Záver

16. března 2011 v 21:30 | Dadushka |  Bezmenná
K tejto kapitole:
Bezmennú som sa rozhodla napísať, pretože sa mi scéna podobnú tejto ocitla v hlave a potrebovala som ju zo seba dostať. Aj samotná Bezmenná mala byť omnoho kratšia a mala byť len o tomto rozhovore, no akosi som zistila, že kým k nemu dojde, musí sa ešte zopár vecí udiať...
Ale nakoniec to tu je vážení priateľia, aj keď v trochu inej forme, než som to mala v hlave pred pár mesiacmi.
Písalo sa to jedna radosť, ale keď som to po sebe prečítala tak... akosi neviem, padol by mi na to nejaký koment drahý čitateľ!

Och a ešte jedna vec, nedajte sa zmiasť, pravdaže ešte bude pokračovanie Záveru a možno ešte aj Epilóg ;)





Bola to ešte stále tá istá Sobota, až na to, že vonku už zapadlo slnko. Čiže jediné, čo cez okno bola vidno iba tmu a žiaru z pouličného osvetlenia.
Tommy tentoraz neležal zatvorený v izbe. Nie, to štádium už prekonal.
Tento raz ležal na gauči a neprítomne prepínal televízne kanály s hlavou plnou takých myšlienok, že aj keby chcel tej obrazovke venovať akú- takú pozornosť, nebol by toho schopný.
Zažíval vskutku podivné výčitky svedomia.
Na jednu stranu skutočne ľutoval, že Sauliho udrel.
Na tej druhej ľutoval, že keď už mal tú príležitosť, tak ho neudrel ešte pár krát.
Bol si preto na dvesto percent istý, že to je iba otázka času, kým sa k nemu do bytu neprirúti Adam.
Tommy už ale bol pripravený.
Totiž...

Sauliho slová, nakoľko silno ho pohoršili, vyviedli z miery a, už len za Adama, boleli... Donútili ho... sa na chvíľu zastaviť a skutočne porozmýšľať.
Tommy hodil ovládač od televízoru niekam pod seba na zem a otočil sa tak, že ležal na chrbte. Chrbát ruky si pritlačil na nejako podozrivo vlhké oči.
Milujem Adama.
Bol to jeden z výsledkov, ku ktorým za viac než štyri hodiny, ktoré tu preležal, dospel.
Ostatné boli prevažne...
No, povedzme, že očakával, že ešte nejaká konfrontácia s Adamom nastane. A povedzme, že chcel byť aspoň trochu pripravený na to, čo mu povie. Trošičku.

A ako sa dalo očakávať, Tommy začul búchanie na dvere. Veľmi silné, energické búchanie na dvere.

Pravdaže si myslel, že to je Adam, vedel to omnoho skôr než to búchanie vôbec začul. Dave s Mikeom sa šli niekam von ožierať a kto iný, ako kompletne nasraný Adam, by o tej hodine mohol prísť na návštevu?
Tommy sa vyštveral z gauča, trochu sa ponaťahoval, a prehĺtajúc poznámku o tom, aby sa Adam dočerta ovládal, veď im každú chvíľu vyrazí dvere, podišiel k tomu niečomu, čo slúžilo ako vstupná hala.
Hlboko sa nadýchol, stále dráždený hlasným búchaním, ktoré neprestávalo, dvere najskôr odomkol a následne otvoril.

To čo bolo potom, sa odohralo príliš rýchlo na to, aby vôbec stihol spracovať čo sa deje, nieto ešte nejako reagovať či sa dokonca brániť.
Útočníkove pohyby boli príliš rýchle a Tommy, ktorý bol celý stuhnutý z asi troch polôh na tom gauči, ktoré strategicky menil, nemal ani najmenšiu šancu.
Kým sa stihol poriadne spamätať, tak bol drsne vrazený do steny silou, ktorá mu vyrazila dych, a pod krkom cítil pevnú ruku.
Uvedomil si, že žmurká do Adamových modrých očí.

"Čo dočerta...!?" plánoval na neho nahučať, aké stresy mu to sakra robí, ale zovretie okolo krku sa zvýšilo a Tommymu zlyhali hlasivky.
Srdce sa mu divoko rozbúchalo, jeho tlkot cítil až v hlave a jediné čo videl, bol ten temný záblesk, ktorý cez Adamove oči preletel.
Vďaka bohu, Adamove zovretie za chvíľu povolilo, zrejme tým len chcel Tommyho umlčať.

"Tak mi povedz, čo mám teraz robiť," prehovoril Adam tichým, zato dokonale hrozivým hlasom, jeho tvár len pár centimetrov od tej Tommyho, a o mnoho ďalších vyššie. Tommy sa vyslovene, a proti svojej vôli, roztriasol. "Povedz mi, či mám udrieť chlapa, ktorý sa vôbec opovážil zdvihnúť ruku na môjho frajera. Povedz mi to."
"Adam..." zalapal Tommy po dychu.

Pre Adamovu, prevažne miernu povahu, sa dalo veľmi ľahko zabudnúť na to, aký je vlastne fyzicky silný. Tommy sa síce nebránil, bol v totálnom šoku, ale aj keď by sa na niečo také odhodlal, tak by mu to veľmi nepomohlo.
"Dočerta, pusti ma," vydýchol Tommy bezradne a aj keď ho Adam už vôbec neškrtil, jeho ruka ešte stále spočívala na Tommyho krku.
Tommy už takmer nevidel, do mozgu sa mu nahrnula krv. Viac pokojný by v takej situácii bol asi aj vtedy, ak by ho takto držal hocaký zlodej na ulici, len nie Adam.
To, že Adam takto konal bolo zlé. Veľmi zlé.

"A hoci by si si to zaslúžil," prehovoril Adam znova a prepaľoval Tommyho pohľadom, "znamenalo by to, že by som udrel svojho dobrého priateľa," na chvíľu sa odmlčal, tvár sa mu slabo vyrovnala a on uhol pohľadom "Čo by som nikdy neurobil."
Adamova ruka klesla z Tommyho krku a odrazu bol preč celý Adam. Tommy vôbec nevedel, kam odišiel, zošuchol sa na dlážku a so slabým kašľom si začal masírovať krk.

"Povedz mi jeden dôvod-," začul niekde Adamovo vybuchnutie a zdvihol hlavu. Zbadal ho niekoľko krokov pred ním, pri gauči, "povedz mi jeden dôvod, prečo si ho udrel."
Tommy zachrapčal, prehltol a pevne veril, že mu Adam nerozmačkal hlasivky.
"Zaslúžil si to," dostal zo seba slabo a vytiahol sa na nohy.
"Kto si dočerta myslíš, že si?" vypľul zo seba Adam tie slová s krikom. "Teraz okamžite mi povieš, čo sa deje. Povieš mi to hneď a zaraz a už ma dočerta neštvi!"

Tommyho dlhoplánovaná reč bola v okamihu zabudnutá. Čakal, že bude Adam zúriť ale... Dobre, vlastne nikdy nezažil zúrivého Adama, ktorému pravé niekto zbil frajera.
Toto bolo neočakávané.
"Čo si myslíš? Čo si myslíš, že robíš? Nemáš žiadne právo, nemáš ani-" Adam zrejme nebol schopný vytvoriť ďalšiu, nejakým spôsobom zrozumiteľnú, súvislú vetu, preto sa stiahol, oprel sa jednou rukou o bok, druhou si začal mnúť obočie a zhlboka dýchať.

Tommy rýchlo zbieral slová, využívajúc Adamovu prestávku.
"Dobre, poviem ti, čo sa deje!" odvrkol mu Tommy odhodlane. "Najskôr ale-"
"Neopováž sa mi povedať, že sa mám upokojiť," zareagoval Adam ihneď prudko.
Tommy vôbec nemal v úmysle, mu niečo také povedať. Bolo mu jedno, či bol Adam pokojný alebo nie. Mal skôr v pláne mu povedať niečo také, ako že ho miluje alebo tak, ale to zrejme Adam neočakával.

"Dočerta, Tommy, mám plné právo byť nahnevaný! Ja sa, dočerta, nemám čo upokojovať," pokračoval Adam rozhorčene. "Tak ty ho udrieš a ja sa mám upokojiť? Už som ti povedal, že nedovolím nikomu aby mu ubližoval. Mám sto chutí-"
"Hovorím, sakra, že si to zaslúžil!" podarilo sa Tommymu prekričať ho.
Adam zmĺkol, položil si ruky v bok a pevne stisol pery.
"Do toho," vyzval ho do vysvetľovania prsknutím.

"Adam on ťa len využíva," chopil sa Tommy ďalšej príležitosti, kedy Adam znovu mlčal, no v tom si Adam nahlas odfrkol.
"A ako si, prosím ťa, došiel na to?" opýtal sa ho Adam s dosť rezignovaným hlasom, ktorý ale znovu bol na vysokej úrovni hlasitosti.
"Ja..." Tommy na chvíľu zaváhal. "Všimol som si to."
"Aha," pozrel sa na neho Adam chladne. "Zabudol som, ty si bol vždy taký skvelý pozorovateľ."
Tommy sa nad touto podpásovkou zamračil.
"Vieš čo som ale napríklad spozoroval?" ozval sa po krátkom uvažovaní s novým útokom.
Adam povytiahol obočie a slabo pokrútil hlavou, v tvári výraz, ktorý jasne hlásal o tom, že pochybuje, že niečo také vôbec existuje.

Tommy sa osmelil a podišiel niekoľko krokov dopredu.
"Pozri sa mi do očí a povedz mi, že ho miluješ."
Adam na okamih zamrzol a na tvári sa mu rozhostil trochu nechápavý výraz.
"Čo?" zamračil sa na Tommyho.
"Jednoducho to povedz," vyzval ho Tommy znovu a pokročil ďalších zopár krokov bližšie.
"Tommy," Adam ho prepaľoval pohľadom. Potom sa neveriacky zasmial, ako keby zistil, kam tým Tommy mieri. "Prestaň s týmto prosím ťa."
"Tak to povedz," naliehal Tommy ďalej a teraz už stál úplne pri Adamovi. Ten cúvol.
"Prestaň s tým," zrušil ho Adam a odvrátil sa.
Tommyho zaplavil pocit čírej satisfakcie a triumfu.

"Tak mi aspoň povedz, čo za vzťah to medzi vami je?" Tommy sa oprel bokom o stenu a prekrížil si ruky na prsiach, zatiaľ čo na Adama hodil spýtavý pohľad. "Ty nemiluješ jeho, on nemiluje teba..."
Adam na Tommyho dlho a úplne mlčky hľadel. Tommy sa ale rozhodol, že odpoveď z Adama dostane, aj keby sa pokúšal zmeniť tému.
"Nepochopil by si to," prehovoril Adam nakoniec.
"To najlepšie posúdim sám," opáčil mu Tommy chladne. Chcel to z Adama dostať stoj čo stoj.
"Ja..." Adam sa oprel o rám gauča a podobne ako Tommy, aj on si prekrížil ruky na prsiach.
Tommy si spomenul, že tá scéna je vlastne dosť podobná tej so Saulim v Monteho kuchyni. Či dopadne rovnako bolo otázne.
Adam stisol pery a pozrel sa na Tommyho pohľadom, ktorý by sa možno aj dal označiť za ospravedlňujúci: "Cítil som sa osamelo."
"Osamelo," zopakoval Tommy ako ovalený po hlave.
"Ja som sem ale neprišiel riešiť s tebou vzťah, ktorý mám so Saulim. Prišiel som-" začal Adam zvyšovať hlas.
"Ako si sa, dočerta, mohol cítiť osamelo?" skočil mu stále dosť zmätený Tommy do reči.

Adam sa na Tommyho pozrel celkom rozhnevane. Tommy ako keby už v duchu počul: "Hovoril som ti, že tomu nebudeš rozumieť." ale nestalo sa tak. Miesto toho Adam uhoľ pohľadom.
"Pravdaže som mal okolo seba veľa ľudí," povedal Adam a každou hláskou sa decibely jeho hlasu znižovali. "Ja som ale potreboval... niekoho... blízkeho."
Znovu bolo dlhé ticho.

Adam už asi ani od Tommyho nečakal, že prehovorí. Ťažko si vzdychol, hlava mu trochu klesla a pošúchal si oči.
"Tommy vôbec sa mi nepáči, čo sa tu deje," prehovoril nakoniec Adam zlomeným hlasom. Tommy nečakal, ako sa ten hlas do neho zasekol. "A chcel by som... tak by som chcel, aby ste spolu vychádzali. Ale ja..." Adam zdvihol hlavu, oprel si o ústa dlaň a znovu sa pozrel na Tommyho. Ten v jeho očiach zbadal slzy, " vôbec neviem čo mám robiť... Snažím sa to nejako vyriešiť ale... Obaja ste tvrdohlavý ako býci, obaja toho pre mňa veľa znamenáte, ale to, že ma nútiš vyberať si medzi vami-" Tommy ako skamenený sledoval, ako Adam prešiel k dverám, "-to si ma celkom dosť sklamal."
Tommymu v tej chvíli dokonale vyschlo v ústach a aj keby chcel niečo povedať, tak mu to ústa nedovolili. Celé jeho telo zamrzlo, neschopné pohybu, neschopné slova.
Panebože, ono sa to naozaj deje.

"Ber to tak, že dokým sa mu neospravedlníš, tak si sme cudzí ľudia."
Tommy si v tej chvíli úplne zdesene uvedomil, že sa práve niečo strašne dokašlalo a že Adam sa skutočne chystá odísť. Niečo také Tommy však nemohol dopustiť a musel konať rýchlo.
"A čo ja?" zastavil ho Tommy slabo a už mu bolo aj jedno, že nedokáže maskovať rany vo svojom hlase, ktoré mu Adamove skutky a slová urobili. "Myslel som, že si sme dosť blízki."
Adam sa obzrel.

"V tejto chvíli si tým nie som veľmi istý," prehovoril nakoniec. "Ale..." Adam na chvíľu uhol pohľadom, ako keby rozmýšľal "Nie sme si tak blízky, ako by som to potreboval," vzdychol si Adam. "Takú blízkosť, ktorú mi dáva Sauli... také niečo by si mi nemohol dať."
"Bol by som ti to bol schopný dať," Tommy sa v duchu trochu zamračil nad myšlienkou, že by nezvládol niečo, čo Sauli áno, ale bola to len okrajová, nepodstatná myšlienka.
Adam prekvapene vytiahol obočie.
"Tommy, ja hovorím o partnerskom vzťahu," povedal mu hlasom, uisťujúcim sa, že tomu už Tommy rozumie.
"Som si toho plne vedomý."
Tommy si zvnútra úst zahryzol do vnútrajška spodnej pery. S očakávaním sa pozrel na Adama, snažiac sa v jeho pohľade nájsť nejakú reakciu.

Adam ale dosť dlho nereagoval, stále rovnako na Tommyho zízal. Potom sa zdalo, že trochu stráca rovnováhu, keďže sa musel oprieť o neďalekú stenu. V tvári zbledol.
Tommy to pochopil ako signál, že to pochopil a tiež ako povel vpred.
"Adam," podišiel k nemu trochu váhavo,, "neviem ti vysvetliť, čo zažívam keď vás spolu vidím. Tak to predsa... tak to predsa nemôže byť. Potom všetkom, čo sme spolu zažili... Ja...ja len chcem..." Tommy bol proti svojej vôli nútený odmlčať sa. Nebol schopný pokračovať, nie kým nezbadal nejakú reakciu. V tej chvíli by dal Tommy čokoľvek za to, aby len mohčuť Adamove myšlienky.
Adam na neho zdvihol zrak a Tommy si na moment aj pomyslel, že to všetko dopadne dobre, naozaj dúfal, že...
Potom zbadal, ako sa Adam tvári, znovu ten temný záblesk v očiach, a ani sa nestihol poriadne zaraziť.

Znovu bol prirazený k stene, tentoraz ho ale Adam obklopil zo všetkých strán, jeho dych cítil niekde pri svojom krku a Tommy vôbec, ale vôbec nebol pripravený na ich obrovský fyzický kontakt ktorý medzi nimi nastal.
Ďalšia vec, na ktorú ani trochu nebol pripravený, bola Adamova ruka, ktorá mu bez váhania zamierila do rozkroku a pevne ho stisla.

Tommyho telo zareagovalo omnoho rýchlejšie ako samotný Tommy a z jeho hrdla sa vyrútil hlasný ston. Tommy šokom zalapal po dychu, podlomili sa mu nohy a úplne padol do Adamových rúk.
"Chceš ma? A vieš vôbec, čo znamená mať ma Tommy? Vieš si to vôbec prestaviť?" ruka v Tommyho rozkroku zosilnela a Tommy sa zmohol len na ďalšie zalapanie po vzduchu. Ústa aj oči mal doširoka otvorené, a až vtedy, keď sa stretol s Adamovým veľmi rozhnevaným pohľadom si spomenul, aký je Adam vlastne vysoký.

"Vieš vôbec, čo je to mať vzťah s mužom Tommy? Premýšľal si vôbec nad tým, že to nebude len bozkávanie sa a podobné kraviny, čo robíme na stegi? Lebo hrať sa na to a myslieť to vážne je rozdiel."
Vtedy si Tommy zase raz spomenul aj na Adamovu silu, keďže kým si jeho slová stihol uložiť v hlave, letel na gauč. A ledva spracoval to pristanie, nestihol sa ani poriadne nadýchnuť, už na ňom bol Adam a dočerta bol všade.
Na krku cítil Adamove dravé pery, cítil, ako sa jeho ruka presunula z jeho rozkroku pod jeho tričko, ako mu tou druhou pridržiava boky. A ak sa ho ale Adam snažil presvedčiť, že toto Tommy v skutočnosti určite nechce, tak sa poriadne prepočítal, pretože práve v tej chvíli, presne vtedy, keď mu Adam zasypával sánku dravými bozkami, Tommy celkom dosť zaskočený zistil, že pokiaľ doteraz váhal tak teraz mu bolo všetko jasné. Práve v tej chvíli totiž Tommy zistil, že Adama skutočne potrebuje. A ako si následne uvedomil, veľmi.

Tommy mal v ten okamih pocit, že na celom svete ostali len oni dvaja a možno ešte ten gauč. Žiadny Sauli vtedy na Tommyho Zemeguli neexistoval.
Myšlienka, čo by si človek, ktorý by vtedy vošiel do bytu a uvidel ich tam letela niekam preč, podobne ako Adamova bunda.
Možno sa Tommy nemal nechať uniesť ohňom, ktorý ho obklopil. Možno sa mal uspokojiť len s chuťou Adamových úst a cítením jeho rúk na svojom tele.

V tej chvíli bolo však nemožné rozmýšľať nad dôsledkami, Tommy jednoducho chcel viac. Lenže hneď na to, ako zablúdil rukami na Adamove nohavice, kde nestihol ani len otvoriť ten jeden gombík, bol Adam jednoducho znovu preč.
Omámený, zadýchaný Tommy, ktorému sa už pomaly prelievala krv z mozgu na trochu nižšie miesta, otvoril oči a zbadal, že sa Adam musel pravdepodobne celou vôľou od Tommyho vyslovene odtrhnúť. Teraz polo ležal- polo sedel na zemi, ústa mal prekryté rukou a v tvári ten snáď najvydesenejší výraz, ktorý na ňom Tommy kedy videl.
"Tak čo?" štekol na neho Tommy bezmyšlienkovite, dokonale vytočený z toho, že Adama vôbec napadlo prestať. "Si si istý, že ja neviem čo chcem?"

S Adamom to ani nepohlo. Rovnako ako Tommy, aj on bol značne zadýchaný, hrudník sa mu rýchlo dvíhal a zase klesal.
"Ty by si to naozaj urobil?!" zalapal Adam po dychu, keď si na okamih ruku z úst stiahol.
Oheň, ktorý Tommy dovtedy cítil bol odrazu ako keby zahasený ľadovou vodou. Zase raz ho len Adam skúšal?
"Ako vidíš, tak áno," zabručal Tommy.
"Celú tu dobu?" zašepkal Adam a stále s rovnako neveriacim pohľadom na Tommyho zízal.
Ten sa na chvíľu okrajovo zamyslel.

"Neviem ako dlho. Nevedel som o tom," pokrčil nakoniec Tommy ramenami.
Adam na Tommyho ešte chvíľu vyjavene pozeral, potom mu ako keby telo ochablo.
"Och bože," zložil si tvár do dlaní. "A to čo sa teraz deje, je teda naozaj to, že na Sauliho žiarliš?"
Tým bola Sauliho existencia na tejto planéte obnovená.
"Samozrejme, že nie, veď je to jeden úplný-" Tommy sa ocitol pod mimoriadne mocnou paľbou Adamovho pohľadu. "Hej. Asi hej."
"Bože..." odvrátil sa znovu Adam a pozrel do zeme.

Potom sa ozvali slová, ktoré Tommy istým spôsobom túžil počuť celú tu dobu, aj vtedy keď mal Adamovi sto chutí odtrhnúť hlavu: "Poď sem."
Znovu raz sa stalo, že miesto toho, aby reagoval Tommy, tak Adamovmu volaniu odpovedalo Tommyho telo. Tommymu sa zdalo, že aj keby Tommy nechcel, tak by na tej zemi vedľa Adama skončil. Adam urobil rukou neurčité gesto, aby podišiel bližšie. A Tommy tak urobil.
Potom, skôr než stihol Tommy zalapať po dychu, Adam uchopil jeho tvár do rúk a zdvihol ju na seba. Celú tú dobu, kedy Adam študoval jeho tvár a za tými modrými očami sa premávali miliardy myšlienok, ktoré Tommy naozaj túžil počuť, celú tu dobu mu Tommy pohľad odvážne opätoval.
Až dokým ho Adam krátko, za to hlboko nebozkal.

Keď sa od seba odtiahli a Tommy, ktorý naozaj chcel vedieť, čo to dočerta Adam robí, otvoril oči, videl, že Adam ešte stále drží jeho tvár a že sa trochu mračiac pozerá niekam šikmo dole. Tommymu sa až zdalo, že v smrteľnom tichu, ktoré v izbe nastalo môže počuť, ako Adamovi intenzívne pracuje mozog.
Tommy už na neho takmer začal v duchu nadávať, prečo musí všetko odmerať, odvážiť a prehodnotiť, dokým niečo konečne spraví ďalej, keď ho Adam pobozkal znovu.

Avšak tento bozk skôr pripomínal ich epizódku na gauči a Tommyho znovu obklopil ten oheň. Tommy sa k Adamovi pritiahol a do bozku sa začali zapájať aj ich telá, aj keď nie takým spôsobom, ako vtedy na gauči. Bolo to precítenejšie a istým spôsobom omnoho jemnejšie. Aspoň Tommy nemal pocit, že ho Adam každú chvíľu rozmačkne.
Adam sa od Tommyho ledva odtiahol a už aj začal rozprávať hlasom, ktorý po dovtedy trvajúcom tichu znel ako trieskanie kostolných zvonov:

"Toto ale dočerta nie je fér Tommy!" zvolal Adam zlomeným hlasom, cez ktorý sa dalo cítiť, že cez rozhorčenie nemá ďaleko k plaču. "Myslel som na teba každý možný deň takú dlhú dobu a teraz, keď sa cez teba konečne ako-tak prenesiem a nájdem si niekoho na skutočný vzťah a nie hlúpe fantázie v hlave, tak ty prídeš a povieš, že-"
Tommy nebol po psychickej ani fyzickej stránke príliš stavaný na to, aby niekoho utešoval, ale keď ho tam uvidel takto zničeného, nehľadiac na to, že sa na neho ešte stále neuveriteľne hneval, rozhodol sa konať.
A čuduj sa svete, to jedno objatie Adama dokonale umlčalo.

Tommy dokonca prehltol poznámku o tom, že to Adam prišiel za ním, nie on za Adamom, len si potichu vzlykajúceho Adama k sebe privinul tuhšie.
Adam zaboril hlavu do Tommyho krku a z jeho hrdla sa vydalo niečo medzi rezignovaným stonom a vzlykom.
"A čo mám teraz dočerta povedať Saulimu?"
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Adommyloverka Adommyloverka | Web | 16. března 2011 v 22:45 | Reagovat

Už se velice těším na další a doufám že bude :D je to užasný a hlavně užasně napsaný :)

2 Natsumi Natsumi | E-mail | Web | 17. března 2011 v 9:52 | Reagovat

ou :) je to skvelé :D

3 Zuzu Zuzu | 17. března 2011 v 20:19 | Reagovat

hey skvělé je to =)

4 Steva Steva | Web | 17. března 2011 v 21:29 | Reagovat

no tato cast bolo fakt dora divoka a zaroven enma velmi sa mi paci :-D

5 Happy_Miner Happy_Miner | 18. března 2011 v 11:01 | Reagovat

pane bože, milujem ťa! v prvej polovici som asi rozkúsala perinu.. v druhej som si ju aj nechtiac poslintala, totiž adamove chovanie ma jemne zaskočilo. ale mám dojem že ten záver mi otvoril staré adommy rany. jouváájs, a som na začiatku. :/ :D

6 Extasy Extasy | Web | 11. května 2011 v 10:46 | Reagovat

Po energickém bouchání na dveře jsem si šla dát raději jednu zdravotní cigaretku na uklidnění, abych ten Adamův vpát ustála...nepomohla, mám okousané oba palce, děkuju moc za to:-D sakra, tohle byl díl nad díly, miluju tu Adamovu tvrdost a živočišnost!!! Uf, ještě se vzpamatovávám...ale ihned jdu na další:-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama