Dvanásty pohľad

2. března 2011 v 19:49 | Dadushka |  So why don't we...?

Dobrý večer želám :)
Okej, prvá vecktorú treba spomenúť: Moja Beta zase raz *vzdych* neodpovedá na mobil (vysvetlite mi prosím, načo majú niektorí ľudia mobily, keď ich nikdy nezdvíhajú?), čiže nalsledujúci text nie je opravený. Preto, ak niečomu nebudete rozumieť, alebo si nebudete vedieť niečo predstaviť, tak počkajte deň-dva, dovtedy by to malo byť opravené ;)
K samotnej časti: Spomínala som, že tento pohľad v skutočnosti nemal existovať. Z môjho pôvodného plánu som však upustila, lebo sa mi zdalo, že by som toho veľa preskočila bez toho, aby mi to na seba nejako plynule naväzovalo.

Čiže.... zase je to len taká splácanina, aby reč nestála :D :D
Ale... podľa mňa dôležitá, treba vedieť, ako to vidia ostatní ;)

Enjoy





Camilla dobalila poslednú tašku a odhrnula si vlasy z čela. Mala pocit, že sa môže ísť znovu sprchovať, miesto toho sa však prezliekla do schopného oblečenia a hodila pohľad na hodinky.

Tri štvrte na štyri.

To bolo dosť na nič, vzhľadom na to, že ešte stále nevedela nájsť tú Taylorovu úžasnú kozmetiku. Spoliehala sa na to, že ju zbožňuje natoľko, že si ju už sám pobalil, poprípadne zobral na miesto.

Vtedy začula na dverách klopanie, rýchlo k ním prešla, vyhýbajúc sa množstve kabiel a kufrov na zemi, a otvorila dvere Tommymu, ktorý bol snáď ešte strapatejší, než keď ho naposledy videla. Stál opretý o stenu, na boku mal pritlačený balík ľadu, ktorý sa mu v rukách pomaly roztápal, až mu novovzniknutá voda stekala po jeansoch. Nemohla si pomôcť, ten výjav bol natoľko absurdný, že sa začala nahlas smiať, čím ho takmer ani nepustila k slovu.

"Hej, hej, jasné, len sa mi smej," prikyvoval Tommy a v hlase mu začula únavu. "Ale zabuchol som si v izbe kartu."

"Áno?" vytiahla na neho obočie, ovládajúc smiech.

"A..." zdvihol ruku dohora a poškrabal sa ponad hlavu na zátylku, až sa mu mikina na bokoch
trochu vyhrnula a odhalila bledú kožu. Druhou rukou si ešte stále na boku držal sáčok ľadu. "No..." pozrel na Camillu neisto.

"Mám ísť ako tvoj dozor?" opýtala sa ho, keď usúdila, že to zo seba nevymačkne.

Tommy pretočil oči a Camilla sa znovu zasmiala.

"No dobre teda," vrátila sa dva kroky do izby a zobrala svoju vlastnú kartu od izby. Potom vyšla von na chodbu, za Tommym. "Ako je na tom Adam?" opýtala sa, keď sa pustili do kroku.

"Myslím, že lepšie. Akurát sa sprchuje," hovoril Tommy prázdnym hlasom a ešte stále si rovnako tuho pritláčal ľad na bok. A rovnako ako vtedy, keď ho viedla do jedálne, slabo kríval. "Snažil som sa teda, ehm, sa o neho postarať," pohodil vlasmi, aby mu do očí nepadala do tváre a pohľadom pobehoval po chodbe "Uvaril som mu čaj a-"

"Čaj?" zopakovala Camilla, keď privolala výťah, pochopila, že nech sa mu stalo čokoľvek, pokiaľ bude vybehávať opicu na schodoch, tak mu vôbec nepomôže. Na druhej strane, ostala sama sebou pobavená, že Adama nechala práve s Tommym. Mohlo ju napadnúť, že Tommy niečo takéto urobí. "Tommyyyy," zasmiala sa slabo, keď nastúpili do výťahu a ona stisla tlačidlo prízemia "Ale horúce sa na vracanie nedáva."

Tommy sa zarazene oprel o rúčku, ktorá bola okolo zrkadlom obsadenej steny výťahu posadená. "To som nevedel," pozrel na ňu trochu neveriacky. "No, jemu to zjavne pomohlo," pokrčil ramenami, poškrabal sa niekde na brade a pohľad mu klesol na koberec.
Camilline oči padli na sáčok s ľadom.

"A toto mám ako chápať?" ukázala naň prstom.

"Och to som..." pozrel na sáčok Tommy. "Som ti hovoril, že som spadol, nie?" zamračil sa na ňu a Camilla prikývla. "No, tak ja som sa vlastne šmykol v sprche a-" načo si trochu nadvihol tmavú mikinu na pravom boku, a Camilla zbadala červenú podliatinu.

"Au!" okomentovala to, keď modrinu zbadala, a sykla pri tom bolesťou, ako keby ju na boku mala ona sama a spomínala na to, kedy sa jej to stalo. Vyzeralo to totiž vážne hrozne a Camilla s ním súcitila. Potom sa zarazila. "V tejto sprche? Nemali ste s Isaacom v tej vašej takú protišmykovú podlahu?"
Rozhostilo sa medzi nimi krátke ticho.

"Čo to riešiš, proste som sa šmykol," zabručal Tommy a modrinu zase prekryl mikinou, hneď načo vyšli z výťahu a pobrali sa na recepciu. Camilla to však správne pochopila ako potvrdenie a pobavene sa zasmiala.

"Vieš čo Tommy, teba sme mali asi ešte zamknúť do autobusu, dokým sa celkom neprebudíš, lebo týmto tempom sa nám tu za chvíľu zabiješ," pohladkala ho súcitne po ramene.
"Jasnačka," zaškeril sa Tommy. "Zamknúť do autobus, zabaliť do zvieracej kazajky a lepiacu pásku cez ústa."

"A zavolať rodičom o výkupné," navrhla Camilla pohotovo.

"Presne," pritakal Tommy.

Pozreli sa na seba a veselo sa zasmiali.
Čas strávený s Tommym vždy stál za to, Tommy bol jedným z najväčších pohoďákov, akých poznala. Aj keď bola pravda, že keď nemal náladu, bolo ťažké z neho dostať čo i len slovo.

"Hej no a... Adam trval na tom, že si na to musím niečo dať," dokončil Tommy tému jeho udreného boku, hypnotizujúc sáčok pohľadom.

"Popravde," Camillu trochu zamrzelo, že mu ona sama niečo také nenavrhla vtedy, keď ho viedla do jedálne, "myslela som, že tým "spadol som" myslíš jeden z tých milión päťsto pádov a zakopnutí, ktoré si dneska už určite stihol. Myslela som, že to si ešte stále len trochu ovalený po včerajšku."

"Tak to ďakujem pekne," zasmial sa Tommy kašľavo. "Ale áno, som ovalený," uznal nakoniec krátko pred tým, než dosiahli recepciu.

Čuduj sa svete, na recepcii šlo všetko ako po masle a sympatická recepčná, ktorá vedela plynule a veľmi pekne po anglicky, Tommymu novú kartu vystrojila.

"Počuj nevidel si niekde u vás tú Taylorovu slávnu kozmetiku?" opýtala sa ho nakoniec, keď sa už znova viezli vo výťahu.

"Tie zelené bylinkové sračky? To teda nie. Ak sa u nás mihli, tak by už boli pravdepodobne Isaacom vytlačené do záchoda."

To dávalo zmysel.

"Pôjdem pozrieť Adama a ty... by si mohol začať znášať dole veci, nie?" navrhla Camilla, keď sa spoločne vrátili na štvrté poschodie.

Tommy sa na ňu prudko otočil s neveriacim výrazom v tvári "No určite," zamrmlal s pokrútením hlavou. "Nevidíš dočerta, že som zranený?" a so sklonenou hlavou si to namieril so svojou novou kartou do izby.

Camilla tam ostala stáť sama, trochu ohromená, ako si proste len odišiel a ako neuveriteľne lenivý tento chlapčisko je. Predpokladala, že teraz sa zvalil na posteľ a zachrápal.

Pokrútila hlavou a pobrala sa za Adamom.

Klopanie na dverách bolo zodpovedané za niekoľko krátkych okamihov, otvoril jej Adam oblečený v jeansoch a tričku, teda ako tak už reprezentačne, jednou rukou sušiac si uterákom mokré vlasy a druhou umývajúc si zuby. Camilla si pomyslela, či sa dneska tí dvaja poza jej chrbát náhodou nedohodli na dni strapatých vlasoch.

Ale áno, musela uznať, že vyzeral omnoho lepšie. Neobťažoval sa ešte s make-upom, v tvári už mal aj nejakú farbu, predtým krvou podliate oči boli jasné a čulé a pokiaľ Camilla predpokladala správne, tak aj hlasivky získali stratenú silu.

Neuveriteľné veci sa dejú, keď tých dvoch človek nechá na pol hodinu spolu samých.

"Vybavili sme s Tommym tú kartu," oznámila mu radšej a zdržala sa všetkých ostatných poznámok.

"Oh super," vybral si Adam z úst kefku. Tak ako Camilla predpokladala, jeho hlas bol úplne čistý.
Šťastlivec. "Môžeme teda ísť?"

"Áno, len mi poď prosím ťa pomôcť, lebo ten simulant Tommy si zaliezol do izby."

"Ale veď on nesimuluje," zasmial sa Adam a vrátil sa do kúpeľne, kam cez rebrinový radiátor prehodil uterák a vypláchol si ústa, "Nevidela si tú jeho modrinu?" zaznelo od umývadla.

"Ale jasné, že videla," potvrdila Camilla, keď zobrala do rúk prvý kufor, ktorý stretla, "Ale toľko kriku pre jednu modrinu?"

Ak by Camilla vtedy nebola vyšla na chodbu, tak by možno uvidela, ako Adam pevne zaťal sánku, stisol pery, trochu sa začervenal a previnilo uhol pohľadom.
Camilla ešte pred tým, ako si to namierila do výťahu zatrieskala vystretou dlaňou na dvere Tommyho izby.
Nedočkala sa žiadnej odpovede.

"Ratliff!" zahučala výhražne a znova mu zabúchala na dvere.
Z druhej strany chodby videla, ako práve zo svojej izby vyšiel Adam s dvomi kuframi ťahajúcimi za sebou.

"Ratliff, okamžite zdvihni ten tvoj kostnatý zadok a padaj nám pomôcť!" zabúchala mu znovu na dvere.

Adam prišiel k nej takým vyrovnaným krokom, až sa Camille zazdalo, že ešte stále sa predsa len pohybuje trochu opatrnejšie. V sutočnosti aj mala pravdu.

"Tommy," oslovil Adam dvere svojím novo nájdeným hlasom, "prosím ťa, nerob fóry a poď nám pomôcť. Už je tu autobus."

Camilla sa tej slušne položenej požiadavke v duchu pousmiala. Pochybovala, že toľko lásky v hlase vypudí Tommyho z jeho izby.
Miesto toho, aby na to upozornila Adama sa na neho spýtavo pozrela.

"Je?" opýtala sa ho, načo on prikývol a bez toho, aby čakal na Tommyho reakciu si to namieril to k výťahu.

Na Camillin úžas, krátko po Adamovom mierumilovnom zásahu, sa na druhej strane dverí ozvali kroky a dvere sa skutočne otvorili, za nimi Tommy, v každej ruke rúčka od kufra. Na to, aby bol jeho výzor dokonalý mu ešte chýbala zabalená gitara alebo basa na chrbte, avšak všetky nástroje už boli na mieste a babrali sa s ňou technici a Monte s Isaacom. A bolo možné, že sa tam niekde motal aj Neil a prekážal všetkým v práci.

Adam sa od výťahu obzrel smerom za nimi a vlastne, Camilla mala pocit, že sa pozerá skôr na Tommyho. Keď Camilla zbadala vyčítavý pohľad, ktorý mal Tommy v očiach tak ju napadlo niečo ako: Okej, čo sa to tu dočerta deje?, potom si však pomyslela, že čo by sa tu preboha mohlo diať a nasledovaná Tommy sa vybrala do výťahu.

"Kým sme došli do hotela tak som sa o tom mieste, kde budeme v Miláne hrať, bavila s Oliverom a hovoril, že to je celkom v centre mesta. Tak som rozmýšľala nad tým, kedy začíname a vyzerá to tak dajako, že budeme rušiť nočný pokoj," preniesla Camilla svoje myšlienky nahlas. "Teda, pokiaľ ma pamäť neklame, tak máme predkapelu a začíname až o pol desiatej."

Pozrela sa na reakcie oboch mužov. Tommy si odškraboval lak na nechtoch a Adam ho kútikom oka sledoval, oči mu sem-tam preskočili na jeho zranený bok.

"Potom som to riešila aj s Montem," pokračovala Camilla odhodlane. "Neviem, čo s tým spravíme. Ja som navrhla, že pôjdeme bez dodatku a Monte s tým celkom súhlasil, ale chceli sme to ešte doriešiť s vami a Isa-"

Rozhorčene sa na nich pozrela, badajúc, že jej nedávajú žiadnu pozornosť. Až takmer bojovala s chuťou založiť si v ruky v bok

"Počúvate ma vôbec?" lúskla obom prudko pred očami.

Obaja nadskočili a odrazu bola pod paľbou Tommyho zaskočených očí a Adamovho pohľadu, ktorý ešte stále nebol dokonale prebudený zo zamyslenia.

"Och bože, načo riešite Miláno, keď ešte nevieme, či prežijeme Zurich," pošúchal si Tommy oči.
Camilla jeho poznámku odignorovala.

"Dodatok tam chcem," povedal Adam rozhodne. "Ak bude treba tak vypustíme jednu z pesničiek."
Výťah došiel na prízemie a Camilla prekvapene vytiahla obočie.

"Jednu z hlavných skladieb? A to-" začala Camilla, keď vystúpili z výťahu a pobrali sa chodbou.

"Kde si si nechal ten ľad?" opýtal sa Adam Tommyho, čím Camillu prerušil uprostred otázky.
Tommy na neho zdvihol oči.

"Strčil som ho späť do mrazničky. Nemohol som niesť kufre a chladiť si pri tom bok."

"Ale bolí ťa to," oponoval mu mračiaci sa Adam.

"To si teda píš, že ma to bolí," prisvedčil Tommy. "Ale chceli ste to zobrať na jeden šup nie? Čo by som vás neurobil..."

Camilla sa na nich chcela hnevať, že ju úplne odignorovali, ale zostala zaskočená tým, ako Tommy reagoval a tým, čo začula v Adamovom hlase.

Camilla postrehla, že mu Adam chcel oponovať a zase ju napadlo, že sa niečo deje. Vo vzduchu odrazu zacítila napätie, ktoré bolo načisto nezvyklé a popravde, pre ňu osobne aj nevysvetliteľné.

Zaplatili už dopredu a elektronicky, takže sa na recepcii len poďakovali a vyšli von z hotela k autobusu, ktorý stál zaparkovaný neďaleko. Ako vyšli von, Camilla za nimi dvoma trochu zaostala a sledovala polo krívajúceho Tommyho a Adama, ktorý sa mu snažil dohovárať.

"Pochop, že nechcem mať jednonohého basgitaristu. To by vôbec nebolo cool," hovoril mu hlasom, ktorý mohol znať žartovne ale dalo sa za povlakom ktorý mal na hlase cítiť, že si naozaj robí starosti.

"Podľa mňa by to bolo nenormálne cool," oponoval Tommy, ktorého pobavenie v hlase hrané nebolo. Camilla mu nevidela do tváre no pomyslela si, že okrem trošku bolesti na nej nebolo mráčika. "S tým by sa dali na stagei dali robiť parádne kraviny," dodal k tomu hlasom, ktorý sa inak ako provokatívny opísať nedal.

Zatiaľ čo sa Camilla mračila a rozmýšľala, či je to nejaký vtip pre zasvätených, Tommy zdvihol hlavu k zamračenej oblohe a zdalo sa, že sleduje, ako sa po nej pohybujú tmavošedé oblaky.
Mohla vidieť, ako sa Adam k Tommymu otočil, takže zazrela profil jeho tváre. Bola presvedčená, že ak by mal Adam aspoň jednu ruku voľnú, tak by si do tej zložil tvár, miesto toho však len pokrútil hlavou, pozrel sa pred seba a začal si hmkať nejakú pesničku.

Camilla bola trochu prekvapená, ako sa tí dvaja k sebe správajú. Celkom nerozumela, čo sa deje, rozhodovala sa medzi tým, že sa mohli pohádať alebo Tommyho mohol v tej kúpeľni Adam ovracať. Teraz mu to bolo značne ľúto a Tommy to nebral vôbec vážne a len si do Adama veselo rýpal. Bezstarostne, ako inak.

Pozdravili Oliho a nastúpili do autobusu, kde na lavice pri "jedálenskom" stolíku odložili väčšinu veci, ostatok poskladali niekde nablízko. Adam sa zložil na gauč, oprel sa chrbtom o jeho bočné operadlo a nohy, miesto toho, aby si ich vystrel na gauči, skrčil pred seba. Hlavu si položil na čalúnenú stenu autobusu a zavrel oči.

Camilla najskôr trochu vyplašene napadlo, že mu je predsa len znovu zle, ale také myšlienky odohnala.

Zatiaľ čo sa Tommy obšmietal naokolo a prezeral si DVDčka, či niečo také, Camilla prešla na začiatok autobusu a sadla si vedľa ich vodiča.

Hotel bol totiž trochu mimo mesta a dokým mali dôjsť do centra chcela mať Camilla dobrý výhľad na všetko naokolo. Popravde, značnú časť ich času strávených v autobuse trávila práve tu vpredu. Zbožňovala totiž cestovanie a keďže vedela, že na potulky mestom veľmi nebude mať čas, tak ho chcela spoznať aspoň spoza čelného skla autobusu.

Rozprávala sa s Oliverom o tom, koho bude rozvážať po nich. Totiž, po Švajčiarsku ich čakalo Miláno a potom sa chystali presunúť do Veľkej Británie, kam sa plánovali presunúť lietadlom a prenajať si nový autobus. Pravdepodobne iba jeden, mali totiž naplánované prespanie v hoteloch, takže autobus potrebovali len na presun z mesta do mesta. V strede rozhovoru sa obzrela dozadu, aby videla, čo sa tam robí.

Adam nezmenil polohu, zatiaľ čo Tommy sa konečne usadil. Na DVDčka sa zrejme vykašlal, miesto toho si dal do ucha slúchadlá od svojho iPodu, počula tú hlasnú hudbu až sem, oprel sa o Adamove pokrčené nohy a podobne ako Adam, aj on zavrel oči a oprel si hlavu o stenu.
Adam už ale nemal zavreté oči. Sústredene sa pozeral sa na blondína pred sebou a prstami sa mu hral s vlasmi. Z jej uhlu pohľadu Camilla nemohla presne vedieť, čo mu s nimi robí, no dalo sa predpokladať, že mu z tých dlhších vlasov zapletá copíky.
Tommy odrazu otvoril oči a s pričítateľnými obavami na tvári si rukou nahmatal zadnú časť hlavy.

"Adam!" otočil sa na neho s tichým smiechom, zatiaľ čo si slepiačky rozpletal copíky.

"Nemohol som si pomôcť," chichotal sa Adam zlomyseľne a stále sa mu nejako hral s vlasmi.

Tommy vytiahol iPod a zrejme si akurát vyberal nejakú skladbu, keď prehovoril tak potichu, že ho od svojho miesta Camilla nemohla počuť.

Ľutovala to však, keďže to ako zareagoval Adam na Tommyho, pre Camillu nepočuteľnú poznámku, stálo za všetky drobné.

Adam sa totižto veľmi badateľne začervenal, spustil ruky z Tommyho vlasov a zaboril si do nich tvár. Z Camillinho uhľu pohľadu sa zdalo, že sa mohol alebo smiať, alebo plakať. Tomu bolo celkom pochopiteľné, keďže po značnej väčšine Tommyho hlášok takto reagoval takmer každý. Ten blonďavý chlapík mal skutočne podivný zmysel pre humor.

Bolo vcelku podivuhodné ich sledovať. Adam si krátko na to z tváre stiahol ruky, ešte stále sa trochu červenal, a hoci ho nemohla počuť, podľa toho, ako vydýchol vzduch a zavrel oči, podľa pohybu pier na tvári skrčenej niekde tam na prahu medzi plačom a skutočne pobaveným smiechom, pier, skrútených do neveriaceho úsmevu, si bola istá, že to boli slová: "Bože, Tommy...".

Potom blondínovi, ktorý si pravdepodobne konečne vybral pesničku a zase odpadol s opretou hlavou na Adamove kolená, poriadne postrapil vlasy a niečo zašepkal do ucha.
Tommy ani neotvoril oči, len sa pobavene zasmial.

Adam, slabo sa smejúc pokrútil hlavou, zavrel oči, a tiež sa oprel hlavou o stenu autobusu.
Pred tým, než sa Camilla otočila späť k vodičovi, tak pretočila oči a takmer až jedovato si pomyslela, že tí dvaja by konečne mali prestať okolo seba krúžiť ako dve volavky a radšej sa poriadne opiť, skočiť spolu do postele a normálne sa spolu vyspať. Mala totiž taký pocit, že ak ho bude Tommy ešte dlho takto provokovať, tak či sa mu to bude páčiť alebo nie, Adam to skôr či neskôr urobí.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Mám pomenovať Bezmennú?

Áno
Nie

Komentáře

1 Adommyloverka Adommyloverka | Web | 3. března 2011 v 6:40 | Reagovat

Wow určitě se těšim na další pohled je to takoví napínaví a skvěle se to čte píšeš bezvadně :)

2 Zuzu Zuzu | 3. března 2011 v 20:23 | Reagovat

wow tak teraz veľmi rýchlo 13. pohľad =D nemožem sa dočkať =)

3 Happy_Miner Happy_Miner | 4. března 2011 v 18:57 | Reagovat

dobre teda. diel to síce je zbytočný, ale strašne.. rozkošný. adam sa k tommymu chová ako ku svätému obrázku. ale.. čo mu tommy povedal? toto mi nedá spať /: :D. ale je to milé, hrozne milé, normálne čakám kým sa to brutálne pokazí. :D

4 Natsumi Natsumi | E-mail | Web | 19. března 2011 v 11:51 | Reagovat

úžasné ;-) och ale chcela by som vedieť čo si tam šepkali xDDD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama