Desiaty pohľad (časť 1.)

7. února 2011 v 20:21 | Dadushka |  So why don't we...?

     No teda, som neuveriteľná, že som to ešte dneska stihla.
     Teda, pôvodne, teda prvá verzia tejto časti mala šesť strán a mala ich toľko aj dneska ráno, no dnes večer, keď som opravovala siedmu stranu (áno, toľko ich postupným opravovaním nadobudla), tak ich mala jedenásť. Zistila som ale, že to dnes večer nie som schopná dopísať, keďže Tommyho myšlienkové pochody sú skutočne vyčerpávajúce a ja sa ich snažím opísať čo najlepšie ;)

    Takže zatiaľ posielam len prvú časť. Tak či tak by som to musela posielať na dva krát, keďže sa obávam, že to na jedenástich stranách neostane a blog je obmedzený svojimi 20 000 znakmi.
    Okrem toho ešte musím upozorniť, že moja Beta nie je dostupná, čiže ak nebudete nejakej vete rozumieť, alebo vám nebude dávať zmysel, tak sa veľmi ospravedlňujem. Odporúčam si to o pár dní znovu prečítať, keď to už bude opravené  ;)

   Enjoy :)

   ETA: Už je to tá upravená verzia ;)



     Tommy si rozhorčene uvedomil, že ho zase niekto budí. Počul zvuk, ktorý sa podobal na jeho meno a tiež zacítil, že mu je akási priveľká zima, čo teda mohlo znamenať, že z neho niekto strhol deku. On sa však tentoraz skutočne statočne bránil a odmietal akýkoľvek pohyb mimo gauču, na ktorom ležal. Skončil nejakým spôsobom ležať na chrbte, voči čomu jeho zadok skutočne protestoval a uvedomil si, že oslepene žmurká na Sutana, ktorý sa nad ním skláňal.
     "Och, kde ste kto!" zvolal Sutan veselo a ako Tommy odrazu pocítil aj zvyšok tela, tak zistil, že na ňom zrejme sedí. "Uspel som!"
     "Zabudni," zamrmlal Tommy mrzuto, prevalil sa späť na bok, pričom zo seba Sutana úplne zámerne zhodil a dotyčný sa zgúľal na zem. Na Tommyho zlosť to však vôbec nepomohlo, zrejme mu to ani nezobralo na dobrej nálade.
     "Oh a už sa aj cíti lepšie!" počul na jeho násilný čin odpoveď a v duchu pretočil oči.
     "No tak, poď Tommy, už sme pri hoteli, môžeš si ľahnúť do lepšej postele-"
     "Nebude to tebou tak natriasať-"
     "Prikryješ sa normálnou perinou-"
     "Oblečieš sa do poriadneho pyžama-"
     "Nikto na tebe nebude sedieť-"
     Ozval sa smiech.
     Tých ľudí bolo odrazu naokolo príliš veľa a Tommy tak nedokázal rozlíšiť, komu ktorí hlas patrí.
Rozhodol sa ale, že je to aj tak nepodstatné, tak iba strčil hlavu pod to, čo mu slúžilo ako vankúš a vytrvalo ostatných ignoroval.
    "Isaac, čo to....?"
    Kým sa stihol poriadne spamätať, tak bol vo vzduchu. Tvrdohlavo ale nechával zatvorené oči a nedbal na to, že už na gauči neleží a vlastne ani nevie, čo sa s ním deje. Cítil ale tlak na bruchu aj ako bol cez neho akosi podivne ohnutý. Oči ale nechával vytrvalo zavreté, aj keď sa ním začalo hýbať, len aby ostatným v autobuse nedal to potešenie vidieť, ako sa im podarilo ho zobudiť.
    "Ak ti spadne, tak budeš zaživa ukrižovaný, vieš o tom?" začul niekde smiech.
    Skutočne ho niečo hrozne natriasalo a odrazu ho ovalila taká ukrutná zima, až ho donútila zlepené oči otvoriť.
     Prvá vec, ktorá ho úplne ohromila, bola, že pod sebou videl, ako kráčajú dve nohy. Preto si
pomyslel, že keď teraz dokáže takto krásne plynulo kráčať, tak na tom už nemôže byť tak strašne zle. Niečo mu na tom ale nesedelo. Možno to bol fakt, že tie nohy nevidel spredu, ako by bol čakal, ale zozadu. Potom si odrazu uvedomil, že si je na sto percent istý, že svojimi nohami nehýbe. Skusmo pohol členkom. Nie, určite nehýbe. Či...?
      Potom si uvedomil, že také tenisky by si v živote neobul a tak ho napadlo, že to jeho nohy skutočne nie sú.
    Zaklipkal očami po okolí: zbadal nejaké autá, stromy a budovy, klepal sa zimou a okrem toho zistil, že sa na svet díva z Isaacovho ramena. Jeho prvá bezprostredná reakcia bola, či Isaacovi náhodou nepreskočilo. Tá druhá, trochu premyslenejšia, znela, že nech. Aspoň sa nemusí hýbať.
    Tak znovu zavrel oči a neotvoril ich ani keď dopadol na povrch podobný posteli, vtedy sa len zakrútil do periny a pomyslel si, že ten, kto ho nabudúce bude budiť môže dopredu ľutovať, že sa narodil.
     Stále ale okolo neho zneli hlasy, ktorých zvuk sa mu postupne podarilo znížiť na minimum a tak zaznamenával len útržky viet, v ktorých začul svoje meno.
     "-urobíme s Tommym?"
     "-stačí, keď Tommyho zobudíš-"
     "-keď bude Tommy pindať, tak ho zbaľ do periny a odnes do autobusu-"
     "-napcháme Tommyho do sukne a-"
     "-s tým má vlastne Adam pravdu, v konečnom dôsledku je Tommy tak trochu sexi-"
     Na čo konečne zaspal.
***
     Nevedel, ako dlho spal, no keď sa znovu zobudil, tentoraz dobrovoľne, bolo všetko iné.
     Po prvé, bol unavený.
     Po druhé, bol zubolený
     Po tretie, bol hladný.
     Po štvrté, vyspal sa s Adamom.
     Najskôr teda, v rámci svojej ako duševnej, tak aj telesnej očisty, zamieril do sprchy. Vykašľal sa na obzeranie priestoru, v ktotom sa zobudil, naposledy to nedopadlo najlepšie, a aj tak mal už ďalšiu noc spať niekde inde. Ako tak kráčal cez pekne zariadenú izbu, tak trochu kríval a sem tam sa musel so slabým nadávaním a krútením hlavy chytiť za zadok, uvažoval nad udalosťami posledných hodín.
     Dobre, jedna vec bola raz sa vyspať s Adamom, druhá vec bola, že ak Adam žil normálnym sexuálnym životom, tak si Tommy nedokázal predstaviť, ako dokázali Adamovi ex žiť plnohodnotným životom.
     Vošiel do priestrannej kúpeľne a zavrel za sebou dvere. Ledva vnímal pekné biele kachličky naokolo so svetlozeleným lemovaním a radšej zo seba zhodil Adamove tepláky, čo bolo všetko, čo na sebe mal oblečené. Potom si z cestovnej tašky, ktorú na pulte našiel a ktorá, pokiaľ ho pamäť neklamala, bola jeho, zobral sprchový gél a vliezol do sprchového kúta, ktorý stál uprostred jednej steny a bol tvorený vlastne len vyvýšeným priestorom a dvomi veľkými vypuknutými dverami zo zahmleného, hrubého skla.
     Horúca voda z neho zmyla všetku ospalosť a... keď sa nad tým Tommy tak zamyslel, tak aj zvyšok Adama. Nevedel ale, či sa nad tým chcel takto zamýšľať.
     Spal som s Adamom. S Adamom! S Adamom!
     Ešte k tomu aj s chlapom.
     Ak celé to ráno nič necítil, tak sa mu to všetko vrátilo teraz. Oprel sa dlaňami a čelom o studené kachličky a vydýchol zo seba všetok vzduch. Ako na neho prúdila horúca voda a vlasy sa mu liepali po chrbte a bokom po spánkoch a lícach a on si chladil hlavu o biele kachličky, tak sa mu z hrdla vydral ubolený ston.
     Dobre, bola tu však jedna vec. Jeho telo bolo stále unavené, stále rovnako zbité ale... dobre zbité. Cítil každú šľachu, každý sval, dokonca aj pár takých, o ktorých existencii ani pred tým nevedel. Nech sa to dalo nazvať akokoľvek, najbližšie sa to podobalo svalovici.
     Ale nie, nebola to svalovica, bolo to... Bolo to jednoducho ráno po riadnom sexe, inak sa to nazvať nedalo.
     Čo ale Tommyho dostávalo... Bolo že... Dobre, jasné, za života sa vyspal s veľa ženami a akokoľvek ponižujúco a nezodpovedne to znelo, takýchto rán už zopár zažil a tiež zopár krát cítil aj väčšiu únavu, ale tá bola skôr z celkového vyčerpania, nie konkrétne zo sexu. Nie, nikdy, to nebolo takéto.
     Tommy si uvedomil, že sa vlastne vedľa Adama zobudil už pred mnohými hodinami, neveriacky krútil hlavou, stále si chladil hlavu o kachličkovú stenu, plytko dýchal pomedzi vodu, ktorá mu stekala po tvári, pričom bola už omnoho horúcejšia, než by sa dalo zniesť a mračil sa.
     Nie, takéto to nikdy nebolo.
     Zdvihol tvár k prúdu a vypľúval horúcu vodu z úst. Napriek tomu, že si práve pálil telo to bolo celkom upokojujúce. Zobral si sprchový gél a stále zamyslene si ho rozotrel po tele, potom trochu fascinovane sledoval bublinky, ktoré sa mu vytvárali na povrchu kože. Potom si uvedomil, že presne tak isto sa ho mohol minulú noc dotýkať aj Adam.
     Nestihol sa nad tou myšlienkou a predstavou poriadne ani začervenať, no stihol sa rozrušiť, nepokojne zahmýriť a nejako zle pohol nohou tak, že sa v tom sprchovom kúte s protišmykovou podlahou šmykol, chlapec nestihol zo seba ani vydať jediný zvuk či ston a s veľmi nešetrným spôsobom pre jeho telo dopadol na tvrdý keramický povrch.
     Do očí mu vytryskli slzy, no on v tom memente bol slepý od bolesti ktorá ho udrela do pravej strany bedrovej kosti a už aj tak boľavého zadku.
      "Kurva!" sykol od bolesti, tvár sa mu zmraštila, zalapal po dychu a zovretou päsťou plnou silou udrel do najbližšej steny. Nezačul ale dopad päste na pevné kachličky ale podivný, škrípavý zvuk, ktorý sa mu vôbec nepáčil.
     Keď stále plytko dýchajúc otvoril oči, tak zistil, že do tej najbližšej "steny" udrel pravou rukou, čiže neudrel do kachličiek, ale do vysúvacích dverí sprchového kútu. Očami prechádzal po línii sklenených dvier a pohľadom sa zastavil hore.
      "Oh," vyjadril sa, keď zbadal, že dvere tam hore vďaka jeho pomoci dokonale vyskočili z koľajníc.
     Chvíľu tam len tak sedel, nechal na seba bubnovať vodu a stále sa trochu neveriacky díval na dielo svojej bolesti. Aspoň ho to zbavilo všetkých podobných myšlienok na Adama.
     Opatrne sa postavil a stále nadávajúc sa doumýval, ako telo, tak aj vlasy. Potom vypol vodu a načiahol sa po uterák, do ktorého si zabalil boky. Krivkajúc vyšiel zo sprchového kútu a zastal až pri kúpeľnom pulte, kde na seba pozrel do zrkadla.
     Keď zbadal svoju tvár tak sa takmer znovu šmykol.
     Čerň, ktorú mal pred tým zrejme na očiach, mu teraz stekala po celej tvári a kvapkala mu v čiernych kvapkách z brady. Tommymu padli oči na biele uteráky a pomyslel si, že keď im tu už rozbil sprchu, tak by aspoň tie uteráky mohli ostať v akom- takom stave.
     Rukou znovu zablúdil do svojej cestovnej kozmetickej tašky, vybral odličovač a nejakú vatu, načo si poriadne odmaľoval celú tvár.
     Dobre.
     Teraz, keď sa na seba mohol aj bez ujmy na zdraví pozerať, sa oprel oboma rukami o hranu pultu a zadíval sa na seba do zrkadla.
      "Ratliff," oslovil osobu na druhej strane a namieril na ňu prstom. Rozmýšľal, čo mu povie, ako mu vynadá, no nedokázal nájsť slová. "Ja... Na teba ani nemám slov," povedal mu teda nakoniec.
     Dotyčný sa na neho mračil úplne rovnako, ako on na neho.
     Tommy si vzdychol a rukami si prešiel po tvári. Keď sa znovu pozrel do zrkadla, tak mu oči padli na jeho krk. Zažmurkal a neveriacky sa ponad umývadlo nahol bližšie k zrkadlu, aby sa uistil, že ho to len neklame zrak. Avšak trochu aj dúfal, že ho skutočne klame.
     Na ľavej strane krku, trochu nižšie, pod uchom, tam niekde kde mu začínala sánka kĺb mu totiž svietil krásny odtlačok zubov.
     Tommy ho s vypúlenými očami sledoval.
     Nebolo to vôbec o tom, že by na svojom krku niečo takého pred tým nevidel, teda, väčšinou to boli len cucfleky. Išlo o to, že ak si mal predstaviť situáciu, v ktorej by Adam...
      Ja som s ním vážne spal.
     Jeho telo, okrem zimomriavok na šiji, reagovalo tým asi najneočakávanejším a najnevhodnejším spôsobom. Tommy okamžite strihol pohľadom do svojho lona, na ten biely uterák.
     "Čo dočerta blbneš Tommy Joe " šepol zdesene svojím slabinám. Jeho kamarát vôbec neodpovedal, za to naďalej cítil slabé napätie.
     Tommy vystrašenými, rýchlymi pohybmi zapol v umývadle studenú vodu. Rukami z nej nabral čo najviac a prepláchol si celú tvár. Mal sto chutí schladiť si aj iné miesta no postačilo mu, že aj to slabé brnenie prestalo. Preľaknuto sa na seba pozrel do zrkadla a uvedomil si, že sa mu takmer postavil z predstavy, že ho Adam hryzie do krku.
    Nazrel do svojej kozmetickej taštičky a s úľavou v nej zbadal tubu make-upu. To mu ako tak pomohlo. Pri tom, ako si na kópiu Adamovej zubného odtlačku ale nanášal tenkú vrstvu make-upu, tak zbadal na krku ďalšie podobné značky.
     Ani nejde o to, že by ma hryzol do krku ale-
       Ak by mu v tej chvíli v tom zrkadle nepadol zrak do pravého rohu, tak by zrejme ten celý proces so studenou vodou musel zopakovať. Našťastie tam však zbadal tie vykoľajené dvere, preto si miesto toho len vzdychol.
     Vrátil sa späť k sprchovému kútu a chvíľu si tie dvere obzeral. V skutočnosti len z koľajníc vypadli hore a nebolo to zase tak vážne, no urobil sa tam dostatočný otvor na to, aby bola polovica kúpeľne zaplavená vodou. Potom jedným silným pohybom naskočil dvere späť do koľajníc.
     Aspoň, že tak.
    Keď sa postavil na špičky a trochu sa prizrel, tak bolo vidieť, že bol vrch dvier trochu poškrabaný, no inak po jeho skutku, okrem vyplavenej kúpeľni a obrovskej modrine, ktorá sa mu na boku začala rysovať, nebola žiadna stopa.
     Obzrel sa po ďalšom uteráku a zbadal ho, prešiel poň ku skrinke a začal si ním divoko sušiť vlasy.
     Odrazu ale začul klopanie na izbové dvere.
     Uterák odložil bokom, teda, konkrétne, odhodil ho do jedného z dvoch umývadiel a vybral sa k dverám.
     Keď ich otvoril, tak pred nimi, na chodbe stála Camilla, vlasy mala zopnuté do konského chvosta, oblečená do jednoduchých teplákov a trička, obzerala sa niekde po chodbe a v tvári sa Tommymu zdala byť trochu unavená.
     "Och, aho-" zbadala ho periférnym videním a obzrela sa na neho. "Preboha, čo to máš s vlasmi?" rozosmiala sa. "Budú za chvíľu tri, takže ak sa chceš najesť tak poď teraz."
     Tommy prikývol, vyšiel von z izby na chodbu a poobzeral sa. Chodba bola do polovice výšky stien obložená svetlým drevom, zvyšok steny bol natretý na svetlo žltú. Koberec bol červený s nejakým žltým vzorom a Tommy na stene sem- tam zbadal aj zopár obrazov a opodiaľ
aj nejaký kvet.
      "Ehm," začul za sebou, ako si Camilla odkašľala a otočil sa na ňu. Opierala sa o rám dverí a tvárila sa veľmi pobavene. "Neplánuješ... čo ja viem, obliecť sa? Alebo si prinajmenšom učesať vlasy?"
     Tommymu padol zrak na uterák, ktorý bol jediný odev, ktorý mal na sebe, dostal zo seba ďalšie "Oh," a pakoval sa späť do izby, nasledovaný smejúcou sa Camillou.
      "Použijem vašu kúpeľňu, okej? Tá naša nejako-"
     "Hej, hej," odkázal jej Tommy neurčito a vybral sa hľadať oblečenie.
     "Preboha, čo sa tu-" začul ešte jej tlmený výkrik, keď sa cez hlavu snažil dostať nejakú tmavú
bundu so širokou kapucňou. Až neskôr si uvedomil, že bola na zips.
     "Trochu sa mi to vymklo z pod kontroly, no..." oznámil smerom do kúpeľne a počul jej smiech.
     V izbe sa teda obliekol a nazrel ku Camille, ktorú akurát prichytil, ako mu kradne očnú ceruzku. Vyceril na ňu zuby a ona so smiechom od jeho vecí odskočila. Tommy si len trochu skrotil vlasy a spolu s Camillou následne vyšiel von na chodbu a neskôr spoločne prešli ku schodom.
      "Výťah?" namietol Tommy.
      "Len tú opicu pekne vybehaj."
     Tommy nesúhlasne zabručal.
      "Kde sú všetci?" obzrel sa naokolo, celkom prekvapený, že nepočuje Isaacovo hulákanie, alebo niečo podobné. Dokonca nevidel ani nijakého iného hosťa.
      "Tanečníci so Sutanom šli nakupovať. A ostatní už šli na miesto."
     Tommy prikývol. Bol vďačný, že Adama minie. Minimálne po tej scéne v kúpeľni. Čo to vlastne malo znamenať?
      "A ty?" pozrel Tommy úkosom na Camillu, keď schádzali schody.
      "Ja sa tu starám o Adama," pošúchala si Camilla oči. "Niekto z neho musí do večera spraviť človeka."
      "Čože?" zamračil sa Tommy nechápavo a pošúchal si bok. Pokiaľ si správne spomínal, tak on tu mal byť ten zranený.
      "Ty si to celé prespal, čo?" konštatovala Camilla, keď zišli zo schodov a zabočili za roh na prízemie hotela, neďaleko recepcie.
      "Pochopiteľne," prikývol Tommy. "Čo je Adamovi?" naliehal ďalej, no tón hlasu sa snažil udržiavať pokojný. Myslel si, že
sa mu to darí, ale Camilla vedela svoje. Tommy bol v podobných veciach hrozný herec.
      "Je mu zle," odvetila Camilla jednoducho. "Ešte doobeda vraj strašne vracal, potom mu chvíľu bolo lepšie avšak poobede sa mu to všetko vrátilo."
      "Och," ostal Tommy vykoľajený, podobne ako dvere na tej sprche, a nemo pozeral pred seba, zatiaľ čo vedľa nej krivkajúc kráčal.
     "Čo sa ti stalo?" prehodila Camilla, keď zbadala jeho krok.
     "Spadol som," zamrmlal si Tommy popod nos. Aspoň nemusel klamať zakaždým, keď sa ho niekto opýtal, prečo sa drží za boky či zadok.
     Spoločne došli do presvetlenej miestnosti s mnohými stolmi pre štyroch, ktorá na isto fungovala ako jedáleň. Na zemi bolo tmavé linoleum a vysoké členené okná tu zaberali dve steny. Miestnosť bola takmer prázdna, až na starší pár sediaci neďaleko a zopár turistov ďalej.
      "Tak, sme tu. Ja už radšej idem, nechcem ho nechať dlho samého," rozhliadla sa Camilla naokolo. "Keď sa naješ tak príď späť hore. Sme na štvrtom poschodí v izbe 408."
      "Štvrté poschodie, izba 408," zopakoval Tommy a prikývol. "To zvládnem."

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 trinuska trinuska | E-mail | 7. února 2011 v 20:37 | Reagovat

Konečne sa nám Tommy prebral a uvedomil si, v jakej je situácií. Strašne sa mi páči, jak ho opisuješ, také malé nemehlo :-D
Ale škoda, že sa ti to už nechcelo doprepisovať. A šak ja to od teba zajtra nejako vymámim :D

2 Adommyloverka Adommyloverka | Web | 7. února 2011 v 22:09 | Reagovat

Bože užasný už  aby tu byůlla druhá část tešim se na každej díl jak malí dětcko :D fakt bezvadně píšeš :D

3 kisss kisss | Web | 7. února 2011 v 23:36 | Reagovat

Udělala si z Tommyho rozkošny pako! :D Děláš mi to schválně, že? Že se mu musí pořád smát; a není to vůbec ode mě a ani od tebe, když už jsme přitom, hezky! :D :D Těším se na druhou část, a jen doufám, že Tommy opravdu zvládne dojít do správného pokoje i patra :D

4 Macina Macina | Web | 9. února 2011 v 14:45 | Reagovat

Gosh, Tommy se o něho bude starat, žee ?? :D ne, rozkošny pako, ale šaška :D dost jsem se smála, jak se sebou mluvil v zrcadle :D

5 Dadushka Dadushka | Web | 9. února 2011 v 22:22 | Reagovat

ďakujem za všetky komenty :)

Nie, ani pako ani šašo, nič z toho nebolo úmýselné :D, Tommy bol proste Tommy :D a berte to tak, že on ešte stále nefunguje na čistých 100%

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama