A odvtedy Vatikán nebol tým, čím býval...

17. června 2011 v 7:28 | Dadushka |  Adommy-Jednorázovky
Jedna prvá dôležitá vec: Cez víkend tu nie som, v pondelok je ale na 90% možné očakávať Dvadsiaty pohľad. To mám ruku na srdci ;-)

Druhá dôležitá vec: Ospravedlňujem sa za dočasnú neativitu. Veď viete, uzatváranie známok, atď, atď... Tento utorok idem až po pobudúci víkend v Chorvátsku s mojou mamičkou, čiže ani budúci týždeň veľmi aktívna nebudem... Ale tak potom budú už práááázdniny :-)

A teraz k veci!
Ach bože, ja ani neviem ako toto vzniklo! Jednoducho... jednoducho Facebook je strašná vec!
Nejako sa riešilo, či nebude mať Adam koncert niekde v okolí, na čo sa prišlo k tomu, že my sme na tom ešte celkom dobre, čo takto napríklad dajakí chudáci vo Vatikáne, tí môžu akurát tak o dákom koncerte snívať... A potom Extasy spomenula niečo v tom zmysle, ako by to asi vyzeralo, ak by sa Adam a Tommy pobozkali v Sixtínskej kaplnke a.... už to išlo samo!

Čiže upozorňujem, že nasledujúci text nemá hlavu ani pätu a že tiež nie je myslený žiadnym ofenzívnym spôsobom, čo sa samotného Vatikánu či jeho pamiatok, či tak dajako celkovo veriacich ľudí týka. Je to len... blbôstka.
Howgh.




Rýchlosť, ktorou sa mu podarilo vykĺznuť z tých veľkolepých dverí by sa dala porovnať s rýchlosťou svetla. Šibol sebou trochu doprava a chrbtom sa oprel o mohutnú stenu budovy, vybudovanej z chladného, masívneho kameňa.

Bol ešte trochu zadýchaný, po spánkoch mu pomaličky tiekli drobné kvapky potu, vo vnútri tela ešte cítil slabé chvenie a v tvári bol trochu červený, no inak sa mohol zdať okoloidúcim na pohľad v celkom normálnom... fyzickom stave. Až teda na to, že ak by nemal na tvári svoju rokmi vytrénovanú hereckú masku, tak by mal pravdepodobne na tvári ten najprevinilejší výraz, aký kedy vo svojom živote cítil.
Tá červeň na jeho tvári totiž nebola len... teda áno, bola aj z tej nedávnej, dalo by sa povedať fyzickej aktivity, ale istým spôsobom aj od... hanby?

Možno preto, že bol naozaj stred pracovného týždňa, bola naozaj asi jedna hodina poobede, vonku bol naozaj krásny slnečný deň, po ulici pred ním sa naozaj prechádzalo veľké množstvo ľudí, on si to práve naozaj rozdal s Tommym v budove za jeho chrbtom a budova za jeho chrbtom bola naozaj Sixtínska kaplnka.
Zhlboka sa nadýchol a vydýchol. Potom vykročil.

Nenápadne, tak veľmi nenápadne, ako sa len dalo, vykročil dopredu a ešte nenápadnejšie preliezol krátke kovové zábrany, ktoré boli okolo kaplnky rozostavané. Totiž, kaplnka bola ten deň uzavretá, keď sa ale pred viac ako tridsiatimi minútami dostali na miesto, tak Tommy prehlásil, že aj keď nemá ani šajnu o architektúre alebo maliarstve, tak keď už je raz za život vo Vatikáne, tak Sixtínsku kaplnku musí vidieť. Čiže hútali a hútali, a nakoniec sa im podarilo dostať sa cez zábrany a nepozorovane sa dostať dnu. Akokoľvek nereálne to znelo, jednoducho sa to stalo.
Oh áno, interiér kaplnky bol jednoducho nádhera a skutočne, prvých desať minút naozaj strávili len vykrúcaním si krkov na strop ale potom... ehm...

No, povedzme, že sa pre istotu rozhodli, vyjsť z kaplnky každý zvlášť a s istým časovým odstupom, aby ak by si preboha náhodou niekto všimol, že boli dnu, ten niekto nepomyslel, že sa vo vnútri dialo niečo nemravné, teda pravdu. Avšak, keď tak nad tým Adam uvažoval, boli vo Vatikáne, bližšie k cirkevným fanatikom sa už asi nemali možnosť dostať, boli teda dve možnosti: alebo by okoloidúcemu ani nenapadlo, že by sa vo vnútri, v Sixtínskej kaplnke, mohlo niečo nemravné stať... alebo by im odtrhli ruky nohy len čo by sa, ako dvaja muži, ocitli vedľa seba.
To však bolo nepodstatné. Vyšli totiž na ulicu s časovým odsunom.
Adam teda vykročil na Via del Fondamento a ako kráčal po ulici a stále viac a viac splýval s davom, plynule odbočujúc na ďalšiu ulicu, mieriac do akéhosi parčíka či čo, tváril sa stále viac a viac nenápadnejšie, aj keď to bolo čoraz ťažšie a ťažšie, pretože si stále viac a viac uvedomoval, čo vlastne práve s Tommym urobili.

Spomeň čerta (och, ako sa to pomenovanie teraz hodilo.... aj keď by to pomenovanie malo znieť skôr hriešnik, veď ho normálne zviedol!) a odrazu už vedľa neho kráčal Tommy, ruky zastrčené hlboko v džínsoch, ktoré mu tak trochu padali, vyzerajúc nevinnejšie ako kedy predtým. Až teda na to, že mal aj na svoje pomery príliš strapaté vlasy a vlasy mu pod pravým uchom zakrývali taký malilinký cucflek, ktorý teda vidieť nebol.
Kráčali vedľa seba úplne mlčky, pozerajúc pred seba, míňajúc mnoho turistov naokolo. Adamovi sa ale vďaka periférnemu videniu zdalo, že Tommy postupom času stráca svoju kamennú, nenútenú tvár, a prechádza na výraz čistej spokojnosti.

"Vieš," prehovoril po chvíli Tommy celkom konverzačným tónom a až vtedy si Adam všimol, že povedľa výrazu spokojnosti sa na Tommyho tvári ukazuje aj niečo... zadržiaval smiech, alebo sa to Adamovi len zdalo? "síce nepoznám väčšieho ateistu ako som ja, no mám taký pocit, že po tomto jednoducho musíme ísť do pekla, nemyslíš?" otočil na neho Tommy hlavu s čistým záujmom a tentoraz už zadržiavanie jeho smiechu bolo úplne badateľné.
A Adam si nemohol pomôcť, v tej chvíli aj jemu prišla celá tá situácia maximálne smiešna komická.
"Áno, asi áno," uchechtol sa a strelil pohľadom na Tommyho " ale stálo to za to," vyjadril sa úprimne lebo áno, dočerta, stálo!
"Totálne," usmial sa Tommy spokojne a ako kráčali, tak sa nejako prišuchol k Adamovi a dostal sa bližšie, k jeho uchu. "A keď sa už na veky vekov smažiť v pekle, tak jedine s tebou."
Tommy sa odtiahol a Adam mu so širokým úsmevom na tvári prešiel rukou po šiji a následne postrapatil vlasy. Áno, už sa naozaj cítil omnoho lepšie. Aj keď... Sixtínska kaplnka!

Chvíľu mlčky kráčali, keď sa Tommy ozval znovu, tentoraz naozaj trasúc sa od smiechu:
"Vieš si predstaviť aký trest by sme za to asi v pekle dostali?"
"Za smilstvo?" uškrnul sa Adam, skutočne pobavený, nad čím asi tak Tommy rozmýšľa, vysielajúc na blondína pohľad, "Ono sa často hovorí, že v pekle človek musí opakovať svoj hriech stále dookola a dookola, až dokým sa mu úplne nezhnusí a nezačne tak trpieť. Na veky vekov."

Pohľady sa im stretli a Adam by v tej chvíli dal ruku do ohňa za to, že Tommy tiež rozmýšľa nad tým, či by ich ich spoločný sex niekedy takto prestal baviť. A bol si istý, že aj Tommy si uvedomuje, že Adam práve rozmýšľa nad tou istou vecou. Preto to ani jeden z nich nemusel povedať nahlas.
Im dvom niečo také, ako strata... pôžitku... určite nehrozila.

"Hmmm," zamyslel sa Adam, keď obkrútil ruku okolo Tommyho ramien a pritiahol si mladíka k sebe, na čo mu pritisol pery k uchu, "Mám nápad..." zašepkal a cítil, ako sa Tommy ľahko zachvel. Zbožňoval takéto jednoduché, zato veľavravné odpovede na všetko, čo urobil "...Čo keby sme si také jedno peklo urobili, keď prídeme domov?"
Aj keď mal Adam zavreté oči, bol si úplne istý, že keď Tommy povedal svoje "Súhlasím.", tak mal na tvári široký úsmev.
A Adam si už začal v duchu všetko plánovať, keď-

"Pred tým ale... ešte sme napríklad neboli v Bazilike sv. Pavla," ozval sa z ničoho nič Tommy a so živým záujmom sa otočil na Adama. "Nejdeme znesvätiť ešte jednu svetoznámu cirkevnú pamiatku?" uprel na neho Tommy odrazu tak veľké oči a šibalsky sa pri tom usmieval.
Adam sa napoly pobavene- napoly zaskočene zasmial, pretože bol presvedčený, že to Tommy myslí maximálne vážne.
"Radšej nie. Radšej si ťa hodím do postele, keď prídeme na hotel, okej?" pozrel na neho spýtajúc a videl, ako si Tommy sťažka vzdychol a prikývol.
"Aj tak to bolo predsa len trochu divné," prehovoril Tommy po ďalšej krátkej odmlke, ktorú zabrali prechádzaním parčíkom. "Keď si predstavíš, že sa na nás pozeralo prinajmenšom päťdesiat zobrazení Ježiša Krista."

"Bože!" zalapal Adam po dychu a so smiechom, a v skutku, keďže si znovu uvedomil, čo vlastne spravili, tak trochu zhrozene sa na Tommyho otočil. "Už o tom radšej nehovorme."
"To si teda píš, že o tom budeme hovoriť," zasmial sa Tommy veselo. "To je historka ako stvorená na chvíle, kedy v sebe budem mať aspoň dve promile, aj tak mi to nikto nebude veriť," uchechtol Tommy.
Zasmial sa aj Adam, pretože tentoraz naozaj vedel, že Tommy len tak blbne.
"Tak sa teda uvidíme v pekle," šepol mu do vlasov s úsmevom na tvári. "Budem ten so šľahačkou v ruke."
"Hmmm," počul Tommyho súhlasné, spokojné zabručanie. "Ja ten s bičom."

Vtedy Adam vybuchol takým smiechom, až sa mu zdalo, že sa za ním otočila polovica ulice. Bolo mu to ale dočerta jedno, pretože blonďáka vedľa seba jednoducho miloval, miloval, miloval a v tej chvíli ho snáď miloval ešte viac. A mimo to, šiel sa zadusiť od smiechu.

Vlepil mu na spánok bozk, ešte stále sa smejúc a krútiac hlavou, aj keď ako nad tým tak rozmýšľal, tak kombinácia Tommyho a biča mohla byť v skutočnosti značne zaujímavá.
"Počuj Adam, nechceš si to ešte s tou Bazilikou rozmys-" začul Tommyho hlas, ktorý bol tiež značne podfarbený smiechom.
"Tommy," pozrel na neho vrúco, "radšej ťa chcem vidieť s bičom. Naozaj."
Na Tommyho tvári mohol vďaka jasnému slnenému svetlu vidieť jemný rumenec, čo ho hádam pobavilo ešte viac.
"Ach poď, ešte sa trochu prejdeme po meste a sadneme si niekam na obed, čo povieš?" navrhol Adam, sledujúc Tommyho reakciu.
"K smilstvu pridáme obžerstvo?" vytiahol Tommy pobavené obočie.
"Verím tomu, že do polnoci stihneme všetkých sedem hriechov," pokrčil Adam ramenami.
"Platí," pousmial sa Tommy a obkrútil ruku okolo Adamovho pásu.
Nech sa na nich pozerá aj päťtisíc Božích vyobrazení.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Extasy Extasy | Web | 17. června 2011 v 7:58 | Reagovat

:-D Táák a teď jsem na tom asi stejně jako ty včera po přečtení těch komentů na FB:-D Úžasný to je, jak dokážeš z takové hlouposti jako je pusa v kapli napsat takovouhle věc!!! Btw. s Vatikánem začala Kristýna, já se jen chytla, ale asi to dokazuje na co myslím:-D Díky za tuhle jednorázovku, je fantastická, velice vtipná a rozvíjí mojí představivost víc, než jsem schopná unést:-D

2 Steva Steva | Web | 17. června 2011 v 13:06 | Reagovat

tak to bolo veľmi zaujímavé. To bol doby nápad s tou kaplnkou som sa smiala od ucha k uchu:-D keď som to čítala.

3 Dadushka Dadushka | E-mail | Web | 17. června 2011 v 14:01 | Reagovat

[1]: ja viem, že s tým prišla Kristýna :D A tiež viem, že je to hlúposť, ale hlúposť to bola len dovtedy, dokiaľ to nezačalo mať v mojej hlave reálnu podobu :D
Prosím, som rada, že sa páčilo :-)

[2]: ten nápad... no bol síce môj ale bol od niečoho odvodený, čiže... :D :D
zaujímavé to bolo aj písať, predstaviť si tú situáciu, a ich reakcie :D 8-)

4 slashmcr-fan slashmcr-fan | Web | 17. června 2011 v 14:41 | Reagovat

"síce nepoznám väčšieho ateistu ako som ja, no mám taký pocit, že po tomto jednoducho musíme ísť do pekla, nemyslíš?"
tato veta ma jednoducho zabila :D smiala som sa ako blazon :D fakt podarene :D :D :D

5 Karin Karin | 17. června 2011 v 18:29 | Reagovat

Krásně napsané,smíchem sem malem spadla pod stůl. :-D

6 Zuzu Zuzu | E-mail | Web | 17. června 2011 v 21:34 | Reagovat

=DDDDDDDDDD tak tento príbeh ma vážně pobavil xDDDDD ten malej bloňďatej provokatér by nejradši znesvětil celej vatikán co xDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD
ánoé, představa Adama se šlehačkou a Tommyho s bičem .... nooo.... xDDDDDDDDDDDDDD

7 Natsumi Natsumi | Web | 19. června 2011 v 19:55 | Reagovat

tak to je skvelé :D :D :D a to s tým opakovaním hriechu v pekle xDDD ich dvoch by to určite neomrzelo nikdy! :-D
a predstava Tommyho s bičom *__* lákavé :D :D

8 Dadushka Dadushka | E-mail | Web | 19. června 2011 v 22:31 | Reagovat

ááách som veľmi rada, že sa vám to páčilo a že vás to pobavilo :-) ďakujem za komentáre dievčatá, naozaj som totiž nevedela, akú reakciu dostanem :-)

9 Lilly Evenová Lilly Evenová | Web | 20. července 2011 v 2:34 | Reagovat

:DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD
NIEEEEEEEEEEEEEEEEEE............ :D
Zobudila som polovicu bytu smiechom, ďakujem pekne... :D Chcem viac takýchto zvrhlých predstáv :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama