A preto sa najskôr sa pozri doľava a potom doprava...

12. března 2011 v 22:13 | Dadushka |  Najskôr sa pozri doľava, potom doprava...
Ehm áno... je to tu...
Nejaký "predslov" dám asi až nakoniec, nechcem dajako prezradiť, čo tam bude...


Ani jedna z pätice kamarátok nemala rozumné nápady. Už len to, že o takom čase ešte stále sedeli v bare bola jedna veľká hlúposť.
Ale vlastne, kto by mohol mať o pol druhej v noci rozumné nápady?
O to viac, že o dvadsať štyri hodín, malo byť po všetkom. Malo byť po koncerte.

Skutočne, takmer päťdesiat percent tejto veselej skupinky sa do Bratislavy prirútilo práve kvôli tomu koncertu. Ďalšia, omnoho väčšia časť sa mala dostaviť nasledujúce ráno.
Plánovali sa pred Inchebu nasáčkovať hneď ráno, aby si zaistili miesta v prvej rade.

Čakalo ich teda pár hodín spánku a potom veľa, veľa dlhých hodín ešte dlhšieho čakania, ktoré si plánovali skrátiť spievaním, rozprávaním sa a....
Celá česko-slovenská komunita fanúšikov, ktorá časom na internete vznikla, sa konečne plánovala celá stretnúť. A malo to byť poriadne epické.

A tak teda z toho klubu vyšli, vychechtané, vysmiate, poriadne nevyspaté a trošku opité.
A nadšené.
***
Noc nebola vôbec taká chladná, ako by sa podľa pohľadu z okna mohlo zdať, mesiac bol takmer v splne a osvetľoval tmavé Staré mesto svojím strieborným svetlom. Nie že by Bratislava nebola rozžiarená pouličným osvetlením aj o pol tretej v noci, Staré Mesto bolo ale predsa len historickou časťou mesta a, okrem svetiel z pouličných barov či iných pokusoch o aký-taký nočný život, tu toho svetla na ulici veľa nebolo.

Pár, ktorý sa prechádzal po ulici z ošúchaných mačacích hláv, bol teda za to mesačné svetlo vďačný, inak by si totiž s vysokou pravdepodobnosťou obaja nabili huby.
Boli ľahko oblečený, na sebe len ľahké kožené bundy, rozprávali sa jazykom, ktorý do tohto mesta nepatril a... kráčali v objatí.

Vyšší, čiernovlasý muž mal ruku na ľavom pleci toho nižšieho, ktorý pre zmenu toho vyššieho držal okolo pása.
Vznášal sa okolo nich slabý oder alkoholu ale neboli opití, také niečo si nemohli dovoliť.
Nasledujúci deň totiž mali v tom meste koncertovať pred viac- tisícovým davom.

Muži sa smiali, vtipkovali v ich rodnom jazyku a užívali si anonymitu, ktorú im neznáme mesto a neskorá večerná hodina ponúkala.
Ich veselé kroky sa na ulici slabo ozývali.

V tom ten vyšší muž nosom zapadol do vlasoch toho nižšieho blondína s účesom, za ktorým sa obyvatelia konzervatívneho mesta počas dňa obzerali. Perami prešiel po jeho uchu, od množstva piercingov sa odrazilo jasné svetlo mesiaca, a zašepkal tomu nižšiemu niečo oplzlé do ucha, hneď potom, ako mu do neho zvodne zahryzol.

Svoj neslušný návrh nemyslel v skutočnosti vážne, bola to skôr eufória z toho momentu, ktorá za neho hovorila, ale ten nižší muž sa krátko zasmial a na toho vyššieho vyzývavo pozrel.
Na oboch ich tvárach sa rozhostil široký úsmev.

"Ok, then (Tak dobre)," prehodil ten nižší muž s úškrnom na perách.
Potom, skôr než sa ten vyšší a v skutočnosti aj silnejší muž stihol spamätať, ho ten nižší prudko zatiahol do bočnej uličky, ktorej sa svetlu mesiaca podarilo vyhnúť.

Vyšší muž sa veselo zasmial nad dravosťou, ktorú od svojho milenca zacítil, využil váhovú, aj silovú výhodu ktorú mal a prudko toho nižšieho muža pritisol o tehlovú stenu, drsne mu zaútočil na ústa.

V skutočnosti ten čiernovlasý muž neostával dlho zmätený z toho, čo sa deje. Už dlho vedel, že takéto vtipy sa pred tým druhým mužom neoplatí robiť, miesto toho mu len dravo odpovedal na bozky, zatiaľ čo neváhal a začal mu vytrénovanými prstami odopínať opasok.

Blodín lapal pomedzi agresívnymi nájazdmi tak známych pier po dychu, zatiaľ čo čiernovlasému mužovu jednou rukou pomáhala odopínať vlastný opasok a druhou bez váhania zablúdil na jeho rozkrok, kde bez hanby stisol pulzujúcu erekciu, ktorú pod látkou cítil.

Z hrdla vyššieho muža sa vydral hlasný ston a jeho ruky z opasku druhého muža trochu ochabli.

"Jesus fucking Christ Tommy..." dostal zo seba vyšší muž zadýchane, keď ruka nižšieho muža vôbec nepoľavovala, práve naopak, ešte zvýšila stisk a pridala trenie.

Z úst nižšieho muža, pobaveného a tiež poriadne rozpáleného reakciou, ktorá sa mu od vyššieho muža dostala, vyšiel hravý smiech, ale na niečo také v skutočnosti vôbec nemal čas, keďže ho ten vyšší muž na oplátku potiahol za vlasy. Tam niekde na temene hlavy.

Z úst nižšieho muža sa vyrútil zadržiavaný vzduch s nejakým neidentifikovateľným výkrikom a jeho hlava nasledovala smer, ktorou ju ten vyšší muž ťahal. Tým mu ukázal celý svoj krk, načo vyšší muž neváhal, začal pri kľúčnej kosti a pomaly potiahol jazyk až k sánke nižšieho muža, do ktorej sa zahryzol.

Nižší muž, ešte stále paralyzovaný, neschopný sa pohnúť, keďže hoci ľavá, za to mimoriadne silná ruka vyššieho muža ešte stále pevne zvierala jeho vlasy, slastne privrel oči, zatiaľ čo ten vyšší sa ešte stále venoval jeho odhalenému krku, no nie dlho, lebo odrazu ten opasok a už ani nohavice nestáli v ceste.

Blonďák nevyužil novú slobodu na niečo také hlúpe, ako dýchanie, bez dychu a váhania zaútočil na pery toho druhého muža, bezmyšlienkovite hltal jeho ústa a jazyk, nechal sa viesť len svojimi zvieracími inštinktmi. Medzi tým cítil, ako jeho bunda letí k zemi, zrejme prekážala. Zvyšok oblečenia predsa nebolo treba vyzliekať, stačilo ho vyhrnúť niekam bokom.
Potom cítil, že ho vyšší muž zdvihol do výšky.

Nebol z toho ale nijakým spôsobom prekvapený, rovnako ani z toho, že cíti, že má odhalené celé boky a dokonca aj slipy má zrolované až niekde na stehnách. Inštinktívne obkrútil nohy okolo pása toho druhého muža, koľko krát to už pred tým urobil, a chrbát oprel o tú drsnú stenu.
Potom zacítil v sebe jeho penis, bez varovania, bez kondómu, bez lubrikantu, bez akejkoľvek prípravy a všetko čo sa udialo potom bolo akési rozmazané.

Vyšší muž konal rýchlo, lebo predsa len, poznal reakcie blondína pred sebou. Rýchlo mu pevne priložl ruku na ústa, čím utlmil hlasný výkrik bolesti, šoku a...rozkoše, ktorý sa z pier nižšieho muža vyrútil.
Avšak jeho horúci dych, ktorý ho takmer pálil na prstoch a privádzal do šialenstva, zastaviť nemohol.

Cez pootvorené oči uvidel, že sa mu výkrik síce stlmiť podarilo, no reakcia od nižšieho muža tak či tak prišla. Blondín vyvrátil hlavu do hora so zoširoka otvorenými očami, naplnenými slzami bolesti. Tým mu však znova ponúkol krk a vyšší muž neváhal a využil to. Najskôr jazykom, potom zubami.
Nižší muž ho pevne chytil za zátylok a potiahol za vlasy, čím mu trochu vrátil scénku predtým.

Vyšší muž sa nad tým kašľavo zasmial a na oplátku sa v tele blondína rozhýbal a začal do neho prirážať bokmi. Tým blondína znova ochromil. A vlastne aj seba.
Ako však tmavovlasý muž pokračoval, zabúdal na ten boj, čo medzi sebou viedli, všetko čo ho zaujímalo, bolo len horúce telo, do ktorého vrážal a tlmené vzdychy toho blondína, ktoré s ním robili šialené veci a hnali ho ďalej.
Potom cítil jeho prsty. Niekde pod tričkom, na zátylku, na chrbte, na tvári, vo vlasoch, v ústach.
Zacítil, ako sa blondín snaží sám tlmiť svoje vzdychy, cítil, ako mu zahryzol do ruky, ktorú mu držal na ústach.

Čiernovlasý muž uvoľnil ruku z jeho úst a odhrnul mu nimi vlasy z tváre. Stretol sa s jeho pohľadom, len na chvíľu, zachytil hnedé oči, rozšírené rozkošou. Bolesť už bola nepodstatná, zabudnutá.
Pery sa im znovu stretli a vtedy snáď pán Boh vedel, že by ten vyšší muž v tých dravých bozkoch najradšej pokračoval, ale nech robil čokoľvek, už skutočne nevládal z dychom, pričom blonďák na tom nebol o nič lepšie.

Popravde, inak sa ani nedalo, prírazy vyššieho muža boli čoraz silnejšie a rýchlejšie, až mu napadlo, že toto je nemožné, niekto ich určite musel začuť, teraz sa určite nahýba z okna a volá políciu, lebo niečo také je v tejto krajine určite zakázané, ale na druhej strane už vôbec nedokázal rozmýšľať, myšlienky boli pre neho v tu chvíľu neznámy pojem. Tak si len zahryzol do pery, snažiac sa tlmiť všetky zvuky.

Nechal ruku skĺznuť z jeho stehien, na čo sa do neho viac oprel telom a tým ho pritlačil pevnejšie o stenu, uisťujúc sa, že sa blonďák náhodou nezošuchne dole.
Uvoľnenou rukou mu zamieril do lona.

Nižší muž zacítil pevnú ruku okolo svojej erekcie a tentoraz už naozaj takmer skolaboval.

Pohyby ruky vyššieho muža v lone toho nižšieho boli v tom istom rytme, ako jeho prírazy. Hore a dole, hore a dole.
Až dokým nižší muž s tlmeným výkrikom, znovu mal jeho rukou zapchané ústa, neexplodoval rozkošou.
Pár prírazov a nasledoval ho aj ten tmavovlasý muž, zahryzujúc si do pier, hlava zapadajúca na kľúčnu kosť nižšieho muža.

***
Adam ešte chvíľu predychával orgazmus, hlavu si z boku oprel do Tommyho mäkkých vlasov a ešte stále zadýchaný nechával oči zavreté. Potom jednu ruku položil Tommymu na bok a slabo sa zaprel. Niekde v bruchu zacítil chvenie, keď začul hlasný ston, ktorý zo seba Tommy vydral, keď sa z jeho tela pomaly vytiahol. Ledva si stihol zapraviť nohavice, už so slabým smiechom musel zachytávať Tommyho, ktorému sa podlomili nohy.

"You alright, babe? (Si v poriadku, baby?)" opýtal sa ho jemne, keď mu pritisol pery na spánok a zodvihoval z pod zadku nohavice.

Napravil mu tmavé rifle čo mal na seba a pomaly mu zatiahol opasok, zatiaľ čo mu spánok a líce stále zasypával jemnými bozkami ako kompenzáciu za to, že s ním doteraz jednal tak drsne.

Nie, že by sa Tommy sťažoval, nadšene odpovedal za každé zatiahnuté za vlasy či zuby na koži ale teraz, keď bolo po všetkom sa Adam obával, že sa ten drobný muž pred ním neudrží na nohách.

"Yeah....I think..... Think I´ll make it... (Hej...Myslím.... Myslím, že to zvládnem,)" dostal zo seba Tommy chrapľavo a Adam sa potichu zachichotal, hneď potom, čo Tommymu napravil tričko ho pevne objal.

Zacítil na ramene jeho hlavu, na celom tele cítil váhu jeho tela a pocítil aj dôveru, ktorú v ňom Tommy má. Rozmýšľal, či za tú chvíľu Tommy nezaspal. S úsmevom ho pobozkal do vlasov.

"Try to not fall asleep ´till we reach hotel, ´kay? (Pokús sa nezaspať dokým nedojdeme do hotela, dobre?)" zašepkal mu do jeho hrivy.

"Are you gonna throw me on that stupid hotel bed and tear all my clothes apart? I mean… again? (Plánuješ ma hodiť na tú hľúpu hotelovú posteľ a strhnúť zo mňa všetko moje oblečenie? Teda… znovu?)" zamrmlal Tommy trochu neprítomne, no Adam mohol cítiť na svojich ramenách Tommyho pery, ktoré sa bezpochyby usmievali.

"If you let me, (Ak mi to dovolíš,)" zasmial sa Adam. Spustil pery z jeho vlasov a začal mu jemne bozkávať krk. Cítil drobné kvapky potu, ktoré sa na Tommyho koži nazrážali.

"Mmmmm´kay," vzdychol Tommy spokojne.

Nepohli sa však ani o milimeter, ostávali stať v rovnakom objatí, ako pred tým. Tommy ešte stále stál chrbtom k tej stene, aj keď teraz sa opieral skôr o Adama, než o tie tmavé, usporiadané tehly.
S konečne ako-tak pokojnej chvíle, kedy sa obaja pomaly upokojovili, Adama vyrušilo svetlo blesku.

Takmer si zlomil krk, tak hlavou prudko otočil doprava, kde na konci uličky zbadal obrysy asi piatich dievčat. Alebo žien, bolo to jedno, veľmi jasne videl obrysy topánok na vysokých opätkoch. Jedna v ruke držala foťák.

Ťažko povedať, či Tommy zacítil, že Adamovi úplne prestalo búchať srdce. Avšak napriek vyčerpanosti musel zacítiť nejakú zmenu, či stuhnutie Adamovho tela, keďže na neho zdvihol hlavu.

Najskôr sa prekvapene pozrel na Adama a potom sa otočil tým smerom, kade sa pozeral Adam.

"Oh, shit," dostal zo seba Tommy.

Postavy sa stratili v tme.
"Hey! Girls! GIRLS!" zvolal Adam, odmotal sa z Tommyho a rozbehol sa tým smerom.

Tommy sa trošku zapotácal a oprel sa znovu o stenu, potom si len prešiel prstami cez strapaté a dosť spotené vlasy a trochu neurčito uvažoval, ako dlho tam tie dievčatá mohli stáť, či ich poznajú a čo všetko videli...

A rozmýšľal... či to, čo sa práve odohralo bude za pár hodín na internete...




(Ehm... čiže... áno ten rozhovor je v angličtine ale, úprimne, viac sa mi to tak hodilo, keď už sú spolu v tej Bratislave :P
Nápad na toto som dostala pri čítani tohto krátkeho niečoho od Adommyloverky. Necítim sa ako plagiátor, keďže mne išlo v tejto jednorázovke skôr o ten koniec, než o samotnú epizódku na tej stene :P
Ale nemôžem tiež povedať, že ta holčina ze to nie je ani trochu zodpovedná, keďže mi to napadlo práve potom, čo napísala ona ;)
)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Adommyloverka Adommyloverka | Web | 12. března 2011 v 22:33 | Reagovat

No panebože teď jsi mě uplně překvapila :D napnutě čtu tuhle tu užasnou prostě skvěle napsanou jednorázovku a na konci vidim svojí přezdívku. Je to prostě užasně napsaný vážně nemám slov píšeš vážně skvěle neber to že jsem uchyl (i když ty víš co píšu takže svým způsobem jsem a ani 18 mi neni takže bych to neměla číst :-D) ale určitě se těšim na každou další tvojí tvorbu smekám před tebou :)

2 trinuska trinuska | 12. března 2011 v 22:57 | Reagovat

Tak a teraz ma dobre počúvaj. Píšeš úžasne, prisahám, že ak by som ťa nepoznala, povedala by som si, že takéto veci píšeš bežne. A to preto, lebo píšeš úžasne a máš skvelé nápady. Nielen Adommy, myslím to všeobecne. Bolo to naozaj skvelé, o to viac, že som si to vedela vďaka staromestskému prostrediu lepšie predstaviť. A ten koniec ma totálne dostal, chudák Adam :-D
Fakt to bolo skvelé, tak sa prosím ťa za to nehanbi, ok? :-)

3 adolescent-girl-have-instinkts adolescent-girl-have-instinkts | 13. března 2011 v 16:45 | Reagovat

Děkuju :) S těma pohledama, jo, je to těžký na zorientování, ale to se mi na tom právě líbí :-D

4 eSmy eSmy | Web | 31. března 2011 v 16:41 | Reagovat

uuuplne skvelee:D:D...a uprimne toto je zas pre mna prvy krat, co citam nieco s Adamom:D....ae, pises uplne uzasne:D...a ten koniec, no proste super:D

5 Lilly Evenová Lilly Evenová | 21. května 2011 v 22:37 | Reagovat

Fúha... toto budem musieť chvíľočku predýchať! Bolo to.... SKVELÉ! Prečo som o tomto blogu nevedela skôr? o.O Kedysi som aj ja ulietavala na Adommy a to dosť silne (asi sa k tomu vraciam), dokonca som aj niečo písala, ale asi nikdy neuverejnila. Toto ma prekvapilo, bolo to tak perfektné a uveriteľné :) *potlesk*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama