Kapitola 3. (časť 2.)

31. května 2011 v 19:11 | Dadushka |  Resistance
Taaaaaak teda druhá časť :-)
A poviem vám, som na seba celkom hrdá, že som to stihla dopísať tak kvázi rýchlo. Teda, chápete, na moje pomery je to teda sakra rýchlo :D
Vo štvrtok sa rozhodne, či Monik ide ďalej hľadať USB-čko alebo nie, ak nie, tak začínam vtedy písať štvrtú kapču. Ja len aby ste nečakali ďalšiu kapitolu čo ja viem zajtra alebo tak. Čiže ak ju budem písať alebo ja alebo nie, tak to bude až po štvrtku.



Tommy ten večer šiel spať neskoro. Sadol si pred televízor vedľa Zooeyho s tými prepísanými akordmi v ruka a síce si myslel, že to zabalia už niekedy o pol dvanástej, ale vtedy sa stalo, že sa Zooyemu konečne podarilo naladiť načierno to HBO, takže skončili pri pozeraní akéhosi filmu, ktorý akurát vtedy začal.
Keď o pol tretej Tommy zaspával tak Zooeyho smerom ešte nahnevane vrčal niečo v zmysle :"Ak budem mať nabudúce slabú chvíľku, tak mi pripomeň, že ťa nenávidím. Dočerta, zajtra vstávam o štvrtej!" ale vtedy už bolo všetko akési rozmazané, nesúrodé a nepodstatné.

Pravdaže zveličoval, ak by sa zobudil o štvrtej tak by preklínal celý svet, pretože to bolo ešte strašne skoro, no na druhej strane by si nemohol dovoliť znovu zaspať, pretože ako sa poznal, tak ak by sa na ešte hodinku prevalil na druhý bok, tak by sa zobudil o desiatej.
Pravdaže ho zobudil škrekot dákeho odporného vtáka o pol piatej.

Ráno teda vyzeral dosť podobne, ako večer pred tým, keď sa vrátil z nočnej. Mal ale aspoň kopu času, hodil do seba nejaké jedlo, doupratoval bordel v kuchyni zo včerajška, aby Roxy nepindala, že za to, že je žena, tu budú od nej očakávať, že bude po nich upratovať, stihol si dať dohromady vlasy a dokonca si stihol hodiť na oči aj dajakú tú linku.
A bol rád, že má auto. Prevážať sa ranných hodinách, konkrétne o piatej ráno, po LA bola radosť nad všetky radosti, obzvlášť keď v tej dobe ešte neboli také veľké zápchy. Dokonca aj to škrekotanie sa zmenilo na príjemný vtáčí spev.
Tommymu časom prestali klipkať oči, pri živote ho držala myšlienka, že si dá na sesterni kávu a že po tejto dennej službe už bude mať, ak ho pamäť neklame, dva dni voľna.

Keď došiel do nemocnice, bolo ledva pol šiestej a on tak mohol spokojne a hlavne vychádzkovým krokom prejsť k šatniam. Keď sa prezliekal tak mu trochu jedovato napadlo, prečo nemôže byť Maddy v nemocnici akurát vtedy, keď príde do práce na čas, no hneď ako zamieril na vlastné, druhé poschodie, tak už mal hlavu plnú pacientov a všetkých úloh, ktoré ho ten deň čakali.
Tina, ktorú mal v službe vystriedať, bola ešte celkom živá a dokonca mu popri tom, ako mu zdeľovala udalosti z nočnej, uvarila kávu.

"-takže som do Noela tú večeru dostala, ale mala by som za to dostať Nobelovu cenu mieru. Za túto nočnú ma ovracal tri krát!"
"Asi ho niečím priťahuješ," uchechtol Tommy, keď si odsŕkol z kávy a podpísal sa do návštevnej knihy, pričom si ešte prezrel pripravené spisy na rannú vizitu.
"Hmm, keď už sme pri tom..." ozvala sa Tina po chvíľke ticha, keď sledovala, ako Tommy ticho pracuje a keďže od neho nevidela žiadnu reakciu pokračovala ďalej, "Čo ten Lambert z tristo trojky?"
Tommy zdvihol pohľad a vytiahol na Tinu obočie. Opisovala si služby z tabule a bola na neho otočená len hlavou, s celkom neutrálnym výrazom na tvári, na ktorom sa zračil len čistý , úprimný záujem.
"Čo s ním?" opýtal sa prosto, keď medzi ostatnými spismi, ktoré boli rozprestreté po stole, nahmatal ten jeho, načo ho otvoril.

Videl záznamy z predchádzajúceho dňa, zapísaných celkom veľa návštev, zoznam liekov, ktoré užil, zapísanú teplotu a hneď ráno záznam o jednom zvracaní a nevoľnosti. Trošku sa zamračil aj keď vedel, že to mohli byť ešte dozvuky z tej, aj keď slabej ale predsa, anestézie.
"Celý deň sa na teba pýtal," povedala Tina, keď vrátila pozornosť elektronickej tabuli a dopísala si svoje služby.
Tommy ako ovalený zdvihol oči spolu s hlavou od záznamov a pozrel na Tinu "Naozaj?" opýtal sa snažil sa znieť čo najmenej rozrušene.
"Teda, ak by som mala byť presná, tak so zo začiatku pýtal, či si sa mu nesníval," zasmiala sa Tina nezáväzne, keď si odložila zápisník do kabelky.
Tommy sa len znovu mlčky otočil k záznamom. Pozeral síce do nich ale nevnímal žiadne písmená ani čísla, mal pocit, že ruku, ktorej držal pero ani nevie ovládať.
Pýtal sa na neho? Prečo preboha? Čo... prečo sa na neho pýtal?

"Tommy?"
Volanie jeho mena ho tak trochu vrátilo do reality.
"Neviem," prehovoril Tommy pomaly, "bol som s ním asi tak desať minút," dodal k tomu trochu zamyslene, ešte stále pozeraním skôr do blba, ako na nejaký konkrétny bod.
"V každom prípade," pozrela Tina na hodiny, "za chvíľu máme vizitu a polícia ho príde vypočuť o štvrť na sedem. Takže ak si ho chceš obzrieť tak bež teraz."
"Prečo zase idú niekoho vypočúvať pred raňajkami?" pokrútil hlavou, vstal a zobral zo stola Lambertov spis.
"Asi sa nazdávajú, že keď je človek hladný tak bude rozprávať viac od srdca," žmurkla na neho Tina, keď si sadla na uvoľnené miesto pri stole, "Och a pozri si aj tristo dvojku, pribudol nám dnes okolo jednej," dodala rýchlo a vložila mu do rúk, k Lambertovému spisu ešte jeden.
Tommy prikývol a vyšiel na chodbu a nešiel po chodbe dlho, kým odbočil do izby 302.

Postava, ktorá ležala na jedinom lôžku v celej izbe bol mladý muž, ktorý okrem dlahe na pravom predlaktí a trochu sinavej pokožke vyzeral byť celkom v poriadku.
Tommy otvoril spis, ktorý, ako sa práve dozvedel, patril 22-ročnému Noahovi Simmonsovi, ktorý mal dosť škaredo narazenú pravú vretennú kosť a tiež zlomený štrnásty stavec...
Tommy prešiel k posteli a trochu nadvihol nemocničnú perinu. Odkryl tak dovtedy perinou zamaskovaný hrubý korzet, ktorý obopínal mužove telo a držal mu chrbticu dohromady. Zdalo sa, že už ho dali celkom do poriadku, preto Tommy ľahko nechápal, prečo ho ešte nepreviezli z pohotovosti na lôžkovú časť.
Oči mu teda znovu padli na spis Noah Simmonsa, ktorý... vyskočil z okna.

Tommy prikývol na znak tomu, že rozumie. Ak to boli psychické problémy a siahnutie na život, tak tu teda určite mal čo robiť. Tommy kútikom oka pozrel na mladíka, ktorý sa mu zdal byť celkom dobre živený, nezanedbaný a inak po fyzickej zdravý. Trošku sa mu preto nezdalo, že by si chcel siahnuť na život, aj keď možné bolo všetko.
Odpoveď Tommy dostal, keď sa znovu pozrel do jeho spisu, konkrétne na rozbor jeho krvi, ktorý situáciu celkom vysvetľoval. No jó, alkohol je sviňa.

Keď vyšiel z tristo dvojky tak na chodbe akurát stretol Terryho, ktorému zrejme tiež hneď po nočnej pripadla služba denná. Kývol mu a hneď zamieril do vedľajšej izby.
Pozrel na pokojne spiacu osobu na lôžku a žalúdok sa mu ľahko zatriasol.
Pýtal sa na neho celý deň?

Videl, že má obväz okolo hlavy čerstvo vymenený, v spise stálo, že na rannej vizite sa rozhodne, či mu ich ho už večer zložia a prejdú len na antibakteriálne náplasti. Tommy švihol pohľadom na čerstvo vymenený obväz, ktorý mu teda, pochopiteľne, budú musieť po vizite znovu meniť.
Tommy pretočil oči. Ľudská logika ho niekedy udivovala.
Nalistoval si pre istotu rozbor krvi, kvôli infekcii a zarazil sa, keď zbadal rovnaký údaj, ktorý si všimol aj pri Simmonsovi. Obsah alkoholu v krvi.
S týmto v krvi šoféroval?

Tommy si zahryzol do pery.
Zdvihol oči od rozboru a pozrel na spiaceho Lamberta. S toľkými promile v krvi nemal za volantom čo robiť. Nemal.
Tommymu až prišlo zle od žalúdka a musel si sadnúť na jedno z kresiel, ktoré v izbe stáli. Pritlačil si dlaň na ústa a oči mu tekali zo spiaceho pacienta na lôžku na spis.
Dobre, toho alkoholu v krvi nebolo zas tak veľa ale bolo to jasne nad povolenú mieru a vzhľadom na to, že jeden účastní nehody bol v kóme a druhý zrejme skončí s trvalými následkami... Tommy sa s takýmito prípadmi, čo sa dopravných nehôd týka, stretával pomerne často a pomerne často bol svedkom aj toho, ako taký vodič dopadol. A ak by si páni policajti pozreli Lambertov spis a uvideli tam, že sa v dobe nehody riadeniu veľmi nevenoval...
"Ach dočerta," vzdychol Tommy trochu zúfalo.

Prečo ho to vlastne tak zobralo? Veď to bol len jeden zo stovky pacientov, ktorý sa mu dostali pod ruku!
Ale Tommy mal ešte stále čerstvo v pamäti včerajší nadšený výraz na Roxynej tvári, videl všetky tie chváli kritikov, všetky tie fotky...
Adam Lambert bol hviezda. A Tommy bol presvedčený, že väzenie by mu veľmi ku kariére nepomohlo.

Ako ale bolo možné, že si to pri rannej ani večernej vizite nikto poriadne nevšimol? To si to tí doktori už vôbec nečítajú? Keď Tommy včerajšiu noc dával Lambertov spis dohromady tak polo spal, čiže to jeho nevedomosť celkom vysvetľovalo.
Ale...

Tommy zdvihol hlavu a cez presklené dvere uvidel skupinku v modrých plášťoch. Očami strihol na hodiny a uvidel, že je pár minút po šiestej.

Mal asi desať sekúnd na rozmyslenie, ako ďalej. Znovu váhavo pozrel na rozbor krvi a na jeho prepis v spise. Videl tam to malé číslo, od ktorého mohla súvisieť Lambertova budúcnosť.
Rozhodol sa.

Zobral jedno, o svoje vrecko od nohavíc pripnuté pero, a prepísal svoj rukopis zapísaný v spise. Prepísal to číslo na nižšiu, tolerovateľnú hodnotu. To, že to bolo prečiarknuté, nad tým sa nikto pozostavovať nebude. Rovnako ako sa nikto nebude pozastavovať nad prečiarknutou a opravenou hodnotou etanolu v originálnom rozbore krvi.
Avšak ak by už lekári z vizity videli pôvodné záznamy, ktoré by ale boli odlišné tým v neskoršej policajnej správe, tak by to teda neprešlo.

Odhodil to pero preč, ako keby ho popálilo a pridal prepísaný rozbor krvi spolu s originálom späť do Lambertovej zložky.
V tej chvíli na izbu 303 dorazila ranná vizita, spolu s Tinou a tiež Lucasom, ktorú mal tú nočnú tiež.

***

Potom čo Tommy už plnohodnotne prevzal Tininu službu a odišla z nemocnice Tommy vďaka bohu nemusel obiehať všetkých pacientov, pretože časom dorazil aj zvyšok dennej služby. Cez deň bývali štyria, v noci traja, minulá noc bola výnimka lebo... lebo sa Maddy rozhodla. Druhá vec, mal pripravovať veci okolo Lambertovho výsluchu.

Tommy musel absolvovať celú vizitu po oddelení, a keď skončil tak už zbadal dvoch príslušníkov pri výťahu.
"Vy ste Ratliff?" opýtal sa ho jeden z nich, keď prešiel naokolo.
Tommy prikývol.
"Prišli sme na výsluch ohľadom dopravnej nehody v noci z piatka na-" začal ten jeden rozprávať a dal Tommymu do rúk predvolanie.
"Hej, viem, za Lambertom, ak sa nemýlim," prerušil ich Tommy. Formality šli bokom. Pootvoril predvolanie a nazrel dnu.

...na výsluch ohľadom dopravnej nehode... bla, bla, bla... Adam Mitchel Lambert, ďalej ako "vypočúvaný", je podozrivý z trestného činu ublížení na zdraví so trvalými následkami a... bla, bla, bla... výsluch sa odohrá v priestoroch Zdravotného strediska Svätého Vincenta, nakoľko vypočúvaný pri dopravnej nehode utrpel ujmu na zdraví... bla, bla, bla... výsluchu sa po dohode s rodinným príslušníkom nemôže okrem policajných príslušníkov nachádzať aj ošetrujúca osoba...bla, bla, bla...

Tommy prečítal poslednú vetu bez mihnutia oka. Vôbec totiž neznamenala, že by ho odtadiaľ naozaj vyhodili, slovo pacienta malo v Lambertovom prípade vyššiu hodnotu. Trebalo ale počítať s tým, že títo dvaja budú stáť za tým, čo je napísané na súdom schváleným predvolaním.
Tommy zdvihol oči z papieru na policajtov. Ani jedného z nich nepoznal, nemohol si teda byť istý. Práve naopak, mohol si byť istý, že tí dvaja veľmi nevedia, ako to chodí a pokyn čiernym na bielom im bude zrejme váženejši, ako jeho uistenie, že plnoletý pacient s poraneniami, aké ma Lambert má prednosť.
"Dobre, počkajte tu," povedal im a spolu s predvolaním a ešte stále Lambertovým spisom v rukách odišiel na izbu tristo tri.

"Pán Lambert," prehovoril nahlas, keď vošiel dnu.
Nezdalo by sa, že by pacient reagoval, ďalej spokojne spal. Nebolo povinné budiť pacientov na vizitu, väčšine sa budili až o pol siedmej, keďže o siedmej boli raňajky.
"Pán Lambert vstávajte," zopakoval Tommy, prešiel trochu bližšie k posteli a trochu oľutoval, že ho nezobudil skôr, aby sa na výsluch mohol trochu psychicky pripraviť.
"Adam," prehovoril nakoniec jasne. Rád by ním zatriasol ale mimo zdravotníckych zákrokov sa pacientov dotýkať nemohol.

Lambert sa našťastie pomrvil a po chvíli otvoril oči. Zdal sa byť celkom vyspatý, nemusel ani oči rozlepovať a na Tommyho pozeral celkom ostražito. Vyzeral ale naozaj lepšie, ako si ho Tommy pamätal zo včeraška, možno aj preto, že prvotné ľahké podliatiny sa vyjasnili a aj tie vážnejšie trochu zmenili farbu.
"Oh..." vyšlo Lambertovi z úst.
Naozaj sa na neho celý deň pýtal?

"Pán Lambert nemám veľa času, ale-" začal Tommy hneď, intenzívne rozmýšľajúc. Ak sa dojde na to, že to malé čísielko prepísal tak majú poriadny problém obaja.
"Adam," opravil ho Lambert plynule.
Tommy stíchol a mlčky na Adama pozeral. Ten mu pohľad rovnako intenzívne vracal. A Tommy mal znovu pred očami včerajší večer a to všetko, čo sa o Adamovi dozvedel. Asi to nebolo dobré, nie, nebolo to vôbec dobré, pretože teraz sa vôbec necítil tak nazainteresovane, ako pri iných pacientoch.

"Dobre Adam," vzdychol si Tommy. "Práve dorazili dvaja policajti na váš výsluch," oznámil mu.
Adam automaticky otočil hlavu cez presklenú stenu so žalúziami na dve postavy v uniforme, ktoré čakali pred izbou.
"Adam potrebujem vedieť, či si niečo spred tej havárie pamätáte," povedal Tommy. Adam sa trochu zamračil, nespúšťajúc pohľad z obrysov policajtov, zrejme spomínal. "Potrebujem vedieť, či si pamätáte, koľko ste toho pili," dodal k tomu Tommy vážne.
Adam sa zaskočene otočil späť na Tommyho.

"Ja... hmlisto," povedal Adam po chvíli ticha, ktoré strávil úsilným rozmýšľaním.
"Ide o to," prehovoril Tommy a zahryzol si do pery, "že som úmyselne zmenil údaje o množstve alkoholu vo vašej krvi."
Adamove oči sa šokom pootvorili a sánka poklesla.
"Nebol som opitý," namietol Adam hneď odmietavo ale presvedčene to neznelo.
"Nie, opitý ste neboli, ale neboli ste ani triezvy," povedal mu Tommy popravde. Chcel mu povedať, čo všetko mu hrozí, no vedel, že o Sauliho stave ešte nevie, teda, pred policajnýmm výsluchom o ňom ani nemohol vedieť. Všetky jeho návštevy boli o tom poučené.

"Prečo si to urobil?" ozval sa po chvíli ticha Adam.
Tommy pozrel na Adama a znovu si ľahko zahryzol do pery.
Naozaj, prečo to vlastne Tommy urobil?
A ozaj, prečo sa na neho Adam celý deň pýtal?
"Povedzme, že... povedzme, že nechcem, aby ste skončili vo väzení," povedal Tommy nakoniec.
Naozaj sa na neho celý deň pýtal?
"Ide o to Adam, aby ste boli pripravený na to, že sa vás na počet drinkov budú pýtať," vysvetlil mu Tommy.

"Áno," povedal Adam vážne a prepálil Tommyho tým modrým pohľadom, "Tommy ja... Ďakujem."
Tommy iba prikývol a pobral sa k dverám.
"Tommy?" začul za sebou svoje meno a otočil sa späť k Adamovi. "Môžeš mi tykať."
Tommy sa na Adama dlho pozeral. Potom prikývol a prešiel k dverám.
"A... Tommy?"
Vtedy už mal Tommy ruku na kľučke a dvere otváral, na Adama sa však ešte obzrel. Stretol sa s jeho pohľadom, ktorý mal v sebe niečo... neopísateľné a Tommymu stále hralo v hlave, či sa na neho naozaj cel deň pýtal.
"Uvidíme sa ešte?"
Tommy sa usmial. Uvoľnil svaly na krku, až mu hlava trochu klesla k zemi, potom však pohľad na Adama znovu zdvihol, úsmev rozširujúc a s krákym žmurknutím krátko uistujúco prikývol.
Potom vyšiel na chodbu za čakajúcimi policajtmi.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 trinuska trinuska | Web | 31. května 2011 v 21:43 | Reagovat

No tak to si si teda naozaj pohla, ja som to úprimne očakávala tak najskôr v piatok :-D Ale fakt super kapitola, strašne sa mi páčila :) Krása
Myslíš, že je odo mňa príliš hnusné, keď chcem, aby zostal Sauli do konca života na vozíčku? :-P
Btw nechcem byť škaredá, ale bola by som radšej, keby si to celé písala ty ;)

2 Extasy Extasy | Web | 31. května 2011 v 22:22 | Reagovat

Úžasnééé!!! Je to nezvyk, když se neznají a ještě není Tommy Adamův baskytarista, ale asi proto se mi to líbí a těším se na další díl!!:-)

3 Dadushka Dadushka | E-mail | Web | 31. května 2011 v 23:22 | Reagovat

[1]: Že?? Kokso ja som zo seba úplne paf, ako rýchlo som to dopísala :D naozaj môj rekord :D
to teda je trinush! Ty škodoradostníčka jedna! *drží sa, aby jej nepovedala, čo všetko sa pre Sauliho v tejto poviedke plánovalo*
som rada, že sa kapitolka páčí :-D

[2]: och ďakujem :-) hej no, je to úplne iné prostredie, dáva to celkom veľkú voľnosť 8-)

4 Alex Alex | Web | 1. června 2011 v 10:57 | Reagovat

ale jo, pravda, taky jsem na to chvíli koukala a nechápala :D a pak takovej výbuch :DD

5 Karin Karin | 1. června 2011 v 16:08 | Reagovat

moc hezky psane

6 Dadushka Dadushka | E-mail | Web | 1. června 2011 v 19:07 | Reagovat

[5]: ďakujem :-)

7 Natsumi Natsumi | E-mail | Web | 1. června 2011 v 19:10 | Reagovat

blahoželám k tej rýchlosti ;-) mala by som sa poučiť aj ja :D :D
och Tommy nám zachránil Adama pred väzením *__* za to sa mu bude musieť Adam odvďačiť :-D *nie, vôbec nemyslí na nič úchylné* :D
a čo sa týka Sauliho tak dúfam, že ostane mimo scény (nieee, nechcem aby zomrel xDD stačí, keď sa bude od nich držať ďalej xDDD)
och a to Tommyho žmurknutie na konci ma dostalo :D

8 Dadushka Dadushka | E-mail | Web | 1. června 2011 v 19:16 | Reagovat

[7]: hehehe niéééé vóóóóóbec na nič úchylné nemyslíííííš! :D :D

tak ako sa chudák chlapec môže do scény dostať, keď ani pri vedomý nie je? :D

len dúfam, že ste to žmurknutie pochopili, to malo byť akože obidvoma očami, len som to tam nechcela písať (dúfala som, že to pochopíte), lebo to znelo divne :D

9 Natsumi Natsumi | E-mail | Web | 1. června 2011 v 21:07 | Reagovat

[8]: :D prosím ťa ja?? :D a niečo úchylné? to nie! :D :D
no veď ja viem :D ale aby sa náhodou neprebral :D

10 Zuzu Zuzu | E-mail | Web | 1. června 2011 v 22:13 | Reagovat

jeeej Tommíšek je zlatíčko =)krásné honem další, sem už dlouho otravovala Monču, kdy to dopíšete =)

11 Dadushka Dadushka | E-mail | Web | 1. června 2011 v 22:34 | Reagovat

[10]: ano je :) rada píšem Resistance aj kvôli tomu ;) taký Tommy, oblečený v celý v bielom, ako sa stará o ostatných... ach :-D je to zmena :-D
No aj ja dlho otravujem Monču ale dáko to nepomáha :D

12 marketa058 marketa058 | E-mail | 13. května 2014 v 8:29 | Reagovat

Ahoj budeš s povídkou pokračovat? Tenhle pár zbožňuju. Na Adommy jsem přišla před pár dny, a je to vážně skvělé. Povídka se mi moc líbí a byla bych fakt ráda, kdyby bylo i pokračování :D

13 market market | E-mail | 6. prosince 2015 v 23:06 | Reagovat

Moc krásná povídka, škoda, že s ní nepokračuješ. Byla bych moc ráda za pokračování :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama