To nám to bol deň vážení!

11. července 2011 v 23:55 | Dadushka |  My Diary
Začal o 00:0O:01, ako teda veľká väčšina dní, ktoré som za svoj život zažila. Ak by ste sa ma opýtali, prečo dočerta som šla spať až o pol piatej nadránom... vzhľadom na to, že som ráno mala vstávať o siedmej a ísť s otcom do mesta.

Ja sa jednoducho raz za čas rozhodnem, že nejdem v noci spať. O to väčšia sranda je potom nasledujúci deň ustáť na nohách.

A to teda bola sranda priatelia!





Nakoniec som sa zobudila o ôsmej, zrejme mi zaspal aj otecko. Och mimochodom, môj otecko má nasledujúce dva týždne dovolenku, čo je teda dosť fasa. Čo sú to za prázdniny, keď máte doma rodiča?
Ehm, späť k veci. Vybrali sme sa teda ráno do mesta, Daduška ledva vidiac cez krvavé oči. Prvá zastávka bola u otca v práci.

V priestoroch kde pracuje totiž sídli moja zubárka. Och áno, prvá vec čo sa na mne po ledva dvoch hodinách vykonávala, bolo zapečatenie zubov!
Robila mi to preto, aby mi náhodou behom budúceho roku keď budem v USA nezožral zuby kaz. Stomatológia je totiž v Štátoch sakra drahá.

Tak som teda strávila viac ako polhodinu sedením na zubárskom kresle, dokým mi zubárka neprelepila všetky zuby, ktoré mohli byť teoreticky v budúcnosti napadnuté tými hnusnými malými bakteriálnymi sviňami, čo teda na moje pomery teda vôbec nie je mimoriadne dlhá doba. Po dobu viac ako štyroch rokoch som nosila fixný strojček, to si človek časo zvykne sedieť v tom kresle aj dve hodiny, pričom sa mu v ústach dejú veci, o ktorých radšej ani nechce vedieť.
Nakoniec bola ale tá zubárka totálne v pohode, síce som sa nevyspala, ale aspoň som mohla mať zavreté oči.

A potom, keď sme sa presunuli do otcovej kancelárie, tam bol... on.... GAUČ!

Dámy a páni, neviem čo by som robila, ak by moji rodičia neboli na takých postoch, na akých sú a nemali by vlastné kancelárie a v nich gauče, tak som mŕtvi človek. Nevie si totiž predstaviť, čo by som robila po každý krát, keď dojdem k jednému alebo druhému rodiču do práce. Tu hovorím skôr o mame, pretože tá pracuje kvázi v meste a chodím k nej, keď napríklad ideme spolu domov alebo spolu do mesta na nákupy. Proste zalahnem na ten gauč a spím.

A dnes... som naozaj u otca chcela písať Heavy Metal Lover a dokonca som aj dala dáku A4 či koľko ale... jednoducho ma to premohlo! Je to silnejšie ako ja!
A druhá vec, akosi som zabudla na raňajky, bola nenormálne hladná a po stomatologickom zákroku som nemohla jesť ďalšie dve hodiny.
Tak som si jednoducho schrupla, je tam toho. A to takým spôsobom, až sa mi niečo snívalo!

A... poznáte taký druh snov, ktoré sú... až príliš detailné? Príliš prepracované? Príliš reálne? Presne taký sen sa mi totiž sníval. Bola som v akomsi nákupnom centre s dvoma dievčaťami, o ktorých som vedela, že sú to moje kamarátky, ale... ony boli obe nejako závažne choré a mali čoskoro zomrieť. No ale ide o to... že to bolo kompletne v prvej osobe. Chápete, tak ako si ja celý deň chodím a žijem, presne tak isto som si chodila a žila tam. Nebol to teda sen, v ktorom som seba videla ako pozorovateľ.
Až ma to donútilo zobrať si papier a pero a sen si zapísať. Strašne často mám totiž pocit deja-vu a rozmýšľam, že je to naozaj asi takýmito snami.
No uvidíme, či sa v dákej blízkej/ďalekej budúcnosti nedostanem do akéhosi nákupného centra.

Ehm, späť k veci.
Po výdatnom spánku sme sa s oteckom presunuli do mojej školičky. Och, ani netušíte, ako rada chodím cez prázdniny do školy! A teraz to naozaj nemyslím ironicky, bola som tam ešte zopár krát minulý týždeň a... je tam taká pohoda a ticho a tí učitelia sú takí radi, že vidia nejakého žiaka :-)

Po hodinovom sedení na gauči, čakaním pred riaditeľňou na to hľúpe vysvedčenie-

Och môj bože a teraz vám niečo poviem. Sedím tam na tom gauči a píšem pokračovanie Heavy Metal Lover. A nechcem vám kaziť prekvapenie ale... povedzme, že opisujem značne... zaujímavú scénu. A som úplne pohltená do svojho sveta a všetko si to predstavujem a snažím sa to čo najlepšie opísať a srdce mám až niekde v krku, keď začujem tým naj-balím-ťa! hlasom na svete "Čo to tam toľko píšete?" a keď zdvihnem hlavu, tak sa mi pohľad stretne s riaditeľkyným asi cca dvadsaťpäť ročným synom, ktorý sa po celú tú dobu nenápadne obšmietal naokolo. Hold-the-fucking-phone.

Usmiala som sa, povedala som mu, že to ja vždy niečo píšem a dodala k tomu, že si len krátim čas, lebo čakám na vysvedčenie. To ho vďakabohu schladilo a uvedomil si, že som žiačka. Ono je to síce často sranda, že vám v 15 hádajú 22, ale... čo sa týka chlapov, mám ledva 12 rokov a nechcem žiadneho ani len vidieť.

Čo mu ale neodpustím je, že ma totálne dostal z atmosféry tej scény a totálne ma znervóznel. Ja proste nemám rada, keď ma chlapi balia. To je ale dosť fasa vzhľadom na to, že sa im zrejme čoraz viac a viac páčim.

-som to hľúpe vysvedčenie konečne dostala a mohli sme sa hnúť ďalej.
Vysvedčenie sme dali nakopírovať a notársky overiť, potom ho dali na oficiálne preloženie (bo to potrebujem do toho USA) a potom.... sme išli na obed! A potom do obchodu...

A prisahámbohu, prišli sme domov o štvrtej. Kde sú moje prázdninové dni plné nič nerobenia a spánku??

Doma (hoci máme ten najlepší gauč na svete) ma ale spanie totálne prešlo, fyzicky som sa ale pravdepodobne najviac nakopla, keď som si išla odbehnúť moje 3 kilometríky, ktoré cez prázdniny stíham tri krát do týždňa. Poviem vám, lepší pocit, ako sa po polhodinovom v-kuse behu, hodiť do tej sakra-najstudenšej-vody-akú-si-dokážete-predstaviť a následne si dať na večeru fajné toasty so zeleninkou nie je.

Dneska som ale zistila, že je.

V polovici môjho napchávania sa tých strašne dobrých toastov totiž nabehol otec s pohármi a štamprlíkmi, sebe a mame nalial víno, mne a sestre vaječný likér a prehlásil "že musíme osláviť moje vysvedčenie". Viete, s mojím otcom... mám v poslednej dobe trochu napätý vzťah. Nech robím čo robím, vždy si nájde niečo, za čo ma zhodiť, čo je teda vzhľadom na moju pomerne citilivú povahu fucking-depressiv.
Vtedy ale... vtedy som naozaj videla, že je na mňa hrdý. Čo bolo snáď ešte lepšie, než ten vaječný likér, ktorý mi po toastíkov padol naozaj v hod.

Avšak! Za samé jednotky a vzhľadom na môj priblížujúci sa pobyt v Amerike... som od môjho otca (áno, presne od toho náladového, negatívneho chlapa čerstvo po 50-ke) dostala foťák! Nádherný, prekrásny, s obrovským displejom a rozlíšením 12.2 megapielu, čo som teda ani nevedela, že existuje! To im teda v tej Amerike odfotím fakt odfotím každú ftákovinu...

Zase raz som si spomenula, ako svojho otecka lúbim. Ten človek vás dokáže miliónkrát vytočiť, zničiť vám náladu, podupať sny, no potom urobí jednu vec, jedno gesto, raz vás pochváli (tak ako dnes večer) a vy ako keby na to všetko ostatné zabudnete.
*vzdych*
Budú mi všetci v tej Amerike sakra chýbať.

Nuž ale, tým končím tento vyčerpávajúci článok a chystám sa konečne do hajan! Na zajtra mám v pláne akosi pobojovať s Heavy Metal Lover (prepáč trinush, že som to dneska nestihla, aspoň ťa to tu počká :/), naštudovať inštrukcie k foťáčiku a... och môj bože, mám asi po mesiaci hodinu japončiny!

A mimo to, hoci to spomínam až na koniec, som ohromená vašimi reakciami na moju prácu! Ďakujem vám vetkým poctivo-komentujúcim osobám za úúúžasnú podporu! Ste najlepší! Lepší motor do tej mojej karavány, ktorá tento blog ťahá, snáď ani neexistuje!

...čiže želám dobrú noc a krásne sny, ja idem už rýchlo zaľahnúť, nech nezačne ďalší deň :-)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ♥Claire♥Lambert♥ ♥Claire♥Lambert♥ | Web | 12. července 2011 v 12:29 | Reagovat

No, já budu mít mámu doma po celý prázdniny, protože je učitelka :D A já si většinou sny nezapamatuju :D A taky nemám ráda, když mě kluci balí...mě to připadá takový...no..úchylný, nebo já nevím jak to říct :D Jo a  taky chodím běhat, úžasně se při tom vyčistí hlava :)

2 ♥Claire♥Lambert♥ ♥Claire♥Lambert♥ | Web | 12. července 2011 v 13:00 | Reagovat

Jo, 'Someone Like You' taky slyším v rádiu hodněkrát za den :/ Ale ještě se mi nestihla oposlouhcta, ale asi to za chvíli přijde, protože na Evropě2 jí hrajou skoro pořád :D

3 trinuska trinuska | 12. července 2011 v 22:19 | Reagovat

v pohode, zistila som, ze na apartmane mame free wifi, takze tu budem denne chodit a kukat, ci sa tu neobjavila druha cast :-) a slubila som si, ze ti budem muset zacat pisat komentare, mozno mi potom aj zacnes hovorit, co chystas :D

4 slashmcr-fan slashmcr-fan | Web | 14. července 2011 v 20:04 | Reagovat

haha tak to o tych snoch ma pobavilo, lebo mna sa napriklad nedavno snivalo, ze som s mojim kamosom ktory je kadernik boli na nejakej konferencii a vedla mna sedela Lady GAGA!!! ako uplne seriozne vazne sedela vedla mna a bavili sme sa ako stare kamosky zo zakladky :D a potom ked som odtial v tom sne odisla tak som si vlastne uvedomila kto to bol a buchala si hlavu o stenu ze som sa s nou mohla aspon odfotit, lebo toto mi nikto neuveri :D :D :D
fiiiha a tu ameriku teda zavidim, vzdy som sa tam chcela pozriet a kam presne ides? studovat? :-)

5 Dadushka Dadushka | E-mail | Web | 15. července 2011 v 15:05 | Reagovat

[1]: no tak to ti teda nezávidím :D u mňa prázdniny nie sú prázdninami, keď sú rodičia doma :D Myslím, že čo sa tých chalanov týka, tak je to hlavne o tom veku :-)

[3]:  fíhaa no neverím :D :D uvidím, či s tým začnem, tvoja ponuka je totiž lákavá :D :D
[4]: Fuhaaa no tak to tedya je sen! Hej idem študovať do výmennej rodiny, ešte však neviem kam, ono sa to väčšinou oznamuje na poslednú chvíľu :-) :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama