Well you're already mine...

10. května 2011 v 19:16 | Dadushka |  Adommy-Jednorázovky
Táto jednorázovečka, ktorá v podstate nemá ani hlavu ani pätu, má venovanie a to patrí Natsumi! Veru, pretože bez nej by vôbec nenapadla! Ale ako vlastne nápad na ňu vznikol?

Totiž, môjím celkom veľkým problémom pri písaní je, že mi väčšinou vždy všetko napadne večer o druhej, akurát keď zhasnem lampičku a zalahnem pod perinu. Naozaj, vtedy mi vždy napadne ako vyrieši nejakú situáciu, ktorú som dlho nevedela vyriešiť, alebo jednoducho, ako ďalej.
Vždy mi to vtedy večer príde ako najúžasnejší nápad na svete (a to aj je) a som z toho úplne nadšená a nemám vôbec ale vôbec potrebu si to nejako zapisovať alebo čo, lebo dočerta, konečne už ležím uložená a potom, je to také geniálne, že na to určite nezabudnem.
Zrejme tušíte, že všetko čo mi ráno z môjho geniálneho nápadu zostane sú nervy, že som totálne zabudla úplne geniálne riešenie celej nevyriešiteľnej situácie.

Podobná vec sa mi stala aj pri písaní Šestnástky. Dostala som sa do bodu, z ktorého som nevedela von a pravdaže mi riešenie napadlo akonáhle som večer zavrela oči. Najskôr som pol hodinu v duchu oslavovala, ako som to neuveriteľne šikovne vyhútala. Potom som sa upokojila a povedala si: "Dobre Dáška, teraz si to zapíšeš.". A teda som si nápad zapísala a s čistým svedomím zaspala spánkom spravodlivých.

Ráno som sa zobudila a po polhodinovom hľadaní v bordeli ktorý mám na poličke za posteľou som na zdrape papiera našla vetu:
"Adam, sme tu teraz pre ľudí" a v druhom riadku slovo "jasné"
Hovorí mi to asi toľko, koľko vám.

Pretože pravdaže vtedy večer mi to bolo úplne isté a bola som úplne presvedčená, že z tej vety si celú moju geniálnu myšlienku odvodím.
Neviete si predstaviť, ako zdevastovaná som z toho bola, pretože som zase nevedela čo s tou Šestnástkou.

Avšak, keď som to neskôr preberala s Natsumi na skype, tak sa mi to (úplne neuveriteľne úžasné) dievča snažilo pomôcť a prichádzalo s rôznymi riešeniami, čo tá záhadná veta mohla znamenať:

"mozno to Tommy myslel tak (asi to bol tommy xD) aby sa adam spamatal...mozno bol z niecoho mimo a Tommy chcel aby sa sustredil na to co robia...ze su tam pre ludi"
":D mohlo to byt..Adam: Jasné a Fever je tu pre nás alebo jasne a ty si tu pre mna (ako tommy)"

Ostala som z toho úprimne pobavená, depresie šli bokom a za zlepšenie nálady som jej slúbila jednorázovku na tú tému, len som ju požiadala, aby mi to dala do jednej vety:

"Adam spamataj sa, musíš sa prebrat," hovoril Tommy a jemne pozrel na Adama, "sme tu pre ľudí." Adam si povzdychol a pomaly prešiel bližšie k Tommymu. "A ty si tu pre mňa," chytil Tommyho jemne za ruku a pozeral mu do očí. "A Fever pre nás," nezbedne sa usmial Tommy a spolu vykročili na javisko.

Takže, toto bol úsek, z ktorého som sa odvíjala.
Trošku som ho v texte poupravila, ale to snaď vadiť nebude :)
Vzniklo teda z toho niečo trošku sladšie ako obvykle ale zároveň.... pekné. Teda, to už nechám posúdiť na vás. Vedzte ale, že je to zbúchané za nie veľmi dlhú dobu a takým štýlom, že som nejako nerozvíjala vnútorné myšlienky alebo tak podobne. Je to teda písané kvapku jednoduchšie, ale to mi snáď odpustíte ^^
Okej, neni to dva krát dobré ale čo už :D :D Dialo sa tam niečo poddstatnejšie ako myšlienkové pochody ;D

***

Adam by klamal keby tvrdili, že vlastne ani nevie, kedy to začalo. Vedel to totiž veľmi dobre, ten dátum si ani nepotreboval zapisovať do svojho neexistujúceho denníčka či do rovnako neexistujúceho diára, mal ho krikľavo-červeným nápisom vypálený pred očami.
Prvýkrát sa to stalo ten deň, kedy sa rozišiel so Saulim. Akýmsi zvláštnym, a pre Adama ešte stále nevysvetliteľným spôsobom, sa stalo, že prvá osoba, s ktorou sa po tej hádke a značne ťažkom rozhodnutí stretol, bol práve Tommy. A keďže to bola prvá osoba, s ktorou sa stretol, mal v pláne len bezradné vyplakanie na sa na jeho ramene.
Avšak keď si ten večer úplne zničený sadal na gauč v Tommyho byte, tvár zaliata slzami zúfalstva, zaborená v dlaniach, nemal ani poňatia, čo bude robiť takú pol hodinu na to.
Tommyho utešovacie metódy totiž nemali obdobu.
Možno to bolo tým, že bol vtedy Adam taký zúfalý a zničený z toho, že sa to so Saulim celé tak neuveriteľne pokašľalo. Možno len potreboval cítiť, že nie je sám.
Čo však bolo na tej situácii najhoršie, a v istým spôsobom aj najlepšie, že sa vlastne rozišli práve kvôli Tommymu.
Totiž, turné k druhému Adamovmu albumu bolo naplánované inak, ako predchádzajúce GlamNationTour. Koncerty neboli naplánované na viac ako pol roka v kuse, boli rozdelená na asi dvojmesačné úseky po svete, ktoré sa striedali s dvomi mesiacmi voľna.
Možno sa ten spôsob zdal byť vyčerpávajúci, avšak ako Adamovi, tak aj ostatným to tak vyhovovalo viac. Mali tak čas zregenerovať sa.

Pred turné sa Adam so Saulim dohodol, že pre veľké nadšenie fanúšikov bude s interakciami s Tommym pokračovať. Teda, s Tommym by blbosti na javisku robili tak či tak, išlo len o to... či to bude oficiálne. V setliste pravdaže boli aj pesničky z jeho prvého albumu, a aj keď sa medzi ne Fever nedostala, Adam ju plánoval sem-tam zaspievať ako prídavok. A tak aj bolo.
Avšak, keď sa Adam po dvoch mesiacoch strávených na turné v Ázií a Južnej Amerike ocitol pri Saulim, nestretol sa len s ním, ale aj s výčitkami a, na jeho prekvapenie, žiarlivosťou.
Dobre no, malo by sa mu mať za zlé, že Tommymu na javisku podľahol? V odolávaní Tommymu nebol nikdy dobrý.
V konečnom dôsledku to bola irónia. Prvá vec, čo po dvojmesačnom presvedčovaní Sauliho, že medzi ním a Tomymm skutočne nič nie je, a následnom rozchode s ním, urobil, bolo že sa s Tommym vyspal.
Bolo to už koncom toho dvojmesačného pokojného obdobia, pár dní na to už mali začať turné po Severnej Amerike, takže ani jeden z nich veľmi nemal čas uvažovať nad tým, čo sa to vlastne stalo.
No a... tak sa nejako stalo aj to, že z jednorazovej záležitosti to pomaly prerástlo k... viacrazovej záležitosti.
Pravdaže, Adam mal zo začiatku výčitky, hlavne kvôli Saulimu a tak, dokonca aj kvôli Tommymu, neuveriteľne sa na seba hneval ale časom.... časom to akosi opadlo.
Adam vždy, a, pravda, nebol sám, medzi nimi cítil chémiu, ale ani vo sne by mu nenapadlo (tak teda dobre, tak teda napadlo), že by to medzi nimi prerástlo do niečoho... skutočného. Avšak stalo sa, a dočerta, bolo to ako droga, ktorej sa Adam nedokázal nabažiť. Aj keby veľmi chcel, nedalo sa tomu zabrániť, a keďže Tommy sa tomu vôbec nebránil, práve naopak, počas koncertov začal Adama pokojne zvádzať, čo bolo vlastne istým spôsobom aj náplňou jeho práce.
Trvalo to už dlhšiu dobu, posledné dva mesiace, a ich systém bol taký premakaný, že zo začiatku nikto z okolia nemal ani len tušenia, čo sa deje.
Neskôr však ale bolo pre nich nemožné, správať sa k sebe cez deň neutrálne a ostatným členom turné došlo, že sa niečo deje. Totiž, v noci nebol čas na letmé dotyky či podobné nežnosti, išlo tak nejako len o potlačovanú vášeň a túžbu z celého dňa. Najčastejšie sa Tommy v noci prepašoval k Adamovi na izbu, Adam sa celkom nenápadne presťahoval k ním do autobusu, ktorá bola tak trochu odhlučnená, pretože "Adam potrebuje pokoj a ticho na relax", takže ich ani nikto nemohol počuť.
A hoci sa zvykli potom rozprávať, najčastejšie ale hneď zaspali, takže boli chtiac-nechtiac nútení svoju blízkosť prejavovať aj cez deň. A síce ich najbližší spolupracovníci a priatelia vedeli, že sú spolu, ostatok sveta nie. Oficiálne to nebolo.
A teraz sa to nestalo v autobuse.

Boli akurát v Oregone, ktorý už patril medzi posledné zastávky v USA, pred druhou dvojmesačnou prestávkou a následne poslednou časťou turné v Európe.
Tá šatňa nebola bohvieako veľká, no úprimne, oni veľa miesta nepotrebovali. A netrápilo ich, ani že by ich niekto mohol nachytať, všetci boli totiž moc zamestnaní, pretože-
"-za dvadsať minút vystupujeme!"
"Nevideli ste niekto toho Adama?"
"Dočerta, kde furt trčí ten Tommy...?"
Pozerali sa na seba s dosť zhrozeným výrazom v tvári, jeden na jednej strane šatni, druhý na druhej, zatiaľ čo medzi nimi očami prebiehala nemá komunikácia.
Tak sa jednoducho nechali uniesť, zabudli na čas, je tam toho.

Až na to, že mali 20 minút do začiatku koncertu, neboli ani len prezlečený (ehm, boli skôr vyzlečený) a vonku, pred tými dverami ich hľadala celá partia, ktorá ich predsa nemohla nájsť takto.
"Ja viem! Ja viem!" vybuchol odrazu Adam zúfalo, s trochu prehnanou gestikuláciou a skrčil sa pod stoličku. "Tak hľadaj!"
"Ja mám vedieť, kam si mi ho hodil?" strácal Tommy nádej a trpezlivosť. On by vlastne ani nemal problém vyjsť na chodbu aj bez trička, ale Adam bol rezolútne proti.
Tak teda hľadal.
"Ja neviem," vydýchol Adam, keď sa vystrel a pohľad mu kĺzal po miestnosti. Ale, došľaka, ako si to mal pamätať? Ich oblečenie lietalo po celej miestnosti a Adam mal vtedy úplne iné problémy!
Zatiaľ mohli z chodby počuť ďalšie pokusy o ich nájdenie, čo zrejme prišlo Tommymu dosť vtipné, keďže sa začal popri otváraní dákych skriniek či čoho (ako keby mohol tam Adam Tommyho tričko odhodiť), chichotať.
Adam na neho pobavene pozrel, pochybujúc, že si Tommy uvedomuje vážnosť situácie. Popravde, Adam sa síce mračil, ale vzhľadom na nákazlivosť Tommyho smiechu, to bolo obtiažne.
"Nesmej sa! Hľadaj!" poručil mu, zatiaľ čo odolal mykaniu vlastných kútikov úst.
"Musím sa smiať! Je to komické!" žmurkol na neho Tommy, usmievajúc sa naďalej, a pokračoval v prehľadávaní miestnosti, aj keď to vôbec nerobil tak energicky ako Adam.
Na tom však nebolo nič prekvapivé, keďže mali za sebou celkom horúcu scénku. Ešte stále na sebe a hlavne na nahom hrudníku, postrádajúcom práve hľadané tričko, cítil zmiešaninu svojho a Adamovho potu, vlhké cesty ktoré zanechali Adamove pery, sliny, zuby, a taktiež sem-tam aj inú tekutinu, ktorá však pochádzala z trochu nižších Adamových telesných partií.
"Mám-" zajasal Tommy, avšak jeho víťazoslávny výkrik bol prerušený vlastným znechuteným: "Dočerta, odhodil si mi ho do koša!"
Tentoraz sa z chuti zasmial Adam. Niet nad jeho povestnú mušku.
"Odrazu je z teba aká fajnovka," uchechtol Adam, keď dvoma dlhými krokmi prešiel miestnosťou až k Tommymu, ktorý práve rozmotával zamotanú čiernu látku.
"Fuj- je ale od niečoho-" Tommy ohrnul nos a tričko od tela so zamračeným výrazom na tvári trochu odtiahol, "-zasrané."
"Čo-?" Adam chytil Tommyho čierne tričko tiež do rúk o obzrel ho.
Ľavý bok trička bol niečím polepeným, niečím, čo nevoňalo dva krát lákavo, niečím, čo bolo tmavej farby, takže to na čiernom podklade nebolo vidieť, no na dotyk a aj pohľad sa dalo cítiť, že na tom mieste je látka mäkšia, vlhšia a podivne lepkavá.
"Fuj, to je zhnitý banán...?!" zdvihol Tommy hlavu a spýtavý pohľad presunul z trička na Adama, ktorý pokrčil ramenami.
Potom sa chcel natiahnuť a pozrieť sa, čo v tom koši je, avšak Adam ho zastavil. Pochyboval, že by to čo i len jeden z nich chcel vedieť. Zobral mu tričko z rúk pretočil ho, a zdola trochu zroloval.
"Poď sem, rovno stoj a zdvihni ruky-" prikázal mu, odhodlane pripravený ho obliecť, aj keď ho omnoho radšej vyzliekal.
"Nie Adam, dočerta, nie, to na mňa nedostaneš-" začal sa Tommy neveriacky smiať a snažil sa Adamovi vykĺznuť.
"Budeš to mať na sebe len pár minút," presviedčal ho Adam a tiež sa začal smiať, ale skôr z Tommyho, ktorý sa mu v rukách vrtel ako mača.
Raz sa mu dostala ruka do otvoru pre hlavu, potom mu navliekol tričko naopak a veľmi tomu nepomohol ani fakt, že sa obaja šli dotrhať smiechom.
"Ooooch.....!" zakvílil Tommym, keď sa už prestával brániť, "Toto mi jedného dňa tak vrátiš!"
"Jasné, pobijeme sa v blate alebo tak dajak," zasmial sa Adam, keď mu konečne úspešne pretiahol tričko cez hlavu.
Pravdaže, stál smrteľne blízko Tommymu a keď sa spod trička objavila jeho strapatá hlava a zbadal iskričky v jeho očiach a jemný úsmev na tých perách, znovu sa na chvíľu stratil a zasypával ho bozkami, ako keby sa predchádzajúce minúty plné vášne vôbec neodohrali a oni tu celú dobu hrali karty. Ako keby ich tam vonku nehľadalo dva tucty ľudí.
Tommy nadšene odpovedal, ruka už stratená v Adamových vlasoch, telo natlačené na tele.
"Vymáčam ti nohavice vo vysmaženom oleji," uškrnul sa odrazu Tommy pomedzi bozky.
"V čom?" zažmurkal Adam a s pocitom, že práve nepočul správne, sa odtiahol. Chvíľu spracovával čo Tommy práve povedal a čím viac nad tým rozmýšľal, tým menej mu to dávalo zmysel. "To by sme sa museli milovať v nejakej kuchyni, nie?"
"Jasné, presne to do budúcnosti plánujem."
Adam ostal na Tommyho chvíľu nemo zízať, potom vybuchol smiechom.

Tommy jeho smiech prerušil spôsobom, proti ktorému Adam nemal nič proti, ale Adam sa nemohol prestávať na Tommyho plánovanej pomste smiať, až dokým nezacítil, že Tommyho chrbát narazil na stenu miestnosti a ich hra plná pier a dotykov začína byť vážnejšia.
"Začíname o dvadsať minút," ozval sa Adam ako keby mimochodom pomedzi bozky.
"Ja viem," odvetil Tommy.
Tým ich úvahy nad touto témou zrejme skončili, veselo si ignorovali naliehanie volanie ich mien, ktoré sa ozývali z chodby, obaja príliš zamestnaní ústami toho druhého. Bezproblémovo sa bozkávali ďalej, dokým Adam nezacítil na bruchu niečo vlhké a zaskočene sa stiahol.
"Tommy, viem že bozkávam dobre, ale-" zarazene prehovoril "-nehovor mi, že si sa práve urobil z jedného- och dočerta! Som celý od toho humusu!" Adam od Tommyho hneď odskočil, zatiaľ čo Tommy sa pomstlichtivo smial.
Smiať sa prestal, keď si uvedomil, že to tričko mal na sebe on celú tu dobu a následne sa s tichým nadávaním pokúšal vyvarovať dotyku s ľavou stranou trička, čo v konečnom dôsledku vyzeralo dosť vtipne.
"Bež už radšej von!" pokrútil Adam hlavou, prešiel ku dverám, nenápadne a potichu odomkol, na čo vyslal Tommyho na chodbu.
Cez tenké dvere mohol počuť výkrik: "Tommy? Kde si bol doteraz? Kde je Adam?"
"Uhm, akurát som si ním volal, že tadeto...."
"Ale Tommy , veď u seba nemáš mobil..."
Adam si zahryzol do päste, aby udusil smiech a vyšiel na chodbu hneď potom, čo Tommy všetkých odlákal niekam preč a na chodbe bolo počuť len ticho.

***

Ďalšia vec, ktorá sa od minulého turné zmenila, bolo, že práve vystupovali pred vypredanou desaťtisícovou halou.
Atmosféra bola úžasná a Adam bol nadupaný adrenalínom. Po viac ako hodine a pol bol základný set pesničiek za nimi a všetci z kapely sa stretli na krátku pauzu v zákulisí.
"Navrhujem Fever," pozrel Adam na Monteho a ten prikývol, keďže Fever nehrali už naozaj dlhú dobu. Monte odišiel za zvukárom, zatiaľ čo ostatní mali pár minút, dokým sa mali vrátiť na javisko, ktoré teraz zaberalo tanečné vystúpenie, ktoré malo skrátiť davu čas.
"Adam," začul Tommyho hlas, sám sebe sa diviac, že ho v tom hluku vôbec počuje, a otočil sa tým smerom, aby uvidel Tommyho, tentoraz už prezlečeného do čiernej košele v ktorej ten večer vystupoval, "povedzme im to."
Tommy to povedal takým jednoduchým konverzačným tónom, až Adamovi chvíľu trvalo, kým mu došlo, čo to vlastne hovorí. Až neskôr prešiel na výraz pochopenia, ktoré sa v tom momente nieslo v značne bledom, neistom a vystrašenom duchu.
"Tommy, neviem či je to dobý nápad-" pokrútil Adam hlavou, zatiaľ čo sa spoločne presunuli mimo hlavný chaos.
"Majú právo to vedieť!" namietal Tommy, keď na neho uprel oči.
"A to prečo?" oponoval Adam trochu nahnevane, "Je to náš osobný život, to nemá nič spoločné ako s hudbou tak s koncertom."
"Ale má Adam," reagoval Tommy prosto, stále rovnakým konverzačným tónom, "sám to vieš. Tvoje koncerty a ani tá tvoja hudba nie sú len.... o hudbe."
"Ale Tommy," namietal Adam trochu zúfalo "nechcem vzťah, pri ktorom budeme mať skupinky paparazzov za chrbtom a pri ktorom nás bude rozoberala polka sveta. Chcel by si niečo také? Už som to pár krát zažil a nikdy to na nič dobré nebolo."
"Ach Adam, prosím ťa, spamätaj sa trochu," prehovoril Tommy jasne, pevne chytil Adamovu tvár do svojich rúk a trochu ňou zatriasol. "Radšej taký vzťah, ako žiadny. O čom je vzťah, keď ťa na nemôžem na verejnosti ani plesnúť po zadku? Chcem byť s tebou, je mi jedno či to bude stáť pozornosť verejnosti. No tak, preber sa!" pozeral na Adama divoko. "Mimo to, pracuješ v showbiznise a ja sa v ňom tam pochybujem s tebou tiež. Nič také ako obyčajný vzťah už nezažijeme. Dovolili sme im nazrieť do nášho života, nemôžeš teraz chcieť vytlačiť ich von," hovoril Tommy a pre istotu mu to ešte posielal aj ako telepatickú správu očami, aby mu vážne bolo všetko jasné. Potom mu ruky klesli na Adamov krk.
"Nemohol si s tým začať niekedy inokedy?" vzdychol si Adam rezignovane, keď obkrútil ruky okolo Tommyho pása. Totiž, nechcelo sa mu vymýšľať argumenty, a popravde, v tom momente mu to ani nešlo. Bolo ťažké sa na niečo také sústrediť, keď mu za chrbtom tisícový dav skandovalo meno.
"Nemohol, nemal by som takú istotu, že povieš áno, ako teraz," uchechtol Tommy.
Adam nad ním pokrútil hlavou a slabo sa usmial.
"Dlžíme im to," prehovoril znovu Tommy, tentoraz vážnym hlasom. "Mnohí z nich celú tu dobu verili, že sme spolu. Bez nich by sme sa nedali dohromady. Sme tu pre tých ľudí."
Adam nemo pozeral na Tommyho. Pravdaže to chcel vykričať do sveta. Pravdaže chcel, aby to bolo vonku. Príliš sa ale obával, že ich to rozbije. Tiež si ale uvedomoval, že ak by v tejto situácii bol s jedným z jeho predchádzajúcich partnerov, nedokázal by to. Tommy mu dával neuveriteľnú silu... a tiež nezodpovednosť.
Hrom do toho.
"A ty si tu pre mňa," spustil ruky z jeho bokov a chytil jednu z Tommyho dlaní do svojich a pobozkal jej vnútornú stranu. V pohľade, ktorý sa mu s Tommym stretol videl Tommyo istotu a jeho jasné "áno", ale samotný Tommy mlčal. Adamove ruky klesli dole a zobral do nich tie Tommyho.
LCD obrazovky v hale vtedy zrejme museli začať ukazovať obrázky charakteristické pre začiatok Fever, pretože sa nadšené volanie ešte zvýšilo.
Pozerali na seba dlho, potom sa Adam neubránil úsmevu a prikývol.
"A Fever je tu pre nás!" zvolal Tommy veselo s nezbedným úsmevom na tvári, až sa musel Adam znovu zasmiať a pobozkať ho, keď potom, ruka v ruke, vyšli na javisko.

***

Prvá vlna revu vznikla, keď ich uvideli držať sa za ruky.
Adam chvíľu išiel vedľa Tommyho, no potom ho pustil, predbehol ho a začal spievať, zatiaľ čo pred ním kráčal dozadu, aby k nemu mohol byť čelom.

Druhá vlna revu prišla vo chvíli, kedy sa pobozkali.
Tommy si prehodil basu na chrbát, takže konečne nestála v ceste. Okrem toho, Adam sa pri Tommym trošku pozabudol a nestihol začiatok druhej slohy, ale ako správny profesionál sa veľmi rýchlo chytil.

Po druhom refréne sa mu s Tommym stretol pohľad a prebehla medzi nimi ďalšia bezslovná komunikácia. Tommy s doširoka otvorenými očami stisol pery, Adam prikývol a plný svojho entuziazmu, ktorý ho za tie dve minúty dokázal dobiť a zmyť z neho všetky pochybnosti, sa otočil k davu.
"Dámy a páni, zdvihnite ruky všetci, ktorý ste zamilovaný!" zvolal do mikrofónu a so širokým úsmevom na tvári sledoval, ako s hlasným tlieskaním a krikom pred ním obrovská masa ľudí zdvihla ruky.

Adam sa, akoby mimochodom, poobzeral po celej hale, a následne tiež zdvihol ruku. Keď na to dav reagoval nadšeným krikom on iba pokrčil ramenami a usmial sa.
Keď sa obzrel cez rameno, uvidel, ako Tommy tiež pomaly zdvíha ruku. Adam, ktorému v tej stotine, a vlastne vďaka tomu, ako neodolateľne vtedy Tommy vyzeral, napadlo ako ďalej, sa znovu otočil k davu, mikrofón pri ústach.
"A koľký z vás niekoho chceli tak strašne, až ste z toho boli chorý, až to bolelo a zároveň tiež vedeli, že toho človeka nikdy nebude mať?" opýtal sa rozjašeného davu, priamo narážajúc na tému o ktorej vlastne celá Fever je. A v skutočnosti celkom vystihovala aj to, čo dlhú dobu panovalo medzi ním a Tommym.
Adam znovu zdvihol ruku a otočil sa na Tommyho, ktorý sa neďaleko lámal smiechom. Ten pohľad ho celkom uchvátil a pritom zahrial po celom tele. Ako veľmi toho chlapca miloval.
"Dámy a páni, také veci si vyhoďte z hlavy a verte, že všetko je možné," prehovoril Adam znovu, keď sa pozeral na Tommyh, tentoraz trochu vážnejším a nehou poznačeným hlasom.

Vtedy niekedy prišla tretia vlna revu.
Keď Tommy, ktorý si dovtedy s úsmevom na tvári brnkal na gitare prešiel k Adamovi, ktorý ho objal okolo krku, so širokým úsmevom na tvári a dočerta rumencom na tvári veľkolepo prikývol, až mu blonďavé vlasy preleteli vzduchom.
"A možno teraz niekomu rozbijeme fantázie a možno naopak," Adam sa pozrel na Tommyho a stretol sa s jeho širokým úsmevom a pohľadom, ktorý ňom visel, aby sa trochu posilnil, následne otočil hlavou späť do davu, "ale zistili sme, že to môže vyjsť aj keď tomu v skutočnosti verili iba naši fanúšikovia."
Nedalo by sa povedať, že vtedy Adam zabudol na desaťtisíc veľmi hlasno kričiacich ľudí pred nimi, lebo také niečo sa nedalo. Keď ale zacítil, ako Tommy zaboril hlavu niekam do jeho krku a spolu s tým ako sa jeho drobné pery skrútené do úsmevu obtreli o jeho pokožku tiež zašepkali tiché "Milujem ťa, vieš o tom?", mal aspoň pocit, že všetko bude v poriadku.

Tá štvrtá vlna revu bola vlastne zúfalým výkrikom záchranárov, keďže mali po zvyšok večera plné ruky práce ratovania toľko odpadnutých ľudí, koľko snáď ešte ani nezažili.


(Ja osobne som pri písaní tejto jednorázovky zažívala celú škálu emócii, od úsmevu som samú seba ku konci dohnala až k slzám lebo... vážne ľudia, predstavte si, že by sa niečo také naozaj stalo...)
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Extasy Extasy | 10. května 2011 v 19:56 | Reagovat

K povídce....umřela jsem!!!! K poslední otázce....moje naděje by vstala z mrtvých:-D Celkově....já dneska snad ani neusnu:-D

2 Steva Steva | Web | 10. května 2011 v 20:00 | Reagovat

je to super nadhera paci sa mi to velmi a bolo by to pekne keby to bolo aj v skutocnosti :-D  :-D  :-D

3 Glammy.nka Glammy.nka | Web | 10. května 2011 v 20:18 | Reagovat

wow....dokonalé :D presne ako si povedala na konci...miešalo sa pri tom toľko silných emócií :D

4 trinuska trinuska | Web | 10. května 2011 v 20:18 | Reagovat

Dáši, práve si všetkým predviedla, ako vyzerá splený sen :-D Bolo to fakt krásne, podarilo sa ti to a podľa mňa to vôbec nebolo nejako extra sladké ;) Presne akurát k danej situácií :D
P.S.: Ten bánán :-D Celá ty! :-D

5 Dadushka Dadushka | E-mail | Web | 10. května 2011 v 21:04 | Reagovat

ďakujem všetkým moc za pekné slová :-)

[4]: mhahahaha, šak víme :-D :-D
nechala som sa inšpirovať mojím vyťahovaním týždeň starej desiaty z tašky, poprípade vynesením tri mesiace starého obsahu koša (v ktorom okrem šupiek od banánov a ohryzkov z jablka boli aj iné (už tak trochu hýbajúce sa) položky).... 8-)

6 Zuzu Zuzu | E-mail | Web | 10. května 2011 v 22:38 | Reagovat

wow ,kéž by to tak bolo doopravdy =) krásné

7 ♥Claire♥Lambert♥ ♥Claire♥Lambert♥ | Web | 11. května 2011 v 13:15 | Reagovat

Nádhernej příběh :) Bylo by skvělý, kdyby to tak bylo i ve skutečnosti :D

8 Natsumi Natsumi | E-mail | Web | 11. května 2011 v 14:37 | Reagovat

och *__* neviem kde začať :D snáď ti najskôr poďakujem ;-) aj keď som vedela, že mi ju chceš venovať aj tak ma to dojalo :D ach..som citlivka :-D ďakujeem ;-)

a tá poviedka...úplne božská :D neviem ani reagovať ku konkrétnej časti, ktorá sa mi zdá najskvelejšia, pretože sú skvelé všetky 8-)

a ako si písala, že si zažívala pri písaní tejto poviedky celú škálu emócii...zo začiatku to bola krutá radosť nad tým, že Sauli šiel hneď bokom :D potom som sa väčšinou smiala :-D to ako Adam stresoval a Tommy s tým mobilom nemal chybu xDDD

potom som začala byť napätá a čakala čo povie Adam na to, že to majú povedať :D a na konci prišla najlepšia časť, keď som dokonca musela na chvíľu prestať čítať lebo som si to predstavila (ako by boli spolu) a musela som to predýchať :-D och...to by bol môj splnený sen :D úprimne ma dojal :)

a aj keď som už včera večer videla zverejnený tento článok aj som ho začala čítať ale potom ma mama stále vyrušovala a tak som si povedala, že to prečítam dnes :) a...uf :D ak by som ho prečítala ešte včera večer tak proste nezaspím :D

9 Sanny Jackson Sanny Jackson | Web | 11. května 2011 v 16:12 | Reagovat

!!!Dokonalééé!!! ;-)

10 Nicky Nicky | Web | 11. května 2011 v 16:23 | Reagovat

Oh bože, těch pár posledních odstavců mě úplně odrovnalo. I já si tu měla chuť zařvat :D

11 Dadushka Dadushka | E-mail | Web | 14. května 2011 v 19:22 | Reagovat

ááách ďakujem veľmi pekne všetkým :D som tu nejako dlho nebola :-D

[8]:mne to hovor :D naozaj, ja keď som písala ten koniec som naozaj mala slzy v očiach, lebo ja som to mala CELÚ tu dobu pred očami a... ach...

prosím ťa, nevieš si predstavená ako JA som bola dojatá, keď som čítala ten článok, u teba, ako si sa vďaka mne dostala k Adamovi :D :D

a som ti náhodou dosť vďačná, pretože poviedku na túto tému by som MUSELA napísať skôr či neskôr, len som nemala... myšlienku :D

12 Lilly Evenová Lilly Evenová | Web | 21. května 2011 v 23:02 | Reagovat

Wau! Zasmiala som sa kvalitne a ten koniec ma dojal :) Parádne napísané, imaginárny klobúčik dolu! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama