Šestnásty pohľad (časť 1.)

15. května 2011 v 16:10 | Dadushka |  So why don't we...?
Finally!
Och ani sa mi nechce veriť, že som to konečne dopísala :D Nebolo to dva krát jednoduché, Tommyho myšlienkové pochody my vždy dávali zabrať :D :D

Ehm no, mala som krátku diskusiu s kamarátkou, ktorá mi opravuje gramatické chyby a moje úžasné slovné spojenia (:-D) a pýtala sa ma, prečo vždy všetko ukončujem uprostred diania.
Teda, donútila ma znovu sa vyjadriť: Nie sú to kapitoly.
Takže nie, to že sa skončil pohľad neznamená, že sa skončila situácia. Ak vám to nevyhovuje je mi to ľúto, ale... ja jednoducho rada píšem tak, aby bol väčší prehľad o tom, čo sa deje, nie len jeden subjektívny "názor".
To len tak, aby nám bolo jasno :)

druhá časť tu bude za chvíľku ;)



Niekto by sa možno sťažoval, že po takej malej miestnosti sa ani nedá nervózne sa premávať. Avšak Tommymu to bolo jedno, zvládal svoju nervozitu prejavovať aj na menších povrchoch a v skutočnosti sa ani nepotreboval premávať po miestnosti na to, aby bol nervózny. Dokonale si dokázal vystačiť aj s minimálnym priestorom pod nohami a myšlienkami v hlave podobnými, ako mal práve teraz.
Vlastne nie, to bola hlúposť. V živote nemal v hlave podobné myšlienky ako teraz. Teda, tie myšlienky tam ani neboli. Tommy vždy rozmýšľal skôr globálne, ako konkrétne na nejakú jednu vec. No, pravdaže sa to potom odzrkadľovalo na tom, akou intenzitou dotyčný problém riešil, ale to ho už netrápilo, inak totiž veci riešiť nevedel.
Ak by sme sa ale chceli trochu priblížiť k tomu, čo sa v tej chvíli odohrávalo v jeho hlave, a zamerať sa práve na to, čo súviselo s Adamovými slovami v šatni, tak by sa to dalo zhrnúť na:
Ten Monte mal fakt pravdu.

Pravdaže mal pravdu.
Celá Tommyho filozofia však stála a padala na tom, že odmietal nechať sa zvrhnúť Adamom a jeho obrovskej chuti všetko rozoberať, odmietal robiť tu scény pretože skutočne o nič nešlo a druhá vec, on také niečo naozaj nemal vo zvyku. Preto ho možno tak dostali Adamove slová. Sám Tommy možno vedel, že on je s celou situáciou značne vyrovnaný a tak podobne, čo ho však vystrašilo bol fakt, že Adama vôbec mohlo napadnúť niečo také, že Tommy teraz ohľadom ich dvoch prežíva nejaký vnútorný boj.
No isto, teraz ho už prežíval.
O to to bolo horšie.

Na jednej strane mal Tommy chuť pretočiť oči a povedať si, že Adam je zase len dramatický a kombinuje, lenže na druhej strane, Adam mal podivuhodnú schopnosť, ktorá viac ako v čítaní myšlienok ostatných ľudí spočívala v čítaní myšlienok ľudí, ktoré im mali napadnúť o týždeň, mesiac, či desať rokov.
Tommy, ktorý doteraz s prekríženými rukami na prsiach roztržito pozeral do zeme, zdvihol hlavu a vyslovil rezolútne: "Dosť."

Hoci mal sto chutí tu takto ostať, skrytý pred svetom (ak by tam mal vtedy gitaru, bolo by to dokonalé), rovnako ako nemal ani najmenšiu chuť ísť teraz medzi ľudí, na také myšlienky nemal vôbec právo, keďže za pár minút mal vystupovať.
Ostávalo mu len spoliehať sa na to, že nasledujúcich pár hodín bude jediné, čo vo svojej hlave bude mať budú tie jeho podivné pocity, keď na je na stagei a ľudia na neho volajú jeho meno.
Och nie, nechápte to zle, väčšinu času si užíval všetku pozornosť od fanúšikov ktorú dostával, rovnako to všetko v duchu veľmi oceňoval, ale keď bol v stave podobnom jeho momentálnom tak si omnoho intenzívnejšie uvedomoval, aké je to v skutočnosti desivé.
Tommymu síce raz za čas preletelo hlavou "Čo som vlastne urobil, že som si toto všetko zaslúžil?"-

Prišiel som na kasting, kde sa Adam rozhodol zbaliť ma.
Tommy odmietavo pokrútil hlavou nad vlastnou myšlienkou, aj keď v tej chvíli zacítil aj niečo ako nenápadný pocit satisfakcie. Ten síce trochu odporoval Monteho slovám ale... Jedna vec, ktorú Tommy na tomto svete pokladal za nespravodlivú, bolo, že sa niekto proste rozhodol, že chlap bude vždy baliť ženskú. S tým Tommy vôbec ale vôbec nesúhlasil, ale ako sa zdalo, deväťdesiat percent ženskej populácie s tým súhlasila a doslova to oslavovala. Ak to teda náhodou prebehne naopak a jedná sa o zvyšných desať percent, tak tá žena musí alebo príliš prekypovať sebavedomím, alebo byť totálna mrcha či tak podobne, ktorá určite nemá čisté svedomie. Alebo, čo bola najmenšia skupina, skupina, ktorej existencii bol Tommy veľmi vďačný, sa jednalo o normálnu babu, ktorá jednoducho nemá problém prihovoriť sa chlapovi, avšak, a celkom pochopiteľne, už takáto baba nemá dôvod sa niekomu prihovárať, lebo už niekoho má.
Možno preto Tommy na tom so ženami nebol tak dobre, pretože, hej, síce dokázal prisadnúť si k dievčaťu a začať s ňou konverzáciu, ale na druhej strane potreboval aj spätnú väzbu. Nebol dobyvateľ.
A keďže sa o mužoch ako o väčšine hovorí, že dobyvatelia ... Tommy ale nikdy nejako nesedel do pojmu "väčšina". Vždy mal preto tak trochu pocit, že sa od neho ako od muža očakáva niečo úplne iné, než v skutočnosti je.*

Tommymu sa preto nestávalo často, že by ho niekto vyslovene balil, preto tá predstava... Okej napriek všetkému Adam bol chlap, ale to bolo v tej chvíli nepodstatné. Išlo o princíp. A tiež možno o to, že Adama videl zopár krát "v akcii" a bol tak trochu zvedavý na to, čo by sa asi tak hmýrilo vo vzduchu, keby sa na neho niekto pozeral tak intenzívne a prejavoval mu svoju náklonnosť tak odhodlane.

Bol by to prinajmenšom veľmi zaujímavý zážitok a už len to, že niekto (v hlave to, že sa jednalo o Adama vyškrtol, príliš ho tá myšlienka znervózňovala) aspoň plánoval niečo také podniknúť Tommyho tak trochu... ťažko povedať, čo to s ním robilo. Určite ho to ale zaujalo.
A pravda, (čo bola vec, ktorú by si Tommy nebol nahlas ani len pomyslel ani len nepriznal ani nič podobné (aj keď vedel , že to pravda je) a vždy si to dával do súvislosti len s nejakou milou príjemnou dievčinou), Adam by na niečo také bol najlepší kandidát.

-ale keď hovorím o preletení, tak to myslím doslova. Tommy jednoducho nad takými vecami nerozmýšľal a ak áno, tak by si možno v tej chvíli odpovedal niečím ako "Ale no tak, stačilo len objaviť sa na tom správnom kastingu s tým, že zaujmem-
hlavný spevák sa do mňa buchne a jeho hlavný gitarista si bude myslieť, že po ňom aj pôjdem,

-a tak nejako ďalej", teda ako hovorím, Tommy nemal vo zvyku veľmi uvažovať nad takými vecami, rovnako ako veľmi nerozmýšľal nad otázkami života a smrti a tak podobne. To samozrejme neznamenalo, že Tommy nerozmýšľal vôbec, znamenalo to len to, že bral veci tak ako k nemu prišili a ako sú, a to "prečo, načo, začo?" nechával na druhých. A potom, isté veci jednoducho nevedel riešiť. Jednoducho u neho v hlave taká možnosť nebola, ako keby tam nemal nainštalovaný ten správny program, ktorý by to dokázal.
Možno to bolo tým, že sa Tommy odrazu podozvedal veci, ktoré mu nedokázali len tak preletieť hlavou, no bez toho aby si to ešte mladík nejako uvedomoval, bolo dosť možné že v tej chvíli sa Adamovi nejakým nevysvetliteľným spôsobom podarilo do jeho hlavy dostať inštalačný súbor nejakej demo verzie tohto programu.

Avšak teraz na to nebol čas. Z umyvárne vyšiel von akurát tak, že stretol akéhosi člena zákulisia, ktorý na neho začal niečo veľmi rýchlo hovoriť, zase tým neznámym jazykom. Tommy prikyvoval a domyslel si, že už je asi najvyšší čas ísť. Veru, niekedy sú aj slová zbytočné a jazykové bariéry padajú.
Tak teda šiel.
Fascinovane počúval reč silne zaváňajúcej po nemčine a spomenul si na jeho zúfalý pokus vysvetliť tomu technikovi, aby mu nezaskrutkoval nezašrauboval kryt od zosilňovača, pretože naozaj nemal ani najmenšiu chuť s tým bojovať tie tri sekundy, ktoré bude mať na to, aby si odpojil jednu basu a pripojil druhú, pričom bola ešte veľká šanca, že by ho pri tom kopol prúd. To by mu zničilo účes.

Bezprostredné zákulisie hneď za javiskom sa otriasalo ako od skandovania davu, ktorý na nich čakal, tak aj v rytme zremixovanej odrbovačky menom "Barbara Streisand", ktorá hrala davu na skrátenie času, keďže otvárajúca kapela už z javiska odišla.
Miesto doterajšej Tommyho nervozity teraz zaujala neistota, ktorá mala korene v niečom inom, ako v Adamovi. Tommy si uvedomil, že ten skandujúci dav tam vonku čaká práve na nich, čo malo na svedomí slabé chvenie v jeho žalúdku a sucho v ústach.

Okej, mal už za sebou desiatky ak nie stovky koncertov, no pred každým vystúpením mal ešte stále slabú trému. Dá sa mu to ale vyčítať? Nikdy mu verejné vystupovanie pred veľkou skupinou ľudí nebolo veľmi prirodzené, to snáď muselo byť každému viac-menej jasné na prvý pohľad.
Bol to trochu paradox, pretože už od detstva, rovnako ako celú strednú školu až doteraz, vždy tak nejako vytŕčal z davu. Hádam je ale rozdiel trčať z davu spôsobom á la Adam, ktorý si na strednej režíroval svoje muzikálové vystúpenia a žiaril si v reflektoroch divadla, značne si pozornosť, ktorú konečne dostával a ktorú si podľa seba (a pravda, oprávnene) zaslúžil, užívajúc, ako Tommy, na ktorom sa to skôr prejavovalo opakujúcim sa sedením v rohu triedy.
"Kde si bol?" ozval sa Monte.
"Ešte na záchode."
"Vždy vieš dostať črevné problémy v ten správny čas, však?" poznamenal pokojne Isaac, keď prešiel naokolo, paličkami si bubnujúc o stehná.

Tommy stihol akurát tak otvoriť ústa, teda nedostal ani možnosť nejako sa brániť, keďže Isaac už prešiel na druhú stranu zákulisia a nenápadne vyšiel na javisko (on mohol vyjsť nenápadne, sídlil vzadu a v tej dobe bola v miestnosti tma), usadiť sa za bubny. Keď ale na javisko vyšiel Isaacovou poznámkou veľmi pobavený Monte spolu s Camillou, ktorá ešte stihla poznamenať: "To sa ozval ten pravý. Ako keby sme ho nečakali na každej benzínke," ozval sa už rev.
Tommy si hlboko vzdychol a do hlavy si posledný krát natlačil, že za pár hodín už bude zalezený v autobuse, počúvajúc alebo Monteho chrápanie alebo Mansonove škrečanie a bude môcť slobodne ešte dospať svoju opicu.

Naokolo sa zatiaľ premávalo značný počet zvukárov a tak podobne, Tommy sa ale nenechal zmiasť, našiel si pripravenú jeho jedinú požiadavku: veľký pohár vody.
Popravde, mohlo sa zdať, že celý Tommyho príjem tekutín, ktorý cez deň dostával, prichádzal len z večera, v tomto prípade z koncertu, ale naozaj, on počas dňa smäd vôbec nemal.
Otočil sa, plánujúc vyjsť na javisko, keď parádne vrazil do Adama.


*celkom mi dáva zmysel, že by Tommy nebol typický mužsky "dobyvateľ", čo myslíte? Ja som sa nad tým nikdy nijako nezamýšľala ale pri písaní tejto časti som sa k tomu dostala a... prišlo mi to celkom logické...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Natsumi Natsumi | E-mail | Web | 15. května 2011 v 16:50 | Reagovat

och :D ako to robíš, že sa ja takmer vždy pri tvojich poviedkach tak škerím :-D

ach Tommy :) dostal od Adama chrobáka do hlavy :D ale to je len dobre...teším sa na druhú časť :P

a neviem teda ako to zobrazuje teba...ale mne tu neukazuje písmenká :D som si to musela označiť celé ;-) a čo sa týka toho Tommyho ako nie-dobyvateľa...bolo to napísané dobre, viem si ho predstaviť aj tak ;-) ale v skutočnosti asi skôr on behal za dievčatami :) ale to len môj názor :)

a ešte čo sa týka tých pohľadov a tak ;-) mne to teda určite nevadí :)

2 Dadushka Dadushka | E-mail | Web | 15. května 2011 v 17:04 | Reagovat

[1]: och! ???
nie nezobrazuje sa to ani mne ale, zabudla som, že tam bolo prednastavené čierne písmo, ale dočerta, blog.cz to odmieta opraviť
no počkám zopár hodín asi, potom to skúsim znovu :-|
dovtedy je mi ľúto, bude treba označovať ???

hmmm ja si napríklad nemyslím, že by v skutočnosti behal za babami... naozaj nie... no, každý máme názor :-)
myslím ale, že minimálne na Tommyho v tejto poviedke sa to hodí :-D

3 Extasy Extasy | 15. května 2011 v 17:50 | Reagovat

No super, konečně jsem se dočkala:-D Tommyho myšlenkové pochody jsou v závěru složitější, než by si možná on sám dokázal vůbec připustit!:-) Šílím z něj a jsem fakt zvědavá, kam ho jeho urputné neřešení situací ještě dostane:-D Dík moc za šestnáctý pohled!!

4 Natsumi Natsumi | E-mail | Web | 15. května 2011 v 17:59 | Reagovat

[2]:neboj už je to ok ;) žiadne označovanie :D
no jo, každý sme nejakí :D

5 Dadushka Dadushka | E-mail | Web | 15. května 2011 v 18:06 | Reagovat

[3]: mhaha, nemáš za čo :-D
a čo konkrétne myslíš? tými moc zložitými?

[4]: no, chválme pána, dúfam že tak nebude blbnúť aj druhá časť :D

6 Extasy Extasy | 15. května 2011 v 18:16 | Reagovat

[5]: Nic špatného samozřejmě, jen se mi líbí, tedy tak jsem to pochopila já, že jak se tím snaží nezabývat, tak se tím vlastně zabývá víc než by sám chtěl...bez toho by to ovšem nešlo že jo, když mu to má zamotat hlavu:-D Napsala jsi to úžasně, mám z něj pocit, že snad ani složitější věc ve svým životě ještě neřešil, takže je mi jasný, že to něco znamená ;-)

7 Dadushka Dadushka | E-mail | Web | 15. května 2011 v 18:22 | Reagovat

[6]: hmmm, no pravda, ako, hej, myslím, že neriešil :D v tom máš dobrý pocit :D
teraz velice rozmýšľam, pretože v skutočnosti bol zámer, aby to Tommy neriešil "vôbec", ale myslím, že postačí, keď sa to tak bude zdať iba Adamovi. Myslím, že rovnaký pocit by čitateľ mal, aj keby tam Tommyho pohľad nebol. Tommy to totiž rieši viac v hlave než navonok. :D 8-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama