01... (A to musím naozaj vymýšľať pri každom nadpise čo sem napísať?)

15. srpna 2011 v 21:18 | Dadushka |  Deeper and Deeper
Bolo mi tak trochu v súkromí vyčítané, že som to skončila príliš napínavo na to, aby som to pokračovanie neposlala hneď teraz. Nuž.... neviem, či prvou kapčou tento dojem vylepším :D

Čiže no, zopár vecí: Ááááno, Jack má v skutočnosti modré oči ale tu som mu ich dala šedé. Inak to už nebude.
A nebudem tvrdiť, že ma to nebaví písať, avšak grrrr, ako keby som čakala na chvíľu, kedy tam vbehne Tommy a celééé to tam rozbije... ale ja to zvládnem!



Kurva.

Jeho hlavou sa snáď ani iné slovo poslednú hodinu neozývalo. A bolo vlastne ironické, že sa to slovo premávalo v práve jeho hlave.


Bolo mu na vracanie.

Ten večer bol ešte viac znechutený životom, ktorý vedie, no pridobre si uvedomoval, že na nič lepšie nemá. Nie so všetkými tými nekonečnými dlhmi v banke, ktoré mu jeho milovaný otec nechal.

Jack do seba kopol štamprlík a ihneď naznačil Oskarovi, aby mu nalial ďalší.


Bolo to ale všetko v háji. Banka bola prednejšia ako nájomné. Nevedel síce, čo by mu taký exekútor mohol zobrať, avšak bol presvedčený o tom, že by si banka niečo určite našla. Napríklad by mu predala vnútornosti.


Mohol vlastne ďakovať Bohu za to, že jeho otec bol aspoň natoľko ohľaduplný a zadlžil sa v banke, nie u tých podozrivých chlapíkov s hlavami ako polená skaličenými jazvami, ktorým smrdí z úst, v ponožkách nosia lovecké nôže, v spodkoch zbrane a za desať minút sú vám schopný poskytnúť akúkoľvek čiastku od jedna do štvormiestnej sumy. V rôznej mene.

Pokiaľ by sa bol jeho otec zadlžil u takýchto chlapíkov, tak by Jack pravdepodobne nemal všetky zuby. Alebo prsty. A možno ani celé končatiny.

Jack okamžite potriasol hlavou a všetky podobné myšlienky presunul na vedľajšiu koľaj, tam do podvedomia. Teraz mal iné problémy.

Banka bola prednejšia. Čiže nemal na nájomné na ďalší mesiac a čo bolo ešte horšie, tak ich nemal odkiaľ zobrať a Jack vedel, že tentoraz sa mu to neprepečie a Lehmann ho z bytu jednoducho vyrazí. Vedel to, ale kurva, nevedel čo s tým. Rovnako ako vedel, že na ulicu sa už nevráti. To v žiadnom prípade.

A šiel si hlavu otrieskať o ten sprostý svietiaci bar, z ktorého ho akurát len bolela hlava a bol z neho ešte podráždenejší, za to, že si peniaze neodkladá do zásob na horšie časy. Ale kristepane, aké peniaze si mohol odkladať?

Možno bol predsa len na svoje spoločenské postavenie príliš márnivý ale vedel, že on na seba jednoducho nikdy neprestane míňať peniaze. Musel vyzerať dobre. Bola to časť jeho práce.

Neplánoval sa vrátiť na ulicu, celú tú kapitolu života už mal za sebou a neplánoval sa k nej nikdy vrátiť. Avšak rovnako ani neplánoval navštíviť svojho brata, ktorý si žil v dákej Tramtárii a pravdepodobne kráčal v šľapajach ich otca. Vďakabohu bol vo svojom mladom veku (vďaka Bohu za to decko, kvôli ktorému sa museli vziať) už ženatý, takže jeho dlhy na Jackovu hlavu nemali ako padnúť.

Druhá vec: Čo mohol dočerta robiť keď takmer všetko čo zarobil šlo podniku?

Znovu raz sa Jackovej hlave mihla myšlienka sa na to vykašľať a ísť do kšeftu na vlastnú päsť. To ale bola ruská ruleta úplne inej kategórie akej bol Jack kedy ochotný zúčastniť sa. Príliš často počúval o kolegoch z branže, ktorých nachádzali okoloidúci (prinajlepšom) ráno (prinajlepšom) zdrogovaných na smrť v neznámych uličkách, ktoré zostávali tmavé aj cez deň. Počúval o nich príliš na to, aby sa do niečoho takého, ako postávanie na ulici, pustil.

Možno nenávidel svoj život ale sám seba mal teda sakra rád a niečo také by si nikdy neurobil.

Podnik mu aspoň garantoval bezpečie a chvalabohu, garantoval mu akúsi zaručenú úroveň klientov. Na ulici by si určite nemohol dovoliť vyberať, tu to mal do istej miery dovolené. Do istej miery. To boli tie kľúčové slová.

Potom tu bol ten zmrd Trevis. Zmrd Trevis, ktorý síce bol zmrd, ale Jack musel uznať, že v tom bol sakra dobrý.

Trevis, ktorý si po rozvode desaťročného manželstva otvoril len tak z trucu bordel a časom zistil, že mu to celkom vynáša. A že s chlapmi mu to vynesie ešte viac.

Travis, ktorý si vždy našiel cestu, ako z nich všetkých nejako dostať peniaze, aj bez toho, aby si to vôbec uvedomovali.

Že si potrebuje zapáliť si uvedomil ešte skôr, než si vôbec za ten bar sadol. Keď však ale načrel do vrecka nohavíc a nahmatal krabičku tak mu nebolo prekvapením, že je prázdna.

"Kurva," vypľul z úst to slovo, frustrovane hodil prázdnu krabičku na pult a vyčerpane si pomnul oči.

"Ťažký deň?" opýtal sa ho Oskar prívetivo, keď pred neho pokladal druhý poldecák s čírou tekutinou.

Jedna pozitívna vec ohľadom podniku: v pracovnú dobu občerstvenie z barov zadarmo. Jack veľmi nepil, ak ale na neho nejako pôsobil, tak ako kvapky na upokojenie. A tie teda práve potreboval.

Jack na neho zdvihol oči. Nie že by mal dvakrát chuť sa s ním o niečom rozprávať.

"Bol niekedy iný?" utrúsil miesto toho sucho, ešte stále s rukou pritlačenou nad očami. Oskar sa, pravdepodobne cítiac vlnu stresu z Jackovej strany, chápavo usmial a radšej sa teda pobral obsluhovať zvyšok osadenstva, ktorá akurát sedela pri bare.

Jackovi teda úsmevne pochopiteľne nebolo.


"Cigaretu?" začul Jack v hluku podniku jasný hlas a nie, nezdalo sa mu to, naozaj to bola angličtina.

Jack bol vo svojich školských rokoch usilovný študent a hoci chodil na takú školu, na akú chodil a napriek tomu, že si musel väčšinu učiva vlastne zisťovať sám tak mal vzdelanie dobré. A keď jemu a Lucasovi zomrel otec, Jack mal vtedy sedemnásť a Lucas ledva štrnásť, bolo to ešte náročnejšie, pretože ich sociálka musela umiestniť do najbližšieho detského domova od zapísaného trvalého bydliska, čo bola teda poriadna diera.

Vzhľadom na decká s ktorými žili pod jednou strechou, neutíchajúcu šikanu, ktorá tam bola snáď ešte horšia ako v škole a vôbec samotnú Jackovu povahu, ktorá neznášala, keď s ním bolo jednané inak, ako sa mu páčilo, bolo celkom pochopiteľné, že netrvalo dlho a z detského domova... teda... tú situáciu by najlepšie vystihol výraz "vytratil sa". Čiže musel opustiť aj školu a došľaka, rok pred maturitou.

Ale angličtina, tú ovládal perfektne.


Jack otvoril oči no nepozrel tým smerom zvedavo, zvedavosť predsa len prichádza ruka v ruke s nejakým tým nadšením, ktoré Jackovi vtedy patrne chýbalo. Bol to skôr pohľad človeka, ktorý si behá svoje obvyklé sobotňajšie štyri kilometre v parku a pomedzi rátania si tepu, počúvania hudby, kontrolovaním rytmu či kochania sa prírody naokolo náhodou kútikom oka zbadá napríklad bozkávajúci sa pár alebo japonských turistov s tými svojimi neuveriteľnými foťákmi, ktoré majú desaťkrát silnejší blesk a sú dvadsať ráz hlučnejšie, než tie obyčajné, poprípade psa ocikajúceho strom. Veci, na ktoré sa človek ani nemá nejakú chuť pozrieť sa, človek to urobí jednoducho sám od seba.


Jack teda hodil tým smerom pohľad z presne tohto súdka a uvidel muža, na ktorého by možno pred niekoľkými rokmi použil výraz "atraktívny". Bohužiaľ, mužov na tých atraktívnych a tých nie prestal rozdeľovať už veľmi dávno, čiže voči tejto stránke hodnotenia výzoru ostal úplne necitlivý. Nikam by sa totiž vzhľadom na svoje povolanie nedostal a nič by nezarobil.


Ťažko povedať či mužove dohora vyčesané vlasy boli čierne alebo tmavohnedé, najrôznejšie svietidlá tu s farbami naokolo robili skutočné čary. Podľa svetla zo svietiacej barovej dosky, ktoré Jackovi ten večer tak nenormálne ničilo oči, no inokedy mu bolo absolútne ľahostajné, a spôsobu, ako sa kĺzalo po jeho bunde Jack usúdil, že je kožená. Tiež videl mladú, jasnú tvár a žiarivé oči, ktoré sa v tom hlúpom oči-drásajúcom svetle trblietali všetkými možnými odtieňmi modrej. Boli to také oči, ktoré by nepochybne žiarili aj bez toho hlúpeho svetla.

Jas tých očí kričal ešte viac vďaka čiernej ceruzke, ktorá viečka po línii mihálníc rafinovane obkresľovala. Za to mu Jack v duchu pripočítal jeden bonusový bod.

To hlúpe svetlo mu síce osvetľovalo tvár z trochu netradičného uhla, avšak vytváralo mu na tvári celkom pôsobivé tiene. Tie spolu s kombináciou jeho širokými, pekne tvarovanými perami, vôbec celou oblasťou okolo úst vrátane líc, brady a tiež výrazným obočím a čelovou kosťou, a vcelku príťažlivo tvarovanou sánkou, ktorá by možno za iných okolností a s normálnym uhlom osvetlenia veľmi nevynikla, boli zodpovedné za to, že na pohľad takto pôsobil muž skutočne pôsobivo.

Vyzeral dobre. Vyzeral naozaj dobre.


Obhliadnuť si ho a skonštatovať zopár záverov Jackovi dohromady trvalo asi tú stotinu sekundy, ktorú na neho obetoval. V skutočnosti dokázal ľudí celkom dobre odhadnúť, čo mu teda v živote neraz pomohlo. Napríklad v tej chvíli mohol vidieť, že tento pán teda pri peniazoch je.

Potom mu ale oči padli na otvorenú krabičku Goldeniek, ktorú mu ponúkal.

Jack si jednu bez slova vytiahol, hádzajúc na neho ďalší krátky pohľad, uvažujúc, či ho tu niekedy videl, aj keď sa to teda s tou nie tak obvyklou angličtinou trochu bilo. Jack si ale veľmi rýchlo uvedomil, že kým sa naozaj seriózne začne zamýšľať nad tým, či tu toho chlapa niekedy predtým videl, alebo nie, tak musí svojím dýchacím traktor prehnať ten jed v plynnej forme, ktorý mu možno do štyridsiatky daruje nenormálneho raka. Čo bolo Jackovi kompletne jedno, pretože to proste stálo za to.


Vďaka bohu, čiernovlasý muž (druhý tri stotiny dlhý pohľad záhadu farby jeho vlasov Jackovi úplne objasnil) neotáľal a hneď k Jackovej cigarete, bezpečne uloženou medzi jeho perami, prisunul zapaľovač. Šťuknutím ich oboch na chvíľu ožiaril malý plameň, ale skutočne iba na tu chvíľu, kedy sa plameň zmocnil Jackovej cigarety.

Potom stačilo iba zavrtieť oči a potiahnuť.


"Som Adam," začul Jack neznámeho prívetivý hlas, naladený do konverzačného tónu.

A Jack sa v duchu pohŕdavo zasmial, pretože nie, nič na svete, ani tie očarujúce oči by z neho jeho meno nevytiahli. Nie ten večer, kedy musel riešiť úplne iné problémy ako chlapi, ktorí ho pri drinku balia. Dokonca ani nie tí takto príťažliví. To ta jeho rezistencia.

A duplom nie klienti.


Čo Jacka znovu priviedlo na myšlienku čo tu sakra ten chlap chce, no na tu chvíľu, kedy si ho prižmúrenými očami premeriaval sa viac oddával uspokojeniu, ktoré mu cigareta priniesla.

Až potom čo si poriadne vychutnal chuť cigarety v ústach, hoci Goldenky nemal veľmi rád, a hodil do seba druhý poldecák Jack pocítil, že trochu toho stresu z neho opadlo. Nie, nezabudol na tie prúsery, len odrovnal všetok tie emócie, ktoré ich obkolesovali a znemožňovali mu rozmýšľať nad nejakým praktickým riešením aspoň časti problému.

Až potom na toho frajera znovu pozrel.


Usúdil, že z neho dotyčný odvtedy nespustil oči a Jack sa mu nedivil. Nič nové pod Slnkom ani v takú neskorú nočnú hodinu. A tiež bolo možné, že ešte stále čaká na Jackovo meno. To si teda ešte počká.

Ale vyzeral naozaj dobre.

"Si klient?" opýtal sa ho Jack na rovinu tónom, v ktorom sa predsa len nejaký ten záujem schovával.

Jack už bol na tomto svete svedkom rôznych podivuhodností, preto bolo možné, že aj tento tu nie je len návštevník ale pracuje pre podnik. Síce pôsobil pomerne sofistikovane, ale minimálne tvár a, čo mohol Jack vidieť, aj telo na to mal. Spoznať luxusnú šľapku pomedzi slušne zarábajúcimi ľuďmi či mladými zlatokopkami bolo čoraz ťažšie.

A potom sa Jack v duchu sám sebe vysmial. Luxusná šľapka v tomto podniku? Nie, to zase nie.

"Celkom rád by som bol," prehodil muž.

Jack na neho znovu letmo pozrel, zachytávajúc ten ach-tak-známy pohľad, ktorý ho vyzliekal očami. Kto vie prečo ho ten pohľad neznechutil zas tak veľmi, ako by sa mohlo vzhľadom na Jackove momentálne psychické rozpoloženie nachádzajúce sa niekde na bode skutočného mentálneho vyšťavenia mohlo očakávať. Bolo dosť možné, že to mali na svedomí tie žiarivé oči, ktoré ešte stáli hrali všetkými odtieňmi modrej. A kurnikšopa, Jack za ten svet nedokázal prísť na to, prečo keď sa mu na ich adresu v duchu ozve veta "tak teda má pekné oči, je tam toho" tak napriek tomu, že dokonale vystihuje situáciu vôbec nevystihuje to, čo v skutočnosti Jack pri pohľade do nich... pociťoval.

Jackova situácia, pozostávajúca z toho, že síce vidí krásu ale nie je schopný ju rokmi na smrť udupanými citmi oceniť, mu však na tvári nebola vôbec vidieť. V skutočnosti sa ani len nedotkla jeho vonkajšieho ja, ostala len pekne v bezpečí podvedomia.

"Nie môj," uviedol Jack veci na pravú mieru, odklepávajúc prebytočný popol do popolníka, pohľad zapichujúc radšej na poličky s nápojmi pred sebou. Pohľad na toho muža ho totiž z úplne nepochopiteľných dôvodov znervózňoval. Podvedomie sa mu síce vytrvalo snažilo vysvetliť prečo, avšak voči nemu bol Jack imúnny.

Bol nerád nervózny. Bodka.

"Nie?" mohol vidieť periférnym videním, ako muž vytiahol obočie.

Jack, s očami zapichnutými ešte stále pred seba znovu poťahajúc si z cigarety, odhodlane pokrútil hlavou.

"Povedali mi, že hocikto s tým náramkom," kývol muž na Jackove ľavé zápästie.

Jack na neho pri vydychovaní dymu letmo pozrel. Znovu uvidel príťažlivú tvár s tými impozantnými tieňmi a dočerta, stretol sa s jeho úprimnými očami a bum, bolo to tu znova. Musel sa znovu odvrátiť. Čo sa mu teda vôbec nepáčilo.

Zachytil Oskarov pohľad, ktorý sa tam priplietol a na muža pozeral trochu zvedavo. Ako keby tu dovtedy nebol sedel, pomyslel si Jack trpko.


"Oskar jeden pomarančový džús, prosím ťa" využil Jack Oskarovu prítomnosť a pochopiteľne prehovoril svojou rodnou nemčinou. Oskar prikývol. "To znamená, že patrím podniku," vrátil Jack pozornosť cudzincovi bez toho, aby na neho vrátil pohľad, tentoraz rozprávajúc už v angličtine. Objasnil mu situáciu, znovu si z cigarety labužnícky poťahujúc.

V skutočnosti to totiž neznamenalo, že s ním musí ísť, aj keď mu Trevis, ak sa s ním stretol (a Jack bol presvedčený, že sa stretol), určite povedal, že to znamená presne to.

"Takže...?"


Zatiaľ čo Oskar pred neho postavil sklenenú trojdecovú fľašku pomarančového džúsu Jack na muža chladne pozrel, blokujúc akýkoľvek efekt, ktorým na neho dotyčný pôsobil. Aj keď vyzeral naozaj dobre.

"Dnes nie som na predaj. Mám dosť vlastných problémov ako honiť ti vtáka," povedal prosto, keď v popolníku zahasil cigaretu, zobral do rúk fľašku a pakoval sa preč od baru. "Ďakujem za cigaretu... Alan?" pozrel na neho letmo, ale ani nečakal na uistenie, či na jeho meno naozaj zabudol, alebo sa mu to iba zdá.


Zrejme by pre hocakú inú osobu v takej finančnej tiesni, v akej bol Jack, bolo viac logické skočiť po akomkoľvek kšefte, ktorá by sa mu ponúkla. Avšak toto bol Jack. Jack, ktorý síce ledva zvládal platiť nájom no napriek tomu na seba bez výčitiek míňal peniaze a keď nemal chuť šliapať, tak proste nešliapal.


A možno v tej chvíli naozaj naozaj potreboval peniaze ale zároveň aj naozaj naozaj nemal chuť šliapať, obzvlášť nie na niekom, kto ho takto znervózňoval. Naozaj sa na to necítil.


A potom, bolo to naozaj smutné ale bohužiaľ, v tom podniku sa šliapanie a okamžitá hotovosť neniesli ruka v ruke. Možno by dostal dajaké to percento, ale ostatok až na konci mesiaca. Niekedy bolo Jackovi až do smiechu, ako oficiálne to s tými ich výplatami bolo.

Potom mu napadlo, že by predsa len mohol ísť za Kristínou a popýtať od nej výplatu skôr a aj s nejakým tým bonusom. Veď si ho sakra zaslúži.

To teda áno, pomyslel si namosúrene, keď prechádzal klubom do jeho viac-menj administratívnej časti.

--

Adam ostal bez slova sledovať miesto, kde sa mu Jack stratil z dohľadu, ešte stále trochu omámený z jeho prítomnosti.

V duchu sa mu ozvalo odporné počítadlo, ktoré cestovalo v čase a spomínalo, kedy naposledy ho niekto takto poslal do kelu. Prepánakráľa, naozaj tak dávno?

Adam mal odrazu pocit, že je znovu na strednej, na hlave takmer blonďavé vlasy a na tele viac ako dvadsať kilo.
Až si musel nasilu pripomenúť, že tie časy sú už preč.

Trvalo hodnú chvíľu, kým sa Adam stále trochu spomalene otočil k baru a keď tak urobil, tak sa pre seba potichu zasmial.

"Čo je také vtipné?" začul barmanovu lámanú angličtinu.

Zdvihol na neho oči a zbadal, ako čisto bielou utierkou leští akýsi pohár.

"Ja len, že toto asi naozaj predsa len nie je pre mňa. Prvý na ktorého sa otočím a takto mi dá košom," pokrútil Adam hlavou.

"Ach tak," prikývol barman a jemne sa na Adama usmial. "No, podarilo sa ti stretnúť hneď na prvý krát toho, pri ktorom to býva niekedy naozaj trochu ťažké," vzdialil sa na pár krokov, keď odložil pohár na poličku pod barom. "Ale mal právo dať ti košom. Avšak..."

"Avšak?" vytiahol na barmana Adam obočie. Postrehol, ako sa barman elegantne vyhol vyslovením jeho mena, to však v tej chvíli Adama veľmi netrápilo.

"Pokiaľ si rovno u šéfa za neho vypýtaš riadnu cenu, tak nebude mať na výber," pokrčil barman plecami.

Adam na neho hodnú chvíľu pozeral. Takú hodnú chvíľu, že barman bol už znovu zamestnaný pripravovaním iných objednávok.

"Dobre," ozval sa Adam nakoniec "Ďakujem."

"Nie je za čo," opáčil barman pri miešaní akéhosi drinku.

Adam ešte chvíľu sedel a pozeral pred seba. Potom sa postavil na nohy, nechal po sebe nevypitý beton a pobral sa pohľadať majiteľa.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Extasy Extasy | Web | 15. srpna 2011 v 21:46 | Reagovat

Tak to je masakr!!! Takhle se mi Jack teda hodně líbí, i když mi bylo samozřejmě Adámka trochu líto ;-) A několikrát jsem se tu i řádně zasmála!
Je to perfektní Dadi, ještě jednou moc děkuju, určitě se to bude líbit i dalším věrným čtenářům!
Píšeš dokonale, hraješ si s postavami, vdechuješ jim život, jo prožívám to, od začátku do konce.
MOc se těším na pokračování, věřím, že Adam dostane co chce a Jack koneckonců taky:-D

2 Karin Karin | 15. srpna 2011 v 21:47 | Reagovat

Začína to zajimavě jsem zvědava jak to bude pokračovat.

3 Steva Steva | Web | 16. srpna 2011 v 13:15 | Reagovat

No tak to je paráda dosť sa mi to páči :-D  :-D  :-D. A to jak ho odbil tak to ma zabolelo aj zaňho no chápem Jacka, že ma problémy :-( však komu by sa toto chcelo robiť pri nich :-|

4 Dadushka Dadushka | E-mail | Web | 16. srpna 2011 v 14:03 | Reagovat

[1]: Aj mne sa celkom páči :-D A som rada, že sa páči aj tebe, lebo sa totálne bála, čo na neho povieš :D Úplne improvizovala, vôbec nič o ňom neviem :D
Ďakujem veľmi pekne :-)

[2]: pracuje sa na tom :-D

[3]: no ja keď som to písala, tak ma to zase tak veľmi nebolelo, pozerala som na to z Jackovho hľadiska :D Ber to tak, že sa ho proste chcel zbaviť :-)
Som rada, že sa ti to páči :-)

5 viv278 viv278 | 17. srpna 2011 v 21:21 | Reagovat

Wooo tak to je super, to je hodně moc super :-D sice mi trošku dává zabrat čít to slovensky ale co, už si zvykám ;-) těším se na pokráčko!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama