O fajčení, strese a čerstvom vzduchu

17. března 2011 v 21:02 | Dadushka |  Téma týždňa
Ja som sa síce pár týždňov dozadu rozhodla, začať sa k téme týždňa vyjadrovať, no akosi mi to časovo nevychádzalo. Tak sa mi aspoň podarilo odchytiť si fajčenie.

Ak by som si tak zavŕtala a spomínala na môj prví kontakt s fajčením ako takým, pravdepodobne by sa mi hneď ukázal obrázok môjho brata, ktorý fajčí čo mi pamäť siaha.
Pamätám sa na scénu, kedy to doma prasklo. Môj brat mal vtedy pätnásť rokov.
Keď sa tak nad tým zamyslím, tak moji približne rovnako starý spolužiaci majú v tom istom veku za sebou omnoho horšie veci a nad fajčením (cigariet) sa v mojej triede už nikto nezastavuje.
Nič menej, moja mama sa vtedy bezradne otočila na môjho otca a vyzvala ho, aby mu vynadal on, keď už je tá hlava rodina a ju už aj tak nepočúva.
Môj otec vtedy pokrčil ramenami a povedal, že čo mu len on môže povedať, keď on sám fajčil už v štrrnástich.

Rozdiel medzi mojím bratom a mojím otcom je v tom, že zatiaľ čo môj otec prestal fajčiť potom, čo sa mojim rodičom narodilo prvé dieťa (zhodou náhod to bol práve môj brat), môj braček si ešte stále veselo fajčí už jedenásty rok svojho života. Pravda je, že jemu ešte žiadne dieťa (o ktorom by sa vedelo) nehrozí, ešte stále býva s nami.
Zopár týždňov dozadu, keď sme celá rodinka pozerali televízor, si brat obliekol bundu a vyšiel von na balkón so slovami, že si ide dať poslednú v živote.
Pravdaže na ďalší deň došiel s tým, že to nevydržal.

Ja osobne vlastne k fajčeniu nemám vyslovene negatívny vzťah. Fajčenie ako také mi vlastne vôbec nevadí, dokonca, pokiaľ ma pamäť neklame, tak som ako menšia vždy pokladala fajčenie za "cool". Možno to bolo práve mojim bratom, veď viete ako to s malými deťmi chodí.
A popravde, cigarety mi vlastne nejako ani nesmrdia, jednu dobu mi dokonca značne voňali, ale to môže byť aj značkou. Napríklad aj teraz, keď si od mojej sestry požičiam nejakú bundu a cítim na nej cigarety, na jednej strane mi nesmrdí, príde mi možno akosi tajomne, no na druhej nechcem aby som tak bola cítiť ja.

Čiže áno, fajčí aj moja sestra a napriek tomu, že nepatrím medzi ľudí, ako napríklad moja kamarátka, (nad ktorou vždy, keď ideme po ulici a stretneme fajčiara prekrúcam oči, lebo to dievča proste zadrží dych a odbehne preč), keď moja sestra pár rokov dozadu začala fajčiť, bola som dosť nepríjemne zaskočená, rovnako ako ostávam zaskočená vždy, keď sa dozviem, že ďalší z mojich spolužiakov sa na to dal.

Pretože aj keď voči samotnému fajčeniu nemám nič, mám veľmi silný pocit, že je u človeka znakom nejakého nepokoja.
Mám totiž pocit, že už len to, že niekto potrebuje fajčiť nie je veľmi povzbudivým faktorom. Na čo by totiž psychicky aj fyzicky vyrovnaný človek potreboval fajčiť?
Lebo začal v "bande" pred mnohými rokmi, podobne ako brat, a už to má uložené v hlave ako zvyk, ako časť svojho života? Lebo sa už inak nevie upokojiť?
A čo potom človek, ako moja sestra, ktorá začala pravidelne fajčiť nie kvôli "bande"?
Znepokojilo ma to, pretože som začala rozmýšľať aký má na to dôvod.
Rozmýšľala som, či je v takom strese, že inak ako cigaretou to vyriešiť nejde.

Celkom zaujímavá mi však príde aj otázka vyhliadok fajčiarov a samotného fajčenia do budúcnosti.
Ja to vidím trošku komplikovane, avšak nazdávam sa, že celkom logicky. Myslím, že je len otázkou času, kedy sa dovolí fajčenie marihuany, či už len v obmedzenom množstve. Avšak... Myslím si, že postupom času bude fajčenie na verejných priestranstvách úplne zakázané a vytvoria sa na to určené miesta. Už teraz nám platí zákaz fajčenia v podnikoch, baroch, reštauráciách, tiež na zastávkach MHD a pokiaľ sa nemýlim tak aj na železničných staniciach. Čiže v konečnom dôsledku od tej budúcnosti zas tak ďaleko nie sme. Napríklad také Japonsko má už teraz zákaz fajčiť popri chôdzi po ulici. Ale pravda je tiež, že Japonci majú takýto zákaz aj týkajúci sa jedenia či telefonovania, prinajmenšom sa to považuje za veľmi neetické a podľa slov mojej učiteľky Japončiny, "každý by na teba zdesene pozeral, radšej to nerob".
Tiež fajčenie z toho finančného hľadiska bude pravdepodobne stále náročnejšie a náročnejšie ale podľa môjho názoru to bude mať podobný efekt ako zvyšovanie cien benzínu: ľudia budú frflať ale kupovať sa bude tak či tak.

Ja osobne som cigaretu ešte neskúsila, rovnako ako som sa so spolužiakmi nimi neopíjala v parku, či s nimi cez lyžiarsku nefajčila vodnú fajku. Vo všetkých tých prípadoch som sa nad nimi len pousmiala. Prečo?
Pokiaľ sa totiž rozprávame o fajčení "s bandou", čiže o -násťročných, ktorý si príležitostne zapália s kamarátmi, tak vlastne proti tomu nič nemám. Keď sa decká nevedie inak zabaviť... A tu je pravdepodobne ten kameň úrazu. Ja sa jednoducho dokážem zabaviť inak, nepotrebujem k tomu cigaretu v ruke.

Nehovorím ale, že nikdy cigaretu neskúsim, keďže ak si správne pamätám, tak pár rokov (okej, určite to bolo asi 10) dozadu som sa rozčuľovala nad mojou sestrou, že sa so mnou nerozpráva a keď je na počítači, tak sa ani nemôžem pozerať, ako sa hrá nejakú hru, lebo je stále len na tom "internete, či ako to volajú", rovnako ako som pred asi dvoma rokmi vrcholne odsudzovala facebook (hoci ho odsudzujem už teraz, čo však neospravedlňuje, že som na ňom každý deň... ale tak, mám tam medzinárodným kamarátov, s ktorými iný kontakt nemám), tiež ako som si sama seba nikdy nevedela predstaviť chodiť niekam na diskotéky, či nebodaj vracať sa domov sama po 20. hodine.

Pravda ale je, že v skutočnosti zažívam situácie, kedy si poviem: "Kebyže fajčím, tak teraz by mi jedna padla,", takže u mňa nastávajú vyslovene také momenty, kedy jednoducho vyjdem von z miestnosti na vzduch.
Napríklad jedna situácia z lyžiarskeho, kedy mi z jednej mojej neschopnej spolužiačky a jej neskonale hlúpeho správania takmer rupla mozgová cievka v hlave. Trasúc sa hnevom som vtedy vybehla von s hrnčekom rumového čaju v ruke (len toho sirupového) do -7 stupňovej noci, sadla som si na akýsi piknikový stôl, dala si deku pod zadok, aby som náhodou nebola neplodná, vyložila si nohy, sledovala hviezdy a zhlboka dýchala čistý vzduch, ktorý mi časom dokonale prečistil hlavu.
Čo mi padlo sto krát lepšie, než by mi akákoľvek cigareta mohla ponúknuť.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Alisa Alisa | Web | 17. března 2011 v 21:13 | Reagovat

Brat tiež fajčí a tiež má každý deň svoju poslednú... Skôr si z toho už robím srandu, ale naozaj sestra, tá sa cigarety ani nedotkla . Nikdy . Mne osobne cigarety voňajú, ale už nikdy viac ich nechcem fajčiť . :D A inak koľko máš vlastne rokov ? Ak som to prehliadla a ty si to napísala, tak prepáč . :-)

2 Dadushka Dadushka | E-mail | Web | 17. března 2011 v 21:16 | Reagovat

[1]: tuším tu konkrétne som to nespomínala, ale tak dakde na blogu sa to nájsť dá :D
15 :-)

3 Alisa Alisa | Web | 17. března 2011 v 21:20 | Reagovat

[2]: No ja som príliš lenivá to niekde hľadať a radšej sa opýtam... Tak to si potom dobrá, ja už som v 15-ke fajčila . :D

4 Natsumi Natsumi | E-mail | Web | 18. března 2011 v 16:46 | Reagovat

;-) tak ti držím palce aby si vydržala a neskúsila to :D
a tá tvoja kamarátka, ktorá uteká pred cigaretami xDD mi pripomenula moju kamarátku, ktorá sa vždy sťažuje ako to smrdí, ako ju z toho bolí hlava a neviem čo ešte :) no a keď som bola s ňou v bare + ďalšie 3 kamarátky (1 fajčila tak tam bol trošku dym xD) tak ak si to dievča neovoňalo vlasy a nepovedalo, že jej smrdia 20-krát tak ani raz xDDD
p.s. v skutočnosti jej vôbec nesmrdeli xD ale bolo to komické ju tak pozorovať xDDD len sa po nás trocha ľudia čudne obzerali, nie v tom bare ale potom vonku xD pretože ani tam neprestala očuchávať svoje kučery xDDD

5 Natsumi Natsumi | E-mail | Web | 18. března 2011 v 16:48 | Reagovat

a ešte som zabudla ;-) chcela si poslať ten skype...ale nemôžem nejako dostať tvoj e-mail...no na mojej stránke je na mňa kontakt ;-) tak mi pošli skype na e-mail :) ak chceš :P

6 iwiane iwiane | 19. března 2011 v 15:09 | Reagovat

"Mám totiž pocit, že už len to, že niekto potrebuje fajčiť nie je veľmi povzbudivým faktorom. Na čo by totiž psychicky aj fyzicky vyrovnaný človek potreboval fajčiť?" -> tak k tomuto: Každý máme predsa iný spôsob ako sa odreagovať - inú závislosť. Prečo by psychicky a fyzicky zdravý človek hral počítačové hry, sedel celý deň pred počítačom na facebooku alebo hľadal po internete každú jednu fotku a video Adama? To môžeš povedať o všetkých.
(No offence ) ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama