Červenec 2011

Na čo sa v mojich rukách mení Elán, alebo ako to vyzerá, keď nemôžem zaspať

31. července 2011 v 2:28 | Dadushka |  Iné
Plánovala som ísť spať o jedenástej. O. Jedenástej.
Ale ako sa to hovrí, človek mieni a život mení.

Zaľahla som síce o jedenástej, no strávila hodinu prevaľovaním sa. Vzdala som to a otvorila Word. Čuduj sa svete, kopla ma múza a tak som písala. Ako to mám však vo zvyku, po desiatich minútach ma začala bolieť hlava a bola som odrazu strááášne unavená, tak som znovu zaľahla.

Krátko pred druhou som ale ten notebook znovu zapínala.
Pretože tento nápad do rána proste nepočkal.

Dvadsiaty tretí pohľad

30. července 2011 v 17:20 | Dadushka |  So why don't we...?
Jaj, to trvalo! Ale tak, berte to tak, že som dva týždne bola úplne preč.

Inak, viete čo som urobila? Prečítala som si celú poviedku až doteraz. A wav, je to naozaj celkom dlhé, bola to naozaj celkom cesta. A tiež... je zvláštne po sebe niečo takto čítať, keď viem koľko rozmýšľania ze tým stálo... lebo v skutočnosti to sú iba slová.


Kríza...?

30. července 2011 v 0:23 | Dadushka |  My Thoughts
Trochu... ja neviem čím to je ale... och ale dočerta, viem čím!
Tými sprostými Kysuciami! (prepáč Natsumi)
Aj keď tentokrát bol pobyt u babky celkom blahodárny, keďže som ho strávila prevažne s mojou sesternicou a bratrancom (a veľmi som sa bavila obzvlášť na mojej 8-ročnej sesterneci, ktorá ma sledovala pri písaní 23. pohľadu. Potom vždy keď som sa načiahla po notebooku tak nadšene vyskakovala, či zase idem písať o Adamovi, Tommym a Sashi (trošku som teda okúsila z toho tvojho sveta namotaných sesterníc Natsumi xD))
No na druhej strane, bol tam tiež môj ochrnutý dedo (ktorý je na tom už naozaj zle) a potom moja babka. *nádych, výdych*

Ale ako hovorím, bolo to celkom blahodárne, keďže som tak dlho nebola pod vplyvom mojej babky, úplne som zabudla aká hrozná vlastne dokáže byť. Odrazu mám pocit, že som celú tu dobu môjmu otcovi za to, aký je krivdila. Keď si predstavím, že toto (že ju) musel znášať nepretržite toľko rokov... *krúti hlavou* ... vlastne ho obdivujem, mohla sa z neho stať neuveriteľná príšera.
Čiže ako chápete.... moja babička je tak trochu svojská.

Bola som pod ňou vystavená týždeň, teraz som sa vrátila, otvorila ten facebook, otvorila blog.cz a.... Rozmýšľam, či to vôbec potrebujem. Teda, či to potrebuje mňa.
A odrazu naozaj neviem, či s týmto celým nemám skončiť

Ďalšia neaktivita/Kde je to moje vysnené nič-nerobenie?

25. července 2011 v 18:11 | Dadushka |  My Diary
Je to tak priatelia.
Ledva som zo seba stihla umyť všetko to blato, už idem k babke. Svet je zlé a kruté miesto.
Avšak chápem to. S dedom to nevyzerá najlepšie (už druhý (ak nie tretí) rok leží po tretej mozgovej mŕtvici ochrnutý na pol tela na postely (ak by ste vedeli, akú mám babku, tak sa nedivíte)) a pred odchodom do Ameriky tam už možno asi ani nepôjdem.
Beriem si ale notebook a všetky podstatné veci, takže síce budem bez internetu, no intenzívne pracovať na 23. pohľade a taktiež sa budem pravda pokúšať nejako doválať toho Lovera :-)


Prológ

25. července 2011 v 8:26 | Dadushka |  Running Up That Hill
Wooohoooo nooo, čiže....
Taká ochutnávka :-)
Som celkom zvedavá, čo mi na to poviete, zatiaľ sa pokusím dať počas budúceho týždňa doporiadku ďalšiu kapču.
Mimo to, pevne verím, že sa do tejto poviedky nezapletiem tak veľmi, ako mám pocit, že sa zapletiem.

Nasledujúci text... no... berte to tak, že to písal totálny laik, prosím ;D


Ďalší Tommy Joe, ceruzkami na A3

24. července 2011 v 18:08 | Dadushka |  My Gallery
Taká som bola dnes aktívna, až som sa rozhodla dokresliť jedného Tommyho, ktorý ma strašil snáď dva mesiace

Po týždni, od bahna a hliny...

23. července 2011 v 21:32 | Dadushka |  My Diary
Priatelia som späť!
Teda, bola som späť už včera ale... ako to býva, bola som dosť na odpadnutie, čiže som akurát tak došla domov, vybalila kabelu, pozabíjala všetku chrobač, čo z nej vybehla, hodila sa do sprchy, takmer upchala odtok špinou a zaľahla do postele.

Tento týždeň bol ten hádam najdlhší v mojom živote.

Dočasná neaktivita (alebo na čo som sa to zase dala nahovoriť)

16. července 2011 v 10:59 | Dadushka |  My Diary
Nahlasujem, že od dnes do budúce soboty tu nie som.

Totiž, už viac ako štyri roky a znáy prehovárajú na jednu akciu, odohrávajúcu sa na ľudskou nohou nepoškvrnených slovenských lúkach a tento rok som konečne povedal "Tak fajn"


Heavy Metal Lover II (2)

16. července 2011 v 4:26 | Dadushka |  Heavy Metal Lover
Pochopiteľne vás žiadnymi off-topic rečami nejdem zaťažovaž. Len znovu spomeniem, že sa jedná o !18+! záležitosť. A tiež pre vás všetkých ostatných úchylov :P

A tiež si ponadávam, ako ešte stále nechápem, prečo mi blog stále tvrdí, že niečo presahuje limit článkov, keď ho v skutočnosti vôbec ale vôbec neprekračuje... hmmm... hmmm....


Heavy Metal Lover II (1)

16. července 2011 v 4:21 | Dadushka |  Heavy Metal Lover
Uf....
Nie, toto nie je prednastavené, naozaj je toľko hodín.
Je mi neuveriteľne ľúto, že som to nedokázala dopísať skôr ale.... bolo to náročné. A keď hovorím náročné, tak myslím náročné.
A bohužiaľ, bude treba ešte jednu časť (nie tú (2) ale normálne tretiu časť), pretože chcem napísať ešte jednu scénu. Myslím ale, že to bude stáť za to ;-)

Budúci týždeň tu ale do soboty nie som (naoza vôbec nie som), preto počítajte, že to bude až tak trochu neskôr...

Nóó, druhú časť som očakávala mať napísanú omnoho skôr, pretože som to plánovala písať istým špecifickým spôsobom, ktorý sa mi zdal mimoriadne zaujímavý. Keď som ho ale "predkladala" Janičke z facebooku, tak som postrehla jej slabé nadšenie a došlo mi, že nie každý má takú predstavivosť ako ja a tak opísanú mu ta scéna stačiť nebude.
Tak som sa rozhodla trochu to poupraviť. A zo sto slov bolo štyriapoltisíc. To sa stáva.
(Ak má niekto záujem vedieť, akým štýlom to bolo pôvodne plánované byť písané, tak si pre približnú predstvu prečítajte len nadpisy odsekov)

Pred tým, než začnete čítať mám ešte povinnosť vám oznámiť, že sa jedná o skutočne veľmi !18+! obsah, čiže to zvážte. Celkom sranda, nie? By som to nemohla čítať sama po sebe.

Rovnako ako berte na vedomie, že toto je len druhá taká scéna, ktorú som v živote napísala, takže... uhm... majte zľutovanie..? Takmer som sa pri tom totiž zbláznila, verte tomu, že od tej nedele, či kedy som tú prvú časť poslala, som skutočne písala každý deň.

Čiže... nejaký ten komentár, či sa vá to páčilo, by tiež náramne potešil, akosi som si totiž vôbec nie istá, či to nie je úplne od veci... nezáleží na tom, že som pri písaní z toho celého bola úplne mimo...