Jedenásty pohľad

15. února 2011 v 14:58 | Dadushka |  So why don't we...?
     Zdravím!
      Som  nasledujúcou časťou značne pobavená. Totižto, keď som dopísala desiaty pohľad, (vlastne deviaty,väčšinou mám prehľad, čo s abude diať a koho pohľad použijem dve časti dopredu), myslela som si, že táto časť bude veľmi nepodstatná, krátka a nudná. Preto sa mi do nej ani nechcelo. Včera som ale (v rámci môjho pravidla číslo 4.) otvorila notebook na 200 slov denne a skončila som pri 2000.
      A akosi... Poviem to takto, vzniklo z toho niečo úplne iné, než som čakala. A to stačilo iba týchto dvoch dať spolu do jednej miestnosti!! Čiže ja za to zodpovedná v konečnom dôsledku vôbec nie som!!
     
      Prajem príjemné počítanie :)




    Adam tam teda ostal sám a bol v tej chvíli veľmi rád, že sedel, inak by sa mu zrejme podlomili kolená. Ak ho niečo dokázalo odtiahnuť myšlienok na štrajk jeho žalúdka, tak to bol Tommy s presne takýmito otázkami. Bol v tom, že sa ho to Tommy pýtal len tak rečnícky, popravde, už len to ho dostatočne vyviedlo z miery. Potom sa na neho Tommy spýtavo otočil a tým, že tú otázku myslel celkom vážne, Adama úplne vykoľajil.
      "To vždy potom tak strašne bolí zadok aj všetko?"
      Tommy však, našťastie, krátko na to z kúpeľne vyšiel a preto nemohol vidieť stav, do ktorého Adama dostal. Adam pomaly Tommyho správanie a vôbec, samotného Tommyho predýchaval, zatiaľ čo sa dostal do psychického rozpoloženia, kedy nevedel, či sa má smiať alebo plakať.
      Zaboril teda tvár do dlaní a čakal, ako sa telo rozhodne. Rozhodlo sa pre smiech.
      S tým však jeho žalúdok nesúhlasil, Adam bol teda po chvíľke nútený prestať.
      Tommy sa vrátil o pár minút nato, s tak žiadanou šálkou čaju v ruke. Adam si ju bez slova zobral a položil do lona. Cítil, ako mu tekutina cez látku trička zohrieva brucho a hneď sa cítil lepšie.
       "Ďakujem," vydýchol chrapľavo a vďačne sa na Tommyho pozrel.
       Menovaný sa zatiaľ s tichým stonaním a nadávaním usádzal späť do svojho sprchového kúta.
       "Nemáš za čo," zamrmlal do toho Tommy neurčito.
       Adam zavrel oči a odpil si z čaju. Telo mu zaplavilo príjemné teplo, čaj ho rozohrial od hrdla po končeky prstov na nohách, takže sa konečne prestal triasť od zimy a už dopredu vedel, že do večera bude všetko v poriadku.
       Potom, čo si poriadne vychutnal úľavu, ktorá ho zaplavila, otvoril oči a pozrel na Tommyho.
       Ten jednoducho sedel v tom sprchovom kúte, trochu zhrbene a s prekríženými členkami, a prebodával pohľadom svoje šnúrky od topánok.
       Pokiaľ si však Adam dobre spomínal, tak pred tým, ako opúšťal kúpeľňu bol v omnoho pozitívnnejšom stave. Rozmýšľal... čo sa tak mohlo stať a... chcel mu trochu vylepšiť náladu. Na druhej strane, večer mali vystupovať a to väčšinou Tommmymu ako tak náladu zdvihlo samo. Mimo to, ako uvažoval, si naďalej odpíjal z čaju, ktorý mu pomaly regeneroval celé vnútro.
        "Zelený?" opýtal sa Tommyho prekvapene, odrazu tak silným hlasom, až sa zdalo, že Tommy ostal trochu zaskočený. Pochyboval, že by Tommy nejakým spôsobom vedel, že práve zelený čaj patrí medzi tie, čo na tráviacu sústavu pôsobia najlepšie.
        "Huh?" nechápal Tommy.
        "Zelený čaj. To ťa napadlo samého?" pokračoval Adam naďalej zvedavo a sledoval Tommyho reakcie.
       Ten sa ľahko poškrabal za uchom.
        "Eh, to bol jediný, ktorý som tam našiel," povedal trochu nervózne.
       Adam trochu pobavene prikývol na znak, že rozumie.
        "Budeš schopný dnes večer vystupovať?" začul Adam Tommyho tichý hlas.
        "Hej, hej," prikývol Adam. "Predtým mám ešte meet-greet, to ma vždy nakopne," usmial sa slabo.
        Bolo to skutočne tak, aj keď sa musel počas celej tej doby neustále usmievať a pôsobiť plný energie, čo bolo po takmer pol roku koncertovania trochu obtiažne. Takýto kontakt s jeho fanúšikmi ho dokázal buď úplne vyčerpať, alebo úplne prebudiť.  
        "Vieš čo," pozrel Adam pred seba a skusmo si prešiel rukou po bruchu. Žiadna odpoveď. Dobré znamenie. "Za tých pár minút si mi pomohol viac, než skupinka tých expertov, čo ma doteraz obletovala."
          Vedel však, že ak by si ten čaj vypýtal od hocikoho iného, čo pred tým aj skúšal, tak by ho dotyčný zrušil so slovami, že na žalúdok, ktorý vracal, sa teplé nápoje v žiadnom prípade nedávajú.
       Vďaka bohu, že tu si Tommy. Nikto iný, natoľko... schopný kombinovať nekombinovateľné, kto by mi ten čaj bol ochotný urobiť tu nebol.
       Adam ale vedel, že toto bolo to, čo mu pomôže. Nie hlúpa Coca-Cola.
        "Uhm," pritakal Tommy a znovu sa začal so slabým nadávaním stavať na nohy. Adam rozmýšľal, kam sa dočerta hrabe. Bolo mu tu s ním dobre, teda... Napriek tomu, že ten chlapec bol jeden veľký chaos, jeho prítomnosť okolie dosť upokojovala. Možno to bolo tým, že iného ako pokojného, sem tam trochu smutného či príliš opitého, (niekedy prítulného), sa Tommy ani nedal vidieť. Ten chlapec bol proste vždy v pohode. "Ten pravý expert sa vždy pozná," hovoril si Tommy ďalej a Adam sa v tej chvíli naozaj hlboko zamyslel nad tým, či to Tommy hovorí jemu. "Ja by som sa už aj mohol prezliecť a..." odrazu sa Tommy zarazil a tľapol si rukou po čele, ako keby si na niečo spomenul.
        "Čo sa deje?" opýtal sa Adam zaskočene.
        "Myslím, že som..." ruka mu z čela vošla do načechraných vlasov a ako keby vyčerpane sa oprel o stenu pri dverách. "Asi som si zabuchol čipovú kartu v izbe."
       Napriek svojmu stavu sa Adam slabo zasmial.
        "Je mi to ľúto, no," zabručal Tommy, pozerajúc sa za roh do izby.
        "Ale veď to je v pohode. Skočíme na recepciu," prehodil Adam jednoducho a pokrčil ramenami.
        "Och," ozval sa Tommy a pohľad mu padol niekam nadol "To mi nenapadlo."
       Adam sa tento raz skutočne, síce opatrne ale predsa, rozosmial. Dobre, Tommy zjavne ešte stále nefungoval na sto percent.
        "Čo to máš vlastne s vlasmi?" usmial sa na neho Adam zoširoka, keď si jeho vlasy konečne poriadne všimol.
       Čo si mnoho ľudí, ktorý Tommyho videli len na fotke alebo na koncerte neuvedomovalo, bolo, že pristrihnuté časti hlavy má obe. Ak by sa teda to, čo mal Tommy na hlave nagélovalo dohora, tak by vznikol celkom hustý, (badass), kohút. Avšak to, že vyrastené vlasy mal takéto dlhé a prehodené cez stranu hlavy, celý ten fakt úspešne kamuflovalo.
       Teraz trochu pobavene spomínal, čím všetkým Tommyho vlasy za jeho pôsobenia prešli. Keď sa totiž prvýkrát stretli, tak mal vlasy vlastne celkom podobne ako počas AMA vystúpenia, len nenafarbené na čierno. Bol oboznámený s tým, že bude musieť prejsť zmenou vzhľadu a vôbec mu to nevadilo. Adam si vtedy pomyslel, že na na to, aby zapadol do jeho skupiny, na ňom toho
nebude treba tak veľa meniť. Už vtedy navrhol blond, mal taký pocit, že so svetlými vlasmi omnoho viac vynikne, čo sa časom ukázalo byť pravda, no Tommy vtedy veľmi hlasne protestoval. Preto mu na blond nafarbila iba zadnú časť hlavy a dopredu skúsili čiernu. Výsledkom boli vtedy ako ostatní, tak aj samotný Tommy nadšení, chlapec vyhlasoval, že aspoň nevyzerá ako nejaká "zasraná bábika". Adam nad tým vtedy len trochu nespokojne našpúlil pery a prehodil "Budiš,". Potom ale, krátko pred vystúpením vo Fantasy Springs vo februári, čo bolo prvé prezentovanie jeho albumu, Tommyho presvedčil, aby skúsil blond na celú hlavu.
       Adam sa takmer smial keď spomínal, ako neuveriteľne ten chlapec protestoval.
       Avšak s výsledkom bol Tommy nakoniec spokojný, o Adamovi ani nehovoriac. Ten mal pocit, že už Tommymu na tmavo nikdy nedovolí vlasy prefarbiť, lebo... Vyzeral takto, dočerta, dosť dobre.
     A Tommymu už zrejme nevadilo, ako čo vyzerá.
     Teraz však nebol zas tak blonďavý, v skutočnosti mal krátke boky hlavy v svojej prirodzenej, hnedej farbe a nafarbenú mal len stredný pás vlasov.
     A konkrétne v tom momente mal tie vlasy všade, až sa nedalo určiť, kde sa cestička, ktorú si medzi vyholenými vlasmi a niečím ako stred zachováva, bola skrátka nebadateľná a vlasy mu trčali do všetkých smerov.
       Tommy si vtedy prešiel rukou cez vlasy a Adamovi takmer zabehol čaj keď zbadal úsmev, ktorý sa pritom Tommymu na tvári usadil.
        "Mali by sme ťa dať odfotiť Isaacovi," zahovoril to rýchlo Adam, "aby to tweetol. Aspoň by ostatní videli, že ani tvoj účes nie je vždy dokonalý."
       Adam si predstavoval reakcie fanúšikov, keby Tommyho takto uvideli a znovu sa musel smiať. Niektoré reakcie na ich tweety boli totiž dosť vtipné.
       Adamovi ale trochu zamrzol úsmev na tvári, keď si uvedomil, že Tommy odrazu stojí úplne pri ňom. Musel si to strihnúť cez celú kúpeľňu akurát vtedy, keď bol Adam mimo. Adam sa zľakol, či ho za jeho podpichovanie neudrie, Tommy vlastne bol tak trochu márnivý. Síce by to bolo prinajhoršom priateľské štuchnutie pod rebrá, ale Adama chytala panika keď si uvedomil, že Tommy si v konečnom dôsledku vôbec nemusí uvedomovať, že Adamovi je skutočne zle a akýkoľvek zásah do jeho telesného priestoru by nemusel dopadnúť najlepšie.
       Miesto toho sa však Tommy k nemu nahol, až by sa dalo povedať, že sa pred ním klaňal a.... nastavil pred neho svoju blonďavú šticu.
       Adam chvíľu len nechápavo pozeral na jeho háro a potom sa znovu zasmial. So širokým úsmevom zdvihol jednu, od hrnčeku vyhriatu ruku a poriadne mu ňou rozstrapatil hrivu.
       Cítil pomedzi prsty Tommyho jemné vlasy a pomyslel si, že si ich musel ešte dnes umývať, aj keď ich už mal teraz úplne suché. A odrazu... odrazu mu tú ruku z vlasov nechcel vybrať.
       Bolo naozaj zlé rozmýšľať nad tým, že by ho jednoducho za tie vlasy chytil a pritiahol k sebe, vrátil mu to, čo mu Tommy urobil dnes ráno v autobuse a potom možno-
       Preboha, to sa všetko stihlo stať ešte dnes ráno? Skutočne je dnes ešte ten istý deň?
       Adamova ruka stále nevychádzala z Tommyho vlasov, ešte stále mu ich strapatil a uvažoval, či neuskutoční hore uvedený plán. Avšak Tommy urobil nejaký pohyb, Adamov ruka mu z jeho vlasov vykĺzla a potom... Na Adamovu radosť či zdesenie, zo seba Tommy vydýchol prebytočný vzduch, klesol na kolená a hneď na to sa aj usadil na Adamových pred sebou vystretých nohách.
       Pozrel sa na Adama cez ešte viac strapaté vlasy a Adam sa musel znovu smiať.
        Áno, teraz je to úplne dokonalé.
       Tommy bol proste... v pohode. Nemal problém si takto na Adama sadnúť ani potom, čo spolu strávili noc lebo... lebo takto jednoducho neuvažoval.
       A prečo by tak vlastne mal uvažovať? Nie je gay...
       To už ale bolo ale stará vec a Adam sa tým odmietal znovu zaoberať.
        "Potom na tú recepciu skočíme, dobre?" usmieval sa Adam, keď mu rukou upravoval ofinu tak, aby mu nepadala do očí a zámerne mu pritom nenápadne zvyšok vlasov ešte viac zamotával. "Určite to nebude prvý raz, čo sa im niečo také stalo," ukončil to Adam, spustil ruky z Tommyho vlasov a keď uvidel, čo mu z nich urobil, tak si radšej rýchlo odpil z čaju len preto, aby sa na chvíľu mohol pozerať niekam inam. Inak by asi vybuchol od smiechu.
       Keď však vyslal krátky pohľad ponad hrnček uvidel, že sa Tommymu otočila hlava trochu doprava a... Zdalo sa, že sa pozerá na nejaký bod dole, na podlahe vedľa Adama.
       Videl, ako chlapec prikývol spôsobom, ktorý prezradzoval, že sa práve nachádza v inom svete. Potom si Tommy pohodením hlavy znovu zrovnal ofinu a zaboril ruky hlboko do vreciek bundy, ktorej mal na sebe. Potom zdvihol pohľad a prechádzal ním po kúpeľni.
       Adam rozmýšľal, o čom tak mohol Tommy práve uvažovať.
       A tiež ostal úplne prekvapený, ako blízko mu práve Tommy bol, mohol cítiť sviežu vôňu jeho sprchového gélu. Takže áno, musel byť v sprche a podľa intenzity kokosovej vône, niekedy nedávno. Myslel si však... predpokladal, že bude mať k nemu Tommy odpor, ale nestalo sa tak. Napokon, bolo to celkom pochopiteľné, Tommy bol povaha, ktorej keď ste povedali "netráp sa", tak sa skutočne netrápil. Nie preto, že by bol nejakým spôsobom hlúpy, či jednoduchý, skôr sa zdalo, že nerád plytval energiou na niečo, čo je aj tak zbytočné. Na čo však toľko našetrenej energie Tommy potreboval, bolo Adamovi záhadou.
        V tej chvíli chcel Adam... skutočne sa chcel viac porozprávať o tom čo sa stalo ale...
        "Keď tak ale počítam, tak o chvíľu tu bude autobus. Ak sa chceš osprchovať alebo také niečo, tak to asi nestihneš, nie?" prehodil Tommy zamyslene.
       Veľká dávka logiky, ktorú od Tommyho zacítil ho na chvíľu trochu vyviedla z miery, nedal sa však zmiasť a pohotovo na to odvetil: "Och."
        "To je v pohode, popýtam sa Camilly, či nepôjde so mnou," pokračoval Tommy, stále pozerajúc sa niekam do rohu, mysľou napriek všetkému očividne mimo.
        "Fajn," prikývol Adam. "Ale neviem, či vám ich dajú. Izby sú napísané na moje meno."
       Tommy sa konečne pozrel na Adama.
        "Nejako to dáme. Použijeme šarm," uškrnul sa ľahko a začal si jednou rukou hmatať po vlasoch, zatiaľ čo druhú nechával hlboko vo vrecku.
       Isto.
       Adam si bol vedomý Tommyho šarmu, aj keď mal pocit, že chlapec narážal skôr na ten Camillin.
       "Čo do čerta...?" začul Tommyho hundranie, keď si chlapec vybral aj druhú ruku a začal si ohmatávať vlasy.
       Adam ho ale, popravde, vnímal len jedným okom a jedným uchom, radšej sa ovládal, aby sa nad jeho výrazom v tvári, ktorý sa najlepšie dal opísať vetou, ktorú Tommy pred pár okamihmi použil, nerozosmial.
       Adam sa však cítil skutočne omnoho lepšie, tentoraz aj fyzicky.
        "Takže," pozrel sa Adam úkosom na Tommyho, ktorý sa práve snažil rozčesať si vlasy rukou. Chcel nejako naviazať na to, že spolu dočerta spali ale... akosi to nešlo. "Nechávame to tak?"
       Trochu sa obával, že Tommy nebude rozumieť na čo naráža. Všetky obavy boli však zbytočné, Tommy sa hneď chytil.
       Oh dočerta... čo keď to bolo to, nad čím doteraz rozmýšľal?
        "A čo by si chcel robiť?" namietol Tommy trochu prekvapene, keď sa mu podarilo vlasy ako- tak rozmotať, a zdvihol na Adama oči. Ten musel len trochu oľutovať, že mu toto urobil s vlasmi, keď sa s ním plánoval vážne rozprávať, lebo teraz Tommy vyzeral skutočne smiešne. A potom... mu musel dať, síce trochu sklamane, za pravdu.
       Čo vlastne mohli robiť? Okrem toho, že na to mohli jednoducho zabudnúť a predierať sa ďalej životom.
       Lenže čo keď to... čo keď to tak Adam nechcel?
       Odrazu sa Adam zacítil veľmi nepríjemne a nesúviselo to so žalúdkom. Cítil sa trochu... sklamane.
      "Dobre," povedal Adam nakoniec. " Idem si dať sprchu, vybavíte tú kartu?"
       "Jasné," prikývol Tommy, no stále to ešte vyzeralo, že sa nechystá zdvihnúť sa z Adamových nôh a pozeral tam niekam do rohu.
       Adam zneistel.
       "A...Uhm, Tommy... takže... sme v pohode?" uistil sa ešte raz.
       Tommy sa na Adama pozrel pohľadom, ktorý bol príliš zamyslený na to, aby mu Adam nasledujúcu vetu úplne uveril.
        "Ja som," povedal Tommy jednoducho a pokrčil ramenami.
       Jasné Adam, čo ty tu vlastne riešiš?
       Adam prikývol a Tommy sa začal zbierať na nohy. Stratil však rovnováhu, zakopol o vlastné nohy a padal k zemi, Adam ho však rýchlo podoprel za bok, takže chlapec na zemi neskončil. Miesto toho sa mu však z hrdla vydralo, spolu z celým obsahom pľúc, hlasné "Aaach...", z ktorého bola cítiť veľká dávka bolesti. Všetko sa to odohralo nejako príliš rýchlo. Adam začul Tommyho výkrik, až sa mu zdesením rozšírili oči. Cítil, že má na rukách celú váhu jeho tela a rýchlo ho nadvihol, Tommy teda stotinu nato už stál vedľa neho, sťažka dýchajúc, opierajúc sa o stenu.
       "Tommy, čo..!?" nechápal Adam zmätene. Už nesedel opretý o stenu, vystretý, takmer až nahnutý dopredu sa na Tommyho vyľakane pozeral.
       "To je... v poriadku," vydýchol Tommy, držiac sa za bok, so zavretými očami, no ďalej mlčal, len zhlboka dýchal.
       Sakra Adam, ak si mu takto ublížil ty, tak si ma neželaj...
        Adam nechcel veriť tomu, že Tommy takto zhíkol kvôli niečomu, čo mu urobil on, ale zovrelo ho také silné zlé tušenie, že ho nemohol ignorovať.
        "No to teda určite nie je v poriadku," zamietol to Adam konverzačným tónom a keďže sa odmietal stavať na nohy, tak ešte na ex dopil svoj zelený čaj, ktorý ho doplnil potrebnou energiou a následne po štyroch obišiel Tommyho tak, aby sedel vedľa neho z ľavej strany. Natiahol ruku po bunde, ktorú mal na Tommy na sebe, v mieste niekde nad jeho bedrovou kosťou, keď odrazu postrehol, ako sa Tommy zháčil a tiež na svojej ruke zacítil Tommyho, až prekvapivo silné prsty.
       Adam sa ocitol pod paľbou dvoch vydesených hnedých očí.
       Tak to tu predsa len je. Predsa len sa ma bojí.
       "Nechaj ma pozrieť sa," povedal vážne, no Tommym to ani nepohlo.
       Adamovi sa zazdalo, že chlapec dokonca prestal dýchať. V konečnom dôsledku prestal dýchať aj Adam, pod takým intenzívnym pohľadom to však nebolo nič prekvapivé.
       Tommy prosím ťa neblázni...
       Dobre, istým spôsobom sa dalo pochopiť, že Tommy takto zareagoval. V tej chvíli Adam pred Tommyho bokmi takmer kľačal a... akurát sa mu načahoval po lemu trička a nohavíc ale-
       Dočerta Lambert, na čo zase myslíš?
       -od toho tu teraz vôbec neboli.
       "Tommy," oslovil ho Adam. "Nechaj ma pozrieť sa," zopakoval trpezlivo a snažil sa mu dať čo najviac najavo, že skutočné nemyslí na nič nekalé.
       Tommy ho ešte chvíľu prepaľoval pohľadom a asi hľadal to niečo, čo sa mu Adam práve snažil povedať. Ťažko povedať či to našiel, či nerezignoval len tak, ľahostajný k tomu, čo sa bude diať ďalej, v každom prípade Tommy po chvíli nechal svoju ruku skĺznuť z tej Adamovej a odvrátil zrak, spolu s celou tvárou.
       Adamovi sa v duchu trochu uľavilo a následne oslobodenou rukou trochu nadvihol Tommyho mikinu. Šokovane do seba vdýchol vzduch. Okrem svetlej kože sa totiž na pravom boku črtala už na pohľad veľmi bolestivá modrina, ešte stále jasnočervenej farby, čo znamenalo, že musela byť čerstvá.
       "Dočerta," zalapal Adam po dychu a prikryl si ústa druhou dlaňou.
       V tej sekunde sa nenávidel. Fajn, niekedy si užil tvrdší sex ale nikdy by nedovolil, aby sa tomu druhému niečo takéto stalo. Teda... nie bez jeho súhlasu.
       Vnútornosti sa mu v tej chvíli divoko skrútili a on mal pocit, že bude znovu vracať.
       "Och Tommy," vzdychol si Adam, keď si stiahol ruku z úst no naďalej si ju pritláčal niekam k spánku, či k čelu, nebol si istý kam, zatiaľ čo v očiach ho takmer až štípali slzy.
       Hlupák, hlupák!
       Opatrne mu posunul lem teplákov trochu nižšie, (ticho vy úchylovia! Na nič takého v tu chvíľu nemyslel!) a zdesene sledoval, ako modrina pokračuje nižšie, pod bedrovú kosť. Ak sa mu doteraz vnútornosti skrúcali tak teraz mal pocit, že žiadne nemal.
       "Och Tommy, je mi to tak strašne ľúto..." krútil Adam hlavou.
       To, že ju dovtedy Tommy necítil bolo pochopiteľné, Adam ale nerozumel, ako ju mohol on sám ráno prehliadnuť. A tiež rozmýšľal, ako mu to dočerta vynahradí.
       Rozmýšľal, že ako náhle sa dostanú do nejakého schopného hotela aj s vaňou, tak ho do nej ponorí, spolu s pol kilom nejakej liečivej soli a bude ho tam máčať, dokým sa mu celý bok nezahojí.
       "Ježiš, Adam," ozval sa Tommy odrazu, trochu podráždene, až Adama donútil zdvihnúť na neho zrak. Zastihol ho akurát vtedy, keď prekrúcal oči a... na Adamove prekvapenie sa v tvári prudko červenal. "To si mi neurobil ty."
       "Och... nie?" začudoval sa Adam. Do úst sa mu hneď pchala automatická otázka: "Tak kto?", ale nejako to ovládol.
       "Samozrejme, že nie. Šmykol som sa, keď som sa sprchoval."
       Tommy sa ešte stále na Adama nepozeral, pozeral niekam šikmo dohora, a ešte stále sa rovnako červenal. Adam trochu nechápavo klesol späť na zadok.
       "Čo si sa?" zopakoval neveriacky.
       Tommy si vzdychol a... ešte viac sa začervenal.
       "Mne... spadlo mi mydlo a... ako som sa po neho zohýbal tak sa mi nejako zakrútila hlava a spadol som."
       Adamovi bolo jasné, že Tommyho historka má diery, ktoré začínali už len tam, že vedel, že Tommy používal sprchový gél. Poznal tú kokosovú vôňu.
       Nechápavo sa otočil na svoj sprchový kút ktorého typ, ako bol presvedčený, bol po celom hoteli. Protišmykové podrážky mohol vidieť už odtadiaľ. Otočil sa, s trochu nechápavou a neveriacou grimasou, späť na Tommyho.
       "V tomto," zopäl pravú ruku v päsť a ukázal na svoj sprchový kút palcom, "sprchovom kúte si sa šmykol?"
       "Tak... čo ti poviem, ja za to nemôžem!" hájil sa odrazu Tommy živo.
       Adam sa oprel dozadu o svoje ruky a neveriacky na Tommyho hľadel. Potom sa nahlas a úprimne rozosmial. Žalúdok sa už vôbec nehlásil, bránica sa veselo rozťahovala a tvár, ktorú mal doteraz skrivenú bolesťou a obavami sa rozjasnila. Takmer až búchal päsťou do kachličkovej podlahy.
       "Len sa smej," začul do toho niekde Tommyho bránenie sa, "ale skús sa niekedy ráno pohybovať s pocitom, že do teba predchádzajúcu noc pchali... ani neviem čo..."
      Adam sa na stotinu sekundy prestal smiať, a to práve vtedy, keď sa im stretli pohľady.
      Možno vtedy Tommy uvidel v Adamových očiach znovu ten elán a entuziasmus a tak prosto rezignoval.
      Vtedy sa Adam začal smiať pekne od začiatku.
      "Ani neviem čo"? Preboha Tommy! Sme obaja dospelí, nemôžeš veci nazývať pravými menami?
      Pomaly mu však dochádzalo, že rozprávať sa o niečom takom Tommymu nie je také... prirodzené ako Adamovi.
       "Tak prepáč ale..." snažil sa to zo seba Adam dostať ale nešlo to. Hlavu mu obsadili obrázky šmýkajúceho sa Tommyho na protišmykovej podlahe sprchového kúta.
       "Veru, asi som sa s tebou mal vyspať skôr," začul Tommyho, ktorý práve krivkajúc vychádzal z kúpeľne. "Bol by som na niečo také už zvyknutý."
       Adam sa ešte chvíľu smial, dokým mu nedošlo, že aj túto vetu myslel Tommy úplne vážne.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 MimushinQa MimushinQa | Web | 15. února 2011 v 15:09 | Reagovat

Ahojky,
Mohla by som ťa poprosiť o pomoc?
Bola by som ti veľmi vdačná.
Viac info na mojom blogu :)
Ďakujem :

2 kisss kisss | Web | 15. února 2011 v 17:12 | Reagovat

Ah, vůbec nebyl tenhle pohled nudný, nepodstatný a krátký! Byl skvělej! ♥ Ah, nemám slov. Čekala jsem kdy jim tam někdo vlítne a překazí rozhovor, který nastal a který se vydařil! ;) Tommy je rozkošnej, já si prostě nemůžu pomoct!!!! ♥ ♥ Má dokonali řeči a myšlení :D Ale to všichni, nechci nikoho urazit :) A škoda, že to Isaac netweetnul! :D Dala bych si takovou Tommyho fotku líbit! Hmmm ...! :) A ta modřinu - upřímně, tys teda Tommymu dala!!!!! Nemohlo to být jen něco ... menšího?? :D Uplně si dovedu představit, jak moc ho to bolí, jelikož jsem sama zvyklá na modřiny a tak ... Oh, chudáček a Adam je reagoval a potom ta Tommyho reakce a ... sákra :D To rovnou můžu do komentáře skopírovat celý jedenáctý pohled s tím, že se mi to všechno líbilo!
Těším se na další díl, doufám, že bude brzo a btw. kdy budeš mít dějepis? :D (A) Dala bych si i další část Bezmennou :) (A)

3 Happy_Miner Happy_Miner | 16. února 2011 v 14:13 | Reagovat

dobehla som zameškané. konečne. úprimne mi to začalo chýbať, keďže všetky ostatné sú buď len o sexe, alebo na štýl edwarda a belly (alebo, ak by sme mali ísť s dobou, tak na štýl onura a šeherezády). takže mi to chýbalo. :D ale.. čo ti budem hovoriť, skoro celú dobu som dúfala že sa medzi nimi niečo stane.  :D zobudený a neohrabaný tommy je ešte rozkošnejší ako keď spí, bože. ♥

4 Dadushka Dadushka | Web | 16. února 2011 v 23:12 | Reagovat

[2]: som rada, že sa ti časť páčila :D vieš čo, ja už sa ani nad tým, ako kto uvažuje a ako kto rozpráva veľmi nerozmýšľam, ide to jednoducho prirodzene, týchto už totiž dobre poznám :D To už ani nepíšem ja, to už len ide... akosi cezo mňa :D Och áno, takú Tommyho fotku by som chcela vidieť :D

[3]: vitaj späť, som rada, že si sa vrátila :D reči na štýle Edwardda a Belly (ten druhý pár odmietam čo i len vysloviť) v tomto príbehu nehrozia, budem sa snažiť len o krutú realitu :D :D A neboj, časom ťa (vás) vydusím natoľko, že o ten sex budeš(te) prosiť :-D

5 Zuzannka Zuzannka | 17. února 2011 v 20:41 | Reagovat

LOVE THIS STORY!! <333 Uááá Tomy je naprosto úžasnej, nemůžu se rozhodnout v jakém stavu ho mám radši jestli ve spícím nebo probuzeném =D ale stoprocentně ho zbožňuju!! =) A Adam chudáček, jak byl vyděšenej z té Tommyho modřiny, že mu ublížil, to bylo rozkošný <33 mno a větou "Veru, asi som sa s Tebou mal vyspať skor." si mě dostala!! :-) A s tím sexem nás tolik vydusit nemusíš =D =D

6 Zuzu Zuzu | 20. února 2011 v 18:41 | Reagovat

wow tak toto je perfektné veľmi sa mi to páči =) už sa těším na další =)

7 cheap coach bags cheap coach bags | E-mail | Web | 22. března 2011 v 4:04 | Reagovat

I would like to thank you for the efforts you have made in writing this post.I am hoping the same best work from you in the future as well.Great information put together well.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama