho... odkedy sa do Adamovho života zamiešal-
"Sauli..." dostalo sa z Adamových úst potichu.
-áno, on.

Tommymu ako keby do tráviaceho traktu niekto nalial olovo. V ústach a hltane mu zanechalo nepríjemnú chuť a pri stretnutí so žalúdoťčnými kyselinami vydalo nepríjemný zvuk, na ktorý Tommy doširoka otvoril oči. Pozrel na Adama, jeho tvár bola hneď vedľa, oči prikryté predlaktím, pehami posiate pery pootvorené.
"Spomenúť v posteli meno niekoho tretieho celkom nosí smolu, nemyslíš?" prehodil Tommy konverzačným tónom, cítiac, ako mu sarkazmus páli jazyk. Nemal takýto humor rád, nevedel ale ako inak zo seba dostať to, ktoré sa v ňom kopilo a vôbec sa mu nepáčilo.
Vtedy Adam trochu stiahol ruku, len na taký kúsok, aby mohol Tommyho prebodnúť jedným modrým okom plným výčitiek.

Tommy však bol popravde voči všetkým takýmto Adamovým pohľadom odolný.
"Ja mám mať výčitky?" ohradil sa bezproblémovo.
Zrenica modrého oka sa rozšírila, bielko sa zľahka začervenalo. Vo vonkajšom kútiku oka sa začala kopiť slza.
Akokeby to nebol len zhluk vody, olejov a glykoproteínu ale sečná zbraň. Tommyho totiž bodla. Zabolela viac, ako mali bolieť tie výčitky a on zaľutoval, že niečo také povedal. Vedel, že záležitosti ako nevera berie Adam vážne. Och bože, veď ich bral vážne aj Tommy.
"Adam-"
Ten už bol ale preč.

Bez najtichšieho zvuku sa posadil na kraj postele, obracajúc k Tommymu svoj nahý chrbát, po ktorom sa Tommymu priam automaticky rozbehli oči.
Tommy si vzdychol. Nadvihol sa a zaprel o lakte, pozeral na Adama pred sebou, ktorý sedel na kraji postele, tvár založená v rukách, a v hlave sa mu rysovala otázka.
Tá otázka mohla znieť... čo teraz?
Možno vrátiť ho myšlienkami späť do tej izby.
Áno, to by mohlo pomôcť, pomyslel si Tommy, hryziac si spodnú peru.

"Nestálo to ani trochu za to?" skúsil.
Stotinu na to sa zarazil a zaľutoval, že tie slová vyslovil. Uvedomil si totiž, že odpoveď na tú otázku vlastne nechce počuť. Adam na to totiž vôbec nemusel povedať "Stálo", aj keď v skutočnosti by niečo také nahlas nikdy nepriznal. Alebo.... že by áno?

Adam však podľa očakávania neodpovedal. Ani sa nepohol, nedal najavo žiadno reakciu.
Tommy na neho mlčky pozeral, cítiac to olovo v žalúdku, pripravený viac- menej na všetko.
"Takže si to nezopakujeme?" opýtal sa ho konverzačným tónom.
Pretože Tommy potreboval vedieť na čom je, potreboval vedieť, koľko viac energie ho to nabudúce bude stáť.
Odpovede sa ale nedočkal, čo Tommyho trochu rozrušilo.
"Cheš s tým skončiť?" opýtal sa nakoniec, tentoraz naozaj znepokojene.
Adam sa teoreticky mohol šokovane otočiť a vypustiť z úst niečo ako "Veď sme s ničím nezačali!" ale neurobil to, pretože bolo na dslnko jasné, že veľmi dobre vie o čom Tommy hovorí. Nezačali s ničím novým, pokračovali v tom, čo fungovalo už dlhšiu dobu. Len mali dlhšiu prestávku.

"Chcel by som," vzdychol Adam.
Tommy sledoval jeho nahý chrbát a v očiach ho zaštípali slzy, čo teda určite nečakal.
Avšak mal to vlastne vedieť.

Vedel, že sa to skôr či neskôr skončí, vedel, že Adam nikdy nebude úplne jeho. Oni dvaja si síce neuveriteľne rozumeli fyzicky a dokonca aj psychicky ale nikdy... nikdy sa to... neposunulo ďalej.
V tom momente Adam už ďalej bol, ale s niekým iným. S ním bol pravdepodobne v tej chvíli aj myšlienkami.
Tommy to videl. A pravdaže sa mu to nepáčilo. Chcel ho vrátiť, chcel ho mať pri sebe aj psychicky.
Preto sa pohol, opustil pohodlie perín, no následne sa hrudníkom pritisol k Adamovmu chrbtu, čo bolo hádam ešte pohodlnejšie. Možno to bolo tým, že mal pocit, že Adam aspoň trochu odtuhol.

"Nechcem to Saulimu robiť. Nechcem to... robiť tebe," prehovoril Adam potichu.
Tommy vedel, že Adam tentoraz čaká na jeho reakciu. Že pravdepodobne chce počuť, čo za hovadinu to spravili a že to už nikdy viac nezopakujú.
Tommy ale kašľal na to, čo chce Adam počuť, niečo také by z úst nikdy nepustil. Mimo to, plánoval zo svojimi ústami robiť niečo úplne iné.

Neváhal a pritisol na Adamovu šiju pery. Odhalená koža tam pôsobila neuveriteľne lákavo.
"Ak čakáš, že odídem sám, tak čakáš zbytočne," zašepkal mu do krku ako sa veci majú, keď prešiel perami po postranných svaloch Adamovho hrdla.
Začul Adamov vzdych. Určite nie výčitiek. Jeden bod pre Tommyho rannú pohodu.
Tommy si za svojím vyhlásením stál aj keď sa na neho Adam so svojími stisnutými perami a vážnými očami otočil.
"Pozri..." vzdychol Tommy, uvoľnil krk a nechal hlavu nakrátko klesnúť. Hneď na to ale na Adama znovu zdvihol zrak. "nikdy som nepovedal, že by mi to takto nevyhovovalo."
Adam na Tommyho mlčky pozeral a hoci ako reakciu nehnul ani brvou, Tommy cítil, že Adam pochopil.

Vlastne teda ani reagovať nemusel, nemusel prikyvovať či tak podobne. Odvrátil pohľad niekam pred seba, na zem.
"Ako si potom myslel to, čo si povedal?" pozrel Adam na Tommyho po chvíli ticha, otázka v očiach.
Tommy sa mierne zamračil, nebolo mu totiž presne jasné, čo Adam myslí.
"Že ma miluješ," dodal Adam, ktorý zrejme porozumel Tommyho nechápavému výrazu.
Krátke ticho.
"Myslel som to presne tak, ako som to povedal," povedal Tommy bez zmeny výrazu v tvári. Pretože to tak naozaj myslel.
A Adam na neho mlčky hľadel. Potom sa naklonil a Tommyho pobozkal. Tommy odpovedal na pohyby Adamových pier a áno, bol to ďalší bod pre Tommyho rannú pohodu. Skore sa pomaly vyrovnavalo, 2:2.
"Vieš, do piatku máme ešte dosť času..." poznamenal Tommy pomedzi bozky skúsmo, načo sa Adam pobavene zasmial.
"A vieš ty, že toto vôbec nie je chvíľa pre žartovanie?" odtiahol sa od neho Adam a hoci sa mu kútiky úst usmievali, očí mal vážne.
"Ja to ale myslím úplne vážne," pokrčil Tommy ramenami, čo zrejme donútilo Adama zasmiať sa znovu.

"Ako inak," zamrmlal Adam, keď si Tommy pritiahol za zátylok k sebe a znovu ho pobozkal, Adamove pery tak známe a chutnejšie než kedy predtým. Stačilo zavrieť oči a Tommy sa ocitol v úplne inom svete.
Adamova ruka uvoľnila zovretie a Tommy sa znovu zvalil do perín, ranná pohoda viditeľná na obzore. "Tak teda do piatku?" uistil sa Tommy. Adam predsa nepovedal "nie", ako sa hovorí, "kto mlčí, svečí" a mimo to Tommy, častokrát vedel čo Adam chce bez toho, aby to vedel sám Adam.
Aj teraz, keď videl, ako si Adam neprítomne hryzie do pery Tommmy vedel, že v skutočnosti je už o tom, či budú mať v budúcnosti stretnutie podobného druhu rozhodnuté. Minimálne do piatku.

O to viac to Tommy pocítili, keď sa mu pohľad znovu stretol s tým Adamovým. Adam ešte stále trochu zúfalý, ešte stále plný výčitiek. Tommy s ľahkým úsmevom na tvári.
Nasledoval Adamov rezignovaný vzdych, keď si znovu ľahol na posteľ, tentoraz sa ale presunul nad Tommyho. Tommy v duchu víťazoslávne zatancoval.
"Počkaj," zasmial sa Tommy. "Dám si sprchu. Keď tak sa stretneme kúpeľni," šepol mu poslednú vetu nabitú prísľubmi do ucha, keď sa Adamovi vyšmykol a pratal sa na nohy.
"Tommy Joe Ratliff," zaznelo Tommy za chrbtom hrmene, až Tommy naozaj zmeravel a so skutočným strachom sa z rámu dverí otočil spať na Adama. Ten sa odkedz mu Tommy unikol ani nepohol, rovnako ležal na bruchu. "Ty jeden provokatérsky darebák..." pozrel na neho Adam a ako Adam neveriackz pokrútil hlavou Tommy v tých očiach okrem iskierok hnevu uvidel aj smiech, rovnako ako na jeho perách.
Tommy sa úprimne zasmial a jeho nálada sa vyšvihla o okolo desať stupňov nahor. 3:2 pre Tommyho pohodu a skóre sa stále zvyšuje!

Vyšiel na chodbu a zbadal na nej ich náhodne rozhodené oblečenie, ešte z tej noci. S ľahkým úškrnom na tvári sa Tommy po obe tričká zohol. Potom čo sa vystrel ho prekvapilo prudké zaškvŕkanie v bruchu. Akékošvek podobné zvuky pocházajúce z jeho žalúdka hrali proti eho rannej pohode, preto sa rozhodol, že pred sprchou ešte do seba niečo naozaj rýchlo hodí. Preto miesto do kúpeľne zamieril ku schodom.
A zhodou okolností, bol asi na treťom schode keď si pomyslel, že ono je vlastne dosť možné, že jeho nahú siluetu práve môžu vidieť Adamovi susedia. Následnu si spomenul aký je pozemok veľký a spokojne na to zabudol. Keď bol ale na piatom schode tak začul, že sa vo vchodových dverách otáča kľúč. Trochu neisto zastal a pozeral zo schodov pred seba, do prázdnej chodby.
Zapojil logiku.

"Predsa si si najal tú upratovačku?" vydedukoval Tommmy a pobavene sa zasmial.
"Nenajal," začul za sebou Adamov zaskočený hlas.
"Aha..." dostal zo seba Tommy, pozerajúc sa stále na tú chodbu pod sebou, kľúče otáčajúce sa v zámku. "No... niekto sa ti každopádne dobíja do domu."
Adam vypochodoval zo spálne na chodbu, zamračený, zmätený a znepokojený, ich pohľady sa stretli. Pozerali na seba, dve polonahé postavy, obaja zamračení, zmätení a znepokojení, zatiaľ čo osoba dole skúšala kľúč po kľúči, zrejme neschopná nájsť ten správny.
Tommy zostúpil niekoľko krokov nižšie a zohol sa, takže mohol vidieť cez matné sklo okna hneď vedľa vchodových dvier.
A cez to matné sklo okna hneď vedľa vchodových dvier zbadal postavu nižšieho vzrastu s rozmazanou blonďavou šmuhou miesto vlasov.

V tú stotinu sekundy Tommy vyslovene pocítil, že na neho niekto hodil vedro s ľadovou vodou aj s kúskami ľadu. Halucinácia bola taká dokonalá, až mal pocit, že z neho tá voda v kvapkách steká. Medzitým mu pred očami prebehol celý jeho život a z jeho hrdla sa na jeden nekonečný výdych dostala celá slovná zásoba všetkých nadávok, ktoré Tommy za celý život počul. Vrátane tých, ktorých význam ani nepoznal.

"Tommy čo sa preboha-" bol pri ňom okamžite Adam, no Tommy sa nezmohol na slovo iba si k doširoka otvoreným ústam pritisol dlaň a cítil, že mu z vyvalené oči pravdepodobne lezú z dôlkov ale to bolo nepodstatné, pretože tam Adam stále stál. Adam s nekonečnými obavami v očiach zjavne vôbec nerozumel čo sa deje, iba na Tommyho pozeral a Tommy nechápal, prečo na neho Adam len tak pozerá a stojí, keď sú zatiaľ obaja v totálnej paži, keď-
Keď sa tie dvere otvorili.
Keď sa domom rozľahlo radostné "Adam!" s veľmi charakteristickým fínskym prízvukom.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Extasy Extasy | Web | 2. října 2011 v 12:54 | Reagovat

Ukázkový příklad té nejhorší náhody v případě milostného trojúhelníku:-D Jak jinak, perfektně napsaný, těším se na další díl ;-)

2 Steva Steva | 2. října 2011 v 14:55 | Reagovat

No tak to je v prdeli toto teraz :-(

3 kisss kisss | Web | 2. října 2011 v 17:14 | Reagovat

Shit, proc mi v hlave nabehla rychla akce, kdy Tommy vybehne nejakými zadními vrátky = nahý? Ze, ne ze by mi to vadilo, mohl by být Adam v téhle story MOJÍM sousedem,jestli to tak bude?? :D :P A naprosto chápeme tvou situaci se psaním a s pc, jako bych to neznala, jenze tak, ze ja to pisu na papir a potom prepisuji, takze kdyz se to celz dokundí, musim to prespat znova, coz ... je pro lenochy trosku :D problem ... :D ;)

4 Karin Karin | 2. října 2011 v 22:49 | Reagovat

To jsem zědáva jak se s toho dostanou.

5 Natsumi Natsumi | Web | 5. října 2011 v 17:10 | Reagovat

áno, neuveriteľné! :D :D šla som tu kvôli tomu aby som si prečítala nejaké tvoje staršie články ;-) a čo tu nevidím?! O_O pokračovanie HML poviedky! :D

no, teraz nastane zrejme dosť trápna, smiešna alebo napätá situácia :-) som zvedavá či sa Tommy ešte stihne skryť (pochybujem xD) každopádne, Adam bude mať čo vysvetľovať :D

a fakt sa mi páčilo to s tým skóre ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama