Záver (koniec)

22. dubna 2011 v 19:32 | Dadushka |  Bezmenná
Dobrý večer!
Po týždennom trápení som teda dala tú poslednú Bezmennú dohromady. Stále sa mi tam totižto niečo nezdalo, nespočetne veľa krát som to musela prepisovať a pozmeňovať niektoré veci.
S výsledkom som ale vcelku spokojná.

Nejdem vás teraz zaťažovať dlhými rečami, nechám vás čítať. Doslov ako k celej Bezmennej, tak zopár vysvetlení konkrétne k tejto časti bude až v epilógu ;)



Keď Tommy zaparkoval pred Adamovým domom, jediné, čo bol schopný urobiť, okrem preloženia si slnečných okuliarov, ktoré pri šoférovaní mal na očiach, do vlasov, bolo pomaly položiť ruky na volant a pozerať nemo pred seba.
Mal teda dve možnosti.

Prvá bola ostať tam len tak sedieť a zapustiť korene, splynúť s okolím a stať sa súčasťou slnkom rozpálenej betónovej cesty.
Druhá bola z toho auta vyjsť.
Nakoniec sa rozhodol, že to nejako skombinuje.

Sedel tam neurčitú dobu, bez toho, aby sa mu hlavou premávali akékoľvek myšlienky a toho, aby zmenil polohu. Keď si uvedomil, že je už najväčší čas na zatnutie zubov a opustenie jeho útočiska, tak si len vzdychol a kontrolným pohľadom na seba pozrel do spätného zrkadla, aby mohol slobodne uznať, že vyzerá skutočne vyčerpane. Mal na sebe, po celom dni trochu rozmazanú, ceruzku na oči, dovtedy predsa ešte skúšal v meste s Montem a zvyškom ich improvizovanej kapely, no pod spodnými viečkami sa nejasno vyfarbovali tmavé kruhy, ktoré základ v make-upe určite nemali. Tommy mal pocit, že to celkom príjemné doobedie, ktoré strávil brnkaním si na gitare, sa odohralo v inom živote.

Tommy si vybral z vlasov tie veľké svetlohnedé slnečné okuliare, položil ich na sedadlo spolujazdca a rozhodne vystúpil z auta.
Prechádzal krátkym vlnitým chodníčkom uprostred upravovaného trávnika a snažil sa nerozmýšľať nad tým, že práve robí obrovskú chybu. Možno to mal nechať tak, možno mal počkať, kým nepríde samotný Adam za ním.
Keď nejde Mohamed k hore, ide hora k Mohamedovi, či ako sa to hovorí?

Avšak v tomto prípade sa Mohamed príliš obával toho, že ho hora jednoducho odignoruje, poprípade zahádže fajným množstvom skalnej lavíny.
Možno mal ešte Adama nechať podusiť sa vo vlastnej šťave. Tommyho rozhodný krok sa pomaly spomaľoval, ako keby už nejako zabudol na to, že ešte pred pár hodinami bolo pre neho nemožné nerozmýšľať nad tým, kedy znovu Adama uvidí. Teraz ale naozaj váhal.
Tommy zdvihol oči z chodníka na budovu pred sebou. Vďaka tomu, že veľké okná boli zvnútra zatiahnuté žalúziami sa mohlo zdať, že dom spí.

Tommyho oči znovu klesli dole, prechádzal s rukami zastrčenými hlboko vo vreckách, pozeral dole pod nohy a nie, v tom momente skutočne nad ničím nepremýšľal, v jeho hlave sa ozývalo len dokonalé rozliehanie ticha. Zdalo sa, že zásoby myšlienok, nad ktorými mohol v tej chvíli uvažovať už vyčerpal počas celého týždňa.

Pred dverami zastal omnoho skôr, než očakával. Ostal pred nimi stáť hodnú chvíľu, prezerajúc si tmavé drevo, trochu hryzúc si spodnú peru, až potom natiahol ľavú ruku a stlačil zvonček.
Mohol začuť, ako sa interiérom domu rozoznel charakteristický zvuk. Ten sa ozýval aj vo vnútri jeho tela, ako keby rozochvel všetky jeho vnútornosti. V ústach zacítil kovovú pachuť. Bol šťastný, že Sauli bol bezpečne odprataný, a nebude sa musieť s ním znovu konfrontovať, keď bude s Adamom. Tommy by pohľad, kde by bol Adam so Saulim, pravdepodobne nezvládol.
Následne prežil jednu neuveriteľne mučivú minútu, ktorú strávil pred tými dverami pozeraním sa do zeme a premietaním si v hlave, čo sa za posledných pár týždňov stalo. Stále sa mu tomu tak trochu nechcelo uveriť, stále nedokázal pochopiť, že bolo treba toho hlupáka Sauliho aby si uvedomil, čo k Adamovi vlastne cíti. Na druhej strane to možno bolo celkom pochopiteľné, že ho k niečomu takému dokopala práve tá situácia.
Avšak... ako na tom bol s Adamom v tej chvíli? To ani trochu nevedel.
A hoci to nerád priznával, dokonca ani sám sebe, odpovede sa trochu bál. Bál sa toho, čo mu Adam povie.

Tommy začul, že sa dvere otvorili a zdvihol zrak. Ich pohľady sa stretli.
"Ahoj," pozdravil ho Adam prosto, s celkom neutrálnym výrazom na tvári.
Popravde, Tommyho trochu znepokojilo, ak bolo vôbec možné, že by bol ešte viac nepokojný ako v tej chvíli, že na Adamovej tvári nebolo ani mráčika a zdal sa byť úplne vyrovnaný. Tommy nevedel čo čakal, avšak hlas z telefónu sa zdal byť aspoň trochu v neporiadku. Na druhej strane, aj Adam ktorý mu práve otvoril dvere bol tak trochu v neporiadku, keďže mu v očiach chýbali jeho charakteristické iskričky.
"Ahoj," odzdravil Tommy kvapku váhavo. Na tieto začiatočné formality nebol vôbec pripravený.
"Poď dnu," vyzval ho Adam a stratil sa vo vnútri domu.

Tommy ho pomaly nasledoval, zatvárajúc za sebou dvere. Adam vlastne nikam neodišiel, stál len pár krokov pred Tommym, ľahko opretý o stenu, ktorá vstup oddeľovala od zvyšku obytného priestoru. "Ako sa máš?" opýtal sa Adam konverzačným tónom, na pohľad bol skutočne pokojný.
Adamova pokojnosť ešte zvyšovala Tommyho nervozitu. Zaskočil ho ten otrasný pocit, že práve úplne prestrelil. Adam ho predsa volal preto, aby to konečne vyriešili, však? Aby si vyjasnili, ako to medzi nimi bude, nie? Neprepočítal sa práve Tommy tak strašne, ako sa obával, však nie?

"Uhm, ujde to," prehodil Tommy, čudujúc sa, že vôbec dokáže rozprávať. "Kde si bol?" opýtal sa s úprimným záujmom, keďže nad tým počas minulého týždňa dosť uvažoval.
"Tak rôzne..." mykol Adam ramenom, dávajúc jasne najavo, že to ďalej rozvíjať nebude, avšak nie nejakým nepriateľským spôsobom. Čisto neutrálne. Chvíľu na to si vzdychol a spustil ruky, ktoré mal dovtedy prekrížené na prsiach, pozdĺž tela, otočil sa a vybral sa krátkou chodbou okolo krbu, ktorý mal v L.A. skôr dekoračné, než praktické účely. "Urobil som niečo ako cestoviny, takže ak si hladný-"
"Adam," prehovoril Tommy trochu zúfalo, načiahol sa za ním a chytil ho za ruku, čím ho zastavil, "preto som neprišiel."

Nemienil hrať Adamove divadlo a síce vedel, že tak by to bolo pre Adama jednoduchšie, ale on sám niečoho takého nebol schopný. Odmietal tváriť sa, že sa nič nestalo, rozprávať sa o počasí a obedovať tu s ním cestoviny. Taktiež pochyboval o tom, že by Adamov spôsob riešenia problémov, dostať sa k veci postupne, v tej chvíli pomohol. Nechcel síce Adama nútiť rozprávať, zrejme ani nebolo správne, že ho takto vytrhoval z pohody, ale Tommy bol vytrhnutý z pohody už veľmi dlho a už to chcel mať za sebou, nech mu to pokojne Adam všetko naraz vyhodí na oči.
Adam zastal a pomaly sa otočil späť na Tommyho. Prekvapený výraz na jeho tvári sa postupne zmenil na niečo, vďaka čomu Tommymu na jednej strane spadol obrovský kameň, že naozaj prišiel riešiť čo sem prišiel riešiť, na druhej ho trhalo zaživa. Adamova tvár bola totiž plná nevysloveného zármutku.

"Tommy... neviem ako mám začať," prehovoril Aadm zroneným hlasom, pričom mu oči s neprečítateľným pohľadom v nich padli na jeho ruku, ktorú držala tá Tommyho.
Tommy si najskôr trochu zamračene pomyslel, že sa najskôr mal rozmyslieť, až potom ho volať, no nakoniec také myšlienky odohnal. Taká logika bola v tej chvíli maximálne nepodstatná. Miesto toho sa rozhodol, že keďže on už mal tak trochu predstavu, ako by to začať mohlo, tak začne on.
Urobil váhavý polkrok, ktorý však, ako sa zdalo, Adam vôbec nepostrehol, keďže stále s rovnako zamysleným pohľadom sledoval, ako ho Tommy ešte stále drží za predlaktie.
Pravdaže ho ešte držal, neurobil by takú hlúposť, ako pustiť ho. Tommy mal pocit, že ak by Adama pustil, tak by mu niekam utiekol, najskôr do Fínska, a už ho nikdy neuvidí.
Tommymu by však nejaká Adamova reakcia padla celkom vhod, aspoň by vedel, či sa má o niečo pokúšať alebo nie, aj keď, pravda, pokúšal by sa o to tak či tak. Adam ale nedokázal čítať myšlienky a teda si aj nejako odvodiť, čo má Tommy v pláne. To vlastne na sto percent nevedel ani Tommy.
Potom si Tommy pomyslel, hrom do toho celého, a Adama pevne objal.

Necítil, že by to Adama nejako zaskočilo alebo tak podobne, na objatie hneď odpovedal, až na to, že bolo cítiť, že Adam v skutočnosti nie je vo svojej koži.
Spôsob, akým ho Tommy objímal sa však nedal opísať inak, ako priateľský. Tommy dúfal, že Adam cíti, že tu dnes Tommy je aj ako jeho podpora, aj keď v takých veciach Tommy skutočne nebol dobrý. Keď totiž takto držal mierne rozochveného Adama uvedomil si, že ho vôbec nepotrebuje vlastniť a akokoľvek gýčovito to znelo, vlastne len chce, aby bol šťastný.
Dostanie Sauliho preč z Adamovho života bola skôr otázka Tommyho duševného zdravia.
Tommy zacítil že Adamovo stuhnuté telo sa trochu uvoľňuje a zovretie ešte trochu zintenzívnel.

Tommy začul Adamov ťažký vzdych, aj to, že objatie zosilnelo a Adam si položil hlavu na jeho rameno. Tommy chcel, aby Adam pochopil, že nech to dopadne akokoľvek, vždy tu pre neho bude ako aká- taká podpora. Ničoho na svete sa nebál tak, ako, že sa zopakuje obdobie, kedy sa spolu tak dlho nerozprávali. A už nikdy v živote nechcel vidieť, aby sa Adam pozeral na Sauliho pohľadom, ktorý bol jednoducho Tommyho.
"Rozmýšľal som..." prehovoril Adam trochu chrapľavo, perami sa obtierajúc o tenkú kožu Tommyho krku a Tommy sa mohol vo vnútri zblázniť ako z toho dotyku, tak aj z očakávania, čo povie "...a rozídem sa so Saulim."

Možno bolo dobre, že Adam vtedy už Tommyho celkom pevne držal, pretože Tommy mal pocit, že sa mu v tom momente každú chvíľu podlomia nohy. Všetko to bola však len teoretická rovina, v skutočnosti sa totiž Tommy sa na nič iné ako prikývnutie nezmohol. Mal pocit, že sa každá bunka jeho tela chveje a ak by sa nejako viac pohol, tak by sa rozpadol na milión malých kúskov.
"Chcem ale aby si vedel, že je to pre mňa..." vzdych, "ťažké," pokračoval Adam ďalej. "Možno ho nemilujem ale určite mi nie je ľahostajný." Tommy krátko prikývol, napriek tomu, že sa mu to vôbec nepáčilo. Odtiahli sa od seba, no stále ostávali stáť relatívne blízko. Adamov pohľad padal niekam k zemi.
A čo teraz Adam?

Tommy mohol vidieť, ako Adamove nepokojné, strápené oči rozmýšľajú a bál sa toho, nad čím.
Neodmietni ma, prosím, neurob to, Adam, neodmietni ma, neopováž sa-
"Uvedomuješ si, čo robím však?" ozval sa Adam po chvíli, keď na Tommyho zdvihol zrak.
Tommyho srdce vynechalo zopár úderov a mladý muž zabudol vydýchnuť vzduch. Prikývol.
"Uvedomuješ si, že to robím pre teba, však?" pokračoval Adam a Tommy znovu prikývol.
Robíš to hlavne pre seba, hlupák, pomyslel si Tommy ale prehltol tie slová. Nič takého by v tej chvíli nebol schopný povedať nahlas. Mal hlavu plnú dôležitejších myšlienok.
Neodmietaj ma, prosím ťa, neodmietaj ma, nie po tom všetkom...

"Tommy-" vzdychol si Adam a pozrel na neho ubolene. V tej chvíli sa Tommy rozhodol, že Adamovi nedá šancu odmietnuť. Bol pripravený zvádzať ho v tom momente všetkými možnými spôsobmi, bol ochotný urobiť čokoľvek. "Uvedomuješ si aj, že som to neurobil preto, lebo by ten vzťah nemal budúcnosť, však?
Adamove slová prerušila všetky Tommyho plánované útoky na jeho pery, poprípade telo.

"Áno...?" zaváhal Tommy nechápajúc, kam tým Adam mieri. Isteže dúfal, že vie, kam tým Adam miery ale neopovažoval sa robiť také závery. Ostal stáť neschopný pohybu a slova.
"Teraz už len dúfam, že to naozaj myslíš vážne," ozval sa nakoniec Adam vážne.
"Adam, nikdy som nič nemyslel vážnejšie," zdvihol na neho Tommy oči a odvetil mu pohotovo a úplne úprimne a Adam síce prikývol, avšak nezdalo sa, že by sa tváril nejako presvedčene.
V Tommym sa v ten moment odohral veľký vnútorný boj, pretože na jednej strane sa mohol zblázniť, že sa niečo medzi nimi naozaj ide diať, na druhej strane ho značne rozhorčilo, že on sa tu ide práve rozsypať od nervozity z odmietnutia a Adam stále nie je presvedčený. Tak sa to teda Tommy rozhodol zobrať energicky do vlastných rúk. Nemusel ani prejsť k Adamovi bližšie, stáli už dosť blízko, jednoducho ho chytil za golier košele, ktorá v tom bola úplne nevinne, a donútil ho, aby sa na neho pozrel "Adam," prehovoril a jasne vyslovoval každú hlásku, "som si istý a čakám len na teba."
"Ale Tommy-"
"Otestuj si ma, dočerta, ako len chceš," vypľul zo seba Tommy, ignorujúc jeho skrúcajúce sa vnútornosti. Teraz potreboval byť silný. "Rob si so mnou čo chceš. Vždy ti z toho vyjde to isté. Adam potrebujem ťa."

Adam Tommyho prepaľoval pohľadom, ktorý sa postupne z pohľadu neveriaceho menil na pohľad plný nehy, ktorý Tommyho úplne odzbrojil. Tommyho hnev odchádzal, ako keby tam ani vôbec nebol, jeho ruky, stále pevne držiace golier Adamovej košele zoslabli klesli nižšie, niekam na Adamov pás. Všetko čo na svete ostalo bola tá modrá v Adamových očiach a zopár sĺz okolo, keď Adam zdvihol ruku a zobral do rúk Tommyho tvár.
"Ako je možné, že som ťa po všetkých mojich snahách neprestal milovať?" zašepkal Adam, keď prechádzal palcom po Tommyho líci.
"Ako je možné, že bolo treba toho šaša na to, aby som si to uvedomil?" oponoval Tommy, hoci trochu iným tónom.
"Nehovor takto o ňom," zamračil sa Adam slabo v jeho hlase však nebola ani stopa po hnevu.
"Neboj sa, nebudem ho už vôbec spomínať," ozval sa Tommy a presne to mal aj v pláne. Toho chlapa úplne vymazať zo svojho života.
Vytiahol sa na špičky a pobozkal Adama na pery.

Cítiac teplo Adamovho tela, ktorý si ho práve k sebe privinul bližšie, ho obklopil pocit neuveriteľného šťastia, aj keď sa ešte stále celý chvel, srdce mu bilo niekde v krku a bol si celou tou chvíľou príliš neistý.
"Nechceš ale chvíľu počkať?" opýtal sa po chvíli Adam, keď sa od seba odtiahli.
"Na čo chceš čakať?" opýtal sa Tommy, skutočne nechápajúc, čo teraz Adam myslí. Má ho zase presviedčať o tom, že si je istý aj tým, že ho naozaj potrebuje aj po fyzickej stránke? Tommymu to bolo naozaj jedno, nemal problém teraz Adama povaliť na gauč a pokračovať, v čom vtedy v jeho byte začali.

"Nechcem aby si mal pocit, že si len náhradou za Sauliho," prehovoril Adam dosť opatrne. "Že som s tebou len preto, lebo potrebujem s niekým byť. Lebo tak to nie je." Adamove nehou naplnené oči vtedy Tommyho nedostali.
Tommy zažmurkal. Potom sa mu zrenice rozšírili hnevom.
"Adam," prehovoril Tommy jasným hlasom, "čo prosím ťa zase kombinuješ? Taký pocit nebudem mať nikdy v živote, pretože Sauliho náhrada nebudem v ktorejkoľvek oblasti, ktorá ťa napadne. Čokoľvek Sauli kedy spravím zvládnem desaťkrát lepšie, jasné?" nechápal, ako ho vôbec mohol s niekým... takým, ako je Sauli porovnávať.

Adam na Tommyho chvíľu nemo, a dosť šokovane hľadel, zrejme nečakal, že Tommyho takto nahnevá. Potom sa slabo usmial úsmevom, ktorý ako keby hovoril, že vie viac, ako Tommy.
"Ty jeden žiarlivec," zasmial sa potichu, keď Tommyho pobozkal na čelo a pevne objal. "Vôbec nevieš, o čom hovoríš."
"Pravdaže viem, o čom hovorím," namietol Tommy a plánoval aj znieť podráždene, ale v Adamových rukách sa to jednoducho nedalo.
"Dobre teda," ozval sa Adam nakoniec.
"Dobre?" odtiahol sa Tommy, pozrel spýtavo na Adama a vytiahol obočie.
"Dobre," potvrdil Adam a po úsmeve, ktorý sa mu objavil na perách sa zdalo, že sa miestnosť o niekoľko stupňov rozžiarila.
"Tak teda dobre," potvrdil Tommy a so spokojným úsmevom na tvári a zavretými očami sa oprel o Adamove plece, zaboriac tvár do jeho krku.

Tommymu bolo mu ukradnuté všetko, čo sa stalo, rovnako ako všetko, čo ich ešte čaká a keď zacítil, ako ho Adam objal okolo pásu a pobozkal do vlasov... v tej chvíli, bolo v Tommyho svete všetko dokonalé.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 eSmy eSmy | Web | 22. dubna 2011 v 20:22 | Reagovat

e-mail: Sm4jlic3k_rk@azet.sk .....dakujem velmi:)

2 eSmy eSmy | Web | 22. dubna 2011 v 20:30 | Reagovat

dakujem, tak zda sa, ze tebe to zobrazuje, tak ako mne, dakujem este raz:)

3 eSmy eSmy | Web | 22. dubna 2011 v 20:41 | Reagovat

no ved Roy musi mat aj nejake tie chyby, lebo potom by v buducnosti nemohlo dojst ku konfliktom, ak by bol bez chyby:D:D...aj vies co, ani sama neviem, ae dalsie 2 kapitoly su asik cele z knihy, ak si dobre pamätam:D

4 Natsumi Natsumi | E-mail | Web | 23. dubna 2011 v 1:17 | Reagovat

och tak som sa konečne k tomu dostala :D áno až teraz xDD ale som rada, že som nezaľahla do postele a prečítala som si to xDD

je to úplne skvelé ;-) ty píšeš proste super :) páčilo sa mi ako sa Adam s Tommym zo začiatku "hral" Tommy to musel zobrať do vlastných rúk :D a Tommy je teda rýchlik, ide rád na vec xDD

a yees :-D Sauli šiel mimo hru :P tak treba xDD toto sa mi páči :D

ale dúfam, že bude ešte ten epilóg ;-)

5 Zuzu Zuzu | Web | 23. dubna 2011 v 19:49 | Reagovat

chcela bysom být na Tommyho místě =) krásný tento příběh =)

6 Dadushka Dadushka | E-mail | Web | 24. dubna 2011 v 14:52 | Reagovat

[4]: o štvrť na dve? :D tak  to som sa už prevaľovala na druhý bok :D
ďakujem a áno, v tejto poviedke taký je, dobrý postreh :-)je to skôr ale o tom, že už to naozaj chcel mať všetko za sebou a Adam ho znervózňoval.
Veru no, trebalo ho konečne niekam odpratať :-D
A na epilógu sa usilovne pracuje :-)

[5]: vôbec sa ti nedivím 8-) ale nezabúdaj, čím všetkým si Tommy musel prejsť.
Som rada, že sa ti páči :-)

7 Natsumi Natsumi | E-mail | Web | 24. dubna 2011 v 16:53 | Reagovat

[6]:áno :D proste som to veľmi chcela prečítať xD
tak teším sa na epilóg ;-)

8 Extasy Extasy | Web | 11. května 2011 v 11:17 | Reagovat

Tak já už nevím, co bych na tuhle dokonalost napsala...chtěla bych podle toho natočit film, chtěla bych, aby si to ti dva přečetli, já fakt nevím...jsem v takovém přijemném rozpoložení teď:-) no nic jdu na Epilog:-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama