Keď raz na letisku sneží...

26. dubna 2011 v 12:25 | Dadushka |  Adommy-Jednorázovky
Tak som mala chuť napísať niečo milé, niečo kvapku sladké, niečo bez úvodu a záveru, niečo proste od veci.

Nápad prišiel, ako neskôr určite pochopíte, ešte počas môjho lyžiarského. Konkrétne, prišiel v úplne posledný deň, kedy som už bola tak zničená z Adommy absťáku, že som na to ani nemohla pomyslieť.
Bol to úplne posledný deň, čakali sme na autobus a nemali čo robiť, tak učiteľky zavelili, že sa ideme ešte raz prejsť ku svahu a rozlúčiť sa s ním.
Tak sme teda išli, svietilo slnko, bolo naozaj pekne, ja som stála vedla vleku, rozmýšľala, čo vtipného sa zase odohrá v autobuse (nemáte niekedy pocit, že cesty autobusom sú na všetkých tých školských výletoch najlepšie?) keď som sa pozrela hore, na jeden zo svahov, a odrazu som si ich tam predstavila...

Adama, ako leží na strmom svahu, lyže niekde odpojené naokolo, v ruke snímutá prilba, druhá ruka na v desiatich vrstvách obalených Tommyho bokoch, poprípade zadku, Tommy, so zapnutýmm snowboardom leží na ňom, jeho spotené, strapaté vlasy vyplňujú medzeru medzi nimi, okrem toho mu vytŕčajú zpod prilby, ktorá tiež už nejako odchádza do neznáma, prepaľujú sa sugestívnymi pohľadmi, na perách ich oboch vyzývavé úsmevy...
A určite im spolu nie je zima.

Až som tam takmer medzi mojimi spolužiakmi zhíkla.

A bolo po Adommy absťáku. Až som zaľutovala, že som svoju predstavivosť nevypustila skôr. Mohol to byť omnoho zaujímavejší týždeň :D

(myslím, že netreba žiadne vekové upozorňovania, nasledujpci text je vskutku nevinný)


Letiskové haly sú vskutku podivuhodné a značne zaujímavé miesta. Málo kto si však všíma, čo všetko sa v nich deje. Každý sa alebo príliš ponáhľa, alebo hľadá cestu k svojmu lietadlu, alebo spí, alebo nervózne čaká na svojich známych. Málo kto si všimne všetko to lúčenie sa, všetky úsmevy a slzy, všetky príbehy, ktoré sa stretávajú a rozchádzajú.
Teoreticky však je jedna skupina ľudí, ktorá by toto všetko mohla vnímať a to práve tí, ktorý pri čakaní na svoj let nespia a akurát nie sú zamestnaní čítaním novín alebo jedením niečoho z fast-foodu, čo sa tvári, že je jedlo. V tomto prípade sa tvári ako večera.
Tommy však medzi týchto ľudí nepatril. Neveriacky pozeral na tabulu ohlasujúcu odlety.

Neveriacky, pretože odmietal uveriť, že práve ich lietadlo bude meškať ďalšie dve hodiny. Nechcel sa sťažovať, ale už tu tie dve hodiny sedel a okrem toho, že ho všetko bolelo, už skutočne chcel byť doma.

"Adam?" ozval sa Tommy ešte stále trochu nedôverčivo.
Postava, ktorá mu dovtedy oslintávala rameno, a ktorá bola zodpovedná aj za to, že sa Tommy doteraz nemohol ísť prejsť a ponaťahovať sa, sa pomrvila.
"Mmmmmhhm?"
"Prečo ešte nemáš súkromné lietadlo?" prehodil Tommy s pohľadom ešte stále fixovaným na ohlasujúcu tabuľu, s tichou závisťou sledujúc, ako práve odlietajú dva lety, do Londýna a Istanbulu.
"Ale, čo zase vymýšľaš blbosti," prevalil Adam v ústach ani neotváral oči. Prehodil si nohu cez nohu, čo mu umožnilo ešte viac sa k Tommymu zboku natlačiť. Aby snahu zabrániť Tommymu, aby kedykoľvek vstal dokončil, prehodil si pravú ruku cez Tommyho, čím ho objal okolo pása.

Tommy ani okom nemykol, rovnako ako nevnímal sem-tam začudovaný pohľad od okoloidúceho pretože, skutočne, Adam teraz na Tommym úplne ležal, miesto toho zamračene a stále rovnako neveriacky pozeral na tabuľu, s dosť odmietavým výrazom na tvári, stále rovnako zamrznutý.
Potom mykol ramenom a pravým kútikom úst a zapichol oči do akéhosi letáka, ktorý už za tie dve hodiny vedel naspamäť zdola hore.
"Snažím sa uvažovať prakticky, chápeš," pretočil Tommy stránku na dvojstranu plnú fotiek podozrivo usmievajúcich sa ľudí.

"Ohromne praktické," prikývol Adam, rozliepajúc oči a obzerajúc sa naokolo. "Bože môj! To som vôbec nespal?- Čo?" Adam sa trochu nadvihol zo zaľahnutého Tommyho. "To meškáme ďalšie dve hodiny?" žmurkal Adam na tabuľu, zatiaľ čo Tommy si znudene ďalej listoval letáčikom. "Ach Bože, teba nechať niekde chvíľu samého..." zabrblal Adam, na to zoširoka zazíval, znovu zaľahol Tommyho a oči mu padli na letáčik, v jeho rukách. "Čo to čítaš?"
"Ako bezpečne cestovať po Európe," zabručal Tommy späť.
"A čo si sa dozvedel?" opýtal sa Adam naoko nezainteresovane, opretý o Tommyho rameno.
"Že si v Alpách máme dávať pozor na snehové búrky," pošúchal si Tommy oči a Adam sa zasmial.
"Aká irónia," poznamenal ľahko.

"Nepríde ti to ale trochu podozrivé, že začalo snežiť až teraz, keď odchádzame?" mračil sa Tommy.
"Rakúsko za nami smúti," pokyvkal Adam smutne hlavou.
"Skôr za nami zasnežuje svahy. Chce po nás zamiesť všetky stopy a tak..." zabručal Tommy zamračene a očami znovu začal hypnotizovať tabuľu.
"To jedine tak po tebe," zašepkal chechtajúci sa Adam pobavene do Tommyho ucha a následne mu zubami potiahol jednu lesknúcu sa náušnicu.
"Čo tým chceš povedať?" nedal sa Tommy zmiasť a otočil sa zamračene na Adama.
"Ale nič zlatíčko," zdvihol sa Adam, pobozkal Tommyho na líce, tesne pri uchu, a znovu klesol na jeho rameno.

Tommy ešte chvíľu ostal sedieť s hlavou pootočenou na Adama, potom sa však znovu upriamil na odletovú tabulu. Zamyslene spomínal a snažil sa nájsť na svojej jazde čokoľvek, čo by donútilo Adama tak uvažovať. Nič takého nenašiel.
"Neviem, kto im tam búral kopce nasneženého snehu," poznamenal teda Tommy s tichým smiechom, keď si spomenul na ich poslednú jazdu.
"Neurobil som to náročky," namietol Adam, "Nikto nepadá náročky."
"Pravdaže nie," prikývol Tommy. "Len keď sa snaží zakamuflovať svoju prehru."
"Ja som neprehrával!" zdvihol sa Adam a pozrel na Tommyho trochu rozhorčene.
Tommy pretočil oči.

"Neprehrával som!" pokračoval Adam, zatiaľ čo jeho protest Tommy vytrvalo ignoroval. "Tommy!" plesol ho Adam po stehne, až Tommy vyskočil.
"Au! Ach bože," začal sa Tommy slabo smiať, "dobre no, bola to remíza. Ale v cieľovej rovinke by som ťa porazil."
"To nemôžeš vedieť," pokrútil Adam odmietavo hlavou, no na perách mu už hral slabí úsmev, aj keď skôr taký neveriacky.
"Ale môžem," tvrdil Tommy a na tlak Adamovho spýtavého pohľadu dodal: "Je všeobecne známe, že snowboardy sú rýchlejšie ako lyže."
"Áno, ale ak pretekáš s lyžiarom, ktorý je lepší lyžiar ako ty snowboardista, ktorý má lepšie lyže a je ťažší ako ty, tak-" začal Adam namietať vecným tónom.
"Čo je úplne jedno, keďže si spadol...?" prerušil ho Tommy.

"Vieš, môžeš byť celkom rád že žijem. Mal som vtedy docela rýchlosť, bol to tam samý ľad a tak podobne."
"To je dosť pochopiteľné, keďže sme sa pretekali uzavretej zjazdovke," namietol Tommy. Stále sa mu nechcelo veriť, že s takým vysoko nezodpovedným nápadom, ako pretekať sa na uzavretej, úplne vyjazdenej zjazdovke, ktorá bola čerstvo umelo zasnežovaná, neprišiel on, ale Adam.
"Aspoň si tam nikoho nemal šancu zraziť," ozval sa Adam, otvorene narážajúc na zopár Tommyho takmer- kolízii so zopár lyžiarmi.
"Na snowboarde nie je také jednoduché vyhýbať sa okoloidúcim," argumentoval Tommy rozumne.
"Jasné," prikývol Adam so značným sarkazmom v hlase, ktorému však Tommy nedával žiadnu pozornosť. Nechcelo sa mu naťahovať sa s ním.
Tommy naďalej tekal očami medzi letáčikom a odletovou tabulou, napriek tomu periférnym pohľadom videl, ako ho Adam sleduje a ako sa na jeho tvári vykresľuje rozospatý úsmev.

"Snowboardisti vždy vyzerajú tak ťarbavo, keď so zapnutým snowboardom behajú štvornožky po svahu, ale ty si vtedy vyzeral maximálne rozkošne. A netvár sa teraz, že si bol vtedy úplne pokojný, videl som ti smrť v očiach."
"Nebbežal som štvornožky za tebou, trielil som. A dočerta, pravdaže, že som mal smrť v očiach!" otočil sa na Adama Tommy prudko.

Keď Tommy neuveriteľnou rýchlosťou letel svahom tak necítil vietor naokolo, mal na hlave prilbu. Keď sa to stalo, tak boli viac menej v remíze, dostali sa do zákruty, kde si Tommy mohol vybrať alebo kopu umelo nasneženého snehu, alebo ľad. On si vybral kopu snehu, cez ktorú však ale nepreletel, prevážil váhu na zadnú nohu, pokrčil sa v kolenách a vyskočil. Vo vzduchu vyrovnal dosku a následne dopadol, na zadnú a hneď na to aj prednú nohu. Vyrovnal váhu len na to, aby hneď pridal tlak na pätu zadnej nohy, oprel sa lýtkami do topánok , uvoľnil prednú hranu pri špičke, čím urobil ostrý oblúk doľava. Práve vďaka tomu zbadal, že odrazu celkom husto sneží.
Napriek tomu, že mal hlavu myšlienkami plne sústredenú na svah pred sebou, ktorý bol po technickej stránke v naozaj hroznom stave, a na to, ako má na doske vyváženú hmotnosť, odvážil sa pozrieť hore, aby zbadal, že to sneží z najbližšej nasneženej duny, z ktorej okrem iného trčala jedna Adamova lyža.
V tom momente sa mu zastavilo srdce a Tommy mal pocit, že mu mráz naokolo zmrzol vnútornosti.

Pretože obaja išli naozaj rýchlo. A bol to tam naozaj samý ľad. A Adam za ten celý týždeň nepadol ani raz.

"A mimochodom, ako si to prosím ťa mohol vidieť? Nemal si plné ruky práce predstieraním, že si mŕtvy?"

Pretože naozaj, keď sa Tommy k Adamovi v tej chvíli totálnej paniky konečne dostal, Adam sa vôbec nehýbal...

"Mal som oči otvorené na malú štrbinku," zveril sa mu Adam a následne mu to aj predviedol.
"Bolo to od teba hnusné. Naozaj som sa bál," zamračil sa Tommy.
"Ja viem," zapriadol Adam a spokojne a hral sa s Tommyho vlasmi.
"A jediné, čo si bol schopný urobiť, bolo zvaliť ma do snehu!" pokračoval Tommy a pozrel sa na Adama škaredo.
Adam sa zachichotal.
"Nezvalil som ťa do snehu ale na seba, to je jedna vec. Druhá vec, nezdalo sa, že by si si nejako sťažoval."

Pohľady sa im stretli. Usmiali sa na seba úsmevom, ktorým na celom svete rozumeli iba oni dvaja.
"Hehehehe," zahryzol si Tommy provokatívne do spodnej pery.
"Hehehehehe," potvrdil Adam.
Ich pery sa nakrátko stretli, potom sa Adam odtiahol a znovu skončil na Tommyho ramene.
"Vlastne ma dosť zaráža, že dokážeš nájsť príjemnú polohu skutočne kedykoľvek a kdekoľvek. Dokonca aj na svahu pod uhlom štyridsaťpäť stupňov," poznamenal Tommy pokojne.

Och nie, pravdaže tam k ničomu vážnejšiemu nedošlo. Keď ale Adam na seba Tommyho zvalil, zošuchol sa trochu nižšie a podarilo sa mu dostať svoje nohy medzi Tommyho nerozopnuté viazanie a vyložiť si ich tak, že mal kolená ohnuté v pravom uhle aTommyho dosku viac menej pod nimi. Tommy nevedel, ako presne v tej polohe bolo Adamovi, keďže on ležal na snehu, ale Tommymu to bolo teda sakra pohodolné. Obe prilby, rovnako ako Adamova neodopnutá lyža, šli bokom a nasledovala scéna, ktorá by bola pre deti pod pätnásť rokov nevhodné. To, že mali na sebe obaja hrubú vrstvu oblečenia bolo nepodstatné, dokázali sa spolu veľmi dobre zabávať aj bez toho. Respektíve s tým.

"Ako keby ty si nevyužíval každú príležitosť obchytkávať ma," uškrnul sa Adam.
"Naozaj som ťa mal so snowboardom posadiť aj na sedačku," reagoval hneď Tommy. "Chcel by som vidieť, ako by si z nej vystupoval bez toho, aby si sa niekoho držal."
"Takže teda.... nabudúce?" ozval sa Adam s maličkou dušičkou v hlase.
Tommy sa na Adama unavene pozrel.

"Plánoval som board odložiť, aby na neho padal prach ďalších desať rokov," povedal mu jeho pôvodný plán, ktorý mal na začiatku tohto týždňa, aj keď musel uznať, že odvtedy názor značne zmenil.
"Ale no tááák...." natiahol Adam a uprel na milenca oči "Však som mal dobrý nápad...?"
Tommy prestal predstierať, že ho ten letáčik, do ktorého posledných pár minút len tak pozeral, aj zaujíma.
"Ak by som to mal nejako zhrnúť-" zamyslel sa Tommy, no v skutočnosti len tak Adama podpichoval.

"No tak, povedz to," prerušil ho Adam s iskričkami v očiach.
Tommy otočil hlavu Adamovým smerom a stretol sa s jeho pohľadom plným očakávania.
"Mal si pravdu," uznal Tommy nakoniec.
"V čom som mal pravdu?" nenechal sa Adam uspokojiť a pokračoval v hraní sa s Tommyho vlasmi.
"Že bude lyžovačka fajn," vzdychol si Tommy rezignovane.
"A-á-á, to nie sú moje slová!" zaspieval Adam potichu, so širokým úsmevom na tvári.
Tommy pretočil oči.
"Mal si pravdu, týždeň lyžovačky, osamote v romantických Alpách nám naozaj prospel," odrecitoval poslušne.
Adamov úsmev sa rozšíril a za odmenu venoval svojej láske ďalší bozk.

Poznámka: Nemám ani POŇATIA čo človek robí a ako sa hýbe, keď jazdí na snowboarde, keďže ja osobne ledva zvládam lyže. V časti, kde opisujem, ako Tommy jazdí a Adam padá som využila vedomosti, ku ktorým som sa dostala počas asi minutového školenia počas prestávky od môjho spolužiaka, ktorý na boarde jazdí dosť dlho a spolužiačky, ktorá vie na boarde jazdiť akurát tak šusom.
Inak, v skutočnosti dosť pochybujem o tom, že ako Adam, tak aj Tommy vedia lyžovať či snowboardovať sa, ale tak tento nápad som nemohla nechať tak :D
Mimo to, viete si predstaviť ako sexy by Tommy vyzeral na snowboarde??? Adama ani nespomínam... (aj tak som tu nechala Adama na lyžiach, sorry :P)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Steva Steva | Web | 26. dubna 2011 v 13:36 | Reagovat

bolo to zlate velmi sa mi to pacilo :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D

2 Nicky Nicky | Web | 26. dubna 2011 v 13:47 | Reagovat

Užasný, dokonalej nápad :D a představa Tommyho na snowboardu, sakra, vždyť on tam musí vypadat tak sexy :D

3 Alex Alex | Web | 26. dubna 2011 v 14:03 | Reagovat

omg, to by bylo tak rozkošný :D ♥♥ krásný ♥

4 ♥Claire♥Lambert♥ ♥Claire♥Lambert♥ | Web | 26. dubna 2011 v 14:42 | Reagovat

Nádhernej příběh :-) A vidět Tommyho nebo Adama na snowboardu...ňami :D

5 ♥Claire♥Lambert♥ ♥Claire♥Lambert♥ | Web | 26. dubna 2011 v 16:00 | Reagovat

A btw k tomu sebepoškozování..Já bych to udělat nemohla, protože bych se šíleně bála..Tohle prostě pro mě není

6 Alex Alex | Web | 26. dubna 2011 v 16:21 | Reagovat

nemusís se přihlašovat když nechceš :)

7 Natsumi Natsumi | E-mail | Web | 26. dubna 2011 v 17:38 | Reagovat

áno :D cesty školským busom sú občas veľmi zaujímavé :-D
och a keď som si tak Adama a Tommyho predstavila ja..musela som zhíknuť :-D *predýchava tú predstavu znova* :D

a poviedka skvelá ;-) Adam nám troška Tommyho potrápil :D ale tak sa mi to páči xDD

a prichádza ďalšie predstava :D ach Tommy na snowboarde :D ty ma chceš zabiť dievča :-D zase nazaspím :D
ale už sa konečne musím normálne vyspať bo teraz mám v hlave ešte jednu takú vec 8-O ale to prejde :-P

8 Dadushka Dadushka | E-mail | Web | 26. dubna 2011 v 17:45 | Reagovat

Odpovedám všeobecne: Díky moc, píšem to ako pre vlastné potešenie, tak aj pre VÁS :-)

to s Tommym na snowboarde... ono, na snowborde vyzerá byť cool úplne KAŽDY, ešte aj ten, komu to nejde. Keď si teda človek predstaví na snowboarde niekoho, kto vyzerá cool aj bez toho... no... :-|

[7]: no ja bežne si takéto veci predstavujem a potom sa všetci naokolo čudujú, že čo sa tak usmievam podivne furt :D  :D  :-D  :-P  8-)

9 Natsumi Natsumi | E-mail | Web | 26. dubna 2011 v 20:03 | Reagovat

[8]:no jo to poznám xDD vždy sa mi na tvári zjaví taký podivný úsmev :-D

10 Zuzu Zuzu | E-mail | Web | 26. dubna 2011 v 21:02 | Reagovat

boží je to =) krásný nápad =)

11 Kvakva Kvakva | Web | 27. dubna 2011 v 11:27 | Reagovat

pekný design a zaujímavý blog :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama