Hysteria

24. května 2011 v 14:46 | Dadushka |  Adommy-Jednorázovky
Čiže.
Jedná sa o Tommyho reakciu na túto fotku, reakciu ktorú okrem mnohých (ako verím) napísala aj Natsumi, (btw, kedy ako bude pokračovanie??) no a tak som sa nejako inšpirovala a rozhodla napísať takú... vlastnú verziu.
Tak som teda otvorila Word a začala písať. Ale... boli to slová, možno pekné slová, ale len prázdne slová. Potrebovala som myšlienku, potrebovala som pointu, potrebovala som niečo čo by sa cez tie slová rozlialo ako med a spojilo ich dohromady. Aby to neboli len čierne písmenká na bielom podklade. (okej, môj terajší dizajn s tým veľmi nesúhlasí, ale chápete pointu)
Takže som to nechala tak.

Až včera ráno, keď som absolvovala moju strastiplnú cestu do Viedne som mimochodom aj rozmýšľala nad celou tou Adam-Sauli-Tommy záležitosťou, spomenula som si, ako Natsumi tvrdí, že príliš konšpirujem a tak podobne, no a ešte k tomu sa mi do toho zapojil aj iPod, ktorý prispel s pesničkou Hysteria od skupiny Muse.
Je to jedna z mojich najobľúbenejších pesničiek, či už od nich, alebo tak všeobecne a v tej chvíli presne vystihovala, čo sa vo mne dialo.
Vedela som, že to je ono. To je to, čo mi chýbalo.

A keďže so nechcela zaspať cez biológiu a matematiku, tak som tvorila. V skutočnosti je ten úplný začiatok dosť podobný tomu, čo som napísala pôvodne, ale potom... Vytvorila som niečo, čo by som nerada nazývala fan-fikciou, radšej by som to pomenovala svojou alternatívnou realitou.

Naozaj odporúčam si k tomu spomínanú pesničku aj od dákeho druhého odstavca pustiť. A keď nie, tak si aspoň vypočuť časť do prvého refrénu. Viem, že sa to nemusí páčiť každému a že to nie je každého štýl, ale ja som pri písaní bola inšpirovaná práve ňou. Pravda, nemusí vám toho dať toľko ako mne, nemusí u vás navodiť tú istú atmosféru ako u mňa, keďže je možné, že ju mnohí nepoznáte, ale aj tak by som ocenila, aby ste si chvíľu vypočuli a trošku zacítili tú atmosféru.



Toľko k predslovu.



Aká bola prvá reakcia?
Najskôr na tú fotku len nemo zízal.
Stále rovnako ležal natiahnutý, aký dlhý - taký široký, na tom gauči s vyloženými nohami na bočnom operadle, mobil s otvoreným Twitterom ešte stále držal v ruke, rádio, ktoré ako zvuková kulisa malo prehlušiť hádku susedov bývajúcich pod ním sa tiež nevyplo, Zem sa teda v skutočnosti veselo točila ďalej, to zamrzol len Tommy.
Pozeral na tú fotku a v tej chvíli sa mu ako keby vypálili všetky nervy v tele, pretože okrem toho, že nedokázal rozmýšľať, tak aj keby chcel, tak by nedokázal pohnúť ani prstom. Nič nepočul, vlastne ani nič nevidel, jediné čo jeho tyčinky a čapíky registrovali bolo tých niekoľko pixelov na displeji jeho mobilu. Inač necítil vôbec nič.
A odrazu, ako keby do neho ten mobil pustil šesťtisíc voltov, ako keby bol ten kúsok kovu a plastu rozžhavený na tritisíc stupňov, ho okamžite pustil z ruky a telefón dopadol na malý konferenčný stolík vedľa jeho hlavy. Nedokázal ho úplne odhodiť preč, ako mal pôvodne v pláne, pretože potreboval mať tú diabolskú vec čo najrýchlejšie z rúk. Stotinu na to si pritlačil obe dlane k tvári, tlmiac ohromné zalapanie po vzduchu, ktoré mu bránica vyslala von ústami. Mal pocit, že sa mu celý hrtan uzavrel a odmieta vzduch. Ako keby pľúca povedali "Nie, toto je na nás príliš, pri takýchto podmienkach nedokážeme pracovať", a nechali Tommyho tak, trápiť sa s nedostatkom kyslíka.
Hruď sa mu prudko zdvíhala a klesala, keď sa mu hrtan uvoľnil, čo mu však veľmi nepomohlo, keďže tie zúfalé vdychy a výdychy vzduchu z Tommyho ako keby vysávali život, zatiaľ čo stále ležal na tom gauči a pomedzi prsty mu začali pretekať slzy.
Vtedy začala tá druhá reakcia. Tým výkrikom, ktorý síce bol tlmený Tommyho dlaňami, ktoré ešte stále boli pritlačené na jeho tvári, no vďaka bohu za to, pretože inak by ten výkrik postavil na nohy celú bytovku.
It's bugging me, grating me
and twisting me around
Yeah I'm endlessly caving in
and turning inside out
Tommy sa postavil, prudko, nedbajúc na to, že tvrdo narazil do toho stolíku a zrejme si zlomil holennú kosť, sťahujúc si ruky z tváre, aby ich mohol použiť na nie príliš jemné odsunutie telefónu preč zo stola. Mobil sa šúchal po pevnom drevenom povrchu prirýchlo, preletel cez okraj stolíka a tvrdo dopadol na zem. To bol Tommyho pôvodný zámer.
Vedel, že sú spolu, panebože, pravdaže, že vedel, že sú spolu ale nie, nie, nie, nedokázal sa na to pozerať. Bolo to vôbec možné? Naozaj sa to stalo? Naozaj ho nechal Tommy odísť? Naozaj ho nechal len tak odísť? Naozaj bol preč?
Tommymu tentoraz skutočne vytrisli z očí slzy, spolu zo vzlykom, ktorý sa nedal prirovnať k žiadnemu zvuku, ktorý zo seba Tommy kedy vydal.
Bol to naozaj koniec? Nie! Takto sa to skončiť nemohlo! Po tom všetkom čo spolu prežili, po tom, ako sa spolu smiali, po tom, ako sa spolu bláznili, po tom, čo všetko si povedali... Nemohlo to skončiť takto. Adam nemal čo pózovať s tamtou bábikou, nie nemal, on mal...
Tommyho ruky sa stretli s akýmsi vankúšom a bezmyšlienkovite ho odhodil niekam preč. Zohol sa a zhodil všetky veci, čo boli na tom konferenčnom stolíku na zem. Noviny, miska s orieškami, plechovka starého piva a ovládač od televízora leteli neľútostne k zemi, na drsný, tmavozelený koberec.
Och, Adam v skutočnosti nebol preč, bol stále v tom rovnakom meste ale Tommy to videl, videl to v jeho očiach, videl, že je Adam tisíc míľ vzdialený, videl, že lieta v oblakoch, videl, že je preč. Videl, že Sauliho miluje.
Tommy si obe ruky zaboril do vlasov a zatiaľ čo sa stále s tým neuveriteľne zdesením výrazom na tvári pozeral po byte, pocit, že sa nedokáže nadýchnuť sa vrátil a on ostal bez dostatku vzduchu.
On ale Adama potreboval. Potreboval cítiť jeho podporu a jeho lásku. Potreboval na sebe cítiť jeho vrelý pohľad, ktorý ho usvedčoval v tom, že bude všetko v poriadku a nech sa stane čokoľvek, bude mať na svete tú jednu osobu, ktorá sa za ním bude stáť. Teraz bol ale Adam preč.
'Cause I want it now
I want it now
Give me your heart and your soul
And I'm breaking out
I'm breaking out
Last chance to lose control
Tommyho krv mu vo vnútri tela vrela, nahrnula sa mu do hlavy a Tommy ako keby zastrela videnie, nedokázal poriadne myslieť, tá hlava ho bolela a bola akási priťažká. Bolelo ho celé telo, bolela ho duša, bolelo ho srdce, ktoré sa v tej chvíli skrúcalo v agónii. Tommy vlastne ani nevedel čo robí, okrem toho, že si od zúfalstva trhá vlasy, uvedomil si len, že zdvíha jednu jedálenskú stoličku a hádže ju cez miestnosť ale panebože nepomohlo to, vôbec to nepomohlo a on sa cítil stále rovnako, stále nevidel a nepočul, stále sa nedokázal nadýchnuť, bolesť v jeho hrudi bola stále rovnaká. Počkať, ako sa k tomu stolu dostal?
V hlave mal stále tú fotku a nedokázal sa jej obrazu zbaviť. Nedokázal sa striasť myšlienky, že na jeho kolenách mohol sedieť on. On mohol mať ruky obtočené okolo Adamových ramien, mohli tam byť spolu a miesto toho odporného fínskeho slova mohla v Adamovom statuse stáť stará dobrá angličtina.
Na čo čakal? Na čo dočerta čakal? Mohol vedieť, že sa niečo také skôr či neskôr stane! Prečo to Adamovi nikdy nepovedal? Prečo zamietol všetky chvíle, ktoré na to boli vhodné? Čo by sa mohlo stať, ak by mu povedal pravdu? Že ho miluje? Čoho sa dočerta bál? Že sa budú na neho priatelia divne pozerať? Sprostosti!
Yeah it's holding me, morphing me
and forcing me to strive
To be endlessly
cold within
and dreaming I'm alive
Možno mal pocit, že ak zničí všetko okolo seba zničí aj tú dieru, ktorá mu v tele vznikla a nedovoľovala mu dýchať. Chytil do polovice naplnený pohár od kokakoly, zdvihol ho do výšky a následne ho so všetkou nazbieranou silou šmaril ku stolu bez toho, aby z neho spustil ruku. Sklo prasklo a Tommy zacítil ako sa mu zarezalo do mäsa pravej dlane, ale bolo mu to jedno. Božemôj, bolo mu to jedno.
Pretože Adam tam nebol, bol s ním. Nebol s Tommym, bol s niekým iným a bol s ním šťastný.
Tommy si neurčito uvedomoval, že plače, že, áno, dočerta, plače ale sloveso "plakať" ani zďaleka nedokázalo popísať, čo sa s Tommym vtedy dialo, nedokázalo opísať zvuk Tommyho práve sa trhajúceho srdca, zvuk ktorý bol všetkým, čo v tej chvíli Tommy počul.
Druhou rukou zhrnul všetky črepy na zem, podobne ako tie haraburdy na stolíku, až na to, že tie mu tak nedorezali ruky.
'Cause I want it now
I want it now
Give me your heart and your soul
I'm not breaking down
I'm breaking out
Last chance to lose control
Pred tým než narazil do steny zhodil akúsi lampu. Nedbal na ňu. Cítil ostré rany v hánkach rúk ale nedbal ani na ne, rovnako ako ani nerozmýšľal nad tým, že budú musieť naozaj meniť tapety, pretože krv pochádzajúca z Tommyho rúk nepôjde len tak ľahko dole. Odrazu sa mu úplne podlomili nohy a on sa po chrbte zošuchol na zem. Ostal tam len sedieť, energia iba na divoké vzlyky a slzy, och môj bože, nekonečné potoky sĺz, ktoré sa mu valili z očí.
Tommy si pritisol chrbát ruky najskôr k ústam, no potom ruku presunul na oči, pretože síce už dýchať mohol, no jeho telo žiadalo priveľa vzduchu a s prikrytými ústami mu ho Tommy nebol schopný poskytovať. Vzlyky boli príliš silné, natriasali celé jeho vyčerpané telo, z ktorého ešte stále ubúdala krv, no skôr ako jeho pľúca si kyslík vyžadoval jeho príliš prekrvený mozog, ako keby ho žiadal preto, že sa konečne rozhodol zasiahnuť a zistiť, čo sa tu dočerta deje.
Chcel ísť preč. Chcel do sveta, kde bol dosť silný, kde dokázal Adamovi povedať, čo k nemu cíti. Čím si vlastne nebol istý? Čoho sa preboha obával? Veď všetko bolo také jednoduché!
Prečo dostával všetku túto silu teraz, keď bolo neskoro?
And I want YOU now
I want you now
I feel my heart implode
and I'm breaking out
escaping now
feeling my faith erode
Pomaly cítil, ako má hlavu stále ľahšiu a že aj tá čiernočierna tma za jeho očami mizne. Pritisol si k očiam obe dlane, horúce od vlastnej krvi, keď sa mu telo upokojilo a jemu zostala sila len na skutočný plač od srdca, ktoré bolo síce pred chvíľou rozmetené po miestnosti, no momentálne sa pozliepalo dohromady a vytvorilo nejaký malý neforemný zúbožený objekt v Tommyho roztrasenej hrudi.
Trvalo nekonečnú dobu, kým Tommymu uschli všetky slzy. Dokonca aj rany na rukách sa tiež zacelili, hoci s kúskami skla vo vnútri. Vtedy mal Tommy pocit, že vyschol aj on sám. Ostal rovnako sedieť na zemi, chrbtom opretý o stenu, zlomený, zničený, bezradný.
***
Tommy na gauči tentoraz sedel, ruky už mal ošetrené a zafačované, tvar vyčistenú a dokonca aj byt bol uprataný, až na tú krvavú šmuhu na stene.
Prvá otázka ktorá padla, keď prišla Mia, jedna z jeho spolubývajúcich, znela, či Tommyho niekto v byte prepadol. Tommy sa jej pozrel do vyjavených hnedých očí a povedal že nie, len že zase zakopol o ten sprostý gauč, zobral zo sebou aj ten pohár a potom trochu spanikáril.
Tommy v Miiných očiach videl pochybnosti, no jediné, čo na to povedala, bolo, že to teda pekne dosral a následne ho pokrútením hlavy odviezla do nemocnice.
Sadla si na gauč vedľa neho, balík čerstvo urobeného voňavého popcornu v jednej ruke, svoj mobil v druhej, prekrížila si nohy do tureckého sedu a začala sa vo svojom mobile prehrabávať.

Tommymu až neskôr došlo, čo Mia myslela tým, že to dosral. Mal totiž zafačované obe ruky, čo teda veľmi slávne na hranie na gitare nevyzeralo. Sympatická teta z pohotovosti ich však uistila, že na tom Tommyho ruky nie sú vôbec tak zle, ako by sa mohlo zdať a za taký týždeň-dva, keď mu vyberú tých pár stehov, bude môcť znova hrať.
"Och, toto si videl?" opýtala sa odrazu Mia a otočila na neho displej jej telefónu, kde bol otvorený Twitter a - pravdaže - Adamova a Sauliho spoločná fotka.
Prikývol.
"Vyzerajú spolu fakt skvelo," poznamenala, keď znovu na displej pozerala ona. "Fakt im to prajem," dodala ešte, nabrala si do úst trochu popcornu a ponúkla aj Tommymu. Ten odmietol, mal pocit, že nemá žalúdok. "Vieš, mám pocit, že by si im mal na to niečo odpísať," zachichotala sa odrazu Mia, keď sa pchala popcornom, "že ich schvaľuješ alebo niečo také, aby ľudia zase nekonšpirovali, že si kvôli tomuvideš vlasy vytrhať, či tak."
Tommy na ňu prázdno pozrel. Ani nemal silu jej niečo povedať, či nejako na jej slová reagovať.
"Môžem?" hodil nakoniec krátky pohľad na jej telefón, keď sa poň naťahoval a ona ľahostajne prikývla, sledujúc dianie v telke. Tommy ju odhlásil z Twitteru a sám sa prihlásil, prechádzajúc dole po svojej nástenke, dokým tú fotku nenašiel.
"Kde máš svoj mobil?"
"Neviem," odpovedal Tommy neprítomne, keď na tú fotku znovu pozeral.
Asi áno, asi je to takto lepšie.
Aj tak by to nefungovalo.
Tommy to nejako prežije.
Aspoň uvidí Adama častejšie usmiateho.
Stisol pery, zadržal slzy, a začal písať re-tweet.
***
Smejúci sa Adam vedel, že mu nepomôže kopať nohami ani nijako sa brániť, napriek tomu tak robil. Sauli niekedy dokázal byť v takých momentoch až prekvapivo silný. Už ale ani nemal tú silu upozorňovať na to, že má zajtra rozhovor a naozaj, naozaj si nemôže dovoliť mať len tak na krku cucflek, ale dočerta, bolo mu to jedno, to čo Sauliho jazyk a pery stvárali na jeho koži stálo za všetky škandále, ktoré ho čakali. Dá si šatku a hotovo.
"Ten sa podaril," poznamenal Sauli, keď so širokým úsmevom odtiahol hlavu od Adamovho krk.
"Verím tomu," zasmial sa Adam a prešiel prstami po inkriminovanom mieste, ešte horúcom od Sauliho úst.
Pritom mu oči stále stáli na Saulim, z ktorého tváre nezmizol ten provokatívny úsmev, ktorého sa Adam nevedel nabažiť.
Drobnejší muž sa zohol pritisol pery k tým Adamovým.
Keď Adam zamieril dlaňami pod tričko, za čo si zaslúžil Sauliho strany akýsi neidentifikovateľný, súhlasný zvuk, celkom rozhorčene začul, ako mu niekde vedľa vybruje mobil.
Adam v duchu pretočil oči, takéto veci ho dokázali naozaj v takých chvíľach rušiť, preto len poslepiačky hmatol rukou niekde tam doľava, aby mobil vypol. Sauli bol ale rýchlejší, prerušil bozk a zobral Adamov mobil do rúk, na čo hneď obnovil ich polohu a usadil sa späť na Adamove boky.
"Vypni to," povedal mu Adam tichým, hlbokým hlasom, plným prísľubov, keď mladíkovi prechádzal dlaňami po stehnách a pokračoval vyššie na jeho pozadie.
"Počkaj," zasmial sa Sauli a pozrel na neho žiariacimi, pobavenými očami. "Twitter. Tommy píše."
"Čo hovorí?" zaujímal sa Adam, aj keď ho to vlastne veľmi nezaujímalo, vedel ale, že čím skôr mu to Sauli povie, tým skôr sa budú môcť venovať iným činnostiam.
Trpezlivo sledoval, ako si Sauli číta správu a tiež zbadal drobný úsmev, ktorý sa blondínových perách ukázal.
Adam na neho spýtavo vytiahol obočie, na čo mu Sauli miesto odpovede či vysvetlenia podal jeho mobil.
Bola to ich spoločná fotka z minulej akcie, Adam sa na stotinu pozastavil nad tým, ako skvelo vyzerajú, potom mu oči padli trochu nižššie.
Yes!!!! Love you guys! ; )
Adam sa usmial.
Bol rád, že tie slová vidí, pretože sa mu posledné týždne zdalo, že je Tommy pri ňom a obzvlášť pri Saulim akýsi nesvoj.
"Vieš, budem úprimný, keď som vás po prvý raz videl spolu, nie len na javisku ale aj mimo neho, naozaj som si myslel, že ste spolu," začul Adam Sauliho hlas. S vytiahnutým obočím na neho zdvihol oči a Sauli sa zachichotal.
"Preto si sa ma stále pýtal, či naozaj nikoho nemám?" podpichol ho.
"Aj kvôli tomu," zasmial sa Sauli, potom sa zohol k Adamovmu uchu "Tiež preto, lebo si príliš úžasný na to, aby si bol sám."
Adam zavrel oči. Len na chvíľu, len aby spracoval to šťastie, ktoré ho stretlo.
"Ale mimo to sa mi tomu nechcelo veriť aj kvôli Tommymu," zopakoval Sauli s pokrčením ramien.
"Tommy je hetero," pokrčil Adam jednoducho ramenami, ako keby tie mesiace, ktoré strávil sledovaním ho a čakaním na akúkoľvek spätnú väzbu neexistovali. Nie, neexistovali. Preniesol sa cez to, že Tommy mu nikdy žiadne city neopätuje.
A vôbec, mal Sauliho.
"Čo ja teda určite nie som," prehodil Sauli hravo, keď sa znovu zohol k Adamovi, rukami mu zašiel pod tričko a tak ako ho pomaly vyhŕňal, tak bozkával novo objavovanú kožu.
Adam sa zasmial no nemohol brániť aj vzdychu, odpovedi na Sauliho pery na jeho bruchu. Zaostril ešte na mobil v jeho rukách.
"Odpíšem mu, že aj mi ho ľúbime, ok?"
Od Adamových odrazu rozopnutých nohavíc sa ozvalo súhlasné zamrmlanie.
Adam rýchlo vybral možnosť odpísať, lebo mal pocit, že už dlho nevydrží držať ruky od Sauliho, ktorý sa mu práve snažilo vyzliecť tričko, konkrétne od jeho tela.
"Počkaj, len mu odpíšem," zasmial sa Adam. Nakoniec sa mu to podarilo, mobil tentoraz naozaj vypol a položil ho niekam do neznáme, aby mohol Sauliho šikovne zhodiť zo svojich bokov, pritlačiť ho do vankúšov a prebrať kontrolu nad situáciou.
_______________________________________________________________

Hej, hej, ten text je trochu po anglickej stánke zložitejší, ak s tým má niekto problém tak sa v pohode ozvite... ja len nerada prekladám obzvlášť takéto texty, ktoré poste inak ako v angličtine neznejú dobre. Tiež viem, že ten text na 100% nesúhlasí tomu, čo sa deje, ale tu ide naozaj skôr o ten zvuk.

Och áno, viem, že som to mohla ukončiť rozbitým Tommym, ale nemohla som odolať, musela som samú seba úplne doraziť. A viem, že to je na čitateľovi, spraviť si na poviedku vlastný názor a postoj, ale...
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
(teraz vám na to dávam priestor)
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
Ale dočerta, nie je toto tá najsmutnejšia vec na svete? Akože naozaj?
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Natsumi Natsumi | E-mail | Web | 24. května 2011 v 15:27 | Reagovat

čo sa týka toho pokračovania neviem kedy bude...pretože ma napadol taký zvláštny spôsob písania a...no asi by sa to moc v tej poviedke neposúvalo dopredu...

och a dúfam, že ťa ten môj článok nenaštval alebo čo 8-O a čo sa týka toho, keď som spomenula to konšpirovanie...to nebolo myslené zle ;) ja sama dosť konšpirujem :D napr. teraz mi leží v hlave: Prečo Adam na twitter nesleduje Sauliho? ale Sauli jeho áno...mimochodom Sauliho tuším sleduje z kapely iba Monte...no je to divné :D

a k poviedke...prečítala som ju na jeden nádych...nemohla som od nej odtrhnúť oči a ja som to...ja som to cítila :-| tú bolesť, ktorú cítil Tommy...ten pocit, že nemôžem mať toho, ktorého si mal kedysi na dosah ruky...ktorému si mal šancu to povedať...dvaja ľudia stratili šancu byť spolu...
ach..ťažko sa to čítalo...hlavne ten koniec...

do kelu! dostanú Adam a Tommy aspoň šancu? nech dostanú tí dvaja aspoň jednu jedinú šancu byť spolu, ktorú využijú...nech to aspoň skúsia 8-0

a  čo sa týka pesničky tá sa k tomu podľa mňa hodila ;)

2 Glammy.nka Glammy.nka | Web | 24. května 2011 v 18:38 | Reagovat

wow...no ako dokonale napísané :) ja som v istých momentoch mala chuť si vytrhať vlasy, som to proste až moc prežívala :D ale je to smutné no, aj keď sa to dosť líši od mojej predstavy "reality" :)

3 Glammy.nka Glammy.nka | Web | 24. května 2011 v 19:00 | Reagovat

tá fotka ma vážne zabila:D no čo no Glamberts sú proste strašne vynachádzaví :D

4 Glammy.nka Glammy.nka | Web | 24. května 2011 v 19:11 | Reagovat

ano aspoň u mňa teda za to môže Extasy :D a potom to prešlo aj na moju kamošku a potom sa to šírilo ďalej ..ako nejaký vírus :D ja som k nim prišla až pred takým týždňom, dovtedy som o CB poriadne ani nevedela :D no a škoda že sa teda rozpadli...teraz ked som im prišla na chuť :D akože nikto ich nemá rád? Get off zbožňujem....:D
heh sme dve, on má prote taký strašne zaujímavý hlas a ešte viac som si ich obľúbila keď som videla Velvet Goldmine :D ja mám od nich celú discografiu :D
ani ja metalicu, len pár pesničiek mám takích obľúbených na vybúrenie :D no Billy Talent a Muse zase nepočúvam ja :D
no veľmi si sa nedozvedela asi, lebo nejak nemám čas tu rozoberať čo všetko počúvam :D ale cez víkend toho času bude až až :D

5 Natsumi Natsumi | E-mail | Web | 24. května 2011 v 21:10 | Reagovat

[1]: och...ešte k tomu Saulimu na twitter...neviem či to nakoniec nebude fake, ktovie či on tam vôbec má účet...neviem...tiež tam nemôžem všetkému veriť 8-)

6 Dadushka Dadushka | E-mail | Web | 24. května 2011 v 21:59 | Reagovat

[1]:och no čo už s tebou, čokoľvek plánuješ urobiť, urob to! :D

nie nie, pravdaže ma nenahneval, len neviem... chcem proste na tie veci reagovať v tom mojom článku :-)
No ja nemám prehľad kto koho sleduje, mám taký pocit, že tam sa k Saulimu nehlási veľa ľudí :D neviem či je to fake alebo nie... ja celému Twitteru dosť nerozumiem :-P

Ja viem zlato, nemáš ani poňatia, čo som zažívala, keď som to písala... akože naozaj, ja takéto veci, presne to, že „mal si ho na dosah ruky a aj tak si mu to nepovedal“... to je niečo čo ja proste... láme ma to na kusy. Som na druhej strane ale rada, že si to cítila,  lebo to bol predsa zámer...
Och áno, ten koniec... hej no, ten vôbec nebol plánovaný, ale keď som ho napísala, tak ma to celé dorážalo ešte viac...

[2]: ďakujem moc, snažila som sa :-D och ale to predsa bolo o tom, aby to človek prežíval ;-)
tá "tvoja" realita ma náhodou tiež celkom zaujíma :-)

7 Extasy Extasy | Web | 24. května 2011 v 22:05 | Reagovat

:-(  :-(  :-(

8 Natsumi Natsumi | E-mail | Web | 24. května 2011 v 22:18 | Reagovat

[6]:no veď je to už nejako spíšem ale hlavný problém je...no veď to uvidíš myslím sama neskôr ;)

no neviem kto twitteru nerozumie xDD kto mi na skype vysvetloval ten divny system? :D mam taký pocit, že si to bola ty :D

a no áno...tie pocity, keď si mohol niekoho mať ale nepovedal si mu to 8-O je to tak no :-?

9 Dadushka Dadushka | E-mail | Web | 24. května 2011 v 22:26 | Reagovat

[7]: ja viem, ja viem... celkom výstižné :-|

[8]: ja neviem :D furt sa to každý snaží každému vysvetliť ale nikomu to nejde :D :D

no je to úplne na hovno

10 Aimi Aimi | 8. září 2013 v 15:16 | Reagovat

Ahoj, väčšinou príbehy nekomentujem, ale tento musím. Bolo to úžasné.:)Ten začiatok.....no....myslím, že toto bol najemotívnejší príbeh aký som kedy čítala :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama