Štrnásty pohľad

31. března 2011 v 15:47 | Dadushka |  So why don't we...?
Fíha, to je teda rýchlosť!
Mala som ho dopísaný už včera večer, dneska som to akurát upravovala!
Tak máme zase raz pohľad Tommyho. A Tommy má pochybnosti. A mám chuť opiť Tommyho :D
Čítala som si minulé pohľady, aby som sa trochu viac zorientovala v tom, čo som to popísala (keďže si to už veľmi nepamätám :D) a znovu som si spomenula, že sa celý doterajší dej odohral v menej ako dvanástich hodinách. To je vcelku vtipné.
Teda, dúfam, že to vám čitateľom nevadí :D Ale mám pocit, že ten začiatok (áno, je to začiatok, veď sa tam zatiaľ dohromady nič nestalo) treba napísať... detailnejšie :)
Och a tiež som si spomenula na to, aký je opitý Tommy vtipný :D :D Preto tá chuť opiť ho... no, myslím, že to nebubde problém a skôr či neskôr sa nájde príležitosť :D
No a konečne sa nám v príbehu objavil Monte! Bola som najskôr trochu bezradná z toho, ako jeho charakter urobiť, ale nakoniec sa to dajako vyformulovalo samo, ako obvykle.

A ešte jedna, celkom dôležitá vec. Chcem s tým vyjsť už strašne dlho ale vždy na to zabudnem.
Chcela by som sa poďakovať každej jednej osobe, ktorá mi tu kedy zanechala koment. Naozaj drahí komentujúci čitatelia, dávate mi silu písať ďalej a vďaka vám mám aspoň pocit, že to skutočne niekto číta a zanecháva to na čitateľovi nejaké reakcie.
Trávim totiž nad tou poviedkou celkom veľa času a je fajn vidieť nejakú odozvu :)
Ešte raz, ďakujem vám veľmi pekne :)


Takmer dve hodiny na to, ako sa im podarilo dostať sa na scénu, už končili, keďže sa Adam musel ísť konečne obliecť a pripraviť na Meet & Greet, ktoré pôvodne malo začať o pol šiestej. Avšak tým, že sa Adam necítil tak dobre museli posunúť aj samotnú hudobnú skúšku a keď skončili, bolo pol siedmej preč a keďže mali začínať o ôsmej, tak boli mizivé aj šance, že stihnú načas samotnú šou.

Tommymu to vlastne bolo jedno, jediné čo ho momentálne trápilo, bol jeho boľavý bok a neschopnosť ľudí naokolo rozprávať po anglicky. Mal pocit, že sa stihol pohádať s každým technikom ktorého stretol, pričom najhoršie na tom bolo, že on sa nechcel hádať, len to tá jazyková bariéra akurát ten deň vytvárala celkom nepríjemné situácie.
A keďže sa Neil niekam zašil tak ostal Tommy bez prekladateľa, neschopný akokoľvek komunikovať.

"A ja už chcem konečne vidieť tie fotky opitého Neila v Sutanovej parochni!" začul ešte Camilline zvolanie a ako sa so smejúcim sa Isaacom stratila v zákulisí.
Odpojil basu a opatrne ju položil niekam opodiaľ a keď zdvihol hlavu, tak akurát ešte zbadal Adama, ako tiež mizne za vytiahnutou oponou.
Spontánne si postrapatil vlasy a tak trochu zúfalo si vzdychol, keď v nich ešte stále cítil Adamove prsty.
Spomenul si na cestu autobusom, kedy sa mu podarilo dostať Adama do úzkych.

Adam sa mu vtedy tak trochu hral s vlasmi, čo teda bolo Tommymu príjemné, možno až príliš príjemné, a Tommy na to celkom logicky poznamenal, že ak sa ho znovu snaží dostať do postele, tak nech to aspoň robí poriadne.
Vypustil to ale vtedy z úst ako obranu, pretože popravde, nemohol poprieť, že Adamove ruky s ním nič nerobili a musel ho nejako zastaviť. Dosť ho totiž dostávalo, keď sa mu niekto takto hral s vlasmi a dotýkal sa mu hlavy.
A Adam to robil s takou dokonalou presnosťou, ako keby presne vedel, kde sú Tommyho erotogénne zóny.

Hajzel jeden.

Tým ho totiž Adam úplne dostal. A Tommy bol nerád takto dostávaný. A úprimne, trochu sa zľakol, že jeho vlastné telo na Adamove dotyky takto reagovalo.
Veď Adam ho už toľkokrát zatiahol za vlasy, vlastne spolu robili aj omnoho väčšie hovadiny, a toto nebolo prvý raz, kedy Tommyho telo, čo si budeme hovoriť, aj samotný Tommy, nadšene spolupracovali, ale to všetko bolo iba na javisku, kde boli všetky ich pocity akosi znásobené.
Aj keď, ako tak Tommy spomínal na scénku z kúpeľne v tom hotely, tak aj tam mu boli Adamove prsty v jeho vlasoch viac než príjemné.

Vlastne by na tom, že na jeho blízkosť reagujem, nemalo byť nič prekvapivé, veď sme spolu spali, no nie?

Tommy si zahryzol do pery.

Hej no, spali.

To asi znamenalo, že na Adama jeho telo muselo reagovať aj omnoho... dravšie. To Tommyho dokonale vystrašilo, keďže sa mu tá predstava vôbec ale vôbec nepáčila.

Bože môj, ja som s ním naozaj spal.

"Tommy!"
Tommy sa vytrhol z myšlienok a zbadal Monteho, ako na neho nechápavo hľadí.
"Hovoril si niečo?" opýtal sa Tommy zmätene.
"Že to vyzerá tak, že nakoniec budeme mať predkapelu. Na ôsmu to už nestíhame," pozrel na Tommyho Monte trochu podozrievavo.
"Aha, super," prehodil Tommy nezainteresovane. "Niekto, koho poznám?"
"Pochybujem," pokrútil Monte hlavou. "Zrejme sa tu iba mihnú, bolo to vybavené na poslednú chvíľu."

Tommy prikývol a rozmýšľal, že sa už asi pôjde prezliecť, alebo len pôjde za ostanými do šatne. Potom si trochu stiesnene uvedomil, že ostal s Montem sám a ak má niekedy mať šancu sa s ním o tom porozprávať, tak je to teraz.
Tommy nemal tendenciu rozprávať sa so všetkými o všetkom, skôr sa to podobalo na rozprávanie sa s mnohými o ničom. Teda, nikdy nebol veľmi výrečný, ale tým, že sa dostal do Adamovej kapely, čím sa dostal aj pod tlak ľudí a fanúšikov, na ktorý nikdy nebol zvyknutý, bol donútený začať s ľuďmi viac komunikovať, aj keď to stále bolo trochu mimo jeho povahy.

Pravda, nevedel, či to, že sa vyspal s Adamom, môže povedať práve Montemu, potreboval to ale zo seba dostať aspoň raz, potom už bol pripravený mlčať o tom do konca života. Nemal však ale žiadneho najlepšieho kamoša, ktorému by to bol povedal a úprimne, Monte tu v konečnom dôsledku bol celkom neutrálna osoba. Ak pravdaže nerátame Sutana ale s tým si Tommy nebol taký blízky a po druhé, obával sa, že Sutan by to neskôr riešil s Adamom.
Mám mu to povedať?

Tommy zaváhal.
A Monte si to všimol: "Máš niečo na srdci, Tommy?"
Dočerta.
Tommy v duchu zanadával a uvedomil si, že tým pádom nie je žiadna cesta späť. Pretože ak povie "nič", tak Monte ho to tak či tak svojím zdvihnutým obočím donúti prehovoriť. Klamanie Tommymu nikdy nešlo.
"Ja som..." Tommy sa odmlčal a pozrel na Monteho premýšľajúc, ako to najlepšie vypustiť. "Niečo som strašne dosral."
"Alečo," usmial sa Monte a tiež si odpojil gitaru, ako Tommy pred pár okamihmi. "Čo také?" začal sa venovať elektronike naokolo. Tommy len nervózne mlčal, snažiac si to nejako v hlave poskladať, keď sa v tom Monte odrazu zarazil, zvážnel, a znepokojene si prezrel Tommyho trochu previnilý výraz. "Nehovor mi, že si znovu stratil pas."

"Och nie, to nie..." zasiahol hneď Tommy. "Ja som..."
Pas sa mu podarilo stratiť keď boli ešte na turné v Ázii, konkrétne v Hong Kongu a celkom dosť celej skupine skazilo plány. Kto ale mohol tušiť, že mu tá malá sviňa niekde vypadne z peňaženky? Skazilo to plány aj samotnému Tommymu, keďže miesto dovolenky v Indonézii, či kde to zvyšok skupiny bol, strávil deň na veľvyslanectve a následne musel letieť späť do LA vybavovať si nový.
Monte to s ním vtedy ochotne absolvoval, za čo mu bol Tommy mimoriadne vďačný.
Tommy sa na Monteho trochu nervózne pozrel.
"Vyspal som sa s Adamom."
Ticho.

Tommy čakal reakciu. Čakal hocakú reakciu ale Monte sa vôbec nehýbal, vôbec nič nehovoril, len sa stále rovnako pozeral na svoju gitaru, s ktorou sa doteraz babral a pomaly bledol v tvári.
Potom sa vystrel, ani len sa na Tommyho nepozrel a trochu krivo došiel k schodíkom uprostred javiska, na ktoré si sadol ako osemdesiat ročný dôchodca sužovaný reumou.
"Monte, si v poriadku?" pýtal sa Tommy hneď, keď k nemu došiel.
Celé to sledoval trochu zaskočene, obávajúc sa o Monteho zdravotný stav.
Monte si zatiaľ veľmi unavene zložil čelo do dlane.

"Bože, vy dvaja ste proste..." ozval sa Monte s trochu trasúcim sa hlasom. Tommy ho zarazene sledoval s doširoka otvorenými očami. "Nemohli ste sa..." Monte zdvihol oči na Tommyho s celkom, na Tommyho prekvapenie, vyčítavým pohľadom. "Ovládnuť alebo čo?"
"Čože?" nechápal Tommy slabo.
Monte iba pokrútil hlavou a stiahol si ruku z čela.
"Ja som Adamovi hovoril, že to celé s tým vašim bozkávaním sa nie je dobrý nápad ale on-" Monte sa odmlčal a ťažko si vzdychol. "To je neuveriteľné, on ťa naozaj dostal," pokračoval Monte potichu skôr pre seba, ako by to bol povedal Tommymu. Tommymu práve takmer zabehla vlastná slina, zatiaľ čo Monte iba prepichol Tommyho pohľadom. "Je normálne, keď ti teraz poviem, že som to čakal?"

Tommy na Monteho ostal nemo zízať.
Čo preboha myslel tým, že ho Adam dostal? Myslel si snáď Monte, že Tommy sa Adamom len tak nechal zbaliť? O tom totiž Tommy dosť pochyboval a úprimne, tak trochu ho to urážalo.
Takže Adam trval na tom, aby to v šou ostalo? Pokiaľ si totiž Tommy pamätal, Monte proti tomu nikdy nič nenamietal, vlastne sa k tomu nikdy nevyjadroval. Ono... sa to vlastne nejako otvorene neriešilo, zo začiatku sa ho možno Adam zopárkrát pýtal, či mu to nevadí a potom neskôr si pred šou povedali, aký typ bozku cez Fever to bude, aby sa mohol Tommy aspoň trochu pripraviť, ale inak sa o tom nikdy verejne nerozmýšľalo.
Tommymu to tak vyhovovalo, mal tak pocit, že to je len medzi ním, Adamom a javiskom.

Tommy vlastne ani nepostrehol Monteho pokrútenie hlavy, ktoré sem-tam behom šou nastalo. Monte to ale nemyslel ani zle, len sa tak trochu obával, aký tobude mať vplyv na Adama a jeho kariéru.
Že to čakal?
Tommymu rochu rozhorčene napadlo, či to celú dobu mal nejako napísané na čele, že by možno niekedy s Adamom chcel niečo skúsiť.

"No... podľa mňa nie," odpovedal Tommy nakoniec.
Prečo mu to vlastne hovoril?
Možno preto, že sa Tommymu zdalo, že Monte je asi jediným poriadnym zdrojom rozumného testosterónu v okolí, a Tommy naozaj potreboval vedieť, ako sa má k tej situácii postaviť ako... chlap.
Mal totiž hlavu plnú myšlienok, ktoré tam vôbec ale vôbec nechcel mať.
"Vieš však ale o tom, že vzťahy na pracovisku, nech sa zdajú byť zo začiatku hocako skvelé, nakoniec vždy skončia nahovno?" pozrel sa na neho Monte s očakávaním v očiach. "A z vlastných skúseností ti môžem povedať, že nie je nič horšie, než mať v kapele dvoch-"
"Hej, hej!" zastavil ho Tommy trochu šokovane. "Ja neplánujem mať s Adamom žiadny vzťah!"
Preboha, to skutočne pôsobím na okolie ako totálny gay?

"Jasné, kamoško," prikývol Monte, načiahol sa a potľapkal Tommyho po pleci, stále sa nezdvíhajúc zo schodíkov. "Si si ale vedomý toho, že Adam to plánuje?"
Tommy prekvapene zažmurkal, čo zrejme stačilo miesto otázky "Čo?"
"No ak si správne pamätám, tak po tom, čo sme ťa zobrali do kapely tak ťa dosť dlho plánoval zbaliť. A bolo to teda dosť vážne, keď o tom povedal mne." Monteho ako keby striaslo. "Teda, úprimne, ja sám som si najskôr myslel, že po Adamovi pôjdeš. Než som ťa teda spoznal a tak..."
Tommy tam ostal stáť ako kamenný stĺp.

Dobre, sem-tam si z neho niekto z jeho okolia kvôli Adamovi robil srandu. Rovnako, ako sa útočilo na jeho orientáciu. To Tommymu nevadilo, rovnako ako mu nevadilo, že na sebe sem-tam zacítil Adam pohľad, ktorý ho vyzliekal.
Avšak nikdy si nemyslel, že by to bol Adam niekedy myslel vážne.
Monte zrejme zbadal zamračený výraz na Tommyho tvári a rozhodol sa rýchlo konať.

"Teda, ja asi nie som najlepšia osoba s ktorou by si to ma riešiť. Ja sa s Adamom bavím skôr o hudbe a... normálnych veciach. To by si sa mal skôr pýtať Brooke alebo tam niekde."
Tommy len nemo pozeral pred seba.
Nechcel to riešiť s Brooke. Bál sa, čo by mu povedala.
Do čoho som sa to preboha dostal.
Potom sa ale Tommy prebral zo zamyslenia a spomínal na to, čo všetké sa ten deň stihlo s Adamom odohrať.
"Ale Monte, myslím, že to bude v poriadku. Teda... dohodli sme sa, že sa nič nezmení, takže..." prehovoril Tommy, tvár sklopená k podlahe, nohou okopával spodný schodík.
Tommy neplánoval nič riešiť. Čo by vlastne mal riešiť? Čo by sa k celej tej situácii dalo viac povedať?

"Takže ste si len strihli číslo a idete ďalej?" opýtal sa Monte.
"Nie, tak to nebolo," Tommy ľahko sčervenal a zdvihol na Monteho zrak. "Boli sme opitý. Ani jeden z nás si to nepamätá. Proste sme sa dnes ráno zobudili vedľa seba."
"Fíha," pozrel Monte pred seba. "Tak teda, keď ste dohodnutý, že sa nič nezmení, prečo sa teraz spolu rozprávame?"
"Ja..." dostal zo seba Tommy. "Ide o to, že Adama asi vnímaš trochu..." na chvíľu sa odmlčal. "Ehm, také slovo na o-.. ob-...obje-...?" ako sa snažil rozpamätať sa, tak spomaloval v rozprávaní. Nedalo sa poprieť, že má v hlave ešte stále nejaký alkohol.

"Objektívnejšie?" skúsil Monte.
"Hej to," prikývol Tommy hneď.
"Áno, to asi áno," prikývol Monte po chvíli uvažovania. "Problém je ale v tom..." Monte si pošúchal oči, "ako by som ti to vysvetlil...."
"Pokús sa," požiadal ho Tommy potichu, snažiac sa nedať najavo, ako zúfalo sa cíti.
"Dohodli ste sa s Adamom, že to necháte tak. A normálny človek- teda ty - to naozaj necháš tak a predpokladá- teda ty predpokladáš - že tak nechá aj on," hovoril Monte zamyslene.
Tommy sa trochu poškrabal na zátylku a prikývol, že chápe.

"Lenže Adam... síce bude mať v hlave vašu dohodu o tom, že sa nič nebude diať, lenže pravdepodobne bude v hlave nad tým stále rozmýšľať a špekulovať, lebo... lebo taký jednoducho je. Byť teda na tvojom mieste, nespoliehal by som sa, že všetko ostane po starom," Monte sa na moment odmlčala a chvíľu na to sa začal z ničoho nič pochechtávať. "Byť na tvojom mieste! Do kelu!"
Nad tým sa musel pousmiať aj Tommy.
"Ale mne je jedno, že to chce Adam komplikovať, chcem žiť ďalej," zamrmlal Tommy.
"Okej,Tommy. Máme ešte dva koncerty tu, štyri v Anglicku a letíme domov. Máme pred sebou asi týždeň. Ak spolu zvládnete to, tak potom sa už nebudete stretávať tak často a časom sa na to... zabudne."
"Ach tak," spozornel Tommy. Vlastne si ani neuvedomil, že za chvíľu už celé turné skončí. Bolo to také... zvláštne. Predstava, že týchto ľudí neuvidí každý deň. Že Adama neuvidí každý deň. "To dáva zmysel."
"To teda hej," usmial sa Monte znova a vstal. "Poď, ideme sa smiať na fotkách ožratého Neila."

"Uhm, jasné," pozrel Tommy do zeme a vybral sa za Montem do zákulisia. "Predpokladám, že si budeš z nás robiť srandu," zabručal Tommy trochu sklesnuto.
"Och, len tak trošku," žmurkol na neho Monte trochu lišiacky.
Tommy si sťažka vzdychol. V Montem mal aspoň istotu, že to nebude s nikým rozoberať ďalej, ani sám so sebou a spomenie si na to len vtedy, keď bude na ich adresu robiť vtípky.
Avšak s Isaacom a Neilom by to bolo omnoho horšie.
"Och. Ale naozaj tak trochu krívaš preto, že si sa v tej sprche šmykol, však?"
"Samozrejme," zavrčal Tommy naspäť.
Monte sa len veselo zasmial.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 eSmy affik:) eSmy affik:) | Web | 31. března 2011 v 16:15 | Reagovat

ano, Kay je presne taky:D....a neboj, ono to s Maxom bude este dost popisane, ae ani sama neviem, v ktorej kapitole:D:D

2 eSmy eSmy | Web | 31. března 2011 v 16:44 | Reagovat

aa...ty mas rada Billy talent???...supeer:D:D:....ich pesnicky su uzasne, ked si potrebujes vycistit hlavu:D:D....je to super skupina:D

3 Natsumi Natsumi | E-mail | Web | 31. března 2011 v 17:01 | Reagovat

môžem povedať iné slovo ako úžasné? asi nie ;-)už aby bola ďalšia časť :D a konečne viem čo mu tam šepkal v tom buse :)
som zvedavá ako sa to cele ešte vyvinie :)

4 Steva Steva | Web | 31. března 2011 v 18:54 | Reagovat

už chcem dalsie neviem sadočkať :-D  :-P

5 Zuzu Zuzu | Web | 31. března 2011 v 20:39 | Reagovat

jááááj já umieram toto je užasné, boží, dokonalé miluju tvoje povídky =)

6 Sanny Jackson Sanny Jackson | Web | 31. března 2011 v 22:41 | Reagovat

:-) už sa neviem dočkať dalšej časti ;-)

7 Baruu Baruu | Web | 2. dubna 2011 v 0:37 | Reagovat

WHAT!! Adommy povídky? Jakto, že o tom nevím?!:D Jdu si tě dát do oblíbených a zítra si pěkně počtu od začátku!:D Agh, já čtu pořád jenom na YT v angličtině Adommy Love Story a ty tady píšeš tak dokonalé věci (navíc v té vaší super sexy slovenštině, kterou miluju :D) a já o nich nevím!:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama