Kapitola 01

24. srpna 2011 v 19:01 | Dadushka |  Running Up That Hill
Ach, to trvalo.
Ale, upozorňovala som na to, že to je dlhodobejšia záležitoť a nie prioritná :-)
Som zvedavá, čo mi na to poviete :-)



Adam nechával svoj pohľad potopiť do šálky horúceho čaju, ktorú mal v rukách.
Zohrievala mu dlane, ktoré by sa boli najradšej triasli či už hnevom, alebo nazbieranými emóciami za posledných pár dní. Adam im to ale nedovolil, nedovolil im triasť sa.
Sledoval drobné kvapky, ktoré vysoká teplota donútila nazrážať sa na vrchnej strane hrnčeka a mimo to aj počúval, čo mu o dušu vykladal policajný príslušník (či hocaký vyšetrovateľ, Adamovi bolo jedno, pre koho pracuje) na opačnej strane stola. Naozaj ho počúval, aj keď sa v tej chvíli mohol zdať byť vrcholne znudený a nezainteresovaný, rovnako ako sa tak zdal byť aj skupine ďalších asi štyroch "necivilistov", ktorý sa v tej chvíli zbabelo skrývali v miestnosti vedľa a dianie pri výsluchu sledovali len cez nepriestrelné sklo, ktorá z vypočúvacej miestnosti vyzeralo ako zrkadlo.

Adam mal na sebe čierne tričko s krátkym rukávom z vzdušného materiálu. Na cele ho čakala jeho trochu staršia kožená bunda, tmavohnedá, miestami svetlohnedá až čierna, s množstvom zipsov, cvokov a podobných hovadín, ktoré niesli svetu správu "som zlý". Avšak áno, bunda ostala na cele, pretože mal pocit, že by ho rozožral pot, zozbieraný za tie tri dni.
Na nohách mal vysoké čižmi podobnej svetlohnedej farby s nízkym podpätkom a na sebe natiahnuté tmavé džínsy. Vlasy mal rozstrapené, na čele podstrihnutá ofina, ako ju mal pred pár rokmi a vrátil sa k nej lebo v nej vyzeral mladšie. Adamove oči ohraničovali viac ako tri dni stará rozmazaná čierna linka, nemal si ju kedy a hlavne ako odmaľovať. Oči mal preto trochu spuchnuté, okrem iného aj z nedostatku spánku, a boli stále zapichnuté v tej šálke, ktorú držal svojimi rukami. Čierny lak na nechtoch sa už začínal odlupovať, na prstoch neboli žiadne prstene, rovnako ako boli zápästia bez náramkov.

Čakal to. Čakal, že ho skôr či neskôr zabalia, preto keď sa pred jeho domom v severnom LA objavili tie známe autá, bol pripravený na to že zopár nasledujúcich hodín bude trochu rušných a také veci ako prstene si radšej odpustí. Nemohol pravdaže vedieť, že tu bude tri dni.
Jeho zápästia tak zdobili iné náramky, krásne vyleštené putá.

"Ach, pán vyšetrovateľ," prehovoril Adam z ničoho nič a hoci naozaj mohlo zdať, že dovtedy mužovi pred sebou ani len trochu nevenoval pozornosť, nebolo to tak. V skutočnosti si v duchu zapisoval každé jedno slovo, ktoré z vyšetrovateľových úst vypadlo. Bolo to dôležité. Bolo to veľmi dôležité.
"Máte ma tu už tretí deň. Nemyslíte, že ak by som vám mal čo povedať, tak vám to už dávno poviem?" Adam vytiahol na vyšetrovateľa obočie a pokojne si odpil z hrnčeka, ktorý ešte stále objímal obomi dlaňami. Zacítil v ústach neurčitú chuť dajakého ovocného čaju. Nebol hlúpy, vedel že v tom môžu byť drogy alebo niečo podobné, čo ho oblbne, no na druhú stranu bol na to všetko pripravený a hlavne, bol naozaj smädný.
"Skôr si myslím, že vás tu pokojne necháme aj desaťkrát dlhšie, dokým si to nerozmyslíte a nezistíte, že predsa len niečo na tom vašom neexistujúcom srdci máte," oponoval mu vyšetrovateľ pohotovo.

Adam potlačil chuť zažmúriť oči a pohľad, ktorým chcel vyšetrovateľa potlačovať. Táto poznámka sa ho trochu dotkla, vedel ale, že to muž spravil len pre efekt. Kto vie prečo, ale človek čo viedol výsluch mal často nutkanie tváriť sa, že osobu pred sebou veľmi dobré pozná, že jej rozumie. V deväťdesiatich prípadoch zo sto sa však mýlil.
"Okrem šelestu?" pozrel Adam pobavene na vyšetrovateľa, keď si hrnček odtiahol od pier.

Ten sa už nadýchol, že niečo povie a Adam nepochyboval, že to niečo bude určite trefné. Vyšetrovateľ bol niečo po tridsiatke a v skutku pohotový a šikovný, to Adam musel uznať. V tej chvíli sa pán Connor Walker, tak sa dotyčný predstavil, zarazil a priložil si ľavú ruku k uchu.
Adam nepochyboval o tom, že tam má zapojeného nejakého chlapíka zhora, resp. z vedľajšej miestnosti, preto len trpezlivo čakal, čo bude ďalej a počítal, koľko prúžkov mal vyšetrovateľ na kravate. Medzitým periférnym videním zbadal, že mladík s celkom silným britským prízvukom prikývol a bez akéhokoľvek slova či rozlúčenia sa vyšiel von z vypočúvacej miestnosti.
Adam si ľahko vzdychol, to už bolo druhý krát, čo sa toto stalo a bol to už tretí vyšetrovateľ, ktorí sa s ním rozprával. Nedával na sebe poznať, ako veľmi je unavený a aký je hladný a hlavne ako ho to už všetko nebaví, nemohol to dať najavo ani len trochu, pretože vedel, že okrem tých anonymných osôb za tým nepriestrelným sklom ho sleduje aj tá kamera v hornom rohu.
Adam na ňu zdvihol oči. Kamera odpovedala blikaním červeného svetielka. Adam sa usmial a zakýval do nej.

Bolo to zvláštne, ale nenávisť, ktorú v tej chvíli zrejme pociťovali ľudia, čo sa na ten obraz v reálnom čase pozerali, musela nejako prejsť do tej kamery, pretože sa Adamovi zdalo, že sa na kamera pozerá s prižmúrenými očami. Alebo to bolo z toho niečoho, čo mu možno šupli do čaju. Na tom nezáležalo
Adam si z čaju znovu odpil, keď sa dvere do miestnosti znovu otvorili.
Och nie, nevošiel pán Walker a úprimne, Adam ani nečakal, že to bude on. Napriek tomu, že bol Walker asi najschopnejší a vydržal dlho, Adam mal pocit, že zmena vyšetrujúceho príde onedlho.

Keď Adam zdvihol zrak nezbadal ani jedného z predchádzajúcich vyšetrovateľov, len celkom atraktívnu ženu. Atraktívna napriek celkom upätému výrazu a niekoľko vrások. Adam si ale bol istý, že uvoľnená, v domácom prostredí a s úsmevom na tvári vyzerá omnoho lepšie.

Plavé vlasy rozpustené a chytené sponov jej splývali po plecia. Oblečenú mala jednoduchú čiernu sukňu po kolená a svetlomodrú blúzku. Na prsiach pripnutá visačka s nápisom "Návšteva".
Nad tým sa trochu pozastavil.
Adam si pomyslel, že takto nejako vyzerá človek, ktorý pred pár rokmi porazil rakovinu a práve sa dostáva do stereotypu. Vyzerala ako človek, ktorý veľmi schudol a potom potupne pribral na normálnu hmotnosť. Avšak hoci mala postavu zvlnenú ženskými krivkami, hranatá, ostro rezaná tvár jej z toho obdobia ostala.
Adamovi sa dokonca zdalo, že ani jej pokožka nemala vždy taký zdravý nádych.

Nepozerala na neho, pozerala na niekoľko spisov, ktoré držala v ruke, zatiaľ čo tou druhou za ssbeou zatvárala dvere.
Podišla pár krokov k stolu, miestnosťou sa ozval klopot podpätkov, a položila naň spomínané spisy. Adam predpokladal, že trestné záznamy a informácie z miesta činu. Potom na neho zdvihla mačacie oči, ktorých farba uviazla niekde medzi sivou a olivovo zelenou.
"Prajem pekný deň," povedala jednoducho, pokojným, vecným hlasom.
Ďalší deň. Chcel ísť preč. Naozaj chcel ísť preč.
"Som Elizabeth Bennetová a prišla som sa trochu porozprávať," prehovorila, keď sa usadila oproti Adama a preložila si nohu cez nohu . Ten sa na ňu krátko usmial, na znak toho, že rozumie.
Tak Elizabeth. S akou taktikou na mňa pôjdeš Elizabeth?, pomyslel si Adam unavene.

Ostali na seba pozerať hodnú chvíľu, kým si Adam uvedomil, že čaká kým sa predstaví aj on. To bolo... nečakané. Vyšetrovateľ nepríde za vami a nepýta sa, ako sa voláte, väčšinou sa len predstaví a hneď vám všetko zavesí na nos.
Ruky spútané putami z hrnčeka stiahol a nahol sa ponad stôl, aby zapichol prstom na svoje meno, ktoré stálo na spise rovno pred ňou.
Bennetová ho iba sledovala, neobávala sa fyzického napadnutia ani nič podobné, pokojne ho nechala priblížiť sa.

Potom sa Adam znovu oprel o strohé operadlo stoličky.
"Beth? Pekné meno," povedal celkom úprimne a tiež si prehodil nohu cez nohu.
Dlho medzi nimi panovalo ticho, celú tú ho Bennetová sledovala, až Adamavoi napadlo, že tým niečo sleduje.
"Dobre Adam," prehovorila nakoniec, keď sa už začal Adam v duchu znepokojovať. "Tak si potykáme."
Adam sa nad tým v duchu pousmial.
Nevedel odkiaľ tie cigarety a zapaľovač vytiahla, odrazu ich mala v rukách.
"Cigaretu?" ponúkla ho a otočila na neho otvorenú krabičku.
"Nefajčím," odvetil jej.
"Nebude ti vadiť ak si zapálim?" pozrela na neho spýtavo.
Adam pokrútil hlavou.
"Avšak škodí to zdraviu," poznamenal ľahko.
"Och," reagovala prosto, keď si zapálila cigaretu a ponad práve vydýchnutý dym na neho tázavo pozrela. "Niečom také sleduješ? Nie je tvoj život ten slávny Sex, drogy a RocknRoll?"
Adam sa krátko zasmial. Skutočne nahlas, skutočne pobavený.
"Nie doslova," povedal na to iba. Väčší komentár veci by mu neskôr mohlo napáchať problémy.
"Ale predpokladám, že to nie je ani Masturbovanie, antidepresíva a country, všakže?"

Možno to na sebe dal poznať len podľa miznúceho úsmevu a ostražitému pohľadu, ktorým sledoval, ako si Beth práve pokojne odklepáva prebytočný popol do popolníka uprostred stola, ale v skutočnosti na ňu pozeral s trochu väčšou pozornosťou.
Nevedel, či Beth postrehla zmenu, robil všetko preto, aby sa mu na tvári neprejavovala žiadna nehodiaca a emócia.
Niečo sa jej ale v očiach pohlo, vtedy keď otvorila jeden zo spisov a vybrala z neho fotku, ktorú za posledné tri dni Adam videl už snáď päťdesiatkrát. Pokiaľ na ňu vôbec nejako reagoval po prví raz, tak by sa teraz o nejakej reakcii ani nedalo hovoriť. Samozrejme, nehovoríme o tom, ako sa naozaj cítil.
V duchu na tú fotku pozeral odporom. Nie kvôli krvi, ale kvôli ostatkom osoby, ktorá na nej bola.
Bože Tommy... nezaslúžiš si kvôli nemu ísť do väzenia... preletelo mu hlavou zúfalo, nič z toho nedávajúc najavo.
Stále neveril tomu, že to Tommy urobil, no na druhej strane vedel, že na jeho mieste by pravdepodobne urobil to isté.
Ach Tommy...

Adam pozrel na fotku zakrvaveného muža pri nohách stoličky, na ktorej bol pôvodne priviazaný, potom na ženu pred sebou, ktorá sledovala každý jeho pohyb a vytiahol obočie na znak toho, že nevie kam tým mieri.

"Vieš ako zomrel?" prehodila ako keby len tak mimochodom.
Vtedy Adam takmer pretočil oči. Počul to X krát.
"Áno viem,"
Najskôr poriadna bitka. Potom niekoľko hodín pripútaný k tej stoličke. S najvyššou pravdepodobnosťou so šatkou na očiach strašený tým najhorším spôsobom, akým si dokážete predstaviť, o čom nasvedčovali jeho poriadne smradľavé nohavice. V miestnosti bola nájdená aj motorová píla. Bolo dosť možné, mu bežala pred zaviazanými očami.
Ach Tommy...
"Vieš o tom, že ten kto to urobil je hnusná beštia?"
Adamovi zablýskali oči.
Mala ale pravdu, no nemala pravdu? Čo iné si mohla vzhľadom na svoje informácie myslieť?
Ach Tommy... nikto to nepochopí...

Bola to policajná fotografia, nebola preto nijako cenzurovaná a preto bolo jasne vidieť každé črevo, ktoré mu z brušnej dutiny trčalo. Strela bola iba jedna, no zrejme poriadna a urobila pánovi Withfieldovi z lona krvavú omáčku.
"Ten človek ani nemal na to dať mu poslednú ranu do hlavy alebo do srdca. Nechal ho vykrvácať," jej slová napriek ich významu nezneli chladne.
Adam znovu vážil odpoveď. Pravda, mal na jazyku všetky tie slová, ktoré sa mu s osobou na tej fotke spájali ale za ten svet by ich zo seba nepustil. Zameral sa teda na to, aby si zachoval svoju pokerovú masku.
"To ale nemohlo trvať tak dlho," poznamenal miesto toho.
"Och vlastne ani nie," pritakala Beth a potiahla si z cigarety. "Vieš aj, kde sa to stalo?"
Znovu bolo medzi nimi ticho. Adam sa snažil rozlúštiť, kam tým mieri, no hádam na to bolo ešte príliš skoro.
"V jeho dome. V jedálni ak ma pamäť neklame," vedel, že si takú poznámku môže dovoliť. Vedel, že jeho z tej vraždy nepodozrievajú a chcú sa len dostať k Tommymu. Mysleli, že cesta k nemu povedie cez Adama, ale v tom sa veľmi mýlili. Ak by aj Adam vedel, kde sa v tej chvíli Tommy nachádza, nebol by ho schopný prezradiť, nech by s ním urobili čokoľvek. Nedalo by ako argument použiť, že by pre neho zomrel, pretože Adam veľmi dobre vedel, že v skutočnom svete, v svete v ktorom žil Tommy a čiastočne aj Adam, sa človeku môžu stať aj omnoho horšie veci ako smrť.

"A vieš kto ho našiel?" pokračovala ďalej Beth vo svojom konverzačnom tóne, ktorý bol možno trochu ostrý, no inak celkom príjemný.
Beth sa zdala byť jednou pozoruhodnou dámou, až Adam ľutoval, že ju nestretol pri inej príležitosti.
A áno, poznal odpoveď na jej otázku, ale napriek tomu pokrčil plecami. Nemuseli vedieť, že v skutočnosti celú tú dobu ostražito počúval.
"Jeho deti," povedala to rovnako nenútene, ako všetko dovtedy.
Adam sa v duchu triumfom pousmial, vedel, že je to lož. Veľmi dobre si pamätal, že ten deň, kedy tu sedel po prvý krát na neho vypustili toho agresívneho, hrdzavého chlapa hovoril niečo "a prvé čo sa deti od svojej mami dozvedeli, keď sa vrátili od babičk, bolo, že ich otec je mŕtvy". Veru, malo zmysel tváriť sa ignorantsky a pritom pozorne počúvať.
Adam svoj triumf však zamaskoval.
"Tak to majú isto zážitok na celý život," poznamenal Adam sucho.
Beth si znovu odklepla popol do popolníka, nohy položila rovno pred seba, lakťami sa oprela o stôl a nahla sa dopredu. Nie, nebolo jej vidieť do výstrihu. Blúzka bola prísna.

"Decká prišli o otca, vieš o tom?" opýtala sa ho tentoraz už trochu vážnejším tónom.
Adam ostal úprimne prekvapený. Bola prvá, ktorá to v skutočnosti hrala na city nie prostredníctvom Tommyho, ale tých detí. Neočakával to.
O čo jej ale šlo? Donútiť ho k nejakým výčitkám svedomia, alebo čo?
Mohla to síce iba hrať, ale možno to myslela vážne, možno bola zameraná na deti. Takže také nejaké musí mať v rodine, nie? Alebo žeby bola tehotná? Adam si zbežne prešiel jej postavu. Nezdalo sa mu to. A na prstenníku nevidel obrúčku.
"Rodinný chlapík, pracoval ako policajt, nekonfliktný... prečo by ho niekto chcel takýmto spôsobom zabiť?" pozrela na neho spýtavo, prehovorila celkom vážnym tónom. Skutočne sa ho pýtala na názor.
V Adamovi sa vztýčila žlč.
"Asi mal dôvod."
Adam si zahryzol do jazyku, až musel tlmiť výkrik.
Mal mlčať. Mal naozaj mlčať. Toto nemal povedať.

"Aby decká prišli o otecka?" pokračovala tentoraz už znovu vo svojom pôvodnom ležérnom hlase, s dohárajúcou cigaretou nonšalantne uloženou medzi prstami, ako sa opierala späť o operadlo stoličky.
"Otcovia sú aj tak často len na nič," pokrčil Adam ramenami. "Môžu to brať aj ako viac-menej láskavosť."
Bolo dobré, že niečo také necitlivé vypustil z úst, lebo mohol vidieť, ako sa jej v svetlých očiach niečo myklo. Iba na okamih, veľmi malý, rýchlo to zamaskovala, no on si to stihol všimnúť.
Vlastne, keď sa na to tak Adam pozeral, jej maska fungovala inak, ako väčšine vyšetrovateľov. Bola pružná, dovoľovala Beth reagovať na jeho slová. Možno to bolo tou "Návštevou". Pracovala vôbec pre FBI?
Adam sa krátko zamyslel. Určite áno. Mala ale iný prístup.
"Ty s tým zrejme nesúhlasíš, mám pravdu?" opýtal sa Adam skúsmo vôbec neočakával, že dostane odpoveď.
"A myslím, že ani ty nie," opáčila mu to pokojne.
Tým vlastne dala najavo, že s otcom mala dobrý vzťah (Adam rozmýšľal, či nestratila mamu alebo tak podobne), no zároveň zabránila tomu, aby sa rozprávali o nej. Adam jej za toto dal v duchu jeden plusový bod.
"Niekto má preštudované moje spisy, je tak?" vyhol sa teraz pre zmenu on zodpovedania otázky a zároveň jej nedovolil nejako riešiť jeho rodinu. Tej sa to totiž netýkalo.
Jej úzke pery sa usmiali a Adam ohromene sledoval, ako odrazu vyzerala o desať rokov mladšie. Potom si Beth posledný krát potiahla z cigarety a uhasila ju v popolníku.

"Je tu ale jeden človek, ktorý so svojím otcom zas tak dobrý vzťah nemal, nemýlim sa?" prehodila ležérne, keď otvorila Tommyho spis (veľmi okato naznačila, že otvára práve ten Tommyho).
Adam si ako ovalený uvedomil, že mu naozaj dovolila neodpovedať na otázku.
V tejto sále platilo pre vyšetrovateľov jedno všeobecné pravidlo: Ja sa pýtam, ty odpovedáš.
Beth sa ním zjavne neriadila.
Tak bola od FBI alebo nie?

"Hmmmmmm," natiahla zaujato, keď kĺzala očami po Tommyho spise. "Otec, otec, otec, tu," pozrela na Adama vyzývavo a následne sa vrátila k spisu. Adam len mohol v duchu hádať, čo na neho zase chystá. Mal ale tušenie. "Niekoľko hlásení za výtržnosť od jeho manželky. Súdení za ublíženie na zdraví, prepustený. Pobyt v protialkoholickom ústave..." mal dobré tušenie. "Malý Tommy ani nemal s otcom dobrý vzťah však?"

Chcel na ňu vybafnúť, že dočerta, nemá ani poňatia o čom to hovorí a nahučať na ňu, že sa to jej vôbec netýka a nech sakra Tommyho nechá na pokoji. Nedalo by sa ani povedať, že presne o to jej ide, iba sa pýtala.
V skutočnosti išlo len o Tommyho.
Adam sa upokojil a povedal jednoducho:
"Otcovia sú rôzny."
Beth na jeho slová nijako výrazne nereagovala, len ho naďalej prepaľovala pohľadom.
"Ten jeho nedávno zomrel," pozerala na neho s otázkou v očiach.
"Pred pár mesiacmi," prisvedčil Adam.
"Srdečná zástava?" pozrela na neho, keď si vyberala ďalšiu cigaretu a zapálila si.
Nevedel ani trochu, kam tým miery, bola prvá, čo sa na Tommyho otca pýtala. Adama to znepokojilo. O čo jej išlo? A čo sakra... čo sakra chcela s Tommyho otcom?
Tá kapitola bola už dávno uzatvorená, Adam sa k nej nechcel vracať. Boli veci, ktoré... ktoré chcel človek zatvoriť, vyhodiť von oknom a nikdy sa k nim nevrátiť.
"Poznal si ho?" opýtala sa ho po chvíli. Teraz sa ale Adam skutočne znepokojil.
"Nie veľmi," odpovedal Adam stručne. "Väčšinou len z Tommyho rozprávania."
A bol rád, že to pritom ostalo. Nevedel čo by robil, ak by sa s ním ocitol v jednej miestnosti. Dobré vychovanie by mu bránilo vyraziť mu zuby.
"S Tommym sa ale poznáte dlho, pravda?" opýtala sa, keď si potiahla zo svojej druhej cigarety.
Dobre, možno bola "Návštevník" a nedržala sa pravidiel, ale v konečnom dôsledku vedela, akým spôsobom sa robia výsluchy. Že si vytvorí vetu, ktorá má byť pravdou a poskladá ju tak, aby Adam bezmyšlienkovite na to "pravda" prikývol, aj keď by on sám vetu poskladal inak.
Bolo to síce už hádam tretí krát, čo sa ho to v tejto miestnosti niekto pýtal, no Adamove zrenice sa zúžilo kvôli niečomu inému. Bolo mu vtedy jedno či prejavuje emócie alebo nie, že teraz Beth môže vidieť čo sa deje v jeho hlave.
Bolo to to oslovenie.
Asi to bolo tým, že si od začiatku tykali. Inak by aj ona nazvala Tommyho "Ratliffom".

"Celkom dlho," potvrdil Adam.
Beth na neho vytiahla obočie, zrejme očakávala rozšírenie odpovede.
"Od strednej," dodal teda, no to bolo všetko čo k tomu mal povedať.
"Takže ste v bande spolu terorizovali okolie už od strednej?" uistila sa Beth svojím pokojným hlasom.
Adam sa na ňu kyslo usmial.
"Čo myslíš?" vyzval ju skutočne zvedavý, akú odpoveď dostane.
Adam nevedel, koľko toho má o ňom a Tommym prečítané, preto ani nevedel, kedy bluffuje a kedy nie. Nemohol (a pri nej ani nechcel) riskovať. Vôbec ju nevedel odhadnúť, nevedel pre koho pracuje a prečo ho vôbec vypočúva. Bola ale dobrá. Nechala ho neodpovedať na otázky a dovoľovala mu pýtať sa. Tak to využil
"Vidím to na dve možnosti," prehodila jednoducho, poťahujúc si z cigarety skenujúc ho prižmúrenými očami. "Alebo ste boli v tej bande boli, alebo ste boli jednými z outsiderov, na ktorých si presne tá banda po škole čakala."
Adam jej pozeral rovno do jej skúmavých očí, na tvári ešte stále ten istý horký úsmev.
"Čo myslíš?" zopakoval Adam svoju otázku.

"Úprimne?" vytiahla Beth obočie a odklepla popol. Adam prikývol. "Som si celkom dosť istá, že sa u vás jednalo o ten druhý prípad." prehovorila pokojne.
"Alečo," poznamenal Adam, kútikom úst ešte stále roztiahnutých do toho úsmevu mu myklo "A čo ťa robí takou istou?"
"Skúsenosti," mykla Beth ledabalo plecom. "Nepoznám ťa síce dlho ale už na prví pohľad sa zdáš byť ako celkom výrazná osoba," Adamov úsmev sa trochu stiahol aj keď mu stále hral na perách a pretvoril sa skôr na niečo arogantné, rovnako ako mierne zúžené oči. Nevedel čo sa deje. Nevedel prečo sa ho to pýta. Nevedel, čo z toho Beth dostane. Znepokojovalo ho to.
"Podľa toho, čo som o Tommym počula môžem to, že je exot, prehlásiť s čistým svedomím."
Takže Tommyho predsa len poznala. S počutia. Adam lovil v hlave a snažil sa spomenúť ši, či akúsi Elizabeth Bennetovú niekedy medzi rečou nespomenul. Alebo hocikoho, kto by ho nazval exotom.
To by sa Adam asi nedopočítal.
"A skúsenosti mi hovoria, že decká práve s minulosťou plnou potlačovania, bitiek, šikany a pocitu menejcennosti či osamelosti majú vyššiu tendenciu stať sa neskôr alebo veľmi otvorenými ale ešte stále trochu zakomplexovanými úspešnými ľuďmi, alebo veľmi otvorenými ale ešte stále trochu zakomplexovanými kriminálnikmi."
Nad týmto vyhlásením sa musel Adam úprimne zasmiať. Aj keď na strednej nikdy nemal pocit, že je opustený. Mal Tommyho.

"Tým pádom som zrejme zapadol niekde uprostred," poznamenal, keď sa natiahol po čaj a s úsmevom na tvári si odpil.
"Zrejme áno," zopakovala Beth trochu zamyslene keď si potiahla s dohasínajúcej cigarety a ešte stále Adama skúmala pohľadom.
Adam si pridržal hrnček pri perách, trošku si zohrievajúc ústa a miestnosťou chvíľu vládlo ticho.
"Ako si to urobil?" opýtala sa odrazu Beth. Och vlastne nie, neopýtala sa to odrazu. Mala veľmi zvláštny, pokojný hlas, rovnako pohodový, ako napriek upätému výrazu pôsobila aj ona sama. Až sa mohlo zdať, že aj keby bola tie slová z ničoho nič zakričala na celú miestnosť, perfektne by sa do toho ticha zasunuli a Adam by sa vôbec nezľakol. Och áno, to bol ten výraz. Jej slová sa zasúvali do vzduhu.
Avšak práve táto veta ako keby znela živo. Ako keby to všetko bolo divadlo a toto myslí vážne.
"Pardón?" odtiahol si hrnček od pier a spýtavo na Beth, ktorá práve hasila svoju druhú cigaretu pozrel.

"Ako si dokázal, že pred stanicou momentálne stanuje a skanduje asi sedemsto ľudí, všetci s tabuľami s nápismi Osloboďte Adama?" pozerala na neho so záujmom.
Možno by vtedy Adam nechcene a dosť dojato zareagoval, však Beth vtedy očami krátko prekĺzla k tomu veľkému zrkadlovému sklu na boku miestnosti a ešte kratšie pokrútila hlavou.
Adam pochopil, že túto informáciu sa zrejme nemal dozvedeieť, čo ho potešilo ešte viac. Zaplavil ho pocit čírej satisfakcie. Ľudia sú vonku. Chcú aby ho pustili. Ach...
"Hudba robí divy," povedal miesto toho jednoducho.
Beth na tú vetu nereagovala ale Adam bol presvedčený, že ak by tak urobila, tak by zareagovala pochybovačným vytiahnutím obočia.
"Dnešná hudba ale nie je len o hudbe," namietla Beth a Adam s ňou v duchu súhlasil. "Ako sa ti podarilo ujsť tomu biznisu, médiám bez toho, aby si stratil na popularite?"
"Prezradiť ti to by bolo ako vyzradiť tajný recept na jablkový koláč mojej babičky," povedal jej miesto toho, no ešte stále celkom pravdivo.
Beth sa pousmiala. Adam tiež.

Potom ale Beth akosi klesol pohľad a mladá žena si vzdychla. Adam zvedavo sledoval, ako sa postavila a čakal, čo bude ďalej. Na jeho sklamanie pozbierala všetky spisy a zamierila k dverám.
"Pozdravuj toho predchádzajúceho, meno som zabudol. Blonďák, silný britský prízvuk" vypustil len tak do vetra a odpil si z čaju.
"Si tu už tretí deň, však?" ozvala sa od dverí a Adam prekvapene vzhliadol.
Stála s rukou na kľučke a mierna sa mračila jeho smerom.
Adam prikývol.
"V predbežnej cele zadržania?" zopakovala zamračene.
Adam znovu prikývol.
Bola zmätená. Adam sa jej nedivil, ak by mu niekto povedal, že sa v nej dá niekoho držať dlhšie ako 24 hodín tak by tiež zaskočene pozeral. Nevedela, čo sa tu deje. Bola iba "návšteva".
"A čo vo väzení, mal by si tam veľa fanúšikov?" pozrela na neho stále tým trochu zamrečeným pohľadom.
O čo jej ide?

"To neviem," povedal jej úprimne. Škála jeho fanúšikov bola široká.
"Myslíš, že by si to tam zvládol?"
Pozeral na ňu a nevedel, čo... Mierila na to, či by to prežil fyzicky? Prečo...?
"Ak použiješ trochu intelektu, tak na to prídeš." pousmial sa na ňu, náhodou celkom úprimne.
"Veľa ľudí tam poznáš?" skúsila Beth.
"Takmer zásah," okomentoval to Adam.
"Tommy tam pozná veľa ľudí?" skúsila Beth znovu a vtedy sa Adam skutočne potvrdzujúco usmial. Aj keď nevedel, načo sa ho to vôbec pýta.
Potom vyšla z miestnosti.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Glammy.nka Glammy.nka | Web | 24. srpna 2011 v 19:45 | Reagovat

ou..no to je vážne zaujímavé, som to prečítala jedným dychom :D spraviť z toho malého, chutného, blonďavého kocúrika kriminálnika....:D

2 trinuska trinuska | 25. srpna 2011 v 3:41 | Reagovat

je to fakt skvele, rozhodne sa mi to paci, len tak dalej :-)
hmm, zaujimalo by ma, co bol ten zavrazdeny zac a preco ho tommy zabil :/ no, snad sa to dozviem co najskor :-)

3 Extasy Extasy | Web | 25. srpna 2011 v 10:19 | Reagovat

Hodně zajímavá povídka, i když jsem trochu zmatená z postav, co jsou vlastně zač, ale věřím, že mi to dřív či později vysvětlíš:-)
Jinak opět skvěle napsaný, ale to už mě nepřekvapuje, vím, že u tebe vždycky najdu kvalitku! ;-)

4 Steva Steva | Web | 25. srpna 2011 v 15:40 | Reagovat

no tak to je niečo to ho môžu držať tak dlho ? je to dosť zaujímavé :-D. No s Tommyho sa nám stal kriminálnik. Jej a dostane sa Adam do vezenia ? lebo by to bolo dosť zaujímavé :-D čítať, že je vo vezení ale ne, žeby som mu to priala to nie

5 Dadushka Dadushka | E-mail | Web | 25. srpna 2011 v 16:41 | Reagovat

[1]: malý blonďatý kocúrik? :D hah, no to si predsa úplne pýta po inom uhle pohľadu! :D

[2]: ďakujem :-) som rada, že sa páči :-)
uf poviem ti... ani radšej nechci vedieť :/ Tommy mal... myslím, že sa to dá pochopiť

[3]: Och áno, zaberie to trochu času, aby ste pochopili kde vlastne kto je, ale nebude to zložité :-)
A ďakujem :-)

[4]: Ide o to, že nemôžu ;) bohužiaľ, Adam je výnimka :-P Na druhú otázku neodpovedám :-P :-D

6 Karin Karin | 29. srpna 2011 v 21:59 | Reagovat

Chudák Tommy určitě to neudělal,Adam ať vydrži.Ty píš píš.MOc zajímavě napsane. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama