Prológ

25. července 2011 v 8:26 | Dadushka |  Running Up That Hill
Wooohoooo nooo, čiže....
Taká ochutnávka :-)
Som celkom zvedavá, čo mi na to poviete, zatiaľ sa pokusím dať počas budúceho týždňa doporiadku ďalšiu kapču.
Mimo to, pevne verím, že sa do tejto poviedky nezapletiem tak veľmi, ako mám pocit, že sa zapletiem.

Nasledujúci text... no... berte to tak, že to písal totálny laik, prosím ;D


"Slečna Bennetová?"
Elizabeth zdvihla hlavu a upriamila pozornosť na muža, ktorému pred pár okamihmi len zo slušnosti popriala dobrý deň, keď ho na tej celkom rušnej chodbe míňala.

Bol to vysoký muž, ktorý sa zdal byť vekom krátko pred štyridsiatkou, no v dobrej fyzickej kondícii, s krátkymi počernými upravenými vlasmi. Bol oblečený v tmavom obleku, čiže tak ako väčšina osôb, ktoré Beth v budove stretla a keďže nemal na ľavej strane hrudníka pripnutú visačku s tmavomodrým nápisom "Návštevník", vynímajúcom sa na zosvetlenej verzie známym znakom, na ktorom sa okrem rovnakej modrej, žltých hviezd a červeno-bielej zástavy nachádzali aj nápismi, ktoré pre americkú justíciu, vyšetrovaciu silu a štátny poriadok tak veľa znamenali. Usúdila preto, že je agent a ten veľmi známy znak skrýva vo forme odznaku niekde vo vnútornom vrecku svojho tmavomodrého saka.

Nedalo sa povedať, že by bola civil a rovnako by sa nedalo povedať, že pracuje rovno pod FBI, preto na sebe spomínanú visačku pripnutú mala, rovnako ako každá osoba, ktorá sa v ústave len tak mihla.

"Poslali ma vyzdvihnúť vás na vrátnicu," prehovoril muž, podišiel k nej a natiahol ruku. "Detektív Edward Mayers. Som z vyšetrovacieho týmu, o ktorom vám hovoril detektív Graham."
Prikývla znak toho, že rozumie a chytila ponúkanú dlaň.

"Elizabeth Bennetová, rada vás spoznávam," potriasla mužovi rukou a pocítila jeho pevný stisk. Napriek strohému obleku a formálnemu vystupovaniu, na ktoré už však bola Beth zvyknutá, ten muž pôsobil príjemným, pokojným dojmom. Beth si ho vedela veľmi predstaviť ako nadšené otca fandiaceho svojmu synovi na jeho nedeľnom baseballovom zápase, vedela si ho predstaviť ako verného, rozumného manžela a dôveryhodného priateľa, s ktorým stojí za to si vyjsť cez víkend na ryby, no jeho tmavé a mimoriadne ostražité oči prezradzovali jeho povolanie a so skúsenosťami, ktoré mu priviedlo. "Detektív Graham mi ale priblížil o čo sa jedná len skutočne jemne," poznamenala a tým ľahko upravila Mayersové slová, keď spoločne vykročili celkom rušnou chodbou natretou na sviežu žltú farbu, pod nohami sa im potichu ozývalo linoleum a oni míňali dákych tých ľudí.
Budova bola nová, chodba bola v skutočnosti veľmi priestranná, ten dojem zaručovali presklené steny do kancelárii, ktoré boli pochopiteľne zatienené žalúziami.

"Som presvedčený, že rozumiete, že nie všetky informácie môžu len tak voľne kolovať," povedal na Mayers a stisol úzke pery. "Som si ale tiež istý, že sa všetko potrebné dozviete na mieste."
"Na mieste?" zopakovala Beth trochu zaskočene a na Mayersa vytiahla obočie. Pravdaže, Graham jej nemohol prostredníctvom e-mailu písať o čo presne sa jedná, no žiadne výjazdy do terénu nespomínal. V skutočnosti bolo vedomie, že do terénu nebude vychádzať jedna z podmienok, prečo Elizabeth na jeho e-mail vôbec odpísala a že to odpoveď bola pozitívna. Avšak vyšetrovanie, obzvlášť v FBI, sa vždy skôr či neskôr do terénu dostalo. Pravdaže, ak sa dostali do stavu, kedy mohli stíhať páchateľa.

Mayers na jej otázku nereagoval, možno ju nepokladal za natoľko relevantnú, miesto toho zamieril k blízkym dverám, ktoré na rozdiel od ostatných neboli lemované presklenou stenou a otvoril ich. "Až po vás," vyzval Beth gestom, ktorá na znak poďakovania prikývla a dverami vošla.
V neveľkej miestnosti panovalo prítmie, všetko svetlo vychádzalo z vedľajšej vypočúvacej miestnosti, ktoré s ňou bolo oddelené bezpečnostným sklom, preto mohla Beth len ťažko posúdiť, čo všetko sa vo vnútri nachádzalo.
Čo však mohla vidieť jasne, bolo že bo vnútri stáli traja muži, no na ňu zdvihli oči len dvaja, ten tretí ostal očami pripútaný na dianie vo vypočúvacej miestnosti.
"Och, slečna Bennetová!" prehovoril prvý muž, ktorý sa obzrel. David Graham bol Afroameričan krátko po šesťdesiatke, krátke čierne vlasy mal prešedivené, rovnako ako bradu, no oči mal jasné a prezieravé podobne, ako Mayers. "Práve na vás čakáme."

Svojimi slovami zrejme donútil pritiahnuť pozornosť aj toho tretieho muža, pretože odhliadol od diania vo vypočúvacej miestnosti a pozrel na Elizabeth. Graham, rovnako ako pred pár okamihmi Mayers, ponúkol s Elizabeth ruku a ona mu ňou potriasla. Zachytila pritom úsmev, ktorý sa Grahamovi na vekom vráskavej tvári mihol.
David Graham bol jeden z mála ľudí, na ktorých mala z obdobia, kedy pracovala priamo pod FBI čisto pozitívne spomienky. Možno aj preto ju zaujalo, keď sa jej ozval. Pamätala si ho ako rozvážneho, skúseného agenta, aj keď odvtedy mu trochu pribudlo šedín.
"Ak mi dovolíte predstaviť vám" Graham trochu odstúpil a Elizabeth tak mohla lepšie vidieť ostatných mužov. "Detektívi Sebastian Palmer a Nicolas Coleman."

Beth si podala ruku s detektívom Palmerom, ktorý sa zdal byť ešte trochu mladý, mohol mať sotva niečo cez dvadsaťpäť, až Beth pripomenul dobu, kedy do FBI nastúpila ona. Hrdá sama na seba, že zvládla celú radu skúšok v relatívne mladom veku, pripravená na boj so zločincami.
Palmer mal trochu dlhšie plavé vlasy, na úzkych perách sa mu mihol prívetivý úsmev, pôsobil však skôr ľahko rozpačitým dojmom. Zatiaľ čo si s Beth podával ruku, v ľavej ruke držal hrnček kávy, čo Beth priviedlo k lepšiemu preskúmaní jeho tváre a... áno, na ešte mladíckom obličaji bolo badať jasné znaky únavy, až Beth uvažovala, ako dlho pre FBI pracuje, avšak napriek tomu sa zdal byť Palmer dostatočne vitálny.
Potom ale postúpila k detektívovi Colemanovi, pocítila jeho tvrdý stisk a nemohla si nevšimnúť odlesk pochybností, ktorý mu v očiach prebleskol. "Vraví sa, že ste dobrá," prehovoril prenikavým hlasom. Bol to vysoký muž po štyridsiatke s jasnými ryšavými vlasmi, ostrými rysmi, okuliarmi v úzkom ráme a tiež bradou, ktorá však skôr ako Grahamovo džungľou bola elegantnými fúzami.

"Tak to vám o mne musel za isto rozprávať alebo doktor Ramsey," spomenula si na postaršieho súdneho antropológa, s ktorým si výborne rozumela a rozmýšľala, či ešte na ústave robí, keď stiahla polo-rozdrvenú ruku, "alebo tu pán Graham," pousmiala sa Elizabeth na Grahama, ktorý jej na úsmev krátko odpovedal.
"V skutočnosti nie len od Davida, no pochybujem o tom, že informácie ostatných zdrojov tiež nemali korene u neho." pozrel Coleman Grahamovým spýtavo smerom a ten súhlasne prikývol. Beth zachytila tykanie, ktoré sa nevyskytovalo v týchto kruhoch často. Uvažovala, prečo sú pre ňu všetky tie tváre nové, keď od FBI odišla len pred asi šiestimi rokmi. Že by naozaj nikto nevydžal?
"Na čo presne sa špecializujete?" opýtal sa Palmer so záujmom. Mladý muž mohol Colemanovy závidieť ako jeho meter deväťdesiat, tak aj celkom dobrú fyzickú kondíciu. Sebastian bol na pohľad útly, avšak ak sa stal agentom tak musel prejsť aj fyzickými skúškami, čo znamenalo, že nejakú tú kondíciu má.

"Psychológia. V FBI som zopár rokov pracovala v teréne, no potom som odovzdala odznak a prestúpila na Ústav pre analýzu správania, kde potrebný nie je. Prešla som len čisto na kancelárske vyšetrovanie a s časti aj necivilné záležitosti, nepriestrelné vesty a zbrane som nechala iným," odpovedala Beth Palmerovi popravde. Vždy jej bolo ale zvláštne, keď svoj odchod z FBI len tak spomenula medzi vetami ako drobnosť, vzhľadom na to, čím bol zapríčinený. "Ale viete v akej sme dobe, nie je dosť ľudí na nič, tak robím takmer všetko," odpovedala popravde a zvyšok osadenstva súhlasne pritakalo. Aj keď problém s nedostatkom ľudí bol cítiť hlavne v policajných kruhoch, značne zasahoval aj FBI. Zločinov bolo skrátka veľa, aj tých medzinárodných, jeden policajný vyšetrovateľ mal tak často na hlave aj päťdesiat viac či menej závažných prípadov naraz. To ju priviedlo k tomu, aby si mužov znovu prezrela.
"Napriek tomu tu ale práve stojíme piati-" Beth hodila krátky pohľad do vypočúvacej miestnosti, kde boj ešte jeden agent. "šiesti nad jedným prípadom. O čo sa jedná?"
Muži si vymenili pohľad.

"Vražda Ryana Withfielda," prehovoril Palmer bez úvodu, čím zrejme prerušil veľkolepí spôsob, ktorým jej to pravdepodobne plánovali oznámiť jeho starší kolegovia.
"Skutočne?" vytiahla Elizabeth obočie a prekvapene pozrela na Grahama. "Vražda toho policajta? Netvárila sa polícia, že ten prípad je už vyriešený?"
Veľmi dobre si pamätala ako Nora, jedna z viac-menej spolupracovníčok s ktorými si Beth rozumela, mala sedenia s jeho deťmi a pokiaľ ju pamäť neklame, tak ich má doteraz. Bola si ale istá, že s jeho manželkou nie. Často sa pri podobných záležitostiach zverovali deti a rodičia oddelene, pomáhalo to ako zasiahnutým rodinným príslušníkom či samotným obetiam, tak aj im.
Pravda, tá vražda bola ešte stále ledva dva mesiace starý prípad, čiže celkom čerstvá záležitosť, ale policajné kriminalistické oddelenie sa zdalo byť príliš pokojné a spokojné samo so sebou, aby sa nechalo verejnosť myslieť si opak.

V istom zmysle už bola Beth len verejnosť, teda, čo sa aspoň tohto prípadu týka. A ostala zaskočená, že sa touto vraždou zaoberá FBI, keďže pokiaľ jej vedomosti siahali, tak sa tým zaoberala iba polícia.
"V skutočnosti ten prípad je viac-menej vyriešený," prehovoril Palmer zadumane, odpíjajúc si z kávy.
"Mali sme informácie o tom, že v tom má prsty jedna organizovaná zločinecká skupina, fungujúca hlavne tu, v Kalifornii a prevažne západnom pobreží," prehovoril Coleman.
"Ako ale iste viete, nemôžeme vzniesť obvinenie na celú zločineckú skupinu a určite nie podnet anonymu a nášeho pocitu," pozrel na Beth Graham a tá prikývla. Dôkazy. Bolo to často len o nich.

"Pred takmer dvomi týždňami sa nám však aj vďaka typom podarilo dostať k indíciám, ktoré jasne ukazujú na jednu osobu," pokračoval Mayers, podal Beth hrubú zložku, ktorú ona s tichým poďakovaním zobrala a ihneď otvorila prvú stranu.
Elizabeth pozerala na fotografiu muža, ktorý na vek, ktorý hlásal v dátume pod ňou, vyzeral mimoriadne mlado. Najskôr hľadela na tú spredu, pozerala do páru veľkých hnedých očí, ktoré na ňu pozerali trochu povýšenecky, cez celkom jemné rysy tváre lemované blond vlasmi až po vrch pliec, kde fotka končila. Podľa metra, ktorý bol vo forme tapety vedľa mužovej hlavy vidieť na stene pred ktorou stál sa dalo určiť, že bol vysoký o kus pod šesť stôp. Fotka to teda bola urobená vo väznici.
Potom jej oči skĺzli na fotku z profilu, kde boli jasne vidieť vyholené boky jeho hlavy a jeho celkom príťažlivý profil. Muž mal jemné rysy, vysoké čelo mu trochu tienila ofina a drobná, úzka brada bola schovaná pod stisnutými perami. Pravdepodobne hnevom.
Profilu ale dominovalo tetovanie na krku v tvare trochu nezvyčajne vytieňovaného ručného granátu.

"Tú tvár poznám," vydýchla Beth trochu prekvapene a nechala oči skĺznuť nižšie. Thomas Joseph Ratliff. "Aj meno."
"Áno, je u nás známy," poznamenal Palmer ledabolo, keď pozeral do vypočúvacej miestnosti.
Áno, bol známy aj v Bethiných okruhoch. Teda.... nemala jeho spis ešte v rukách, ale zdalo sa jej, že jej ho spomínal prinajmenšom Jude a hovoril o ňom ako o "peknom kvietku". Nespomínajúc to, že sa jej to meno marilo ešte z dôb, keď pracovala pre FBI a naozaj aj vyšetrovala prípady, v ktorých figuroval, v tej dobe sa jednalo poväčšinou o kradnuté autá, ak sa ale v "biznise" ešte stále držal, tak bolo dosť možné, že presídlil na inú koľaj.
"Celkom často sa jeho meno skloňuje a bolo by dobré ho konečne dostať," začula Colemanov hlas.

"V tom vám držím palce, ale prečo som tu ja?" zdvihla Beth oči od spisu na zvyšok osadenstva. A prečo sa tým vlastne zaoberá FBI?
"Ratliffovi sa totiž - bohužiaľ - podarilo počas plánovanom zatknutia uniknúť," ozval sa Graham. "A jediné čo momentálne vieme," otočil sa k bezpečnostnému sklu a pozrel do druhej miestnosti na havranovlasého muža v putách, sediaceho za vypočúvacím stolom, "Je že len on vie, kde je."
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Extasy Extasy | Web | 25. července 2011 v 10:21 | Reagovat

Vypadá to velice zajímavě, tak při tvém stylu psaní, mám husinu už u druhé věty:-)
Mám jen takový problém, navykla jsem si číst povídky, až když jsou dokončené, vím že u tebe mi to nehrozí, budu dychtivě čekat na každý další díl, i tak prosím, nenapínej nás dlouho ;-)

2 Dadushka Dadushka | E-mail | Web | 25. července 2011 v 11:46 | Reagovat

[1]: áááách Extasy :-( keď mne to je tak ľúto... ale neviem čo mám so sebou robiť. Aby som písala tak sa musím ponoriť do toho sveta, keď už sa do neho raz dostanem, tak sa mi píše jedna radosť, ale dovtedy... si musím na to nájsť čas a vieš, mne to zaberá dosť veľa času a ešte aj energie, preto hockedy aj keď mám čas tak sa nedonútim písať, lebo ma z toho bolí hlava :-( Rovnaká situácia, keď píšem dlhšiu dobu :-(

Naozaj neviem čo s tým a pred vami všetkými, čo sú schopný dať každý deň desať strán smékam klobouk :-x

3 Extasy Extasy | Web | 25. července 2011 v 12:51 | Reagovat

[2]: Hlavně si z toho nedělej hlavu, mě k tomu přivedla jedna povídka na Twincest blogu, měla jsem ji tam rozečtenou a pak najednou přestaly chodit další díly a jsem z toho mírně řečeno roztrpčená, nevypadá to, že by jí dotyčná ještě někdy dopsala:-( Kdybys psala špatně, neřeknu ani slovo, ale ty víš, že dokážeš dokonale vtáhnout a pak přijde facka jako blázen, která bolí až do dalšího dílu:-D Jasně, nic se nedá vynutit, znám to sama a rozhodně jsem to nechtěla zveličovat a dávat tomu nějaký obrovský význam. Patřím holt do sorty lidí, kteří FF opravdu žijí, někdy možná až moc a to je jen a jen můj problém (asi proto tu facku vnímám tak intenzivně:-D - opakuju, je to můj problém). Ty na to nekoukej a tvoř jak sama uznáš za vhodné, mě jako čtenářku rozhodně neztratíš a pochybuju, že kohokoliv jiného ;-)

4 Karin Karin | 25. července 2011 v 17:31 | Reagovat

Čtu a čtu pořad čekám kde se objeví Adam a Tommy,ale že budou zločinci to mně nenapadlo.Plně souhlasím z Extasy mám tak rozečteno víc povidek.Stím koncem taký souhlasím píš,píšššššššššššššššš :D  [:tired:]

5 Steva Steva | Web | 28. července 2011 v 11:24 | Reagovat

No tak neviem sa dočkať na ďalšiu časť :D. Vyzerá to zaujímavo mám rada príbehy s takou tématikou :-D. No a čo Tommy ten zlý chlapec zase vyviedol hm? :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama