Dvadsiaty štvrtý pohľad

16. srpna 2011 v 18:17 | Dadushka |  So why don't we...?
Teraz ma naozaj mrzí, že som ten minulý týždeň nemala internet, lebo som to mala hotové už minulý piatok. A nie je to veľmi dlhé, len taká... ochutnávka :D
Mylsím ale,že dvadsiatypiaty pohľad neskôr všetko napravý :-D

Pri písaní tohto tu... som mala trošku problém, aby sa mi opitý Tommy nemiešal s po-opičným Tommy, ale myslím, že som to celkom zvládla :)



Nedalo by sa povedať, že Tommy nevnímal. Vnímal totiž svet okolo seba veľmi intenzívne. No, dobre, nie zase tak intenzívne, ale... Dostatočne intenzívne na to, aby počul o čom sa Adam so Sashou rozprávali.

Keď nad tým tak Tommy uvažoval, opierajúc sa o stenu a pozorujúc Adama, ako odomyká izbu, bola pravda, že vtedy predsa len musel zavrieť oči. Nezvládal vnímať obraz a zvuk naraz. Bolela ho z toho hlava.

Bolela ho dostatočne aj z toho, že ju mal plnú svojho otca a Adama a Jacka Danielsa a Adama a kto vie koho všetkého. K tomu všetkému bol ešte aj unavený.

Takže bol nehorázne unavený a bolela ho hlava.



Že je nehorázne unavený a bolí ho hlava si uvedomil ešte výraznejšie, keď prechádzal Adamovou izbou a dopadol na jeho posteľ. Vtedy bol snáď ešte mŕtvejší, ako predtým, než šiel s Isaacom piť. Čuduj sa svete, opitie sa s Isaacom ho veľmi neoživilo.

Sadol si teda na kraj Adamovej mäkkej postele, pričom nechal padnúť chrbát na matrac. Dopadol na tú posteľ, rozpažil ruky, vyvrátil hlavu dohora a okamžite začal šmátrať pravou rukou po jej povrchu, dokým nezacítil vankúš, ktorý si hneď pritlačil na tvár.

Medzi tým, ako v nose zacítil príjemnú vôňu pracieho prášku, z ktorého vždy kýchal sa mu zazdalo že začul Adamov krátky smiech, ale nad tým sa veľmi pozastavovať nechcel. Vlastne sa už nechcel pozastavovať vôbec nad ničím.

Myslel na Sashu. Myslel na Adama. Myslel na ich slová. Myslel na to, do akej šlamastiky sa to kurnikšopa dostal. Myslel na všetky látky, ktoré mu práve prúdili krvou.

A napriek tomu... mu bolo dobre?



Tommy mal zavreté oči, nevedel čo Adam robí a či v tej izbe vôbec je, no stačilo vedieť, že je v Adamovej izbe, aby sa cítil pokojne.

V skutočnosti sa Tommy cítil pokojne väčšinu času, avšak málokedy si to uvedomoval, keďže pre neho to bol stav maximálne prirodzený.

Možno to bolo tým, že v posledných dňoch to bolo všetko na Tommyho pomery akési príliš búrlivé.

Čiže áno, rozmýšľal nad rozhovorom, ktorý si vypočul. Pretože... hoci neľutoval konkrétne to, čo sa medzi ním a Adamom stalo-

Naozaj neľutujem, že som s ním spal dočerta?

-skôr to nechcel veľmi roztrubovať do sveta.

Stále totiž nevedel čo si o tom celom vlastne myslieť, stále nevedel, ako má chápať, že... že vôbec bol schopný niečo také urobiť.

Na druhej strane... prečo nie?

Preletelo Tommymu ľahko hlavou.



Bojoval s chuťou trochu ten vankúš nadvihnúť a hodiť po Adamovi pohľadom, ale nakoniec si to rozmyslel. Nepotreboval sa na Adama pozrieť preto, aby si overil časť "prečo nie?", Adama predsa veľmi dobre poznal. Poznal jeho úsmev, poznal jeho obavy, poznal jeho toto-sa-mi-nepáči výraz a možno Tommy nebol najlepší pozorovateľ, no poznal aj mnoho ďalšieho.



Rovnako ako aj poznal... dobre, istým spôsobom poznal aj jeho telo. Poznal pocit, keď ho Adam objal, poznal pocit, keď sa o seba počas koncertu opreli alebo... skrátka... poznal pocit Adamovej blízkosti. A pocit to bol vždy sakra príjemný. Veď už len za tu chvíľu, čo ho poloniesol k jeho a Isaacovej izbe cítil, ako mu bolo príjemne. Nepochyboval o tom, že bol dovtedy zalezený pod nejakou perinou, ako to má Adam vo zvyku, pretože bol naozaj vyhriaty.



A potom... čo sa týka toho druhého aspektu poznania Adamovho tela...

Tommy sa ľahko ošil. Je možné, že si na tú noc naozaj ani trochu nespomínal?

No dobre, tak ho Adam priťahoval, je tam toho. Veď koho by nie? Avšak to, že sa s ním Tommy dobre cítil... to už bolo o inom.

Tommy sa pomedzi bavlnené vlákna vankúša nadýchol a rovno do nich aj vydýchol pričom jeho vlastný dych zahrial látku pri jeho ústach. Na malý okamih mu dokonca napadlo, že by sa tak mohol udusiť.



"Monte to vie," oznámil nakoniec Tommy vankúšu.

Asi to mal Adamovi povedať hneď, veď sa ho to celkom týkalo, no nie?

Ach, prečo to Montemu vlastne hovoril?

Veru, všetky jeho skutky urobené za triezva sa mu práve zdali byť také hlúpe!

"Čo?" začul Tommy najskôr Adamovo tlmené nechápanie. A potom jedno jasné "Och!".

Tommy sa len znovu nadýchol pomedzi vankúš, aj keď tentoraz šlo o menej uspokojujúci pocit. Tak sa teda trochu pozastavil nad Adamovými "slovami".

"Ale čo robíš, veď Monte je v pohode," poznamenal na tú tému jednoducho. Možno nie celkom osoba, s ktorým by svoje momentálne problémy riešil, ale inak Monte definíciu "v pohode" v Tommyho vnímaní veci celkom spĺňal.



"To určite je," začuť tentoraz Adamov hlas bolo trochu náročnejšie.

Och samozrejme, akú inú odpoveď by mohol od toho ľudomila očakávať? Tommy ale čuduj sa svete, napriek tomu, že si práve za ten svet nevedel spomenúť, v ktorom meste sa to vlastne nachádza, alebo možno práve vďaka tomu, že sa jeho momentálne rozhádzaná myseľ dokázala sústrediť len na zopár faktov naraz, postrehol, že to Adam nepovedal len tak.



Tommy na neho teda spýtavo pozrel. Ó áno, naozaj vynaložil kvôli Adamovi toľko úsilia, otvoril oči, ľahko nadvihol vankúš, ktorý si dovtedy pritláčal na tvár a zdvihol na neho hlavu aby ho tam zbadal, ako sa tam opiera o neďalekú stenu a s rukami prekríženými na prsiach na neho hľadí. Okrem iného ho ovial aj závan životodarného vzduchu, ktorý cez náplň vankúša chutil predsa len inak.

Tommy teda naďalej pozeral na Adama, ktorý sa na oplátku pozeral na neho a rozmýšľal, čo sa tak intenzívne práve premáva Adamovou hlavou, že sa dotyčný mračí.

Potom si Adam pošúchal spánok.



"Ide o to, že... on si zo mňa kvôli tebe zo začiatku trochu uťahoval," prehovoril Adam nakoniec.

Tommy na neho chvíľu ostával pozerať, potom si znovu pritlačil vankúš na tvár a začal jeho slová spracovávať.



Trochu sa zamračil, keď spomínal na ten jeho jediný rozhovor s Montem na túto tému. Veľmi si na to nespomínal, za triezva mu by to asi bolo šlo lepšie, no veľmi dobre si spomínal celkový pocit, ktorý z Monteho slov vlastne dostal.

Že sa to dalo čakať.



Nečakal to vlastne aj sám Tommy? Že to nakoniec takto skončí.

Tommy chvíľu ležal na tej posteli pod zámienkou, že nad týmto uvažuje, až po chvíli si uvedomil, že nad tým vlastne vôbec nerozmýšľa a v hlave sa mu ozýva len prázdno a tichý hlas pôsobiaceho alkoholu.

Rýchlo sa teda uvedomil a znovu sa sústredil.

Nie, nečakal, že to takto dopadne. Ako by mohol čakať, že sa niečo také stane? Mal taký pocit (a tíčo Tommyho poznajú, by sa v tej chvíli len úprimne zasmiali, pretože občasná nerozhodnosť je niečo, čo o Tommym už dlho vedia), že by sa k niečomu takému nikdy neodhodlal. Nedokázal by si zoradiť pre a proti. Možno preto, že bol často príliš očarený tými pre, ktoré sa s Adamom vždy v miestnosti objavili.



Ale, že si Monte z neho uťahoval?

A Tommy si znovu skúšal spomenúť, čo vtedy Monte povedal, naozaj sa snažil, avšak-

"Nemohli ste sa ovládnuť?"

-potom mu v hlave odznela tá veta.

A ako náhle v Tommyho hlave znovu zaznela, tak sa nad ňou blondín zarazil. Najskôr nad tým množným číslom. Potom nad obsahom samotnej vety.

Odrazu mu to všetko ako keby až teraz došlo, ako keby naozaj lepšie uvažoval s niekoľkými promile v krvi.

Akoby mu odrazu došlo, čo všetko to vlastne obnášalo.

Lenže čo sa dočerta s tým dá robiť?

Tommy mlčky hútal s vankúšom pritisnutým k tvári a okrem toho začal mať pocit, že mu dochádza kyslík.



"Kvôli tomu, že sa nevieš ovládnuť?" opýtal sa preto nakoniec izby.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Extasy Extasy | Web | 16. srpna 2011 v 19:32 | Reagovat

A sakra, to bude ještě něco!! Nemůžu se dočkat dalšího pohledu, mám husinu jako! Jsem fakt zvědavá co ti dva koumáci ještě vykoumají, respektive ty Dadi:-D

2 Steva Steva | Web | 16. srpna 2011 v 21:30 | Reagovat

Som už taká napätá ako to dopadne uf

3 Karin Karin | 16. srpna 2011 v 21:35 | Reagovat

To bude ještě mazec .Jsem zvědáva jestli se daj dohromady:doufammmmmmmmmmmmm :D

4 Natsumi Natsumi | Web | 20. srpna 2011 v 19:16 | Reagovat

idem rýchlo na ďalšiu časť! :D :D a to je jasné, že sa Adam nemôže pri ňom ovládnuť :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama