Kapitola 1. (časť 3.)

5. března 2011 v 11:49 | Dadushka |  Resistance
A tu máme zvyšok.
Čo sa týka ďalšej kapitoly, vyjde na Monikynom blogu a akonáhle to tam bude, tak vám naň pošlem link :)

Upozorňujem ale, že to bude pravdepodobe až potom, čo sa vrátim z lyžiarskeho, čiže až po nasledujúcom týždni.

A fakt ma štve ten blog že som to musela posielať na tri časti ale... Človek mieni a blog mení.

Tak tu je celá prvá kapča a berte to tak, že každá reakcia poteší, aby som vedela, čo áno a čo nie :)



Vošiel do jeho izby a zažal svetlo. Skontroloval, či sa nestalo niečo nezvyčajné, odmeral mu teplotu a práve si ju zapisoval, keď ponad dosky zbadal pohyb.

Zamračil sa a zaostril pohľad na jeho prsty na rukách, ktoré sa naozaj hýbali. Tommy položil dosky bokom a podišiel k Lambertovy.

Kým sa tak stalo tak prístroje zaznamenali slabé zvýšenie tepu. To bolo normálne, Tommy mu rýchlo zložil kyslíkovú masku a trochu znížil intenzitu svetla, aby nebol veľmi oslepený.

Potom sa nad neho nahol a zbadal, ako sa Adamove oči pomaly otvárajú.

Tá fotografia tajila, aké modré sú.

Čierne zrenice mal ešte trochu rozšírené, na chvíľu sa trochu sa mu zúžili a následne znovu roztiahli.

Z Adamových úst vyšiel slabí ston a hneď na to akýsi hrkotavý, chrapľavý zvuk.

Tommy zachytil pohľad tých modrých očí, ktoré boli zmätené a roztrasené.

Dlhú chvíľu sa na seba pozerali.

"Som mŕtvy?" dostal zo seba Lambert slabo.

Tommy si nemohol pomôcť, z úst mu vyšiel tichý chichot. Toto bola veľmi častá reakcia pacientov, zvlášť tých trochu dezorientovanejších, ktorý si nepamätali, čo sa stalo.

Kým mu však stihol povedať, že je v nemocnici a že to najhoršie má už za sebou, teda ak sa nepočíta to, že jeho spolujazdec a pravdepodobný milenec je v kóme, tak sa prístroje naokolo začali divoko pípať, ohlasujúc privysoký tep.

Tommy sa znepokojene pozrel na blikajúce obrazovky a na krivku, ktorá vyletel do výšky. Bol si však istý, že nebude musieť siahať pre injekciu na upokojenie či volať doktorov, bol presvedčený, že Lambert je len v šoku.

"Adam," oslovil ho náhlivo. Vysvetľovať, že krstné meno bolo v takýchto situáciách viac než vhodné snáď ani netreba, "mal si nehodu, si v nemocnici. Nemáš sa čoho báť."

"V nemocnici?" zopakoval Adam a rachot prístrojov sa trochu znížil, "Čo sa stalo?" pokračoval, ako keby ho pred tým nepočul. Pokúsil sa zdvihnúť ruku, ale Tommy mu ju pomaly a jemne pritlačil k
posteli.

"Mal si autohaváriu. Pokús sa čo najmenej hýbať, dobre?"

Tommy rýchlo vybral z ďalšieho vrecka malú baterku a pre istotu mu ešte raz otestoval reakciu zreníc na svetlo.

Adam otrávene žmurkal a znepokojene sa hmýril.

"Sauli-" vydýchol.

"Váš spolujazdec je po ťažkej operácii ale žije," či sa preberie je iná vec, "Vodič druhého vozidla je tiež stabilizovaný," Tommy takto plynule prešiel na vykanie.

"Ťažko sa mi- nemôžem dýchať," pootočil hlavu na bok a vyplašene sa obzeral.

"Behom nárazu bol váš hrudný kôš vystavený silnému tlaku. Všetky vaše vnútorné orgány sú v poriadku, len vaše pľúca sú stále v slabom šoku."

"Och môj bože všetko sa to- všetko sa to stalo tak rýchlo..." Adam si znovu zdvihol ruku a tentoraz ho Tommy nechal. Chcel si zrejme priložiť ruku na čelo, ale nahmatal obväz a zarazil sa.

"Áno, väčšinou sa to stáva rýchlo," prikývol Tommy. "Cítite ešte nejakú bolesť?"

"Ja... nie som si istý," povedal Adam neurčito. "Och, bože... bolí ma všetko."

Tommy prikývol. Aj to bolo možné. Neznelo to síce ako veľmi dobrá správa, ale už len to, že ho všetko bolelo rovnako a žiadna časť tela obzvlášť veľmi, bolo povzbudivé.

"Čo je so Saulim?" pýtal sa Adam vytrvalo ďalej slabým hlasom.

"Váš spolujazdec sa ešte neprebral z bezvedomia-"

"Bože je mi to tak strašne ľúto... mohol by.... mohol by som ho vidieť? Prosím vás len na chvíľu..."

"Obávam sa, že to ešte nepôjde. Neboli vám zistené žiadne vnútorné zranenia ale ešte stále si nemôžeme byť ničím istý. Dám vám ešte lieky na spanie, aby ste nabrali trochu sily, pred tým ale potrebujem aby ste mi dal kontakt na osoby, ktoré máme kontaktovať, nemali ste pri sebe mobilné telefóny."

Adam zo seba dostal dvoje čísla, na svojho otca a na svoju kamarátku. Potom im dal aj čísla na Koskinenovu rodinu.

"Dobre, kontaktujeme ich. Ešte niečo potrebujete? Ste na infúziách, takže by ste nemali
pociťovať hlad ani smäd."

"Ja-nie... ja len... Ach bože..."

"Rozumiem," prikývol Tommy slabo a upokojujúco mu pohladkal dlaň palcom, "ste ešte stále trochu v šoku. Uspím vás a postarám sa o to, že keď sa zobudíte, tak budete mať okolo svojich priateľov, dobre?"

"Okej," vydýchol Adam.

Tommy vytiahol kľúče, ktoré mal pri čipovej karte a odomkol jeden šuplík, z ktorého vybral nedotknutú injekciu a malú sklenenú fľaštičku. Znovu raz pracoval rýchlo a automaticky, rozbalil ihlu a napustil ju priesvitnou tekutinou. Na chvíľu Adamovi odpojil infúziu a vstrekol do nej obsah
ihly. Liek mal zaúčinkovať takmer okamžite, preto bol prekvapený, keď začul hlas:

"Ako sa voláš?" opýtal sa Adam chrapľavo, už v polospánku. Lieky v skutočnosti zaberali rýchlo.

"Tommy," odvetil mu hneď. Reflex, ktorý sa mu pri ošetrovaní pacientov vytvoril.

"Tommy..." prevalil jeho meno Adam na jazyku. "A ja som si myslel, že som už v nebi..."
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Mám pomenovať Bezmennú?

Áno
Nie

Komentáře

1 trinuska trinuska | 5. března 2011 v 12:22 | Reagovat

Aj ja chcem Tommyho ako ošetrovateľa :D
Úžasný príbeh, skvelý nápad :-) Tú nemocnicu opisuješ fakt výborne, všetko si viem živo predstaviť. Som zvedavá, čo sa stane so Saulim, nevyzerá to s ním bohvieako dobre (nie, že by mi to vadilo ;)
P.S.: Teším sa na TEN príbeh :-D

2 Natsumi Yasu Natsumi Yasu | E-mail | Web | 5. března 2011 v 21:00 | Reagovat

skvelee ;-) teším sa na pokračko :)

3 Natsumi Yasu Natsumi Yasu | E-mail | Web | 6. března 2011 v 0:25 | Reagovat

ahoj :) čo sa týka Tej osoby xD to, že ju ľúbim som jej povedala aj do očí ;-) a za nič som ju nevinila ale v tom článku šlo o to - keby si ho náhodou prečítala aby si nemyslela, že ju nemám rada alebo čo ;-)

4 Zuzu Zuzu | 6. března 2011 v 22:06 | Reagovat

Milujem ten pribeh =) písáš prfektne =) určo pokračuj

5 Steva Steva | Web | 22. dubna 2011 v 20:32 | Reagovat

no a kedy daš dalšiu

6 Dadushka Dadushka | E-mail | Web | 22. dubna 2011 v 20:43 | Reagovat

[5]: ďalšia kapča je už dopísaná, ešte ju treba prepísať a dohodnúť pár vecí s Moni :) ospravedlňujem sa hromadne všetkým, ale nemala som na Resistance veľmi čas :-|

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama