Kapitola 3. (časť 1.)

30. května 2011 v 8:18 | Dadushka |  Resistance
Och nie, nesníva sa vám, naozaj je to ďalšia časť Resistance :D
Mala som z nej napísané asi tri štvrtiny dobrý mesiac, problém bol v tom, že koniec tejto kapitoly sa kryje s Monikynou štvrtou kapitolou, čiže som musela tak trošku čakať aj na ňu. A teraz to dievča stratilo USB, na ktorom to malo napísané, čiže sme to nemohli dať dohromady!
Ono, popravde to dané dohromady nie je ani teraz, vyriešime to asi tak, že to dopíšem ja sama, no uvidíme.



Tommy ledva prišiel domov a rozhliadol sa po okolí, už zaľahol na prvú vec, ktorú stretol, čo bol teda gauč.
Keď sa zobudil, tak bol vonku už jasný, slnečný a hlavne pracovný deň, Tommy už mal ale vďaka Bohu voľno a jediné čo mal v pláne bolo celý deň sa len potĺkať po byte. Široko zazíval bez toho, aby si zakryl ústa, pošúchal si oči a s väčšou-menšou námahou sa zdvihol do akéhosi polo sedu. Na jeho prekvapenie z neho skĺzla tenká prikrývka, na ktorú si teda vôbec nespomínal.

Chvíľu ešte žmúril po okolí, až potom si uvedomil, čo ho vlastne zobudilo. Pravdepodobne to bola vôňa jedla. Až teraz si totiž spomenul na škrípajúci žalúdok, ktorý cez celú nočnú službu takmer nič nejedol. Pravda, počas nočnej si obsadenie sesterne väčšinou objednávalo pizzu alebo tak nejako, avšak Tommy v noci hlad vôbec nemával. O to horšie to potom, pochopiteľne, bývalo ráno.

Bytom sa okrem vône niečoho rajčinové niesla aj hudba. Síce dosť staré ale ešte stále celkom ohromné reproduktory, každý v jednom rohu miestnosti, duneli dajakou tanečnou vypalovačkou, no Tommyho zaujali skôr zvuky prichádzajúce z kuchyne.
Počul trieskanie antikorového riadu, podráždené prskanie oleja na panvici a následne ešte podráždenejšie prskanie nadávok.
S tichým zabručaním sa postavil, ponaťahoval sa, nadvihol si nohavice, ktoré mu padali a prešiel do kuchyne.
Ako očakával, zbadal dlhé blond vlasy. Roxy akurát miešala akúsi kečupovú omáčku, ktorá tak voňala, zatiaľ čo druhou rukou utierala rozliatu vodu po pulte.

Zdalo sa, že kovový zvuk riadu bol spôsobený tým, že sa jej šmykla ruka, keď zalievala cestoviny z hrnca do sitka, ktoré bolo teraz v drese a poriadne sa z neho parilo. Vriaca voda z hrnca sa pravdepodobne rozliala ako po kuchynskej linke, tak dosť statočne aj po podlahe.
"Ahoj," pozdravil ju ľahko, keď jej zobral utierku z ruky a začal obozretne utierať vriacu vodu, nepotreboval sa obariť.
"Ahoj," odzdravila Roxy zamestnane.
Ak by sa jednalo o penne, fusilli alebo niečo podobného tvaru, tak by si pravdepodobne zopár kusov zo sitka ukradol, avšak Roxy robila špagety. Rozmýšľal, či neuvarila náhodou práve ne práve preto, lebo Zooey pol života trávil nadávaním, ako ich nevie jesť.
"Kedy si došla?" opýtal sa jej, keď doutieral zvyšok kuchyne a rozprestrel utierku na pult vedľa.
"Asi pred hodinou," odvetila a počas stáleho miešania omáčky a zároveň aj kúskov akéhosi mäsa, ktoré opekala na druhej panvici, sa načahovala ľavou rukou po nejaké koreničky. Roxy niekedy pôsobila, že má desať rúk, desať nôh, a niekedy sa dokonca zdalo, že aspoň trojo úst.

Tommy si zobral čistý pohár a nalial si do nej sódu. Z nealkoholických nápojov dokázal piť len ju, potom keď tak dajaký ten džús, určite však ale nie Coca-colu alebo tak podobne. Pracoval v nemocnici, mal za sebou medicínu, poznal látky, ktoré sa v nich vyskytujú a okrem toho, mal na výške profesora, ktorý im hneď na začiatku prvého semestra povedal, že ak niekoho zo svojich študentov prichytí s nejakým takým nealkom v ruke, tak ho nechá bez milosti prepadnúť.
Sila zvyku, je sila zvyku.
Voda, džús, sóda a pivo. Jediné nápoje Tommyho života.
Tommy pozrel sa nahol, aby dovidel na hodiny. Boli dve.

"Tak prečo ešte máš na hlave tú vec?" ukázal Tommy prstom ruky, v ktorom držal pohár na Roxyne blonďavé vlasy. "To si ju mala, aby si nám tie vlasy púšťala do omáčky?"
"No haha," pozrela na neho a snažila sa tváriť nahnevane, no oči sa jej smiali. "Nemala som čas sa odstrojiť, mám proste hlad," odvetila mu jednoducho, vybrala jednu koreničku a začala jej obsah sypať do omáčky.
"Nestihla si si nič uloviť?" podpichol ju, keď jej s jej hlasným "Hej!" veľkolepo stiahol z hlave parochňu, čím svetu odhalil jej žiarivé vlasy.
Roxy nosila parochne takmer pri každom vystúpení z divadla a často aj na generálkach a skúškach. Jej prirodzený účes vlasov totiž väčšinou nepodporoval "duch jej postavy". Aspoň tak to Tommymu a Zooymu vysvetlila.
Roxyne vlasy boli totiž pri korienkoch blond, no postupne až po korienky vystriedali oranžovú, červenú, a úplne pri korienkoch až bordovú farbu. Krátkym zostrihom a účesom, vďaka ktorému bola farebnosť jej vlasov ešte lepšie vidieť, si na kastingoch často vynútila zamračené pohľady, no Roxy na svoje vlasy nedala dopustiť, aj keď účesy a farby obmieňala asi každý mesiac.
"Neboj sa, nedám si ju na hlavu, nechcem chytiť termity, či to to v tej hlave máš," podpichol ju Tommy ďalej, keď si parochňu nasadil na dlaň a začal sa s ňou hrať.
"Vši miláčik," opravila jeho slovnú zásobu Roxy a pozrela pobavene na Tommyho, "No určite," zasmiala sa tento krát úprimne, "ak by som mala vši ja, tak ich máte hneď aj vy dvaja. Veď stále spíte na mojej posteli."

Na tom niečo bolo. Bolo to zvláštne, ale v Roxynej izbe sa proste najlepšie spalo. Bola to jedna zo záhad ich bytu, rovnako ako napríklad, že voda v kúpeľni a kuchyni nemohla tiecť naraz (čo Tommy so Zooeym často zneužívali, keď sa Roxy sprchovala (dokázalo ju to perfektne naštvať)), alebo že ak ste hocikam hocikedy položili nejaké pero, alebo ceruzku, už by ste ho tam nenašli. Och, a nespomínať situácie, kedy niekto to pero naozaj potreboval, vtedy sa zdalo, že všetky utiekli niekam do tramtárie.
"Už máš teda po skúškach?" opýtal sa Roxy, keď naďalej krútil parochňou, nasadenej na svojej v päsť zovrenej dlani.
"Áno! Vyzerá to celkom dobre a-" keď vyberala Roxy mäso z panvice, kútikom oka zbadala záplavu svetlých vlasov, ktoré sa točili po kuchyni "-mohol by si prestať? Nerozčešem to potom."
"A zajtra večer máš predstavenie?" vyzvedal Tommy, keď parochňu položil niekam na niečo, čo slúžilo ako malý jedálenský stôl, ktorý stál za gaučom.
"Tak, tak."
Roxy síce si veľmi často menila názory a nadšenie pre vec, no divadlo ju držalo, rovnako ako spev. Bodaj by nie, keď kvôli tomu zahodila celú školu.

"Tak čo, aká bola noc? Zachránil si veľa životov?" pýtala sa teraz pre zmenu Roxy.
"Určite," prikývol Tommy samozrejme, no začal mať pocit, že za chvíľu už nezachráni svoj žalúdok. Nazrel teda do jednej zo skriniek, vybral si tanier a naložil naň vcelku obdivuhodnú kopu špagiet. Spýtavo sa otočil na Roxy a oči mu padali na omáčku.
"Ešte to nie je," oznámila mu pokojne, keď uvidela, o čo sa chlapec pokúša.
Tommy položil tanier na pult a vydal zo seba nesúhlasný zvuk.
"Kde je Zooey?" opýtal sa, aby si skrátil čas.
"Zachary ešte spí," odpovedala Roxy. "Prišla som sem a obaja ste tu chrápali-"
"Hej, ja nechrápem!" namietol hneď mračiaci sa Tommy.
"-si myslíš ty. Jeden na gauči, druhý v mojej postely. Ak budem mať znovu oslintaný vankúš tak ho zbijem."
"No určite, to by som sa potom o neho musel starať v nemocnici," odfrkol Tommy a Roxy sa zasmiala.

Roxy trvalo bolestivo dlhú dobu, dokým omáčku dovarila a Tommy strávil takmer celý deň presne tak, ako si to naplánoval: povaľovaním sa po byte. Chvíľu si brnkal na gitare, chvíľu pozeral telku. Zooey sa zobudil až niekedy podvečer a prvá vec, čo veľkolepo predniesol bolo: "Tak čo, Thomas Joseph mladší? Ideme dnes večer niekam žiť?"
Tommy vtedy len pretočil oči a pripomenul mu, že zajtra ráno má službu.
"To ja teda nie," popýšil sa mu Zooey šťastne. Potom sa otočil na Roxy, ktorá rezolútne, a dalo by sa povedať automaticky, pokrútila hlavou.
"Po prvé, ako Tommyho náhrada nepôjdem a po druhé, nevieš si ani predstaviť aké hovadiny kecáš, keď si opitý."
Tommy nemohol inak, než súhlasiť. Až teda na to, že opitého Zooeyho zažíval poväčšinou len vtedy, keď bol opitý on sám ale... išlo o princíp!

Zooey si zobral so špagiet až vtedy, keď sa zotmelo a začali sa večerné správy.
"To sú oni, to sú oni!" vydlička, špinavá od kečupovej omáčke bola zaraz namierená na televízor, spolu so Zooeyho bojovným pokrikom. Mimo to, Zooey bol od tej omáčky zašpinený ešte viac, než tá vidlička. Nie nadarmo nadáva, že ich nevie jesť.
Áno, boli to oni. Tommy trochu zaskočene sledoval reportáž o havárii z minulej noci. Bola síce pravda, že to boli viac-menej regionálne správy, no Tommy ostal aj tak celkom prekvapený, že sa do nich dostalo. Ak ho pamäť neklamala, tak počas jeho služby v nemocnici žiadna televízia nebola, takže k ním museli prísť až po rannej vizite. Pravdaže sa ale od personálu nič nedozvedeli a v správach odznela známa veta "Stav pacientov nebudeme komentovať,", dokonca z úst samotnej hovorkyne nemocnice. Tommyho prekvapilo, že išli vyspovedať človeka až tak vysoko, až ju.
Pravda je, že k stavu pacientov sa mohli vyjadrovať, avšak len s dovolením alebo pacienta, alebo rodinných príslušníkov, poprípade poručníkov. Bolo ale pravidlo, že prvých dvadsaťštyri hodín po prijatí do nemocnice má pacient aj rodina právo na "spamätanie sa", čo znamenalo napríklad pokoj od polície, alebo niekedy aj spomínaných médií.

Tommy sa teda psychicky pripravoval na to, že pletky s políciou bude musieť riešiť on, a to ako prvú vec, keď zajtra príde na službu. Tommy si vzdychol, nenávidel pletky s políciou.
"Och bože, pozrite sa na tie autá, to je hrozné..." zatajila Roxy dych, keď sa na obrazovke objavili zábery z miesta havárie.
Tommy tiež ostal trochu ohromený, keďže tie autá pred tým nevidel, mal iba Zooeyho slovo, že sú úplne rozbité.
Boli.
"Vieš, aké bolo ťažké ho z toho auta vystrihávať?" ozval sa Zooey s plnými ústami špagiet, mysliac rozmliaždený Land Rover. Nebol síce hasič ale oni a záchranári spolupracovali ako jedna ruka.
"Vieš aké bolo ťažké mu vymieňať obväzy?" pridal sa do toho Tommy so svojou špetkou zážitkov.
A skutočne, boli na tom s Terrym dvaja a aj tak sa poriadne ponaťahovali.
"Och mlčte vy dvaja," zahriakla ich Roxy, prsty pritlačené na ústa, svetlomodré oči vyvalené.
Ono, Roxy sama o sebe bola dosť svetlý typ, blond časť jej vlasov bola jej skutočná farba. Rovnako ako bola jej svetlá pokožka a zopár pieh na lícach.
"-najlepšie vyviazol vodič čierneho mustangu, ktorý-"
"No jó, pán Lambert mal teda sakra šťastie," okomentoval to Tommy zahundraním si pre seba.

"No pokiaľ by to nebol Adam Lambert, tak mi to príde celkom dosť hnusné. Zohnal si parádne auto, predvádzal sa, nabúral a teraz všetci okrem neho bojujú o život," poznamenala Roxy sucho a vrátila sa k lúšteniu krížovky, keďže reportáž skončila.
"Prečo zase lúštiš krížovky?" ozval sa Zooey, ktorý do novín, čo držala, zvedavo nakukol. "Všetci tu vieme, že sa ti ani jednu nepodarí vylúštiť, len ich schválne kazíš, aby som ich nemohol lúštiť ja!" obvinil ju Zooey, na čo ona reagovala vyplazeným jazykom.
Tommy Zooeyho ale navnímal, ostal zarazene sedieť pri ich malom štvorcovom jedálenskom stole s rozprestretými akordami pred seba, s ľahko neveriacim pohľadom zapichnutým na Roxy.

"Spomenula si práve Adama Lamberta?" uistil sa Tommy, či správne počul.
"Áno, spomínala," prikývla Roxy, ani nezdvihla zrak od krížovky.
"Adama Mitchela Lamberta?" uistil sa Tommy znovu, mierne mračiac sa.
Roxy na neho s nadvihnutým obočím zdvihla oči.
"Nesnaž sa mi povedať, že ten vodič je on," zrušila ho Roxy hneď odmietavo a vrátila pohľad ku krížovkám.
"Je to on. Ty ho poznáš?" uviedol Tommy veci na pravú mieru jedným dychom a úplne pokojne, len trochu prekvapený, že Roxy jeho meno vôbec spomína.
"Čože?!" vyskočila Roxy ihneď, až Zooeymu zabehlo a Tommy cúvol ešte aj so stoličkou, na ktorej sedel. "Pravdaže ho poznám! Och bože, je v poriadku?!" vybuchlo okamžite, oči doširoka roztvorené, ruky zastrčené vo vlasoch.

"No áno, celkom áno," prikyvoval Tommy, zatiaľ čo búchal Zooeyho po chrbte. Pravdaže poznal heimlichov hmat, ale v skutočnosti veľmi často pomohlo aj obyčajné búchanie medzi lopatky. Obzvlášť vtedy, keď človek vedel, že dusiaci sa človek má dosť silné dýchacie cesty a Tommy nemal ani najmenšie dôvody nemyslieť si, že ich Zooey nemá, obzvlášť keď ho počul revať pri zápasoch jeho obľúbeného tímu.
"Nie je nejako vážne zranený alebo... alebo... je v poriadku, však?" blabotala Roxy nesústredene, keď okamžite letela miestnosťou a nepokojne si sadla na tretiu stoličku za ich skromný jedálenský stolík.
Tommy sa zamračil, pozeral na ňu trošku nechápavo a stále rovnako pravidelne búchal po chrbte Zooeyho, ktorý tiež svojimi krvavými, vypučenými oami doslova zíral na Roxy.
"A on je kto?" ozval sa Zooey ako keby mimochodom, keď sa mu konečne hrtan uvoľnil a nechápavo pozeral na Roxy.

Roxy na Zooeyho pozrela, ako keby si ho všimla až teraz.
"Pamätáš sa ako som ťa vtedy na Vianoce vytiahla von?" hovorila netrpezlivo.
"Och bože, to bolo snáď pred dvomi rokmi..." namietal Zooey, tvár ešte stále skrčená z nedávneho dusenia sa, hlas chrapľavý a oči krvavé.
"To je jedno," pretočila Roxy oči. "Vystupoval tam taký jeden úžasný spevák-"
"Bože ten!" plesol si Zooey po čele, a pozrel na Tommyho. "Tak si predstav, ja som ju zobral na rande a ona tam celú dobu vzdychala nad tým-"
"Hej! Bol naozaj úžasný!" mračila sa Roxy na Zooeyho. "A ja naozaj ľutujem, že som tam vtedy bola s tebou, lebo mi prišlo blbé, ho ísť hľadať do zákulisia, ale dočerta, ak by som vtedy vedela, čo sa z teba vykľuje, tak sa na teba v tu chvíľu vykašlem a letím ho pozvať na pohárik," mračila sa Roxy na Zooyeho a vyprávala ako o život.
Zooey sa už nadychoval, zrejme sa pripravoval reagovať na tú časť, spomínajúcu, čo sa z neho vykľulo, ale Tommy ho prerušil: "A povieš mi teda, kto to je?"
Roxy medzi nimi bezradne tekala pohľadom.
"Chlapci, vy ste úplne mimo," povedala im zarazene. "Vy naozaj neviete, kto to je?"
Tommy so Zooeym si vymenili pohľady.

"To ste o ňom vážne nepočuli? Ani som vám o ňom nehovorila?" naliehala Roxy ďalej.
"No, vieš asi kam by sme ťa poslali..." začal Zooey pomaly a zložil zrak ku špagetám, ktorým sa zase začal venovať.
"Ach!" Roxy rozhorčene vstala a zamierila do svojej izby.
Zooey sa na Tommyho pobavene pozrel.
"Chápeš ju? Asi má krámy, či čo, nie?"

Tommy sa ledva stihol zasmiať, už Roxy pripochodovala späť, na ich prekvapenie s niekoľkými hrubými časopismi, zopár letákmi z divadla a dokonca aj jednou veľkou knihou.
Všetko to hodila na stôl, nepomohlo ani Zooeyho "Hej!", ktorým komentoval, že mu odobrala zo životného priestoru, ktorý potreboval pri jedení, a energicky začala listovať tou knihou.
Tommymu a Zooeymu sa len znovu stretli pohľady.
Boli to zrejme knihy z jej divadla, také tie veci, ktoré si v jej izbe nikdy nevšimli, keďže tam vlastne chodievali len spať.
"Odkiaľ to máš?" kukol Zooey na knihy.
"Kúpila som si ch."
"Za naše peniaze??!"
"Tu," ukázala Roxy vecne a posunula pred nich jednu z najhrubších kníh.

Obaja mladíci sa nad ňu sklonili. Tommy uvidel dvojstranu, venújucej sa hre, ktorej názov bol v knihe tak vyčačkaný, až ho Tommy nedokázal prečítať. Nasledovali informácie, kedy hra vznikla, opis hlavných postáv atd, ďalej bola poznámka, že na nasledujúcich stranách sa nachádzajú ukážky.
Roxyn purpurovo nalakovaný necht ukazoval na jednu z väčších fotiek. A čuduj sa svete, Tommmy spoznal osobu na tej fotke, aj keď mal dlhšie vlasy, ako na fotke ID preukazu.

Adam bol oblečený v nejakom dobovom oblečení, ktoré Tommy skutočne nevedel zaradiť, vedel len že mohlo pochádzať z nejakého -násteho storočie, stál na javisku s rozhodenými rukami, pokrčenými ramenami, osvetlený všetkými tými svetlami, na tvári celkom vtipný výraz: "Neviem čo mám robiť ale je mi to jedno."
Tommyho ale celkom zaujal aj nápis pod fotkou:
"Kritikou a publikom doteraz najviac pochvaľovaný hlavný predstaviteľa Alcesta, Adam Lambert­-Tower Theter, 28. Máj 2008"
Tommy nad tým nestihol ani vytiahnuť obočie, ďalšie "Tu," a ďalšia kniha, kde fotka Adama, tentoraz s rukami až po ramená v akomsi otrhanom oblečení, s výrazom trpiaceho mučeníka.
"A potom najnovšie, tu!" hodila im akýsi hrubý časopis s recenziou.

Hlavná fotka článku bolo päť ľudí, štyria muži a jedna žena, ako stoja vedľa seba na javisku, všetci dosť oblečený v dosť rockovom štýle, jeden z mužov mal vlasy podobného strihu ako Tommy, ale vyčesané dohora ako kohúta. Tommy ale odstal dosť zarazene ostal pozerať na Lamberta. Mal tam totiž dlhšie vlasy, ako na fotke z ID, bolo dosť možné, že ich mal také aj v tejto dobe, len ich Tommy cez obväzy nevidel. Tvorili mu ofinu, zvyšok vlasov na temene hlavy takým tým strapatým spôsobom nagélovaných alebo čo, oblečený bol v koženej bunde, oči mal obkrúžené čiernou linkou a na zápästiach vybíjané náramky. Síce objímal okolo pliec svojich kolegov, bolo vidieť, že v jednej ruke drží mikrofón, na tvári mal širokánsky úsmev a v očiach žiarili iskričky, ešte znásobené reflektormi javiska. Čo však ale Tommyho prekvapilo, teda, prekvapilo ako prekvapilo, bolo, že tam vyzeral naozaj... dobre.

"No, zas tak aktuálne to nie je, keby si ho bola videla teraz...," ozval sa Zooey. Roxy sa na neho škaredo pozrela.
"Rockstars?" prečítal Tommy nahlas názov muzikálu, pozrel na Roxy. "Nie je to to, čo si asi pred dvoma týždňami vyskakovala, že si druhá náhradníčka akejsi postavy?"
"Áno, to je presne to," uznala s tichou vďačnosťou, že ju tu aspoň niekto počúva. Pozrela na ženy na fotke. "Žiaľ, ani ona ani prvá náhradníčka ešte neochoreli."
"No to je škoda, konečne by si nemusela nosiť parochňu."
Roxy sa na Zooeyho znovu škaerdo pozrela a vystrúhala úškrn.

Tommy zatiaľ očami preletel článok, ktorí hovoril aj o krátkych technických problémoch pred začaním predstavenia, ťažko dostaným lístkom no neskôr zmieňoval aj obsadenie. Tommy trochu ohromene čítal vety ako "Pán Lambert, známe meno, ktoré sa už v tomto priemysle stáva zárukou úspechu, nesklamal a predviedol ako vokály, pri ktorých javisko trhla krv v žilách, tak aj perfektné vcítenie sa do kože rockovej hviezdy spolu so skvelou ukážkou interakcie s publikom a dávkou improvizácie, ktorú by mu mohol závidieť nejeden herecký kolega,".
"Fíha, je asi dobrý," poznamenal Tommy.
"Dobrý? Žartuješ? Je maximálne perfektný!" polo-vykríkla, polo-vzdychla Roxy. "Musí mať háremy ženských."
Zooey si odkašľal.
"No... on vlastne-" začal Zooey ale Tommy ho pod stolom kopol, čo asi nepomohlo keďže Zooey pokračoval veselo ďalej: "-je gay. Nie?"
Obaja mladíci videli, ako tvár ich spolubývajúcej sfialovela.

"Prečo dočerta," vybuchla Roxy hneď, "hneď automaticky usudzuješ, že kvôli tomu, že hrá divadlo, je v tom dobrý a dobre vyzerá musí byť gay? Dočerta Zachary, myslela som, že v tomto máš aspoň trochu hlavu!" obvinila ho Roxy neústupne. "
"No miláčik, usudzujem to skôr z toho, že keď sme ho v tom aute našli-" začal Zooey oponovať s výrazom na tvári, ktorý jasne hlásil o tom, že mu je ľúto, že to je on, čo jej to musí povedať, ale vtedy ho Tommy pod stolom kopol do druhej nohy.
Na jednej strane by nemali rozprávať o súkromných veciach pacientov, na druhej by to nevadilo, bola to iba Roxy, ale Tommmymu sa to nepáčilo. Predsa len, bol jeho ošetrovateľ.

"Okrem toho," pokračovala Roxy ďalej a na Zooeyho slová nebrala ohľad, "nie každý chlap čo si zmyslíš, že vyzerá ako gay musí byť gay! Veď sa pozri na-" Roxy sa odmlčala, ako keď utne keď pozrela na Tommyho a Tommy vybuchol smiechom. Konkrétne on vzhľadom na svoju minulosť a príložitostné úlety totiž na túto myšlienku naozaj nesedel.
"Tak bacha, Tommy nevyzerá ako gay stále," namietal Zooey s kamennou tvárou.
"To je úplne jedno, ten argument je úplne zlý," pokrútilazdy Roxy hlavou. "Ide len o to, že keď sa človek pozrie na Tommyho," pozrela naňho Roxy a Tommy si uvedomil, že sa práve chystá ten argument otočiť, "tak si napríklad nemusí vedieť predstaviť si ho so ženou, pričom Tommy nemá problem s tebou slintať nad Playboyom. Čiže tá metóda pozriem-vidím vôbec nefunguje."

"No dobre," ukončil to Zooey," Ja sa idem navečerať," predniesol rezignovane a vstal.
Roxy aj Tommymu padol pohľad nna jeho prázdny tanier od špagiet, ktoré práve dojedol.
"Úplne ste ma vyčerpali, až som z vás vyhladol. Potrebujem energiu," ustanovil veci Zooey na pravú mieru a vybral sa do kuchyne.
Roxy pretočila oči a začala skladať na seba všetky časopisy.
"Hmmm, Tommy bude v poriadku, že?" pozrela na neho znovu.
"Počula si správy, dopadol najlepšie. Má rozbitú hlavu a trochu stlačený hrudník. Pľúca možno budú zo začiatku trochu haprovať, keďže hovoríš, že je spevák, ale mal by byť v poriadku. Bol skôr v šoku."
"Dobre... A..." Roxy na neho pozrela akoby mimochodom, "nebolo by možné, aby som sa s ním nejako stretla?"
Tommy vytiahol obočie.
"Necháp to zle ale... Adam Lambert!" rozžiarili sa Roxxy oči.

"Roxy," vzdychol si Tommy, "ešte ho nevypočula polícia, vidíš, že sa do toho začala hrabať telka, jeho... kamarát je v kóme a vodič druhého auta má rozmliaždené nohy. Naozaj myslíš, že teraz je najlepší čas ho baliť?"
Roxy stisla pery.
"Nie, máš pravdu," prikývla Roxy vážne a slabo sa zachmúrila. "Tak ho aspoň pozdravuj, okej?"
"Dobre," usmial sa Tommy.
Roxy pozrela na hodiny. "Idem si už ľahnúť, zajtra musím byť perfektná."
"Okej"
"A ty!" flochla pohľad na Zooeyho "Tú telku stíš."
"No isto..." zabručal Zooey nevrlo.
_________________________________________________________________________


Čiže teda, Adam má v Resistance trochu iné postavenie ako v skutočnom svete. Nechceli sme mať z neho celebritu ale chceli sme, aby bol známy aspoň medzi svojimi kruhmi. Viac-menej by sa dalo povedať, že sme z jeho života len odstránili tú čaasť s American Idol, vďaka ktorej sa stal známy ;-)
Druhá časť ešte dokončená nie je, ale prisahám, že nebude trvať ďalšie tri mesiace, než ju pošlem :D
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Extasy Extasy | Web | 30. května 2011 v 11:08 | Reagovat

Úžasné!! Resistance jsem si přečetla až dneska, je to skvělý nápad a jsem vážně zvědavá, jak to bude pokračovat dál:-)

2 Steva Steva | Web | 30. května 2011 v 13:21 | Reagovat

tka to dufam lebo sa neviem dockat je super tsk honrm honrem :-D  :-D  :-D

3 Natsumi Natsumi | E-mail | Web | 30. května 2011 v 14:20 | Reagovat

:D heh...
chudák Roxy :-D keď sa tá dozvie, že ej Adam skutočne gay tak to nepredýcha :-D a o to horšie to pre ňu bude ak si Adam niečo začne s Tommy :D (dúfam, že áno xDD)
"Čiže tá metóda pozriem-vidím vôbec nefunguje." - s týmto súhlasím ;-) to, že sa niekto inak oblieka...má proste iný štýl...neznamená to že ej gay :-)

čakám na pokračovanie .D

4 ♥Claire♥Lambert♥ ♥Claire♥Lambert♥ | Web | 30. května 2011 v 16:04 | Reagovat

Krásný! :-) Rychle další díl! :D

5 Zuzu Zuzu | E-mail | Web | 30. května 2011 v 19:26 | Reagovat

krásné =) honem další!!! =D

6 Dadushka Dadushka | E-mail | Web | 30. května 2011 v 20:00 | Reagovat

ďakujem, ďakujem, ďakujem!

na pokračovaní sa práve pracuje :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama