Pätnásty pohľad (časť 1.)

6. dubna 2011 v 20:12 | Dadushka |  So why don't we...?
Dobrý večer želám :)
Tak teda, tento pohľad ma takmer zabil... naozaj.
Mala som s tým skutočne veľké problémy, keďže som ich potrebovala dostať do jedného stavu a nevedela som vôbec ako to spraviť tak, aby som nevyšla z ich charakterov. Nakoniec sa mi podarilo, aby Tommy ostal Tommym a Adam Adamom, aj keď ma to stálo nemalé úsilie a veľké nervy.
Nakoniec predsa len skončil pätnásty pohľad trochu inak, ako som plánovala/chcela, avšak ja už sa tomu nedivím, jednoducho som zase dala tých dvoch dohromady a oni si ten dej zmenili sami...
Zatiaľ teda posielam iba prvú časť, keďže sa mi to do 20 000 znakov nezmestí ;)


Adam podpísal svoju poslednú fotku, objal posledného fanúšika, posledný krát sa usmial do objektívu, hromadne sa rozlúčil a už sa strácal vo vedľajšej miestnosti.
Nebolo to ani o tom, že by s fanúšikmi neostal rád dlhšie, cítil sa tam skvelo, tie stretnutia ho vždy nabili neuveriteľnou energiou a elánom, aj keď sa niekedy cítil naozaj na roztrhanie, ale skôr o tom, že Neil pindal, že je už neskoro.
A skutočne rád by ešte ostal, avšak, čas ho, bohužiaľ, priveľmi tlačil.
A potom, začali sa pýtať na Tommyho.

Nebolo na tom vlastne nič prekvapivé, fanúšikovia sa ho často pýtali, ako sa majú ostatní členovia kapely, či sa s nimi tiež nemôžu stretnúť a, celkom pochopiteľne, veľmi často sa pýtali aj na Tommyho. Lenže veľmi často sa ho pýtali aj na jeho vzťah s Tommym.

Adamovi to nevadilo, vlastne si na to už celkom zvykol a tak trochu ho to vždy pobavilo. Vedel, aké rôzne špekulácie o nich dvoch boli, no úprimne, ak by bol jednou z tých osôb v dave a nevedel by, čo všetko sa odohráva v zákulisí, tak by si možno tiež pomyslel, že medzi tými dvoma chlapíkmi, čo sa na tom javisku po sebe večer čo večer liepajú-
V duchu sa zasmial.
- musí byť niečo viac. On však nebol človekom z davu, bol do toho plne zainteresovaný.
A práve v ten deň nastal okamih, kedy otázky na Tommyho nezvládal.

Och nie, zvládal ich. Usmial sa a povedal, že sa Tommy má dobre, ale že sú naozaj iba priatelia, znovu bol svedkom okamihu sklamania v očiach toho mladého dievčaťa, alebo hocakej inej vekovej a pohlavnej skupiny z kategórie fanúšikov ich bláznovstiev na javisku.
Bol naučený zvládať situácie, v ktorých sa cítil nepohodlne, s úsmevom. Bola to jeho práca.
Keď však vyšiel na chodbu tak mu ostala sila iba na to, aby sa s ťažkým vzdychom oprel o stenu a zronene, s tichým stonom, zložil tvár do dlaní.

Nerád klamal ľudí. Vždy radšej povedal aj nepríjemnú pravdu, ktorú však vzsvetlil alebo vyrovnal aj niečím pozitívnym. Ak sa to teda netýkalo showbiznisu, v tom to bolo podobné, ako s jeho usmievaním sa.

Čo na tom ale bolo najhoršie? Že on vlastne neklamal. Tommy sa mal dobre a oni naozaj boli iba priatelia.
Adama však najviac dorážalo, že on sa teda dobre určite nemal a o tom, aký má v tej chvíli vzťah s Tommym, si vôbec nebol istý.

Zopárkrát sa pomedzi prsty zhlboka nadýchol. Vydýchaval zo seba všetky zlé myšlienky, ktoré sa do neho dostali, kým nemal hlavu úplne čistú.
Veď o nič nejde. Vôbec o nič nejde.
Pravda, fanúšikovia predsa nemôžu za to, že sa pýtajú. Pravdaže sa pýtajú. Pravdaže ich to zaujíma.
Avšak v tej chvíli mu to akurát... nebolo príjemné.

Zložil si dlane z tváre a ešte pár krát sa nadýchol a vydýchol. Ubezpečil sa, že je pokojný a začal radšej spomínať na pestrejšie okamihy, ktoré za tú, asi hodinu, prežil.
Usmial sa. Úprimne.
Miloval svojich fanúšikov.

Vydal sa, už celkom upokojený, presvedčený, že to bol iba chvíľkový skrat bezradnosti, chodbou do šatní. Bolo niečo pred ôsmou a už skutočne začalo prituhovať. Cestou po chodbe minul kapelu, ktorá mala hrať pred nimi, a hoci ani nevedel, ako sa volajú, chcel ich aspoň pozdraviť.
S predkapelami to bolo celkom zvláštne. Počas Americkej časti turné mal ako predskokana Allison a Orianthy, ktoré boli prakticky s nimi všade. Avšak tu v Európe, vlastne aj inde vo svete, to bolo trochu komplikovanejšie. Kapely odchádzali a prichádzali. Najlepšie si však asi sadli s jednými chlapcami s Berlína, ktorý s nimi hrali na všetkých koncertoch v Nemecku.
Tu však ich predkapelu ani nestihol pozdraviť, už ich niekto hnal do druhej šatne, aby sa ya4ali pripravovať na vystúpenie.

Adam teda pokračoval ďalej rozmýšľajúc, či zatiaľ pohľadá Sutana a nejakým spôsobom ho presvedčí, aby make-up vybavili ešte pred tým, než sa prezlečie. Vedel si síce veľmi živo predstaviť jeho odmietavú reakciu, no ak by sa najskôr prezliekol a až potom ho hľadal, tak by tam pravdepodobne zamrzol. Skutočne, aj v tej chvíli mu bola celkom kosa.
Druhá možnosť bola obliecť si už aj kabát, v ktorom mal na začiatku šou vystupovať, avšak ten bol tak trochu, pre tie všetky zaujímavé veci, ktoré z neho viseli a trčali, nepraktický.

Zadumaný Adam plánoval vojsť do šatne, v dverách sa však zrazil so smejúcim sa Taylorom, za ktorým stál Terrence naladený v podobne dobrej nálade.
"Och, už ste skončili?" opýtal sa ihneď Taylor.
"Áno, čo sa tu-"
"Počuj Neil je ešte tam?" pokračoval Taylor hneď, vyšiel na chodbu a poobzeral sa. Už bol oblečený do javiskového oblečenia, ale zima mu - na rozdiel od Adama - zrejme vôbec nebola.
"Áno, je, čo sa deje?" zaujímal sa Adam rozmýšľajúc, prečo by už len hľadali Neila, keď jemu je vždy lepšie sa radšej vyhnúť.
"Ále, ideme mu urobiť malé prekvapenie," uškrnul sa Taylor, za ktorým na chodbu vyšiel aj Terrence.

Adam celkom prekvapene zbadal v jeho ruke Sashin mobil a USB kábel od neho, na pripojenie k počítaču a nejako si nevedel v hlave predstaviť, ako súvisí s momentálnou situáciou.
"Adam, nevieš, či tu v hotely majú počítač s tlačiarňou?" opýtal sa Terrence , tiež sa obzerajúc po chodbe, tiež už v javiskovom oblečení.
Áno, miestnosť v ktorej vystupovali bola prepojená s hotelom, no po dosť zlých skúsenostiach s prespaním na mieste, kde aj budú vystupovať, sa tu v Zurichu rozhodli ubytovať sa na odlišnom mieste. Bolo síce pohodlné nemusieť sa trepať po šou ešte hodinu po meste, avšak za ten hluk fanúšikov okolo hotela, či na vymedzených miestach na chodbe, keďže ochranka ich bližšie nepustila, za to nestál.

"Čo?" zasmial sa Adam.
Čo tí dvaja plánujú?
"To teda neviem," pokrútil hlavou Adam pokračujúc a radšej sa naklonil smerom k šatni. "Nie je tam Sutan?"
"Sutan? Hej, hej, je," prehodil Terrence a pozrel na Taylora pohľadom, ktorý bol pre nich oboch asi dostatočne veľavravný, keďže Taylor hneď reagoval: "No ideme my hľadať tú tlačiareň."
Terrence prikývol a obaja sa vydali chodbou do časti budovy, ktorá fungovala ako hotel.
"A nevystupujeme za chvíľu náhodou?" opýtal sa za nimi Adam napoly prekvapene, napoly pobavene.
"Máme čas," kývol ešte Taylor rukou a obaja zahli za roh.

Adam tam ostal stáť s vytiahnutým obočím, potom však konečne vošiel do šatne.
Hneď zbadal veľké osvetlené zrkadlo s niečím, čo by sa dalo nazvať celkom širokým pracovným stolom, vyrobeným z jednej bielej plastovej dosky. Tá pracovná doska však takmer ani nebola vidieť pod množstvom rôznych menších taštičiek, kozmetiky, igelitiek, a znovu kozmetiky. K tomu niečomu, čo by sa dalo nazvať stôl, boli pritiahnuté tri stoličky, ktoré vyzerali celkom podobne, ako barové, až na to, že boli kvapku nižšie. Boli to obyčajné hliníkové stoličky kruhového tvaru, potiahnuté napodobeninou čiernej kože, na ktorých sa zrejme dalo otáčať.

Na jednej sedela Sasha, už tiež prezlečená, vlasy však ešte hotové nemala. Sedela tak trochu našikmo otočená k zrkadlu, keďže pred ňou ešte stál Sutan a nejako jej dolaďoval kresbu na ľavom líci. Na druhej stoličke polo-sedel, polo-sa opieral Tommy. Polo- sedel, polo- sa opieral preto, lebo zatiaľ čo sa prehrabával v taškách pred sebou, za ňou vlastne iba stál a mal o ňu opreté jedno koleno.

"Čo sa tu deje?" opýtal sa, keď prešiel k Sutanovi pozrieť sa, čo tam tvorí, narážajúc na rozrušených chalanov.
Zatiaľ čo si Tommy vedľa, prichytávajúc si rukou už lakom nastriekané a vyfúkané vlasy mimo tváre, našiel, čo hľadal: ceruzku na oči. Viac sa navážil na to koleno, čím sa priblížil k širokému zrkadlu, ktoré zaberalo takmer celú stenu šatne. Potiahol si spodné viečko trochu nadol a opatrnými pomalými pohybmi po ňom ceruzkou prechádzal, čím na ňom zanechával čiernu farbu.

Adam v duchu tak trochu zanadával, že prišiel práve v túto chvíľu. Totiž, v tom momente, kedy bol celý už aj tak dosť rozrušený z toho, čo sa deje, bol Tommy pripravujúci sa na šou to posledné, čo potreboval. Pretože úprimne, Tommy maľujúci si oči, či nedajbože pery, bol pohľad, ktorý si Adam celkom užíval aj v stave, kedy bol jeho postoj k Tommymu pekne uprataný za tou hranicou, ktorá hovorila "Adam, stop, je hetero a je to tvoj kamarát." Presne za tou hranicou, ktorá akosi haprovala celý ten deň.

"Och, videl si fotky zo včerajška?" zachichotala sa Sasha a vyzývavo sa na Adama pozrela.
V Adamovi, ktorý sa doteraz skutočne snažil fascinovane sa nepozerať na Tommyho, až tak heklo a prebral sa z tranzu.
Aké fotky?!
Možno by aj o pár krokov cúvol, avšak hneď za ním bol už ten stôl, čo si našťastie stihol dostatočne skoro uvedomiť. V tom druhom prípade by totiž do neho zrejme vrazil. Na druhej strane sa veľmi ovládal, aby na Sashu nevypúlil oči, zrak mu automaticky preskočil na Tommyho, s ktorého pohľadom, mimochodom celkom podobne naladeným ako bol ten jeho, sa stretol.

"Aké fotky?" dostal zo seba Adam miesto toho a prerušil svoj očný kontakt s Tommym, aby pozrel na Sashu.
Čo blbneš, určite nie fotky vás... Bože Adam, na čo to myslíš...

"Predsa tvojho brata," uškrnul sa Sutan.
"Ach tak," veľmi nenápadne mu odľahlo. "Nie, nevidel. Je to veľmi zlé?" dodal k tomu.
Ostaní traja v miestnosti synchronizovane prikývli. Tommy pritom ani neodvrátil pohľad od zrkadla, so stále rovnakým zafixovaným pohľadom na svoj odraz v zrkadle dokončoval prácu s ceruzkou. Adam si okrajovo pomyslel, aké by to bolo, skončiť pod takýmto Tommyho intenzívnym pohľadom. Hneď na to tie myšlienky, trochu zúfalo, odohnal.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Natsumi Natsumi | E-mail | Web | 7. dubna 2011 v 17:43 | Reagovat

oooo bože xDD hneď idem na druhú časť ;-) Adam je z toho všetkého dosť vydesený :D ale určite aj Tommy :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama