Dvadsiaty pohľad

21. června 2011 v 11:58 | Dadushka |  So why don't we...?
Takže priateľia!
Tých 10% percent, ktoré boli zodpovedné za to, že som včera dvadsiatku nezverejnila boli zapríčinené naším včerajším balením sa do Chorvátska. Naozaj som chcela písať, ale moja mamička sa už vyhrážala, že mi vyhodí notebook z okna čiže... rozumieme sa, však?
Uhm, čiže, dneska o polnoci odchádzam, vraciam sa v nedeľu nadránom a... čas strávený vylyhovaním na pláži plánujem stráviť písaním dvadsatiehoprvého pohľadu (na ktorý sa vážne teším) a potom ešte jednej jednorázovky... hehehe ^^

Čiže, enjoynite dvadsiaty pohľad :-)
Och, a gramaticky to nie je opravené čiže.... slovenčinári, prosím, nezožerte ma! :D


Zvuková skúška prebehla bez nejakých vážnejších komplikácii, dokonca aj na Adamove pomery, ktorý bral do úvahy každý jej moment. Možno to bolo tým, že ráno sa mohol už konečne poriadne najesť bez strachu, že bude desať minút na to utekať venovať svoje jedlo záchodovej mise, alebo to možno bolo podstatne prívetivejším personálom, poprípade tým, ako sa na neho ráno pri raňajkách Tommy usmial. Kto vie.

Problém nastal až keď sa pri rozhovore s celkom sympatickou Sofiou, ktorá mala tam na mieste starosti veci ohľadom organizovania podujatí a vedela skutočne dobre po anglicky, dostali na záležitosť, čo sa skrátenia šou týka. Čiže to niečo, čo Monte spomínal vlastne už v Zürichu, no Adam na to odvtedy úspešne zabudol. Monte, spolu so Sofiou mu to ale ochotne pripomenuli, pričom Monte nezabudol dodať, že Adam plánoval napriek skrátenia šou dodatok ponechať, teda z plánoval vynechať jednu z tých skalopevných pesničiek, ktoré predvádzali na každom koncerte.

Adam trochu zamračene pozeral na nevyspatého Monte a usmievavú Sofiu a rozmýšľal, prečo to dočerta plánoval urobiť takto. Trvalo mu asi tri stotiny spomenúť si.
Áááách dočerta.
Tommy.
Prudko zavrel oči a pritlačil si dlaň k čelu.
Ááááááááááách dočerta!
"Nehovor mi, že dnes ťa pre zmenu zase bolí hlava," začul niekde Monteho hlas, no nezmohol sa ale ani len na to "nie", iba bezradne pokrútil hlavou.

Nechcel vynechať prídavok, pretože chcel hrať 20th Century Boy. Prečo dočerta chcel ale silou mocou hrať 20th Century Boy? Pretože to bola ich pesnička. Ich.
V skutočnosti ešte viac ako Fever.
Pretože 20th Century Boy hovorila presne o tom, že to všetko, čo sa medzi nimi na javisku deje naozaj ostáva len na javisku a je to len hra, len zábava, len Rock´n´Roll. Preto ju chcel Adam hrať v Zürichu a preto ju nechcel zrušiť ani v Miláne, aby si čistou náhodou Tommy nepomyslel, že... že to tak už nie je, že... že to na tom javisku ešte stále ostáva.

Och áno, takéto nezmyselné ohľady na Tommyho dával stále. A nezmyselné boli preto, pretože Tommy predsa stále bol v tej svojej pohodičke, teda nebola žiadna šanca, že by si bol nebodaj pomyslel, že by sa to, čo sa medzi nimi dialo na javisku aj nejakým spôsobom-
...a to, ako sa zatváril včera...?
-dostalo aj do zákulisia.

Prečo ale vlastne chcel spievať Mad World? Jednoducho to tak cítil. Adam bol vtedy spojený s davom, videl, čo žiadajú, nerozmýšľal vtedy nad Tommym, bol duchom niekde úplne inde ale... ale Tommyho výraz potom, čo sa dozvedel, že 20th Century Boy sa hrať nebude sa presne zhodoval s tým, že si mladík uvedomuje, že by to niečo mohlo znamenať, že...
"Adam, potrebujeme ťa tu teraz duchom prítomného!" začul znovu Monteho, tentoraz s trochu netrpezlivejším podtónom v hlase a sťažka si vzdychol.
Najskôr práca, potom naťahovačky s Tommym. Tak to zrejme malo byť.

Ukázalo sa však, že v skutočnosti nejde ani tak o mestský večerný pokoj ale o to, že po ich koncerte je na tom mieste ďalšie vystúpenie.
To Adama trochu rozhorčilo. Trochu.
Pretože sa, dočerta, naozaj terigal polkou Európy, aby potom musel skončiť svoju šou skôr preto, aby niekomu uvoľnil miesto-?
Vtedy zachytil Monteho pohľad typu "Nechcem-tu-žiadny-diva-moment", čo Adamov krvný tlak trochu znížilo. Ľúto mu to bolo ale tak či tak.

Nasledujúci deň sa Adam zobudil skoro, neuveriteľne dobre sa vyspal. A hoci by najradšej strávil celé poobedie len striedaním niekoľkých polôh ležania v posteli a tiež chcel vyskúšať všetky spôsoby, ako sa prikryť perinou, odhodlane vstal a vybral sa na raňajky. Tam pravdaže stretol Camillu, ktorá bola v ich skupine vyhlásený ranostaj.

Nakoniec sa ale na raňajky vykašľal a šiel si zabehať.
Ono, popularita je úžasná vec, ale Adam bol celkom vďačný za to, že sa môže slobodne zadýchať, spotiť a očervenieť bez toho, aby sa ocitol na fotke v nejakom časopise. Teda... aspoň sa spoliehal na to, že v Miláne s týmto problém nebude.

Ostatok poobedia a inak aj celkovo podstatnú časť dňa strávil viac menej len potĺkaním sa po hotely, obvolal všetkých známych a príbuzných, trochu síce pozabudol na časový posun, čiže väčšinou musel pri zvonení na linke čakať trošku dlhšie a dotyčný následne znel väčšinou dosť rozospato. Adamovi to ale naozaj nevadilo, viac sa staral o to, ako mu je dočerta slzavo, pretože mu naozaj mnohí veľmi chýbali.
A bolo to neuveriteľné, ale odrazu už na neho Monte volal, kde toľko trčí, že už mali byť dávno na ceste a pokiaľ nebudú v reštaurácii načas tak im prepadne rezervácia a Neila roztrhne.

Našťastie, alebo nanešťastie, podľa toho, ako sa na to človek pozrie, rezerváciu stihli a Neila teda neroztrhlo. Na miesto prišli niečo pred piatou, kedy sa už mestom pravdaže rozťahala tma. Predsa len bola zima a slnko si zapadalo kedy sa mu zachcelo.
Adam musel uznať, že aj takáto forma večera na Deň Vďakyvzdania mala niečo do seba, hoci ani jeden z nich pri sebe nemal svoju rodinu, každý mal na pohľad dobrú náladu. Pred samotným jedlom a prípitkom mal každý nejaký ten svoj malý príhovor, potom sa večera niesla už len v duchu pohody.

Avšak, Adamovi sa zdalo, že ak niekto z nich nie je na sto percent duchom prítomný a tak celkovo nejako spokojný, tak je to Tommy. Adam po ňom raz za čas hodil pohľad a väčšinou sa mu dostal pohľad na jeho zamyslenú, tichú tvár, ktorá pozerala z okna. V ruke pohár červeného vína a v očiach niečo úplne prázdne, čo bolo snáď ešte horšie, ako keby Adam v Tommyho očiach nejakú emóciu videl. To niečo prázdne totiž bolo v Tommyho očiach či sa pozeral z okna, či sa smial na nejakom Isaacovom vtipe a Adamovi bolo jasné, že nie je všetko úplne v poriadku. Pravdaže sa v Adamovi hneď usadil záujem, chcel vedieť, čo sa deje ale... nemal ani poňatia o čo konkrétne sa jedná, nechcel sa ho pýtať pred všetkými. A potom, a to bola vec, o ktorej si myslel, že sú v tej chvíli s Tommym za jedno, určite nechcel kvôli niečomu vyrušovať príjemnú atmosféru večera, akokoľvek závažné to bolo.
Avšak niekedy okolo šiestej, keď už mali večeru za sebou a Adam sa vracal zo záchodu, uvedomil si, že Tommy pri stole chýba.
Zarazil sa iba na chvíľu, hneď na to ale predpokladal, že Tommy s niekým pravdepodobne telefonuje alebo tak nejako, čo bolo teda celkom racionálne vysvetlenie jeho neprítomnosti. Ako sa ale zmenšovala vzdialenosť medzi ním a ich stolu, pričom si hmkal akúsi pesničku, pozrel sa len tak von oknom a zazdalo sa mu, že na lavičke pred reštauráciou sedí dosť známa postava.
Chvíľu váhal, napokon sa ale ľahko zahryzol do pery, povedal si "teraz alebo nikdy", zobral si kabát a pobral sa von.

Vyšiel na ulicu a ovial ho studený vzduch, ktorý ho donútil trochu sa striasť. Reštaurácia bola v centre mesta, nie ďaleko od miesta, kde mali vystupovať, za to dostatočne ďaleko na to, aby sa aspoň trochu vyvarovali fanúšikov. Nechápte to zle, len sa chceli v pokoji navečerať.

Pravdaže to bol Tommy, kto iný by to tak bol. Adam ho síce videl najskôr iba od chrbta, ale aj to mu stačilo na to, aby ho znovu striaslo. Tommy totiž na sebe nemal ani kabát, ani len žiadnu bundu alebo niečo podobné.
"Hej," zavolal jeho smerom konverzačným tónom. "Čo tu robíš?"
Tommy, ktorý doteraz sedel mierne skrčený, sa vystrel a cez rameno na neho letmo pozrel. Adam mu do tváre veľmi nevidel, síce tu biele pouličné osvetlenie bolo dostatočne silné, rovnako ako svetlo z ostatných budov, išlo skôr o uhol, ktorým sa Tommy na Adama otáčal. Adam tak mohol vidieť len Tommyho profil, lemovaný dlhou ofinou.
"Chcel som sa trochu prevetrať," prehodil blondín, keď znovu sklonil hlavu.

Adam sa ľahko zamračil a.... znepokojil. Zdalo sa mu to, alebo sa naozaj Tommyho hlas slabo chvel? Havranovlasý muž si zaboril ruky hlbšie do vreciek kabáta, postúpil k lavičke zopár krokov dopredu tak, aby sa blondínovi mohol lepšie prizrieť do tváre.
Zbadal to, čo pôvodne dúfal, že neuvidí, aj keď tušenie, že uvidí práve to bolo veľmi silné. Vzduch, ktorý do seba rýchlo vdýchol cez obavami zúženú bránicu vydal trochu sikavý zvuk.
"Tommy, ty plačeš?" prešlo Adamovými perami opatrne.
"Trochu," odvetil Tommy po chvíli, jeho hlas nebol vôbec tichý, slabé chvenie na ňom ale cítiť bolo.

Adam Tommyho ešte chvíľu nemo sledoval, potom stisol pery a odhodlane prešiel zvyšok vzdialenosti k lavičke. Sadol si vedľa Tommyho, oprel lakte o kolená, spojil dlane a spýtavo na Tommyho pozrel. Dokonca sa ani nestretol s jeho pohľadom, mladík sedel rovnako sklonený dopredu, až na to, že chrbtom jednej ruky, ktorou si dovtedy opieral bradu, si utrel oči. Adam mu síce pre vlasy veľmi vidieť nemohol, ten pohyb bol ale jednoznačný.
"To len..." pokrútil Tommy hlavou, ako keby sa jemu samému nechcelo veriť, že vlastne plače, "volal som s Lisou (Tommyho sestra) a..." Tommyho hlas sa nejako vytratil do stratena, mladík pokrútil odmietavo hlavou a pritlačil si palec a ukazovák na oči.

Adam na neho mlčky pozeral, zároveň cítil, ako sa mu po tvári rozlieva ľútosť. Veľmi dobre si pamätal na deň, kedy Tommyho otec zomrel, bolo to v skutočnosti veľmi čerstvé, len pár mesiacov a... Adamovi mohlo napadnúť, že v takýto deň na svojho otca Tommy bude myslieť.
"Ach Tommy," vzdychol si Adam, ktorý vtedy zacítil bolesť Tommyho prázdnoty, a nežne na Tommyho pozrel, "Poď sem."

Adam nevedel, či čakať, že budú tu chvíľu nejako ovplyvňovať udalosti posledných dní, avšak keď sa objali, tak z Tommyho strany necítil žiadny odstup.
Zavrel oči a cítil, ako sa k nemu Tommy prisunul a keď sa od seba odtiahli, položil hlavu niekde tam, kde mal Adam kľúčnu kosť. Vtedy trochu oľutoval, že mal na sebe ten hlúpy, v tej chvíli príliš hrubý kabát, cez ktorý Tommyho nemohol cítiť tak, ako by mohol len cez košeľu. Adam objal blonďáka okolo ramien, zatiaľ čo pocítil na hrudi, takmer až na krku ľahký dotyk Tommyho dlane.
Mlčky ho nechal vyplakať, zatiaľ čo jemu samému sa do očí pomaly zbierali slzy. Tommy ale plakal veľmi potichu, okrem príležitostnej triašky a vlhkého kabáta by Adam ani nevedel, že vôbec plače.

"Vieš, že je tu teraz s tebou, však?" zašepkal mu potichu do vlasou, "Bol s tebou celú večeru, celý deň, je s tebou sále."
Nepostrehol z Tommyho strany žiadnu odpoveď, keď ale blonďáka pohladkal po ramene zacítil, ako Tommy prikývol.

V skutočnosti sa takéto scény v Adamovom živote nestávali zase tak zriedkavo, veď tak vznikla aj skladba Broken Open. Adam práve v tej chvíli bojoval s chuťou Tommymu zopár viet z textu tejto pesničky zaspievať, uvedomoval si ale, že by to bolo príliš.... príliš.
"Nikdy mi ale neprestane chýbať," začul Adam trochu chrapľavý Tommyho hlas.
"To určite nie," pritakal Adam potichu, "Inak by to nebolo také ťažké."
Tommy síce znovu veľmi nereagoval, ale Adam mal pocit, že s ním v duchu súhlasí.

"Nie si tu sám Tommy," prehovoril opäť pokojne. "Máš okolo seba kopec ľudí, ktorý ťa milujú. Nemusíš sa ničoho báť," zašepkal mu znovu do vlasov. Tommy zodvihol hlavu, ale len natoľko aby na Adama uprel uplakané, vážne oči.
Adam trochu potiahol kútikmi na znak úsmevu, ale inak zachovával ten istý ľútostivý výraz.

Najstrašnejšie na tom, čo sa stalo potom bolo, že Adam zbadal, čo sa Tommy chystá urobiť ešte skôr ako sa to stalo.
Adam zbadal, ako Tommymu cez oči na stotinu sekundy preletelo niečo, čo bolo úplne iné ako prázdnota, čo ho donútilo pomyslieť si-
...nechystá sa práve...!!!
-že sa niečo deje, aj keď sa mu naozaj nechcelo veriť, že sa schyľuje práve k tomu. Lenže nasledujúcu stotinu sekundy Tommy prerušil ich očný kontakt a pohľad mu na okamih padol trochu nižšiu časť Adamovej tváre-
....pozerá sa mi práve na pery...???
-a keď znovu zdvihol oči na tie Adamove a Adam uvidel v tých jeho veľkých hnedých odhodlanie, tak nie, ak tam sa mu tomu nechcelo veriť a napriek všetkému určite nečakal, že sa Tommy skutočne nadvihne a že odrazu bude na svojich perách cítiť tie Tommyho, mäkké ako vždy, ale v ten moment ako keby ešte mäkšie ako obvykle, na chuť trochu trpké po červenom víne, ktoré pred tým Tommy pil.
Adam síce mohol reagovať tak, ako by bolo možno istým spôsobom logické, zaskočene sa odtiahnuť a vyvaliť na Tommyho oči. V skutočnosti bolo ale Adamove telo v totálnom pokoji, síce si srdce cítil až na spánkoch, ale tep mal úplne pravidelný.
Možno to bolo tým, že Adam nejako predpokladal, že bozk nebude trvať takú dlhú chvíľu, ako by si v skutočnosti želal, preto sa rozhodol využiť radšej každú jednu sekundu, ktorú na Tommyho pery dostal.

Ale odrazu boli spomínané Tommyho pery preč a keď Adam otvoril oči a trochu neveriacky si jemne zahryzol do tej svojej spodnej, snažiac zachytiť aspoň kúsky chute po Tommym, zdalo sa mu, že tej prázdnoty bolo na Tommyho tvári omnoho menej. Tváre mali pri sebe tak blízko, až mohol Adam vidieť, ako Tommymu teká pohľad medzi obomi Adamovými očami.

Potom Tommy hlavu sklopil. a znovu ju položil tam niekde na Adamovu hruď.
"Ďakujem,"
Adam začul to slovo a zmohol sa len na to, že pevne zavrel oči.
Som v tom až po uši. Až. Po. Uši.
"Od toho tu predsa som," odvetil mu nakoniec Adam úprimne, keď prehltol knedlík, ktorý sa mu v krku za tu chvíľu nazbieral a trochu potlačil rozrušenie, ktoré pociťoval.
Pochyboval, že to čo sa práve stalo s Tommym niečo urobilo, pritom ale odmietal čo i len si pomyslieť, že tá chvíľa pre Tommyho nič neznamenala.

Tommy sa po chvíli odtiahol, proti čomu Adam teda vôbec neprotestoval, aj keď by to bol veľmi rád urobil, na Adama ešte zopár okamihov pozeral, dokým sa slabo neusmial a neodvrátil pohľad na cestu. Potom si znovu pretrel oči hánkami rúk.
"Och, dočerta," zanadával ľahko, keď zbadal na ruke slabú rozmazanú šmuhu po očnej ceruzke.

Adam, ktorý bol dovtedy Tommym maximálne hypnotizovaný sa po tomto trochu prebral a s rýchlim "Počkaj" začal prehrabávať vrecká kabátu. Mal vo zvyku mať vždy nejakú vreckovku pri sebe, keďže Neil mal alergiu na akýkoľvek peľ, ktorý mu skrížil cestu a vždy potom strašne kýchal alebo soplil, alebo robil ďalšiu širokú paletu vecí, na ktoré Adam radšej ani nechcel spomínať.
Keďže bol v detstve ako starší brat za Neila zodpovedný, teda, tak to videli jeho rodičia, a potom, nemal veľmi sto chutí počúvať všetky tie zvuky, čo Neil vydával, mal pri sebe radšej vždy v zálohe vreckovku. Nejako mu to vydržalo až do súčasnosti.

A potom, napríklad aj samotnému Tommymo dosť slzili oči, väčšinou z dymu, ktorý púšťali na každom koncerte, no jeho zloženie sa od miesta do miesta menilo. Podľa Tommyho slov ho z toho oči neštípali, krvavé bielko bolo ale na ňom aj tak vidieť často.
Čiže áno, aj tentoraz mal Adam pri sebe vreckovku, podal ju Tommymu, ktorý poďakoval a začal si opatrne utierať oči.

Adam ho mlčky sledoval a rozmýšľal... čo sa vlastne stalo.
"Nepil si príliš?" pozrel na Tommyho Adam trochu opatrne. Alkohol, ako už dobre vieme, totiž s Tommym robil vcelku podivuhodné veci, ktoré blízko súviseli aj s jeho prítulnosťou.
"Nie," povedal Tommy jednoducho a spýtavo na Adama zdvihol hlavu. Potom trochu zaskočene zažmurkal a na Adamove prekvapenie... sa mu na lícach vykreslil slabý rumenec, ktorý však nebol previnilý, bol proste.. zlatý. "Ja som... Prišlo mi prirodzené..."
...pobozkať ťa...?

Bolo možné, že by Tommy tú vetu dokončil takto? V tom prípade na tom bol Adam úplne rovnako. Prikývol.
"Je to v poriadku" povedal Adam trochu skleneným hlasom a slabo sa usmial. "Cítiš sa lepšie?"
"Áno," vzdychol si Tommy a doutieral si oči. Potom na Adama znovu zdvihol zrak.
A odrazu, dočerta, odrazu to tam Adam videl znova. Tentoraz sa mu ale srdce naozaj divoko rozbúchalo. Ani jeden z nich sa nehýbal, len na seba pozerali a Adamovi napadla otázka, napadlo mu, či to cíti aj Tommy. Aspoň trochu.
Videl ale, že sa Tommy už ďalej nepohne, postupne sa teda odhodlával, nakloniť sa sám. Vtedy ale blonďák zrakový kontakt prerušil a otočil hlavu pred seba.

Potom sa Tommy zaprel dlaňami o lavičku a vstal. "Radšej už poďme. Začnú ma hľadať a... veľmi to nechcem so všetkými riešiť," pozrel Tommy na Adama a ten chápavo prikývol a tiež vstal. Rád, že Tommy nemal problém riešiť to s ním.

Pred tým, než sa vrátili do reštaurácie sa ešte raz objali a do reštaurácie vchádzali tiež s rukami okolo seba.
A Adam mal po prvý raz pocit, že sa to medzi nimi naozaj urovná. Aj keď... nevedel či chcel, aby sa tak stalo. A už naozaj nevedel, či chce, aby to medzi nimi bolo tak, ako predtým.

_______________________________________________________________________________

Chápete aspoň trošku, prečo sa teším na dvadsiaty prvý pohľad? ^^

ehmm... a pozdravuje vás Kormi (môj velice dobrý kamarát, ktorý je zodpovedný za niektoré Adommy skice a moje nezmyselné fb statusy (keď mi hackne môj prihlásený facebook)) a odkazuje vám "www".... a juskormi!! ehm, internal joke

Majte sa krásne priatelia a modlite sa, aby ma slniečko nespálilo tak strašne, ako má vo zvyku :D
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Bařenka Strawberry Bařenka Strawberry | Web | 21. června 2011 v 12:03 | Reagovat

Ahojky potřebuju strašně s něčím poradit :((..Pomůžeš mi? :)

2 ^^Brooke BrokenSmile<3 ^^Brooke BrokenSmile<3 | Web | 21. června 2011 v 12:04 | Reagovat

pěknej dessík ;-)

3 Extasy Extasy | Web | 21. června 2011 v 13:35 | Reagovat

Právě jsem umřela!!! Jsem se na to těšila od toho našeho rozhovoru na FB a věděla jsem, že to bude stát za to a taky že stálo, ještě si mě víc navnadila:-D Já to nevydržím do neděle, nebo kdy se vracíš!!! Zblázním se!! :-D Dadi je to nádherný opravdu, prožívám to s nima a přiznám se, že jsem od začátku čekala, kdy si vzpomeneš na Tommyho tátu, právě s ohledem na den díkůvzdání, z toho jsem měla teda mrazení! Jen doufám, že na další takový moment nebudou čekat do příštích svátků...teda do Vánoc:-)
Užij si Chorvatsko, moře, pláž a sluníčko a pořádně se mazej, ať se nespálíš. Papa

4 ♥Claire♥Lambert♥ ♥Claire♥Lambert♥ | Web | 21. června 2011 v 15:11 | Reagovat

Tak to se máš, to s tím Chorvatskem ti závidím. My pojedeme leda tak prstem po mapě :D A hodně se maž, já se hodněkrát spálila (a to nebylo u moře) a pálí to vždycky jako čert :D

5 Natsumi Natsumi | Web | 21. června 2011 v 15:52 | Reagovat

uži si to na tej dovolenke ;-)

ach chudáčik Tommy :-| ale mal tak skvelého utešiteľa 8-) to bolo vážne pekné ;) a o áno! bolo to prirodzené Tommy :D len tak ďalej :D

heh :D odkáž Kormimu, že ďakujem a tiež ho pozdrav :-D občas som sa na tie tvoje statusy dívala...dajaké iné boli :D :D a no jo :D Juskormi :D :D

6 Zuzu Zuzu | E-mail | Web | 21. června 2011 v 21:39 | Reagovat

ach jaj, chudinka Tommýšek =( krásný, těším se na další =)

7 Karin Karin | 21. června 2011 v 22:03 | Reagovat

Těším se na další díl.Moc hezky píšeš.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama