Dvadsiaty druhý pohľad

8. července 2011 v 17:32 | Dadushka |  So why don't we...?
A som sama zo seba kvapku prekvapená, že som to naozaj dnes stihla. Mala som ale celodennú pohodičku vonku v altánku s notebookom na kolenách a zapnutým rádiom, to je snáď radosť písať :-)
Na obed som si síce trochu obarila ruku ruku pri varení cestovín, ale nuž, také veci sa mi pri varení stávaju a nejako ich už ani medzi nehody nepočítam.

Čiže, zopár vecí sa v dvadsiatom druhom pohľade odohralo trochu inak, ako som plánovala ale... ja už vlastne v tejto poviedke ani nič do detailu neplánujem, je to úplne zbytočné, pretože sa tam všetko aj tak udeje podľa svojho... ;-)

uhm a mimochodom... Už od prvého pohľadu som sa tešila na chvíľu, kedy Tommyho znovu opijem. Zbožňujem písať opitého Tommyho. Naozaj.


Camilla väčšinou nemala problém zaspať, v skutočnosti bola v skupinke asi najväčší spáč a zároveň aj najoperenejšie ranné vtáča, preto bola trochu zaskočená, že sa o pol jednej vzdáva a zažína malú lampičku, ktorú má pri hlave.
Chvíľu len tak sedela a žmúrila, kým si jej oči nezvykli na novovzniknuté ostré svetlo a až potom, čo sa jej zrenica tatočne rozšírila začala uvažovať nad tým, či nezájde k babám na izbu. Ďalšiu chvíľu nad tým dumala. Potom si ale uvedomila, že ak sa chce poriadne vyčerpať a konečne zaspať, tak by za nimi naozaj mala ísť, preto na seba hodila župan, pohľadala kartu od dverí a vyšla na chodbu.
Jej oči ani nedostali možnosť zvyknúť si na ešte ostrejšie svetlo, než to, ktoré stretli pred tým, už sa museli sústreďovať na úkaz, ktorý sa vyrútil spoza neďalekého rohu, za ktorým bolo schodisko.

Camilla nechápavo sledovala, ako sa zo spomínaného schodiska vyrútil najskôr smejúci sa Isaac, celkom úmyselne dopadol na zem, až sa zdalo, že schody vyšiel po štyroch. Hneď za ním nasledoval Tommy, ktorý so smiechom dopadol vedľa Isaaca, pokiaľ nie rovno na neho.
"Čo....?" pozerala Camilla striedavo najskôr na jedného, potom na druhého. Tá veta sa dala doplniť rôznymi spôsobmi, napríklad "Čo tu robíte?" alebo skôr "Čo ste robili?", najlákavejšia sa Camille zdala možnosť "Čo vám šibe?", no v skutočnosti ostala Camilla rovnako zaskočene stáť pred dverami svojej izby vo svojom bavlnenom tmavofialovom župane a papučiach podobnej farby.
Vtedy niekedy sa stále sa smejúcemu Isaacovi podarilo postaviť na nohy, čo si z Tommyho strany vynútilo hlasný protest, keďže Tommy by sa v takom stave najradšej stále po niekom váľal. Camilla to vedela aj z vlastnej skúsenosti.

"Vám dvom preskočilo? Viete koľko je hodín?" dostala sa Camilla konečne k slovám, no sama musela tak trochu bojovať so smiechom, pretože výjav pred jej očami bol jednoducho príliš komický.
Tommy sa nejako snažil postaviť na nohy, no stále sa mu do toho priplietla nejaká končatina, pričom bolo z jeho strany počuť tiché nadávanie alebo na buchnutý bok, alebo na gravitáciu, ktorá mu teda prácu veľmi neuľahčovala.
"Nie, nie," začal Isaac Camillu uisťovať vcelku pokojným hlasom, keď k nej podišiel bližšie. Cam sa zdalo, že na tom je predsa len lepšie ako Tommy, ktorý sa v tej chvíli nachádzal niekde v jogistickej polohe mačka, čo bola teda jedna z mála polôh, ktoré si Camilla z krátkej doby, kedy sa pokúšala o jogu, pamätala. Až na to, že dovtedy uvoľnenú tvár mal otočenú k zemi, na ktorú upieral pohľad plný silnej koncentrácie, mrmlajúc si niečo sústredene popod nos. Bolo dosť možné, že presviedčal gravitáciu a vlastné telo, aby ho nechalo vstať. "Len... ideme spať. Tommy, kde si..." Isaac sa neurčito obzrel, uvidel Tommyho a jeho márnu snahu, vykročil cez tú skutočne krátku vzdialenosť za ním, chytil ho za ruku a so slovami "Poď.. Poď Tommy, ideme spať," ho jedným prudkým pohybom vytiahol na nohy. Tommy sa slabo zapotácal, Isaac ho ale zachytil v priateľskom objatí. Tommy sa automaticky ovinul okolo Isaacovho krku. Tommy sa v takomto stave vlastne automaticky ovíjal okolo hocičoho.

"V pohode?" opýtal sa Isaac Tommyho potichu a opýtaný, pozerajúc sa do zeme, krátko prikyvoval.
Camilla ale postrehla trochu vážny podtón v Isaacovom hlase, tá jedna otázka ju donútila pozerať sa na celú situáciu trochu inak. Cam sa totiž zdalo, že Isaac tou otázkou nemieril len na Tommyho rovnováhu.
"Kde ste boli?" opýtala sa Camilla, keď si ich oboch obzerala.
Boli oblečení celkom ľahko, iba v dlhom rukáve, v ktorom by teda vonku určite nevydržali. Síce sa hovorí, že alkohol zohrieva, no Camilla bola toho názoru, že zima, ktorá bola ten večer vonku by sa nedala zahnať ani sto násobkom toho, čo tí dvaja dohromady vypili.
"Len tu, dole v bare," prehovoril Tommy, keď ho Isaac oprel o neďalekú stenu a podišiel ku dverám izby vedľa tej Camillinej.
"A stretli zopár milých talianiek," uškrnul sa Isaac a začal na tie dvere klopať.
Camilla na Isaaca vytiahla obočie rýchlo spomínala a spomenula si aj na to, že pokiaľ ju pamäť neklame, tak tá izba je Monteho, ktorý bude zrejme zúriť, že ho budia.
"Hej, hej, stretli..." bolo počuť Tommyho tichý hlas, ktorý vetu zo seba dostal ako keby len tak mimochodom.

Ten zvláštny tón donútil Camillu na Tommyho pozrieť, Tommyho, ktorý sa vtedy so sklonenou hlavou chrbtom opieral o neďalekú stenu. Videla, ako si mladík pošúchal oči, až jej trochu nezmyselne napadlo, či mladík náhodou neplače. To ju pravdaže trochu znepokojilo, avšak- klop, klop, klop- energické no nepravidelné búchanie Isaacovej päste na dubové dvere- ju odpútavalo od podobných vcelku podstatných myšlienok.
"Cam?" zdvihol Tommy odrazu oči od zeme a... áno, mal ich červené. Tommy však mal oči po koncerte alebo alkohole červené často. "Kde máš izbu?" opýtal sa jej trochu zamračený v tvári a na odpoveď vyčkával so stisnutými perami a trochu prižmúrenými očami.
"Hneď tu," odvetila mu, mávajúc za seba. Musela sa od Tommyho odvrátiť a zatiaľ čo si okolo seba župan uväzovala tuhšie, tak trochu zdržanlivo sledovala Isaaca. Niečo sa jej na tom, že na tie dvere klope nezdalo.
"A baby?" ozval sa Tommy znovu tichým hlasom.
"Oproti nám," zareagoval Isaac pohotovo, Tommy však na neho nepozrel, pozeral stále rovnako na Camillu.
"A Ada-?"

"Isaac, čo to prosím ťa robíš?" nevydržala to Camilla a Isaaca sa tú otázku nahlas opýtala. Nechápala, čo od Monteho preboha o pol jednej, ak nie o dobrej trištvrte na jednu chce okrem toho, ako prísť o všetky končatiny.
"Klopem," pozrel sa na ňu Isaac ako na najväčšieho nechápavca na svete. "Tommy chcel niečo od Adama," otočil sa späť na dvere a Camilla sa už chcela opýtať, či to radšej nenechajú na ráno a pripomenúť im, že ráno býva múdrejšie večera ale potom Isaac pokračoval. "Ten hlupák ale neotvára."
"Pravdaže neotvára, veď to nie je-" Camilla pozerala na izbu, na ktorú Isaac celú tu dobu klopal a trvalo jej tri sekundy si uvedomiť, že izba, na ktorú klope nie je ani Adamova, no ani Monteho.
V tej chvíli sa dvere izby prudko otvorili a na Camilline zdesenie, Isaacovo prekvapenie a Tommyho nevnímanie z nich vyšiel postarší muž v šedom flanelovom pyžame, ktorý začal na nich chrliť niečo, pravdepodobne po taliansky.

"Oh, ou, omyl, omyl, pardón!" zvolal Isaac, keď v momente odskočil od dverí a rýchlo zdvihol ruky do upokojujúceho gesta.
Pána to na chvíľu odmlčalo, vzniknuté ticho však využil tým, že na nich všetkých zazeral. Potom rozhorčene si hundrajúc ďalšie neznáme slovíčka zmizol v izbe.
Isaac trochu ohromene otočil hlavou na Tommyho.
Obaja vyzerali, ako keby videli ducha, v skutočnosti sa tak podobne tvárila aj Camilla, no tá vtedy už naozaj uvažovala, že hoci to nerobí často, tak im aj tak obom poriadne vynadá, keď sa odrazu kľučka od dverí, do ktorých sa Camilla vlastne celú tu dobu chcela dostať, pohla. Z dvier vykukla trochu strapatá Sashina hlava.

"Čo sa to tu deje?" opýtala sa začudovane, keď si obzrela celú situáciu a zbadala ich tak trochu vydesené tváre.
"Ale nič, hentí dvaja sa opili," pretočila Cam oči, keď prešla okolo Sashi, ďalej do izby. Už s nimi nechcela mať nič spoločné.
Dvere do chodby ale ostali otvorené, preto sa dovnútra izby dostával nezrozumiteľný mrmlot Sashinho, Isaacovho, a sem-tam aj Tommyho hlasu.
Okrem Brooke v izbe bol aj Adam, sedel v tureckom sede na koberci, opierajúc sa chrbtom o posteľ na ktorej bol natiahnutý Sutan, ktorý pravdepodobne spal. Adam mal okrem toho pri nohách šálku s, ako Cam predpokladala, čajom, v ruke držal knihu a cez seba mal prehodenú perinu. Brooke sedela na kresle, ktoré bolo prisunuté pri pootvorenom okne a robila si manikúru. Okno bolo otvorené zrejme preto, aby odvádzalo tak trochu toxické výpary, ktoré mali laky na nechty vo zvyku vypúšťať.

Adam zdvihol hlavu od knihy a pozdravil slabým úsmevom a "Hey Cam,", zdalo sa, že je tiež poriadne unavený, rovnako ako Brooke, ktorá jej kývla.
Na ich tvárach sa ale zračila skôr taká tá po-koncertová únava, ktorá bola špecifická tým, že boli síce unavení, ale v skutočnosti v... až by sa dalo povedať harmonickom rozpoložení. Bol to pocit podobný tomu, ktorý prežívajú bežci maratónu po tom, čo dobehnú do cieľa.
Cam takú únavu pociťovala len niekedy, no určite na tom bola lepšie ako napríklad taký Isaac, ktorý bol zbitý pravidelne po každom koncerte. Ak sa teda nenadopoval kávou.
"Čo sa tam deje?" opýtal sa Adam, nahýnajúc sa do chodby.
"Tommy s Isaacom sa opili a robia bordel," skrátila to Camilla do jednej vety, keď dopadla na Sutanom neobsadenú posteľ. Trochu ju striasla zima, keďže sedela pri okne predsa len trochu bližšie, tak nasledovala Adamov príklad a tiež cez seba prehodila perinu.

"A prečo ešte nespíš?" opýtala sa jej Brooke starostlivo, zatiaľ čo Adam s trochu zmiešaným výrazom na tvári vrátil pozornosť knihe.
"Vôbec neviem zaspať," pošúchala si Cam trochu nespokojne oči. "Neviem, či je to tým Vďakyvzdaním alebo-"
"Hej, poďte mi niekto prosím vás pomôcť tých dvoch uložiť," ozval sa Sashin hlas a následne sa objavila celá Sasha.
"Isaac tvrdil, že je v poriadku," otočila na ňu Cam hlavu.
"Isaac vždy tvrdí, že je v poriadku," poznamenal Adam, keď zaklapol knihu, vstal a perinu, ktorú mal dovtedy na sebe hodil na Isaaca. "Idem Sashi," oznámil jej, keď dopil čaj a položil svoj hrnček spolu s knihou na jeden z nočných stolíkov.
"Isaac spomínal, že ťa Tommy kvôli niečomu hľadal," prehodila Camilla.
Adam sa zarazil a s až priveľmi nezainteresovaným výrazom sa otočil na Cam.

"Hej?" uisťoval sa a jeho hlas síce znel čulo, no Camille sa zdalo, že sa za tým skrýva niečo viac, keďže sa jej zazdalo, že sa mu v očiach niečo pohlo a kolieska v hlave mu pracujú omnoho silnejšie. Cam ich takmer počula.
"Áno, zobudili kvôli tomu jedného starkého od vedľa, tvárili sa, že to nepočká," pozrela Cam trochu zvedavo na Adama.
Rozmýšľala, čo sa medzi tými dvomi deje. Zdalo sa jej totiž, že Adam sa snaží niečo úpenlivo maskovať, avšak tá chvíľa, kedy sa na Cam iba mlčky pozeral a usilovne uvažoval, Camille prezradila, že všetky jej doterajšie pocity mali opodstatnenie. Otázka bola len v tom, či si to všimla aj napríklad Brooke a či sa jej má na to potom opýtať.
"Dobre," povedal nakoniec Adam a vyšiel na chodbu.

___________________________________________________________________________

To, že budúci pohľad bude Adamov Tommyho snáď teda hovorí jasne, že už vás, ani seba, napínať nebudem ;-)
Ako totiž hovorím, sama neviem, ako to dopadne, keďže tie postavy si naozaj žijú vlastným životom. Pôvodne mala ísť s Adamom Camilla a pohľad mal byť teda logicky dlhší. Cam bola ale príliš mimo z toho, aká je unavená a nemôže zaspať, čiže vyslovene odmietla sa Isaacom alebo Tommym zapodievať.
Ďalší pohľad bude pravdepodobne asi až po víkende, keďže si to všeeetko potrebujem v poooookoji premyslieť...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Extasy Extasy | Web | 8. července 2011 v 18:29 | Reagovat

Chceš mě zabííííít????:-D Já tu umírala smíchy, Tommy je prostě sladkej a vtipnej, když je opilej a ostatní koneckonců taky!! Jistě že si žijou vlastním životem, ale pořád to máš v režii ty:-D tak to jsem teda zvědavá, co teď bude Adam dělat...jooo a tím jak jsi ho popsala u té postele, v tureckém sedu, s čajem a knížkou...to jsem si tu povzdychla, protože to bylo prostě krásný. Úplně obyčejný Adam v úplně obyčejné pozici, dělající úplně obyčejnou činnost, dokonalý!! Děkuju za další fantastický díl!

2 Steva Steva | Web | 8. července 2011 v 20:29 | Reagovat

tak dúfam, že Tommyho dokopeš k Tomu aby sa s Adamom "porozprával" :-D  :-D

3 Natsumi Natsumi | Web | 9. července 2011 v 16:21 | Reagovat

veru :D ten Tommy je taký vtipný keď sa opije xDD a poloha mačky :D
som veľmi zvedavá či sa s Adamom nakoniec porozpráva, pretože to vyzerá, že nebudú sami...a žeby to rozoberali pre ostatnými? to hádam nie :D no ale možno sa zašijú niekde to prázdnej izby a dajú si malý súkromný rozhovor :D joj...teším sa na ďalšiu časť! :)

a mimochodom..chcela som ti tu napísať pár riadkov o tom ako...no trochu som sa rozpísala takže som to dala do článku na blog ;-)

4 Dadushka Dadushka | E-mail | Web | 9. července 2011 v 21:11 | Reagovat

[1]: ďakujem :-) veru, Adam v obyčajných chvíľach... tá predstava je neobyčajná! :-)

[2]: uvidíme, zapojím všetky svoje sily :-D 8-)

[3]: aj ja sa teším :D
fíha, okej idem to kuknút :-)

5 Karin Karin | 11. července 2011 v 21:31 | Reagovat

Tommy je miláček,copak Adam vymysli.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama