Poďme teda porovnávať! (1)

23. května 2011 v 20:22 | Dadushka |  My Thoughts
Pozerali ste správy o dákej piatej či kedy? Keď hlásili "Cestujúci do Viedne spozornite!" tak som sa im vysmiala do tváre. Skoro mi to hovoríte priatelia!
Áno, dneska niekedy pred piatou hodinou rannou sa dakde pri Gramatneusiedle vykoľajil nákladný vlak, nikto nezomrel, nikto sa nezranil, len sa tri vozne prevrátili či čo.
Pravdaže sa to stalo na trase Bratislava/Petržalka-Vienn/Sud.bhf.
Och nie, nehnevá ma ani to, že nám v strede cesty oznámili, že máme vystúpiť, prestúpiť na ďalší vlak, potom na autobus, ktorý nás všetkých odviezol do mestečka, kde sme prestúpili na ďalší vlak (ktorý som ja spolu s pár ďalšími cestujúcimi nestihla, ale bolo to ok, vrátil sa po nás) a prísť do školy až na tretiu hodinu. (Etika ma aj tak moc nebaví, no dneska som si ju chcela konečne neblicnúť!)
Skôr ma ľahko naštvalo, že v tej Petržalke o tom nebolo ani chýru ani slychu a o tom, čo sa stalo som sa musela dozvedieť až na Viedenskej stanici, kde to bolo všade vysvietené.
To ma teda naozaj naštvalo.


Meškala som síce viac ako hodinu a pol, ale, celá tá mimoriadne komplikovaná náhradná cesta, ktorú som absolvovala spolu so všetkými cestujúcimi toho pôvodného vlaku (tých autobusov bolo asi šesť) prebehla úplne plynule. Nikto sa na nás nevykašľal, na každej stanici hlásili čo treba robiť a kam treba ísť. Klobúk dole páni Rakúšáci.

Upozorňujem, že tento článok píšem iba tak z fleku, (zase raz čakám dokým zapadne slnko, aby som mohla ísť behať) preto je možné, že sa mi budú myšlienky trochu rozchádzať.

Chcela by som totiž poukázať na jeden z rozdielov, ktorý som si medzi Viedňou a Bratislavou všimla asi ako prvý. Sú to síce takmer susedné mestá, sú úplne odlišné.
Viete napríklad v čom?

Vo Viedni si každý hľadí svojmu. Och nie, ak by vás zrazilo auto tak vás tam nenechajú ležať, ak vám hrozí, že šlapnete do netvrdnutého betónu, tak vás dáky robotník upozorní (to viem z vlastnej skúsenosti).
Ide skôr len o to, že...
Poviem vám otvorene, do Viedenskej školy ani nemám nejako potrebu sa maľovať či ráno tráviť dlhé hodiny pred zrkadlom. Dneska sa mi po troch týždňoch prvý krát stalo, že som sa nezobudila desať minút pred odchodom a nestrávila som ten čas prehrabávaním sa v skryni a rozmýšľaním, čo na seba, ale upratovaním si môjho nenormálneho bordelu v izbe.

Naopak, keď idem Bratislavou, stále si dávam pozor, či mám vyrovnané tričko, alebo nemám strapaté vlasy alebo neviem čo. Mám pocit, že sa tam každý na každého pozerá a každý každého v duchu hodnotí.

Jeden môj Viedeňský spolužiak je snáď ten najväčší "nerd" na svete. Má tie najkučeravejšie vlasy aké si dokážete predstaviť a má ich ostrihané doslova na helmu. Druhý môj spolužiak má dlhšie vlasy ako ja, za celý môj doterajší pobyt v tej triede som ich nevidela umyté, chodí do školy jedine vo vyťahaných teplákoch a tričkách, zhrbený, svoju kolečkovú tašku ťahá za sebou. Ďalší spolužiak má každý druhý deň rúžovú košeľu alebo sveter, je tak trochu mohutnejší no to mu nebráni nosiť rifle obtiahnutejšie než nosím ja. Ďalší môj spolužiak tak nenormálne okato balí jedného ďalšieho chalana v ročníku, že to snáď ani možné nie je. Každý deň na chodbe stretávam dievča, čo má zrastené obočie.
Každé ráno stretám na ulici kde je moja škola chlapíka, ktorý ma potetovanú celú hlavu.
A viete čo? Všetkým to je jedno.

Viete, čo by sa takýmto ľuďom stalo, ak by sa prešli po Bratislave?

Na čo plynule prechádzam na to, že áno Viedeňčania už toho videli veľa, neobzerajú sa ani na trojfarebnými vlasmi, ani na 30-ročných podnikateľoch na kolobežke, od hlavy po päty zahalené moslimky, či napríklad, príhoda z dneška, chlapíkovy mašírujúcom si to na monockyly.
Rovnako sa celé námestie neobzerá za jedným černochom, ako to má vo zvyku napríklad Bratislava. Ľudia vo Viedni sú na to zvyknutí, lebo majú určite neporovnateľný počet imigrantov, napríklad, obsadenie mojej triedy sú väčšinou ľudia, ktorých rodičia sa sem dávno prisťahovali a oni tu vyrastajú. (Egypt, Brazília, Grécko, Filipíny, Turecko)(a to som teraz dala len prvých čo ma napadli)

Ono tie všetky reči o rasizme atď sú v skutočnosti úplne na nič, čím teda nechcem povedať, že sme tu na Slovensku rasisti, ale iná rasa alebo iný výzor sú u nás ešte stále neuveriteľným magnetom na oči. Ľudia tu ešte nie sú zvyknutý. Nevideli tu toho toľko.

Hej no, možno je to len tým, že som v takej štvrti Viedne a v takej Bratislave. Ide len o všeobecný pocit, ktorý dostávam keď idem mestom.
Viete, ide o to, že je to taká... voľnosť.
Nemyslím si, že je to len o tom, že to Viedenčan nepovie "nahlas" pretože, prakticky, to nepovie nahlas ani Bratislavčan. Ja len mám akúsi schopnosť vycítiť, kto sa na mňa ako pozerá (keď sa na mňa pozerá) a došla som na to, že keď idem v metre vo Viedni, som každému totálne ukradnutá (o to viac to poznanie bolelo, keď zopár celkom fešných chlapcov nereagovalo na môj úsmev), zatiaľ čo v Bratislave cítim nevraživé pohľady neustále.

Týmto celým nechcem povedať, že na mojej Viedenskej škole nie je toľko chlapcov s Bieberskou ofinkou, koľko som za celý život nevidela (lebo je to pravda, naozaj nevidela), ani že si tu v Bratislave skáčeme všetci po krku, ide len o to, že...

Priala by som to Bratislave. Priala by som jej pocítiť také to niečo, čo by ju urobilo skutočne niečím ako metropolou. Priala by som tým ľuďom uvedomiť si, že každý má svôj vlastný prejav.

Och, na druhej strane, netvrdím, že ma nebaví sledovať, ako odomňa Bratislavské babičky (nie len babičky) v električke odskakujú, keď som oblečená príliš vybíjane,čierno, či sieťkovane, mysím len, že by Bratislave, ako hlavnému mestu našej drobnej rebuliky (to že je drobná ju neospravedlňuje, ani Rakúsko nie je veľmi veľké) trošku... ľahostajnosti nezaškodilo.

A viem, že je to viac-menej nereálne, viem, že Bratislava má svoje miesto a aj Viedeň má svoje miesto a každé sa naň dostali prirodzeným spôsobom a vývinom. Len mi je trochu ľúto, že mám problém prejsť v rodnom meste v napr. zašpinených/roztrhaných rifliach, lebo som padla v parku...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ♥Claire♥Lambert♥ ♥Claire♥Lambert♥ | Web | 24. května 2011 v 14:31 | Reagovat

U nás ve třídě a celý škole vůbec se najde celkem dost "takových osob" :D U nás si na to lidi zvykli, tak už to ani moc neřeší. Já když přijedu do Prahy, tak si tam taky připadám, že se na mě nikdo nekouká jako bych spadla z višně a nikdo si mě neměří pohledem, což se u města ve kterým bydlím stává docela často :D Ale oni jsou v Praze na to nejspíš  zvyklý, protože do Prahy přijíždějí různá individua a hlavně cizinci :D

2 Natsumi Natsumi | E-mail | Web | 24. května 2011 v 20:56 | Reagovat

no nie správy som nepozerala :) ale tá naša informovanosť na Slovensku ma "zaráža" xDDD och a to, že sa ten vlak ešte pre vás aj vrátil..prečo mám taký pocit, že na Slovensku by sa to nestalo? :D

páni chcela by som niekedy zažiť Viedeň (no raz som tam aj bola ale to bolo len na letisku xD) dúfam, že raz sa takto budú správať aj ľudia v Bratislave alebo najlepšie na celom Slovensku...žiadne čudné a odcudzujúce pohľady..ako si písala ty..prajem to celému Slovensku ;) alebo ešte lepšie...celému svetu! 8-) aj, keď takéto celosvetové uvedomenie je asi ešte dosť ďaleko...

a čo sa týka tých babičiek :D ja teda nechodím nejako extravagantne oblečená...hmm človek by možno aj chcel ale (asi troška vieš aká som xD) tie pohľady...to by som nedala..no ale vráťme sa k babičkám...je to dosť vtipné, keď ide po ulici nejaký týpek, ktorý má možno zelené či modré vlasý na ježka alebo dievča z oblečením ako z inej galaxie...keď sa tak pozerám na tie babky jednoducho sa musím smiať :D tie ich jemne vydesené a nechápavé pohľady :D

a čo sa týka mojej maličkej rodnej dedinky :D no vieš ako to je na dedinách...tu sa takmer každý pozná a ak si trochu iný už si terčom všelijakých pohľadov 8-O

3 Alex Alex | Web | 24. května 2011 v 23:42 | Reagovat

Na blogu ses ptala na otázku :-) Tady v článku je odpověď :)

http://alex-bizarre.blog.cz/1105/alex-odpovedi-na-vase-dotazy

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama