Sedmička, toď magické čislo, alebo koniec životného šach matu

13. února 2011 v 15:02 | Dadushka |  My Thoughts
Zase raz som sa dostala do zaujímavých myšlienkových pochodov a rozhodla som sa, urobiť zopár zmien.
Najskôr však: Moja paní slovenčinárka bez môjho vedomia, *vzdych*,
uverejnila jednu moju slohovú úvahu, ktorú som tuším spomínala niekde tu, o šach mate a keďže sa bude od nej zvyšok článku odvíjať, tak ju sem hádžem:


"Život by sa celkom ľahko dal prirovnať k partičke šachu. Človek hýbe figúrkami, robí rozhodnutia, či už viac premyslená a či menej a čaká, ako mu na ne osud odpovedá. Niekedy útočí, niekedy sa musí stiahnuť. Napriek tomu, že táto hra trvá veľa rokov a popravne, ak sme milovaní, tak v nej nie sme sami, prebieha značne plynule, až sa v nej niekedy nevieme zorientovať. Ako ale Ďalej, keď sme sa dostali do situácie, kedy nám osud zobral všetky únikové cesty?"
"Zvyčajné prirovnávanie životu k húsenkovej dráhe, raz si hore, raz zase dole, by sa dalo preniesť aj do tejto šachovej partičky. Keď príde šach mat, tak sa môže znať, že je so všetkým koniec a my sme hru prehrali, no v skutočnosti sa len ukáže, že život predsa len nie je úplne ako šachovnica."
"Prečo? Verím tomu, že z akokoľvek bezvýchodiskovej situácie, do ktorej sa človek dostane, sa dá časom dostať. Predstavte si, že ako sa tie figúrky na šachovnici časom posúvajú, tým sa menia aj vaše možnosti. Ťah, ktorý bol pred pár mesiacmi nemožný, sa teraz s trochou obratnosti dá hravo zvládnuť. V šachu života sa totiž figúrky stále presúvajú, bez ohľadu na to, či ste už svoj ťah dokončili, alebo nie."
"Ja osobne mám často pocit, že som sa dostala do šach matu. Možno mám ešte len pätnásť rokov a v skutočnosti sa moje problémy nedajú porovnávať s problémami dospelých, stále sú pre mňa závažné."
"Veľmi často sa stane, že keď mám pocit, že som ostala v úplne bezvýchodiskovej situácii a som zúfala z toho, že neviem ako ďalej, sa odrazu všetko samo napraví, samo usporiada a ja sa dokážem opäť smiať."
"Neviem, či je rozumné na každú stanu hlásať optimistické názory, som presvedčená, že človek sa niekedy musí pozrieť na vec aj z trochu negatívneho uhla."
"Napriek tomu by však človek mal veriť v to, že na tomto svete nič netrvá večne. Ani to dobré, ani to zlé. Každá chvíľa, tak ako každý ťah, je jedinečná a treba ju brať tak, ako príde a miesto toho, aby sme sa ňou nechali strhnúť, ja lepšie si hneď premyslieť ďalšie ťahy, s ktorými na život zaútočíme."
"Myslím si, že šach mat v skutočnom živote nastane len vtedy, keď to bude chcieť sám hráč. Inak je vždy možné niečo podniknúť, posunúť nejakú figúrku tam, či onam. Alebo v tom druhom prípade počkať, dokiaľ sa súperove figúrky nepremiestnia pre nás výhodnejšie."

Ach bože, vždy keď píšem nejakú takúto úvahu alebo sa nad niečím takýmto zamýšľam, tak sa pristihnem pri tom, aký vlastne neuveriteľný optimista som. Čo už no.

Avšak, včera v noci o pol tretej, keď som si to v našom školskom časopise znovu prečítala, tak som si uvedomila, že do akéhosi šach matu som sa dostala aj ja a som v ňom už veľmi dlho. A už to takto nejde ďalej. Musím pohnúť svojimi figúrkami.
V piatok mi do duše dohovárali do duše zopár mojich kamarátov a dokonca, vďaka asertivite mojej spriaznenej duše, aj dvaja učitelia. Z toho to s jednou učiteľkou bolo celkom vtipné.
Je totiž telocvikárka a je veľmi... svojská. V dobrom pravdaže. Keď uvidela, ako polo spiačky prichádzam na hodinu, tak ma už hneď vo dverách zdrbala za to, že sa jej vôbec nepáči, v akom stave chodím do školy. Potom mala so mnou v šatni velice zaujímavý rozhovor, (až sa mi zdalo, že ma podozrieva, či neberiem drogy), kde mi povedala, že ak nespím, tak flákam svoj život a uzavrela to niečím takým, ako že "ak na budúcej telesnej nebudeš prezlečená a najaktívnejšia zo všetkých, tak si ma neželaj."
Do Bratislavskej školy chodím v piatok, telesnú máme v utorok a štvrtok, (tento týždeň som však bola celý), čiže sa vlastne tak skoro nestretneme, ale to je jedno.

Tak teda áno, začnem chodiť spať.

Aby som si to teda zosumarizovala a... aby som sa dostala z toho môjho, už asi trištvrte roka trvajúceho šach matu, spísala som nasledovné:

1. Ak ma niekto z vás, čo ma má na facebooku alebo na skype zbadá na internete po 22:30, tak ma prosím zbite a pošlite ma spať. Naozaj.

´chjo...

2. Ak samú seba pristihnem o 19. hodine pri tom, že nemám dokončené všetky veci do školy, ktoré mám mať hotové, tak si dostanem zákaz... ehm... povedzme, že nasledujúcich 24 hodín zapnúť iPod, čiže nepočúvať hudbu a tiež... púšťať ju z nejakého počítača.

Och môj bože, to ma zabije.

3. O 19. hodine odchádzam cvičiť alebo na bicykel alebo behať, ak nie, tak odovzdávam notebook mojej matke, ktorá sama určí dobu vrátenia.

Kokso Dagmara, nenávidím ťa.

4. Každý deň aspoň 200 slov do príbehu, podľa vlastného želania. Ešte sa dohodnem s nejakým verným čitateľom, s ktorým som v kontakte, aby ma v prípade nesplnenia tohto bodu zbombardoval výhražnými listami, aby som okamžite letela písať. (Ak sa niekto dobrovoľne hlási, tak prosím.)

Okej, toto sa celkom dá. To istým spôsobom fungovalo už doteraz.

5. Pol hodinka denne učenia sa nejakého jazyka podľa výberu---> Angličtina/Nemčina/Japončina

Aj to je ešte celkom znesiteľné.

6. Každých 48 hodín skontrolovať stav izby. Pokiaľ sa bude na stoličke bude s mojím vedomím kopiť trojposchodový panelák oblečenia tak... Nie! Taká situácia nenastane, proste sa to nestane.

Uhm, dočerta...

7. Každý večer, ako si ľahnem do postele tak sa zamyslím nad tým, či som všetko hore uvedené splnila. Ak nie, tak mi jedno moje "ja" práve sľúbilo, že ma zavalí takými výčitkami svedomia, že sa mi o nich bude ešte aj snívať.

Och áno, ona toho teda je schopná.

Dobre teda, moje sedmero bolo okontrolované a schválené mojou mamou, čo snáď dostáva tú najväčšiu vážnosť so všetkých. Ak ešte o tom poviem mojej sestre, tak tá ma zbije, ak to nebudem dodržiavať.
A Keďže mám dozajtra celkom DOSŤ vecí do školy, tak mám fakt čo robiť, aby som to do 19. hodiny stihla.
Dočerta, to len ja som schopná na seba vymyslieť takúto hovadinu. Ale ak to zvládnem, čo budem musieť, tak budem na seba nenormálne hrdá.

Čiže... letím písať sloh na angličtinu a želám krásny deň ;)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 trinuska trinuska | E-mail | 13. února 2011 v 15:32 | Reagovat

Skvelý nápad. Tiež som minule o niečom podobnom uvažovala, ale nakonieco som dospela k názoru, že by som to aj tak nedodržovala a keďže žiadne "ja", ktoré by ma neskôr zdrbalo nemám, tak by mi to vôbec nepomohlo. Ale verím, že tebe sa to podarí, takže ti držím palce.
Oh, a hlásim sa na miesto čitatela, ktorý ťa bude nútiť do písania (ostatne som to doteraz aj tak robila).
P.S.: Nedojdeš dnes po 19. na skype? Zistila som niekoľko zaujímavých vecí a ty si asi jediná, s kým by som sa o tom mohla porozprávať :)

2 Dadushka Dadushka | Web | 13. února 2011 v 15:36 | Reagovat

[1]:Fíha, o siedmej asi nie, mohla by som tam byť asi až okolo pol desiatej-desiatej, to by tak šlo... môže byť?

3 kisss kisss | Web | 13. února 2011 v 19:41 | Reagovat

O sedmé nemůže, jelikož jde cvičit, nečetla si článek, Trinus ?? :D (A) Samozřejmě, že to myslím v dobrém! :)
K slohovce: Ah, ano ... Přirovnání je to naprosto skvěli, a výstižně si to napsala. Taky vždy píšu tkaové slohovky, ovšem z mého hlediska, tak napíšu i tu špatnou část. To je to moje "na jednu stranu, ale zase na tu druhou ..." a už to jede. Budeme polemizovat! ♥ :D Takovi témata na slohovky jsou nejlepší, ale nejhorší je, že se mi nestává moc často, že bych mohla psát na takovi témata, protože nám je prostě učitelka nedá! :/
Tvůj seznam je vskutku skvělí! Osobně si takovi seznami nedělám, PROTOŽE, prostě vím, že to nedodržm i kdybych sebevíc chtěla. Jak si totiž sama řekla, vždycky se to všechno vyřeší samo, nebo alespoń u mě to tak je. Nemám strach z toho, že se to nestane a možná to je moje chyba. A ikdyby to došlo tak daleko, tak tu jsou přece lidi, kteří tě profackují slovy "na vzpamatování!" :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama