Dvadsiaty piaty pohľad

17. srpna 2011 v 19:17 | Dadushka |  So why don't we...?
Nejako mi došlo, že to už vlastne mám dopísané, neviem prečo som si vzala do hlavy, že to postnem až zajtra.
Kašlem na to, nebudem napínať :-)
Ja už ani neviem, čo k predslovu napísať, písala som to asi celý týždeň a rozoberala od hlavy po päty, čiže nejako som si to už nejako vydiskutovala sama so sebou :-)



"Kvôli tomu, že sa nevieš ovládnuť?"
Adam ostal na Tommyho pozerať bez akejkoľvek schopnosti čo i len otvoriť ústa šokom. Och, je vôbec slovo "šok" ten správny výraz na vyjadrenie toho, čo vtedy Adam pociťoval? Ťažko povedať, či to bol šok, prekvapenie, či absolútna nepripravenosť na situáciu, ktorá nastala.
Adam vedel len toľko, že za nič na svete nemôže podľahnúť panike. Skôr či neskôr by na túto alebo jej podobnú tému aj tak došlo, či nie?
Nie, nedošlo. To teda určite nedošlo!
Nemalo by ako dôjsť, pretože čo Adam na tomto svete kráčal -s výnimkou tých prvých pár týždňov, čo Tommyho poznal a žil skôr v tom, že sa Tommy kamaráti skôr s chlapcami- vyvaroval sa akýmkoľvek... vôbec predstavám o tom, že by s Tommym čo i len trochu riešil, ako neuveriteľne ho ten mladík priťahuje.

Preto áno, Adam by naozaj v tej chvíli skutočne bol zabíjal len aby mohol vidieť Tommyho výraz tváre. Nanešťastie v okolí nikto iný okrem Tommyho nebol a toho teda zavraždiť nechcel.
Po všetkom tom čase a aj vďaka jeho pozorovacím schopnostiam a celkom dobrej empatii totiž Adam dokázal v Tommyho neutrálnych a bezmenných výrazoch čítať a kurnikšopa, v tej chvíli by mu naozaj naozaj naozaj pomohlo, keby mu do tváre videl.
Aj kvôli tomu, že tej téme sa chcel vyvarovať iba kvôli výrazu na Tommyho tvári. Och nie, konkrétne nie kvôli tomu výrazu, ktorý by sa pravdepodobne ani nezmenil - čo Adam práve v praxi pravdaže nemohol vedieť, keďže ešte stále mal Tommy na tvári ten sprostý vankúš - skôr pre to, čo by sa odohralo v ňom a... čo je to celé vlastne za hlúpu myšlienku?

Adam už len z princípu nehovoril svojím hetero kamarátom o tom, že by čas strávený s nimi osamote najradšej strávil úplne inak. A pokiaľ v predchádzajúcej vete vidíte v skupine "hetero kamaráti, pri ktorých Adam o niečom takom vôbec uvažoval" množné číslo, tak verte tomu, že jediný človek, ktorý do tej kategórie vlastne zapadal s Adamom práve stá/ležal v miestnosti.
To však neznamenalo, že by Tommymu nikdy nepovedal, že vyzerá krásne alebo tak podobne. To teda určite nie. Adam by mu to bol najradšej hovoril každý deň ale podarilo sa mu to obmedziť na chvíle pred niektorými koncertmi, kedy to Adamovi až tak praštilo do očí a spamätať sa z toho inak, ako povedať to nahlas by naozaj nedokázal.

V Adamovom ponímaní to skrátka celé malo neprekonateľné hranice. A jedna z nich stála presne preto, aby Tommymu otázka, či sa Adam v jeho prítomnosti musí ovládať-

Naozaj sa to opýtal? Opýtal by sa niečo také takto otvorene vôbec nejaký človek? Len tak? Ja sa z neho zbláznim.

-ani len nevznikla v hlave.

Zatiaľ čo Adam rýchlo uvažoval, čo mu na to dočerta povie, uvedomil si, že by mu naozaj pomohlo, ak by Tommymu mohol vidieť do tváre. Tým pádom sa dostal späť k tomu vankúšu.

"Tommy nechceš si ten vankúš dať-"

Vtedy si však Tommy celkom nečakane dal vankúš prudko preč z tváre sám od seba a znovu nechal ruky len tak pohodené na posteli.

Adamovi skutočne stačilo zbadať Tommyho tvár aby si trochu zúbožene uvedomil, že sa Tommy plynule dostáva z štádia práve-užívania-alkoholu do skôr po-alkoholového. To bol stav kedy bol Tommy ešte neskutočnejší, než obvykle.

"No Monteho reakcia bola, že si ma konečne dostal," pozrel Tommy na Adama ľahko. Je vôbec možné, že niečo také povedal bez mihnutia oka?
"Och," reagoval Adam bezprostredne.

No prosím. Presne o tomto hovorím.

Ach Monte.
Adam si trochu spanikárene uvedomil, že dočerta, oni dvaja sa o tom naozaj rozprávali. Avšak v skutočnosti nad tým ale veľmi nemohol veľmi rozmýšľať, pretože na neho Tommy namieril oči v ktorých sa zračili toľké obavy, až to Adamovi prišlo ľúto. Prišlo mu ľúto, že Tommy niečo takéto vôbec musí mať v hlave.

Zároveň to v istej chvíli Adamovi tak strašne pripomenulo Krisa- až sa zľakol, hoci to celé s ním malo len málo spoločného. S Krisom prinajmenšom nespal.

"Prečo to povedal?" opýtal sa ho vtedy Tommy trochu neistým, unaveným hlasom.
"No," nadýchol sa Adam zhlboka, snažia sa dávať čo najmenej najavo, ako ho celá situácia rozrušuje, "asi má taký pocit."

Napriek tomu, že mu konečne mohol vidieť do tváre, Adam skutočne nevedel, kam tým Tommy mieri, preto na neho iba mlčky pozeral. Až potom, keď Tommy znovu vyvrátil oči do stropu pochopil, že viac toho už asi nepovie.

Prešiel k posteli a vyčerpane si sadol vedľa nôh rozvaleného blondína. Pošúchal si oči a pozrel sa pred seba. Bolo už predsa len dosť neskoro, bol za nimi ťažký deň a Adam bol vskutku rád, že nasledujúci deň ho čaká len cestovanie a komunikácia s médiami.

"A je ten jeho pocit správny?" začul Tommyho hlas.

Adam zamrzol. Švihol pohľadom doľava, Tommy mal v tej chvíli zavreté oči, no ako keby bol vycítil, že sa na neho Adam pozrel, pretože po krátkej chvíli ticha sa stretol s krvavou, trochu neistou orieškovou farbou jeho očí.

Kam tým preboha mieri?
Čo vlastne...

Prvý spôsob doplnenia tej vety by bol "práve riešia?", druhý bol "sa práve deje?" a tretí "chce ten Tommy počuť?"

...asi pravdu.

"Je," vzdychol Adam nakoniec. "Ale to neznamená... Tommy nič to neznamená," pozrel na Tommyho vážne.

Chcel aby to Tommy chápal. Chcel aby chápal, že... že to Tommymu môže byť vlastne úplne jedno a je to iba Adamov problém.

Adam pochyboval, že to Tommy chápe, no blondín aj tak prikývol a pohľad mu znovu lenivo preliezolna strop. Mladík si zašiel rukou do vlasov a začal sa s nimi prstami hrať, na tvári sa mu pritom okrem iného usadil aj trochu zamyslený výraz.

Adam ho chvíľu mlčky sledoval, trochu fascinovaný tým výjavom, ako si Tommy len tak leží a hrá sa s vlasmi, nechápajúc ako je možné, že vôbec dokáže v takom stave nejako rozmýšľať. Potom ale nasledoval Tommyho príklad a s myšlienkou, že nemá ani poňatia, ako toto dopadne, tiež nechal chrbát klesnúť na posteľ.

"Adam?" začul Tommyho hlas.
"Hmm?" pozrel trochu nižšie, vedľa na neho.
"Prečo máte všetci pocit, že keď som opitý, tak nevnímam?"

Ďalšia Tommyho veta nechala Adama takmer neschopného slova. Keď sa ale tentoraz stretol s Tommyho pohľadom, tak trochu bojoval so smiechom.

"Nuž..."dostal zo seba nakoniec, zatiaľ čo smiech nad jeho pokojným tónom hlasu prebral úplnú kontrolu. "Čo ti to tak napadlo?"
"Ja neviem," prehodil Tommy, ktorý zjavne so smiechom nebojoval a keď sa otočil späť k stropu tak sa zasmial úplne slobodne.

Adam sa tiež smial. Neveriacky na Tommyho pozeral a nechápal ako to Tommy robí. Nechápal, ako je možné, že všetko to napätie je ako keby celé preč, ako keď niekto šťukne vypínačom. Zrejme stačilo len to, že Tommy bol Tommym.

V tej chvíli mal Adam sto chutí ho objať alebo pobozkať, alebo si ho prinajmenšom privinúť k sebe už len preto, že je taký neuveriteľný. Neuveriteľne úžasný.
A Adam si v skutočnosti v tom momente ani neuvedomoval, ako veľmi po uši v tom je, prebrali ho až Tommyho tiché slová.

"Urob to."

Nestalo sa to hneď. Najskôr sa za Tommyho hlasom otočil a stretol sa s mladíkovým vyčerpaným pohľadom. Až potom Adam pocítil čo presne znamená výraz "prebehnúť mráz po chrbte".

Urobiť čo??

Bolo dosť možné, že sa Tommy následne rozhýbal preto, lebo mu došlo, že Adam vôbec nevie čo si má o tom, čo sa práve deje myslieť, avšak vôbec to tak nemuselo byť. Adam vedel iba toľko, že sa Tommy pretočil na brucho a ak by veľmi chcel a len trochu sa nadvihol, tak mohol pokojne zaľahnúť pravú stranu Adamovho tela.

Neurobil tak a hoci si bo Adam istý, že Tommy už nemá k spánku ďaleko, tak sa blondín oprel o lakte, aby mohol tmavovlasému mužovi vidieť do tváre.

Adam na Tommyho mlčky pozeral, sledoval, ako mu do tváre padajú vlasy a zatiaľ čo sa snažil zaradiť výraz neutrálnosti, ktorý na Tommym ešte nevidel a inak ako "spýtavý" a "s očakávaním" by sa hádam ani nazvať nedal, bojoval s vlastným zdravým rozumom, ktorý maximálne netušil, čo sa práve deje, či sa naozaj deje to, čo má Adam pocit, že sa deje, alebo sa mu to len zdá. Čo však Adam vedel jasne bolo, že cíti, ako mu vrie krv.

"Nerozmýšľaj nad tým, či... som..." prehovoril Tommy znovu, tentoraz ešte tichšie, jeho slová sa do toho ticha vytrácali. Tak trochu sa vedľa Adama k nemu skláňal, dostatočne blízko na to, aby mohol Adam cítiť, čo všetko mladík pil. A hoci Tommy vetu nikdy nedokončil, Adam mal také príšerné tušenie, že presne vie, aké slová by pokračovali. A tiež mal tušenie, že Tommy vie, že Adam vie. "Urob to," vyslovil Tommy znovu tie strašné slová, ktoré nútili Adamove vlasy stavať sa dupkom.

Slová, ktoré mohli znamenať tak... Veľa.

"Skús..." začal Tommy hovoriť, ale asi mu z hlavy vyprchali slová. Bol zrejme príliš zamestnaný prepaľovaním Adama pohľadom.
"-odpútať sa od toho?" skúsil Adam. Pretože tentoraz pokračovanie tej vety počuť chcel.
Na malú chvíľu sa Tommyho či vzdialili, ako keby bol duchom niekde úplne inde. Nech bol ale kdekoľvek, vrátil sa. A prikývol.

Hovorí sa, že človek využíva len 10% mozgu, nie tak? V tej chvíli však Adam rozmýšľal aj za dva len aby si usporiadal, čo sa vlastne deje.
Adamovým vnútrom sa znovu ozývali otázky o tom, čo to vlastne... čo sa vlastne deje? Čo Tommy vlastne... chce?
Aby sa odpútal od toho, že Tommy je... Tommy? Že je to jeho dobrý hetero kamarát?

Och môj bože.

"Tommy..." dostal Adam zo seba a cítil, ako sa do neho vlieva panika. Videl, čo s ním Tommyho slová robia. Videl, čo s ním robí... samotný Tommy.
"Ja len..." ak by Adam nevidel, ako sa pohybujú Tommyho pery, ktoré boli tak blízko, tak by ani nevedel, že vôbec niečo hovorí. "Chcem vedieť... aké by to bolo."
Adamom až tak hrklo.

Nesnívalo sa to Adamovi náhodou? Naozaj sa to dialo?
Bez dychu pozeral do Tommyho očí a v hlave sa mu tá veta znovu ozvala, ako echo.

"Chcem vedieť, aké by to bolo."

Dala sa chápať rôzne. A ak by Adam v tej chvíli nebol v tej miestnosti a neležal na tej posteli, tak by sa nad tým možno pozastavil. Avšak Adam tam bol. Ležal na tej posteli vedľa Tommyho a pravda bola taká, že hoci toho tá veta mohla znamenať veľa, v tej chvíli obaja vedeli, ako to Tommy myslí. Vedeli to.

Adam vôbec nevedel kto to začal a ako to začalo. A to bol triezvy. Vedel len toľko, že Tommyho bozkáva a och môj bože... nakoniec zase taký triezvy nebol.

Nevedel či je opitý viac z alkoholu, ktorý bol z Tommyho cítiť, alebo zo samotného Tommyho. Nemyslel ale na to. Nerozmýšľal vôbec nad ničím a vypustil z hlavy všetko, čo by mu bránilo vo vychutnávaní si toho okamihu. Jediné čo mu znelo v hlave boli len Tommyho slová.

Dokonca to ani nebolo o tom, že by si Tommyho pery vychutnával. Skôr sa snažil zo seba dostať tým bozkom všetko, čo v sebe držal. Presne tak, ako Tommy chcel. Nechal všetky tak prácne vybudované hranice spadnúť, zhrozený, ako ľahko to ide.

Priložil dlaň na stranu jeho tváre, zacítil jeho jemnú pokožku a pritiahol si ho bližšie. Mal pocit, že to všetko napätie posledných dní, že to všetko sa z neho práve vyplavuje von. A napriek tomu, že cítil občasné Tommyho zaváhanie tak vôbec neprestával. Pokiaľ chcel Tommy vedieť, aké by to bolo, tak by mal vedieť aj to, že by Adam neváhal a pochybnosti, ktorého ho inak zachvacovali by tiež nejestvovali.

Adamova ruka z Tommyho líca prešla na zátylok, potom našla Tommyho chrbát a pritisla ho bližšie k sebe. Nakoniec mu prešiel od lopatiek až na kríže, cítiac na dlani každý záhyb jeho trička a zvlnenie každého svalu na jeho chrbte.

"Chcem vedieť, aké by to bolo."

A napriek tomu to nebolo niečo nové. Tommyho pery boli také známe, dokonca aj ten pocit držania jeho tela vo svojich rukách bol pre Adama známy, hoci samotný Adam pochyboval o tom, že by ho niekedy takto držal. Tak, že obaja vedeli, čo to znamená.

Potom sa od seba odtiahli.

Adam otvoril oči a... naozaj nechápal, ako je možné, že po tomto svete kráča niekto tak nádherný, ako bol v tej chvíli Tommy. Ako bol Tommy vždy.

Skláňal sa nad Adamom, pozeral na neho privretými očami, zatiaľ čo pery mal ľahko pootvorené a Adam mal pocit, že to tornádo pocitov, ktoré v Tommym vtedy s najväčšou pravdepodobnosťou zúrilo, cíti. Ak si bol Adam v tej chvíli niečím istý, tak tým, že to zamávalo nimi obomi.

A Adam... natiahol voľnú ruku, nie tú, ktorou ešte stále spočíval na Tommyho krížoch a pohladil Tommyho po tvári, rysujúc prstami jeho líce, sem-tam mu odhrňujúc z tváre neposlušné vlasy.

Od zmätenosti, ktorú videl v Tommyho očiach sa však úplne odpútať nedokázal. Možno to znie zvláštne, ale v tú chvíľu mal Adam dokonca pocit, že sa pozerá do úplne triezvych očí, príliš zmätených, príliš rozrušených na to, aby boli schopné čo i len si vytvoriť súvislí názor na to, čo sa práve stalo.

Adama asi nikdy nemalo prestať prekvapovať, čo robí alkohol s Tommyho nervovou sústavou. Raz ju úplne zahluší, inokedy vybrúsi k až prekvapivej bystrosti.

Bol to síce možno iba trochu dlhší a precítenejší bozk, avšak Adam mal pocit, že obaja cítia, že to nebolo len o tom bozku. Och áno, bolo to aj o ňom, ale... Adam nechával na tú chvíľu klesnúť všetky bariéry, ktoré ho kedy od Tommyho držali a mal pocit, že to Tommy cíti.

Prepánakráľa, pravdaže to cíti.

Možno to nemal robiť. Ale pokiaľ Tommy naozaj chcel vedieť, aké by to bolo... tak to musel urobiť. Pretože také by to bolo. Adam si tým bol istý.

Ako ale pozeral Tommymu do očí a šiel sa zblázniť nad tou chvíľou, cítil, že ten všetok zmätok, ktorý v Tommyho tvári videl ho pomaly privádza späť do sveta, kde si uvedomil, že Tommy je ešte stále... Tommy.

Možno to naozaj nemal robiť. Tie bariéry mali dôvod na existenciu, nestáli tam len tak.

Adamove spamätanie sa prišlo ako tvrdý náraz z oblakov na Zem.

Božemôj, veď Tommy je opitý.

Pokiaľ by si bol v tom istom stave vypýtal na svoje budúce narodeniny šesťtonového živého slona nafarbeného na fialovo, tak by sa Adam len zasmial, postrapatil mu vlasy a pomyslel si niečo ako "Počkaj do rána, to ani nebudeš vedieť, čo slon je."

Prečo niečo také dovolil? Adam mal až pocit... že ho Tommy istým spôsobom zviedol.

Tento všetok vnútorný boj si v skutočnosti zažiadal v Adamovej adrenalínom preplnenej hlave iba niekoľko sekúnd. Kým sa Adam stihol na tej Zemi aj skutočne porozhliadnuť, už zúfalo sledoval, ako sa Tommy sťahuje a sedí na okraji postele s tvárou zaborenou v rukách.

Adam ho okamžite nasledoval a hneď sedel vedľa neho, chcejúc vedieť čítať myšlienky aby mohol aspoň trochu vedieť, čo sa v tej Tommyho hlave odohráva. Aby vedel, akú škodu napáchal.

Možno si ale ráno nič nebude pamätať...

"Tommy... nechceš ísť k Isaacovi?" opýtal sa ho a myslel to tak, úplne by to chápal. Počul vo svojom hlase obavy, cítil ich tam veľmi jasne, a počul v nich aj to, ako mu na Tommyho pohodlí záleží. Čo teda pre Adama nebola žiadna nová informácia. Iba sa mu trochu nechcelo veriť, že bol vôbec schopný rozprávať, preto svoj hlas vnímal tak intenzívne.
Tommy ale pokrútil hlavou.

"Tommy ja ale... nechcem aby medzi nami bolo niečo viac," povedal mu upokojujúco, aby mu to celé nejako spočítal a podčiarkol podstatné, v snahe celé mu to čo najviac ujasniť.
Že nechce, aby medzi nimi bolo niečo viac.... bola pravda iba do istej miery. V tej, kde existovali bariéry.

"Bože ale ja... ale ja chcem... ja..."bolo počuť Tommyho tlmený hlas pomedzi dlane.
Adam zacítil, ako sa mu na tvári samovoľne uvoľnili svaly a klesla sánka.

Čo to...?
Čo...?

"Ale ja neviem... ja neviem čo... je to také dobré a... dočerta..." pokračoval Tommy emóciami rozochveným hlasom bez hlavy a päty a prítomnosť alkoholu sa okrem iného dala cítiť aj v tom, ako sa mu plietol jazyk. Dlane si z tváre stiahol iba trochu, urobil si z nich takú viac menej striešku, ktorou si zakryl len ústa a nos, čiže mu boli vidieť pevne zavreté, zúfalstvom sa mračiace oči a pokrčené čelo.

A bolo to nefér, bolo to strašne nefér, pretože Adam ani nedostal šancu nejako Tommyho slová spracovať. Zatiaľ čo sa mu v hlave ozývalo povestné nič tak sa nezmohol na viac, ako zírať na neho s otvorenými ústami.

"A ja vôbec... vôbec neviem čo robiť," stiahol Tommy ruky z tváre a zúfalo pozrel na Adama.
Napriek tomu, ako to Adamom zamávalo tak dokázal aspoň zavrieť tie ústa, predsa len to bolo trochu nevhodné.
Zamávalo to ním, pretože promile-nepromile, bolo vidieť, že Tommy naozaj myslí vážne, čo hovorí a Adam si uvedomil, že Bože, Tommy musí byť tak zmätený...
"A...." uhol Tommy pohľadom k zemi "...dočerta tak strašne ma bolí hlava," zamrnčal ubolene a tentoraz si na tvár pritlačil iba jednu ruku.

Tieto posledné slová Adama na jednej strane ľahko upokojili, na druhej zase trochu znepokojili. Bol to ešte stále len opitý Tommy. Opitý Tommy, ktorý pomedzi slová, z ktorých sa Adamovi až krúti hlava rozrušenosťou, len tak strelí niečo o tom, že má hlad, aký je unavený, že zajtra bude pršať, alebo v tomto prípade, ako ho bolí hlava.

Adam si vzdychol a pohľad, ktorým sa na Tommyho pozeral plynulo prešiel z toho viac-menej šokovaného do starostlivého. Pomaly obtočil ruku okolo Tommyho pliec a Tommy sa k nemu automaticky pritúlil, opierajúc si hlavu o Adamovu kľúčnu kosť.

Adam počúval Tommyho čoraz pravidelnejšie nádychy a výdychy a rozmýšľal čo... rozmýšľal čo s nimi vlastne teraz bude.
Mal pocit, že Tommyho správanie dokáže predvídať len do istej miery, ktorá určite nebola taká veľká, akú by ju Adam chcel mať.

Avšak ako sekundy plynuli tak sa v Adamovej hlave nič okrem tej vety "Čo teraz s nami bude" neozývalo, radšej sa nechal ponoriť do tej chvíle.
Sedeli tak dlho a Tommy bol čoraz ťažší a ťažší, až si Adam pomyslel, že blondín naozaj zaspal.

Vlastne si to neprestal myslieť ani keď krátko na to zacítil, že sa Tommy hýbe. Myslel, že len mení polohu na niečo pohodlnejšiu a v skutočnosti mal aj pravdu, veď si na tú posteľ líhal. To, že to nie je len také presúvanie sa v polospánku si uvedomil až vtedy, keď z ničoho nič zacítil, ako ho Tommy ťahá na seba.

A och bože, už to mal celé v hlave, ako na Tommym leží, ako si ho Tommy za zátylok priťahuje k sebe a Adam sa tak vďakabohu znovu dostane k tým perám, až na to, že to bolo omnoho lepšie, pretože telesný kontakt medzi nimi...

Celá ta vidina praskla v Adamovej hlave ako jedná veľká bublina vo chvíli, keď si uvedomil, že ho Tommy nestiahol na seba, ale iba na posteľ.

Akurát sa zorientovával, keď sa k nemu Tommy pritúlil. Adamovi až napadlo, že ho použil ako súkromnú matrac, čo vlastne také prekvapivé nebolo, Tommy sa v podobnom stave furt po niekom váľal. Znovu zaľahol celý Adamov ľavý bok, položil si hlavu niekam pod prsia a tentoraz mu cez trup prehodil ruku.

A Adam sa pousmial, prešiel rukami cez Tommyho vlasy a už si naozaj myslel, že zaspal, no Tommy zase raz ukázal, že je úplne hore.

Najskôr na neho iba zdvihol oči a sakrapráce, tie oči boli plné... niečoho. A pozerali na seba dlho.
Potom ľavá Tommyho ruka spočinula na Adamovom líci. A potom sa Tommy ľahko nadvihol a Adama pobozkal.

A Adamove vnútornosti robili saltá, pretože Adam Tommyho takto hádam nikdy necítil. Bože tak miloval jeho jemné pery, ktoré možno boli cítiť alkoholom ale bože, boli také fantastické, bež žiadneho lesku na pery či rúžu, ktorý väčšinou cítil počas koncertu.
Mal pocit, že toto je len... len Tommy. No bolo to zároveň tak veľa, ešte viac, než si vôbec mohol Adam predstaviť.

Ale nedalo sa povedať, že Adam necítil tie zaváhania, cítil ich raz za čas, ale boli nepodstatné, rovnako ako bol ten alkohol. Skôr Adamovi dávali pocit, že to je skutočné. Aj keď mu v hlave stále hučala tá otázka "Čo sa to deje?".

A potom sa Tommy odsunul, iba trochu, iba natoľko, aby keď Adam otvoril oči tak mohol zbadať rovno tie jeho. Obrovské, hnedé oči, ktoré boli v tej chvíli naozaj vystrašené. A potom sa Tommy posunul, viac sa prevalil na Adama a och-môj-bože začal bozkávať Adamov krk a-

"Tommy..." vydýchol aj keď celé jeho ja kričalo Och môj Bože. Áno áno áno!

A Tommy prestal. Adam trochu s obavami otvoril oči a pozrel na Tommyho, ktorý sa stiahol a teraz na neho spýtavo pozeral.

"Hmm?" ozval sa Tommy tíško. Znelo to tak nevinne nechápavo, až by Adam takmer zabudol, čo sa deje.
"Vieš, že si dosť opitý?"
"To som," prikývol Tommy a či už únavou alebo tým, že sa mu dostávalo vedomie do iných sfér zavrel oči. "A vieš to aj ty?"

Adam na neho mlčky zízal, zatiaľ čo sa mu v hlave Tommyho slová stále opakovali, ako dáka ozvena. Ako vôbec mohol uvažovať?

"Vieš, že... som schopný čohokoľvek?"
Adam zalapal po dychu. Vedel.
Oh môj Bože.
Vedel!

"Tommy..." vydýchol Adam znovu. "Uvedomuješ si vôbec, čo robíš?" skúsil.
Výraz na Tommyho tvári dával dosť jasne najavo, že nad Adamovými slovami naozaj rozmýšľa.
Potom Tommymu ovisla hlava.

"Ani nie. Prepáč, nejako sa mi nechce rozmýšľať," dostal zo seba Tommy ani neotvoril oči.
A Adam znovu zalapal po dychu.
"Tomu celkom rozumiem," poznamenal nakoniec.
A Tommy, so sklonenou hlavou a zavretými očami...
"Ide len o to, že... nešlo by to," povedal Adam nakoniec, aj keď bol presvedčený o tom, že Tommy znovu raz zaspal a aj keby bol hore, tak by nepochopil, na čo Adam naráža.

Bolo dlho ticho. A potom Tommy nesklamal, po tretíkrát ukázal, že ešte stále nezaspal (do tretice všetko dobré) zdvihol tvár, zaboril bradu do Adamovho hrudníku a pozrel naň.

"Ale šlo," povedal jednoducho Tommy, úplne triezvym hlasom, dosť konverzačným tónom. Len tieto dve slová. Chvíľu na Adama pozeral a potom sklonil hlavu a zavrel oči.
Adam ho chvíľu sledoval a spracovával, čo sa vlastne stalo.

A niekedy vtedy keď... keď si pomyslel, že áno, že možno áno, že dočerta, pokiaľ si to myslí Tommy (je jedno, že je opitý) tak dočerta áno! a znovu prešiel rukou po Tommyho krížoch.
Vtedy mu došlo, že Tommy tentoraz už naozaj spal.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Karin Karin | 17. srpna 2011 v 20:23 | Reagovat

Nemam slov.Ten konec mně teda dorazil.Tommy je vážně nevispitatelny. :D

2 Extasy Extasy | Web | 17. srpna 2011 v 21:00 | Reagovat

Bože, jednou mě zabiješ!!! Úžasný, nedýchala jsem celou dobu, teď to napravuju:-D Nevyznám se v Tommym, ale chápu, že má v hlavě zmatek, musí řešit minimálně o jeden problém víc než Adam, to nepočítám jeho tři možná čtyři promile v krvi:-D Mám jen strach, že až se z toho všeho probere, s tou nepříjemnou kocovinou, tak budou zase na začátku...že ne, že to tak nenecháš O_O

3 Steva Steva | Web | 17. srpna 2011 v 22:07 | Reagovat

No tak to je taká smola, že zaspal :-(  :-(  :-( škoda. Keď som to čítala tak som ani nedýchala a on si pokojne zaspí no to nie žiadne také 8-O. A dúfam, že nato nezabudne lebo to by ma bolelo za nich :-(  :-D

4 Extasy Extasy | Web | 17. srpna 2011 v 22:28 | Reagovat

už jsem si to přečetla podruhý!!!:-D

5 Dadushka Dadushka | E-mail | Web | 17. srpna 2011 v 22:33 | Reagovat

[1]: Mám pocit, že dostáva via ľudí :D Néééveim no ja som brala ohľad na Tommyho myšlienky, pre mňa jeho správanie teda je opodstatnené :-)

[2]: Som zvedavá čím :-D Môžem ti naistotu bez výčitiek povedať, že pamätať si to bude pamätať :-)

[3]: Nj, ale však bol úplne mimo chlapec, ako fyzicky tak aj psychicky. Myslím, že poriadne nedýchali ani oni :D

[4]: ani mi nepripomínaj, koľko krát som to po sebe v mojom tvurčim procese prečítala ja... to viem odzadu odpredu naspamäť :D

6 Natsumi Natsumi | Web | 20. srpna 2011 v 19:35 | Reagovat

aaaach *__* to bolo také...úžasné! :-)
a keď Tommy povedal: "ale ja chcem" O_O až mi tak podskočilo srdce :D
prečítala som to jedným dychom :)
teším sa na pokračko :D

7 Macina Macina | Web | 26. září 2011 v 20:49 | Reagovat

Tohle byl jeden z nejlepších a nejpříjemnějších zážitků, za poslední dobu a nejefektivněji využitý čas! Prostě sánka dole! Tím že tam píšeš všechny jejich pohledy, tomu dáváš úplně jiný rozměr v podobě story... mám pocit, jako bych tam seděla s něma a tiše to sledovala z povzdálí. Normálně to mnou silno hnulo!! :)
Moje poklona!

8 vestec vestec | Web | 13. ledna 2012 v 2:31 | Reagovat

Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?

9 market market | 6. prosince 2015 v 22:29 | Reagovat

Nádherná povídka, těším se na další takové :-)

10 dia dia | 29. března 2016 v 0:24 | Reagovat

Ahoj ahoj ahoj....ja by som sa chcela len spytat...nechystas sa to dokoncit??😂😍  ....je to vazne uzastne 😍😍😍🙉🙉

11 Dadushka Dadushka | 1. dubna 2016 v 16:01 | Reagovat

[10]: budem mať teraz po veľmi dlhej dobe celkom veľa voľna, takže nad tým uvažujem :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama