Heavy Metal Lover II (1)

16. července 2011 v 4:21 | Dadushka |  Heavy Metal Lover
Uf....
Nie, toto nie je prednastavené, naozaj je toľko hodín.
Je mi neuveriteľne ľúto, že som to nedokázala dopísať skôr ale.... bolo to náročné. A keď hovorím náročné, tak myslím náročné.
A bohužiaľ, bude treba ešte jednu časť (nie tú (2) ale normálne tretiu časť), pretože chcem napísať ešte jednu scénu. Myslím ale, že to bude stáť za to ;-)

Budúci týždeň tu ale do soboty nie som (naoza vôbec nie som), preto počítajte, že to bude až tak trochu neskôr...

Nóó, druhú časť som očakávala mať napísanú omnoho skôr, pretože som to plánovala písať istým špecifickým spôsobom, ktorý sa mi zdal mimoriadne zaujímavý. Keď som ho ale "predkladala" Janičke z facebooku, tak som postrehla jej slabé nadšenie a došlo mi, že nie každý má takú predstavivosť ako ja a tak opísanú mu ta scéna stačiť nebude.
Tak som sa rozhodla trochu to poupraviť. A zo sto slov bolo štyriapoltisíc. To sa stáva.
(Ak má niekto záujem vedieť, akým štýlom to bolo pôvodne plánované byť písané, tak si pre približnú predstvu prečítajte len nadpisy odsekov)

Pred tým, než začnete čítať mám ešte povinnosť vám oznámiť, že sa jedná o skutočne veľmi !18+! obsah, čiže to zvážte. Celkom sranda, nie? By som to nemohla čítať sama po sebe.

Rovnako ako berte na vedomie, že toto je len druhá taká scéna, ktorú som v živote napísala, takže... uhm... majte zľutovanie..? Takmer som sa pri tom totiž zbláznila, verte tomu, že od tej nedele, či kedy som tú prvú časť poslala, som skutočne písala každý deň.

Čiže... nejaký ten komentár, či sa vá to páčilo, by tiež náramne potešil, akosi som si totiž vôbec nie istá, či to nie je úplne od veci... nezáleží na tom, že som pri písaní z toho celého bola úplne mimo...


Škripot pneumatík
Vonku bolo takmer úplné ticho, tma sa rozliehala ulicou ako čierna hmla, jediné zdroje svetla boli pouličné lampy. Okolie bolo úplne tiché, bola predsa už neskorá večerná hodina a dokonca aj mesto ako je LA má časti, kde sa o druhej v noci spí.
Ticho vyrušilo tiché vrčanie motora.
Taxíku sa rozsvietili tmavočervené zadné svetlá ešte jasnejšie, keď zastavil na príjazdovej ceste Adamovho domu a netrvalo dlho, kým z neho vystúpili dve postavy. Hneď potom čo dostal taxikár zaplatené a jeho zákazníci z auta vystúpili šliapol na plyn a pratal sa preč. Z toho čo uvidel na spätnom sedadle usúdil, že tí dvaja chcú byť čo najrýchlejšie sami.

Rýchle kroky
Adama už aj prešli všetky výčitky, ktoré ho mohli zaťažovať. Snažil sa v taxíku ovládať najviac ako sa dalo, avšak Tommy mu stále niečo šepkal do ucha a... bolo to pochopiteľne ťažké. Nechcel sa ovládať. Nič iného mu však asi neostávalo, keď sa už rozhodol zobrať Tommyho domov a nestrhať z neho to oblečenie hneď tam, na tanečnom parkete.
Adam prechádzal chodníkom svojho domu a Tommy- obzrel sa za seba a uvidel, ako mladík kráča za ním, svetlo z pouličnej lampy mu dopadalo na vlas, hádzalo tmavé tiene na tvár a jasne sa odrážalo od piercingov v Tommyho uchu.
Adama náhle pochytil nepríjemný pocit, preto zastal, otočil sa k Tommymu a natiahol k nemu ruku. Zbadal na mladíkovej tváre slabí úsmev a Tommy Adamovu ruku chytil. Odrazu sa cítil Adam omnoho lepšie, mal pocit, že mu Tommy neujde.

Buchot o dvere
Tak prešli až vchodovým dverám, kde začal Adam šmátrať po všetkých vreckách, ktoré na sebe mal, čiže hľadať kľúče. Bolo to ale sakra ťažké, keďže sa na neho Tommy zozadu pritisol a zrejme potom, čo sa postavil na špičky začal zasypávať Adamovu šiju a krk bozkami. Z miest, kde sa totiž Tommyho pery dotkli Adamovej kože mu dole po chrbtici stekali zimomriavky. Adama zamrazilo.
"Počkaj," vydýchol. Potreboval sa sústrediť.
Napriek tomu hneď ľutoval, že sa od neho Tommy odtiahol. Ďaleko však nezašiel, len sa presunul a ležérne sa oprel o stenu vedľa vchodových dverí. Sklonil hlavu a vlasy mu rysovali profil s plnými perami, ktoré dočerta čakali len na Adama (ktorý ešte stále nevedel nájsť tie hlúpe kľúče), sklopené zadymené oči sa schovávali pod mihalnicami a nohou trochu štuchal do bielych kamienkov, ktoré boli okolo chodníka nasypané.
Kam dal tie kľúče? Kam len dal tie sprosté kľúče?
"Kašli na to," pretočil Tommy oči.
Adam Tommmyho poznámku nebral na vedomie a neveriacky pokrútil hlavou, znovu si búchajúc po kapsách koženej bundy, ktorú mal na sebe. Začal naozaj zvažovať, že rozbije okno, lebo inak bude naozaj nútený povaliť toho Tommyho do trávi a to hneď a zaraz a-
"Och Bože...!" zastonal Tommy netrpezlivo a šikovne sa plynulým, mrštným pohybom prešmykol medzi Adama a dvere. Kým sa stihol Adam spamätať tak Tommy útočil na Adamove pery.

Telo o ne opreté
Adam razom zabudol na celé hľadanie a dychtivo sa pritisol k Tommyho telu. Rukami sa zaprel do jeho pásu a tým tlakom spolu s Adamovou silou Tommyho plynule pritisol na dvere. Tommyho jazyk Adama v ústach pálil viac, než whiskey, ktorú celý ten večer pil a chutil miliónkrát tak dobre. Ich pery o seba dravo narážali, Adam cítil, ako sa mu mladíkove ruky zaplietli do a vlasov. Tie na zátylku sa mu zo vzrušenia postavili dupkom.
"Nemôžem na to kašľať. Musíme sa dostať dnu," šepol do Tommyho pier Adam mierne trasúcim sa hlasom, keď prerušil bozky. Od blondína sa však neodtiahol ani na milimeter, stále rovnako sa k nemu tisol, ako keby okolo prebiehal zúrivý pouličný nepokoj, guľky lietali na všetky strany a čo i len to najmenšie vzdialenie od Tommyho by ho stálo život. V skutočnosti mal Adam pocit, že to tak presne je. Že ak by sa od Tommyho odtiahol, tak zomrie.
"To je úplne jedno..." šepol Adamovi Tommy naspäť lačne.

Bozky
Pokračovali teda v tom, čo začali, Adam Tommymu nedokázal odolať, nie potom, čo už ho Tommy raz zlomil. Nespútané bozky, ktoré si muži vymieňali ako keby nemali konca. Adam nevedel, či to bolo tým, že Tommyho ústa na tých svojich tak dlho necítil, alebo len tým, ako sakra nadržaný je, no Tommy ten večer chutil neskutočne dobre.
Cítil ako Tommyho ruky, tie štíhle šikovné dlane, putujú po jeho tele a dočerta, to ako neuveriteľne dobré to bolo ho privádzalo do nepríčetnosti.
Avšak dofrasa, ešte stále boli obaja ľudia a Adam musel svoje pery z Tommyho znovu na chvíľu stiahnuť, len aby naplnil pľúca zásobou kyslíka. Adama to zaskočilo, mal totiž pocit, že skôr ako na kyslíku je jeho telo závislé od Tommyho.
Oprel si čelo o to blondínove a lapal po dychu. Tommy na tom nebol inak, potom čo nasucho prehltol začal nahlas dychčať a Adam si pomyslel, že je to šialené, že tie kľúče musí okamžite nájsť lebo sa asi zblázni a vážne si to s tým Tommym rozdá tam na chodníku.

Štrngot kľúčov
Preto plánoval ísť tie kľúče hľadať, avšak keď otvoril oči, tak sa stretol s Tommyho žiadostivým pohľadom, ktorý zachytil celú jeho pozornosť. Ešte stále značne zadýchaný Tommy mal doširoka otvorené oči a pootvorené ústa už mal z vášnivých bozkov trochu nabehnuté. Adam ostal pozerať do tých plamenných očí, ktoré odrazu zabrali celú jeho pozornosť a chytil do rúk Tommyho tvár.
Videl jeho chtíč, videl jeho túžbu, videl, ako ho blondín chce. V tej chvíli v jeho hlave miesto pre ďalšieho blondína, ktorý ale bol v tej dobe na inom kontinente, jednoducho nebolo.
Po chvíli prepašovania sa pohľadom si pritiahol Tommyho tvár v pomalý, intenzívny bozk. Adam horlivo preciťoval Tommyho ústa ako keby si chcel tú chuť zapísať do pamäte na veky, priam si ju do tam vryť. To v skutočnosti nebolo ďaleko od pravdy. Adam si to chcel pamätať, chcel Tommyho cítiť všade kam pôjde.
Zatiaľ čo sa ich bozky začali postupne podobať na tie, ktoré si vymieňali doteraz, Tommyho ruky znovu putovali po Adamovom tele. Jedna tak skĺzla do zadného vrecka Adamových nohavíc, na čo hneď nedočkavo zovrela svalovinu pod ňou.
Adamovi pri tom pocite na chvíľu zmeraveli pery a prudko zo seba vydýchol vzduch. Až na to, že-
Zaskočene sa odtiahol od Tommyho pier a obzrel sa za seba, na svoje pozadie. Rukou zašiel do vrecka, z ktorého Tommy akurát nechápavo vyťahoval ruku, siahol trochu hlbšie, než predtým Tommy (ktorý s ním mal predsa len úplne iné zámery) a vďakabohu vylovil kľúče. Tie sa v slabom svetle zaleskli, keď ich trochu ohromene zdvihol do výšky, na úroveň svojich očí.
"Vidíš," zasmial sa Tommy potichu. "Je to mágia."

Práca pántov
Adam od Tommmyho odstúpil, ten však vôbec nezmenil polohu, stále rovnako sa opieral o dvere, prehrabol si rukou vlasy a sledoval, ako Adam s ľahko chvejúcimi sa prstami odomyká dvere. Keďže sa Tommy o tie dvere ešte stále, tak potom, čo šťukla zámka prepadol dovnútra. Adam ho ale zachytil, obkrútil ruku okolo jeho pása a pritiahol si ho k sebe. A Tommy ho znovu bozkal, náruživo a zvodne, zatiaľ čo Adam zabuchol dvere a ich pohltila tma domu.
Odkopávanie topánok
Odopínanie zipsu
Nemotorne sa posúvali halou, zakopávali o vlastné nohy a v elegancii im nepomohlo ani to, že zo seba začali konečne sťahovať prvé vrstvy oblečenia. Tommy sa od Adamových pier pomedzi to odtiahol s celkom pôžitkárskym výrazom na tvári.
"Ty si pil Jamesona?" bolo počuť jeho zadýchaný hlas, keď z Adama sťahoval bundu. V hlase mu bolo okrem začudovania cítiť aj niečo ako úškrn. "To teda musíš byť naozaj zúfalý" zasmial sa Tommy udychčane ako keby mimochodom, keď si Adama pritiahol za zátylok v ďalší plamenný bozk.
Adam však na to nereagoval. Nechcel rozmýšľať nad tým prečo je práve s Tommym, chcel mať plnú hlavu len toho, že je s Tommym. Necítil ho pri sebe, vedľa seba, pod sebou, v sebe, tak dlho...
"Každý máme svoje dni," prehodil miesto toho pomedzi bozky bez dychu.

Podlamujúce sa kolená
Dotyky
Presúvali sa domom a nebolo to vôbec jednoduché, pretože Adam čo najskôr chcel dosiahnuť spálňu, no zároveň nechcel z rúk pustiť Tommyho. Mal pocit, že každá chvíľa, kedy sa ho nedotýka, je nenávratne premárnená.
Ich ústa boli spojené aj keď sa presúvali ku schodom a neodtiahli sa od seba ani keď ich dosiahli, preto ich Tommy vychádzal chrbtom nahor.
Adam si odrazu uvedomil, že nejakým spôsobom klesajú a odrazu, konečne, ležal na Tommym. Tiež konečne zacítil Tommyho ruky priamo na sebe, a to keď mu blondín oboma rukami zašiel pod tričko, pohladil kožu na jeho hrudníku a roztúžene prešiel až k lopatkám, do ktorých sa zaprel a pritiahol si tak Adama na seba. Hoci ležali len na sprostých schodoch tak to bolo sakra divoké a bolo to presne to, čo Adam potreboval.
Adam opustil Tommyho poddajné, no predsa tak nespútané pery, ale len preto, aby mohol bozkávať jeho krk. Tommyho nepravidelný, zrýchlený dych bol odrazu počuť ešte jasnejšie a Adamovi z tých zvukov tuhla krv v žilách. Mimo to, Tommy mu znovu zašiel rukou do vlasov a hladil ho po zátylku, zrejme neschopný nejakého iného pohybu a ak by Adam zdvihol oči, tak by zbadal, ako má mladík na omámene tvári pevne zavreté oči. Adam miesto toho na citlivej koži svojich rozpálených pier cítil Tommyho šialene rýchly tep a keď tak trochu presunul ťažisko na svoje boky a obtrel tak panvu o tú Tommyho tak jasne cítil, že mladík má v nohaviciach rovnaký problém ako on. Pri tom kontakte však musel Adam zastaviť a načerpať ďalšiu várku kyslíku, na rozdiel od Tommyho, ktorý zaklonil hlavu a vydral zo seba ston, ktorý tamojšiu atmosféru snáď ešte zhustil.

Jazyk
Perami Adam zastal až pri kľúčnej kosti, pri ktorej začal kožu labužnícky sať. Cítil, ako sa mu Tommy snaží vyzliecť tričko, ale dočerta, to by od Tommyho musel pery odtiahnuť, čo teda odmietal urobiť. Miesto toho po úspešne vyrobenom čerstvom práve tmavnúcom cucfleku, ktorý na Tommyho krku zanechal, sa nohami zošuchol na nižší schod, čím sa tvárou dostal na úroveň Tommyho trupu. Začal mu vyhŕňať tričko a bozkávať alabastrovú kožu, ktorá sa objavovala. Dostal sa ale ledva pod rebrá, keď na stranách hlavy zacítil obe Tommyho ruky, ktoré ho ťahali hore. Z hrdla sa mu dostal nesúhlasný zvuk a s protestom v očiach na Tommyho nechápavo pohliadol.
"Poď do spálne," hovoril Tommy zadýchane, keď začal štverať na nohy. Vďaka bohu že bol Adam ťažší a spočíval na Tommym značnou časťou svojej váhy, takže keď sa mladík chcel vyšmyknúť hore, tak sa ďaleko nedostal.
"Tommy-" dostal zo seba Adam a hlas sa mu znel roztrasene. Ako mu mal vysvetliť, že sa mu trasie celé telo, skrúca sa mu žalúdok a v nohaviciach má takú hrču, až myslí, že mu ich rozdrapí? Adam bol presvedčený, že ak by nebol dospelý dvadsaťdeväťročný muž s celkom bohatými sexuálnymi skúsenosťami tak by práve striekal všade naokolo. Sebakontrola je úžasná vec, škoda, že ju Adam práve strácal.
"Žiadny "Tommy", nebudeme to robiť na schodoch" oponoval Tommy tichým hlasom, keď sa znovu snažil dostať na nohy.
"Tommy-"
"Tie schody mi zabijú chrbát."
Po tej vete musela časť Adamovho vedomia, ktorá ešte nebola pohltená ohňom šľahajúcim medzi nimi uznať, že Tommyho slová dávali logiku. Aj keď logika bola tá posledná vec, na ktorú Adam myslel. Ležal na Tommym, preto si tak trochu neuvedomil, že ho tie schody musia tlačiť. Hoci mu išlo aj o uspokojenie vlastných potrieb nechcel, aby sa Tommy cítil nepohodlne. Nechcel totiž do siedmeho neba dostať len seba.
Preto už ďalej neotáľal a hoci pochyboval o tom, že ho nohy vôbec udržia, čuduj sa svete, zvládli to. Tommy tiež vstal, teda až keď mal znovu slobodu pohybu, a odrazu sa obaja náhlili schodmi hore.
Adam tak dostal parádny výhľad na Tommyho chrbát a zadok, preto kým sa stihol spamätať tak mal ruky na jeho bokoch a stehnách. Nedokázal sa udržať.

Nepotrebné oblečenie letiace vzduchom
Ako náhle vyšli schody tak si Adam Tommyho od chrbta pritiahol k sebe, rukami pevne stisol jeho boky a bozkával ho na šiju. Tommy sa zrejme obrezal po spálni, nie že by nevedel kde je, ale na poschodí bola väčšia tma ako dole a oni sa pravdaže niečím takým ako svetlo nezdržovali.
Adam plynule zašiel rukami pod Tommyho tričko, vyhrnul ho a úspešne odhodil. Tommy sa na Adama prudko otočil, Adam na chvíľu zbadal jeho rozrušenú, dychtivú tvár, no potom však všetko čo cítil bolo ako ho Tommy vášnivo bozkáva. A bolo to aj všetko, čo chcel cítiť, teraz, keď sa mohol dotýkať samotného Tommyho a nie hlúpej látky.
Vtedy mu Tommy zrejme dokonale prečítal myšlienky, keďže zašiel rukami pod bavlnenú látku Adamovho trička a bez váhania ho z Adama zvliekol. Letelo do neznáma.
Konečne sa tak mohli stretnúť ich nahé hrudníky a Adam vtedy snáď už ani nedokázal rozmýšľať. Hádam sa mu odkrvil mozog a všetka krv mu stiekla do rozkroku. To však ale neznamenalo, že intenzívne necítil každý dotyk, každý telesný kontakt, ktorý medzi ním a Tommym prechádzal.
A odrazu, vďaka bohu prechádzali spálňou.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Extasy Extasy | Web | 16. července 2011 v 9:52 | Reagovat

Sakra, sakra, sakra....já nedýchám prostě a to mě čeká ještě další díl...no to nevím, jak to tu zvládnu!!!
Brilantní Dadi, dokonalé!!!

2 Steva Steva | Web | 16. července 2011 v 13:20 | Reagovat

No neviem čo povedať len ach idem hneď na ďalší :-D  :-D  :-D

3 Natsumi Natsumi | 25. července 2011 v 17:49 | Reagovat

*nečaká na nič a ide si prečítať pokračovanie* :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama