Videli ste niekedy...?

25. ledna 2011 v 18:49 | Dadushka |  My Diary
     Ostala som trochu pobavená.

     Viete totiž, ako jednorázovka Tracks of My Tears vznikla?

     Po troch hodinách spánku v noci som v škole cez hodiny naozaj brutálne zaspávala. Na konci Biológie ma zachránila iba spolužiačka, ktorá si so mnou začala cez papieriky písať, takže som musela používať mozog aspoň na prekladanie tej nemčiny, čiže som ako tak ostala hore. Potom ale prišiel asi ten najnudnejší dejepis na svete a ak tvrdíte, že váš je/bol určite stokrát nudnejší, tak vedzte, že nemáte predstavu, aký je dejepis učený po nemecky. Naozaj.
     Ale úprimné povedané, mne už mi je to skutočne blbé (už len kvôli učiteľke), že na každej hodine spím, tak som si odhodlane vytiahla svoj bratislavský dejepis, reku idem sa naučiť aspoň na jednu písomku, ktorú som už teoreticky mala mať za minulý polrok napísanú.
     A keď som si po troch minútach uvedomila, že s klipkajúcimi očami ležím na lavici, tak som tú učebnicu odložila a rozhodla sa konať: zobrala som pero a bodrel-zošit a začala písať. A keďže SWDW už len z princípu inam ako do notebooku nepíšem (nebaví ma prepisovať), začala som písať niečo úplne nové.
     A mne už asi mesiac po hlave pobehuje úžasná verzia nádhernej pesničky od Smokeyho Robinsona, podaná (ako inak) Adamom Lambertom na American Idol. A akurát deň pred tým som sa dostala k  Adamovej štúdiovej nahrávke tejto piesne.... Ach, je to veľmi odlišné ale je to NÁDHERNÉ! A samozrejme, že mi to celý deň behalo v hlave... musela som sa toho nejako zbaviť.
     A poviem vám úprimne, pol dňa som sa triasla, či to vôbec mám svojej bete dať prečítať a potom som s ňou dve hodiny volala, celú dobu sme riešili, či to mám uverejniť alebo nie a.... ja to po toľkých stresoch uverejním a dostanem také krásne reakcie :)
     Neuveriteľne ste ma povzbudili a poviem vám, vôbec som to nečakala a neberte to zle, ešte teraz sa nad tým smejem.
    
     A inač, práve si sedím vo vlaku (je asi pol piatej, pošlem to keď budem doma) a idem ešte domov, kam dôjdem asi za hodinu a pol. Dnes ráno som mala ambíciu ešte dnes večer poslať novú kapitolku SWDW ale nejako som z toho upustila, strávila som nad tým celý deň a fakt mám z toho TAKÚTO hlavu. Ešte k tomu mám dneska večer fakt veľa práce. V každom prípade, čo sa textu týka, je nová časť hotová, len si to musím po sebe prečítať a upraviť (po úpravovej stránke je to teraz hotové asi na 80%), neskôr ešte dať opraviť bete a zajtra tú ďalšiu kapitolu na deväťdesiat percent máte :)

     Ešte sa vám musím zdôveriť, čo sa mi stalo teraz, keď som išla na vlakovú stanicu. Vyrušil ma chlapík, či neviem po slovensky. Vybrala som si sluchátka z uší, s veľkou nechuťou lebo mi práve hrala prekrásna pesnička od Muse (nepýtajte sa aká, majú ich veľa prekrásnych), a opýtala sa čo potrebuje.
     Chlapík, trochu rómsky šmrcnutý (nie som rasista) sa ma spýtal, kedy nám ide vlak, na čo som odvetila, že asi za päť minút. Pritom ma zaplavila vlna adrenalínu, keďže ako náhle niekde nie som pol hodinu dopredu tak chytám infarkty a ja som predsa len bola ešte len na ceste na stanicu. Potom sa mi povedal, že má u seba nejakú úžasnú voňavku od Channel... len za desať Euro. Keď som na neho škaredo kukla tak rýchlo dodal, že potrebuje na lístok, že mu mám pomôcť. Mala som sto chutí mu povedať, že by mu stačilo päť ale kľudnila som hormón. Povedala som, že ma to mrzí a zrýchlila krok.
     Ostala som naprosto pohoršená.

     Prešla som tým úžasný prechodom pre chodcov , ktorý je pred viedeňským Sudbahnhofom (dva pruhy pre autá z oboch smerov a ešte k tomu spojené s jednou odbočkou do boku, nie sú tam semafory, len jeden veľký zavesený uprostred, čo bliká na oranžovo. Verte tomu, že som na tom prechode nikdy nečakala viac ako päť sekúnd (klobúk dole viedeňský vodiči)) si ma zastavila tetuška s malým dieťaťom a pýtala sa na trasu nejakej električky. A ja som jej plynulou nemčinou odpovedala.
     Juj! Taká som na seba hrdá!
     Síce som ju najprv naviedla na metro (je tam toho, U-bahn ako U-bahn) ale to je nepodstatné, dôležité je, že som bola schopná zo seba dostať vetu! Považujem to za ohromný úspech a kto vie, možno budem jedného dňa schopná aj rovnocenne komunikovať so svojimi spolužiakmi.

     Možno.

     Keď si ale pomyslím, že na začiatku školského roku som ledva vedela povedať, že vonku prší a mne je zima, tak som sa predsa len celkom zlepšila.

     Dovtedy ale!

     Som rada, že som si zase rozšírila obzory a viem, že ma tu nikto za veľmi sladké a nereálne Adommy neukameňuje, lebo však úprimne, kto by chcel byť ukameňovaný...

     Prajem krásny zvyšok dňa :)


     P.S: Videli ste niekedy vlak v plnej rýchlosti prechádzať cez čerstvo zasnežené koľajnice? Ja dnes prvý raz v živote. Wav. Škoda, že som u seba nemala foťák alebo také dačo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 kisss kisss | Web | 25. ledna 2011 v 21:41 | Reagovat

Výborně ty. Nesmíš se podceňovat, co se němčiny týče. Osobně si myslím, když bych měla srovnat tebe s němčinou s mojí angličtinou ... že jsme na tom tak něja k stejně. Rozumím ti angličtině, přeložím ti ji do češtiny, ale nebyla bych schopná ze sebe dostat odpověď. Samozřejmě, že bych tak nějak teoreticky věděla, ale asi bych ti to poskládala uplně špatně, myslím slovosled, nemluvě o tom, že bych to řekla určitě ve špatnym čase :D Ale jinak... je angličtina v pohodě. Tak bych to asi srovnala, doufám, že sis z toho něco vzala (A) :D
U nás jsou ty sladky, nereeálny slátaniny vítany, nemusíš se bát :)
Co se týče přechodu, vzpoměla si mi jak mi v Zábřehu na Moravě, kde studuji, přecházíme přes přechody - stylem, že jim vlítneme do cesty a oni pokaždé, vážně pokaždé zastaví. To se ti v Olomouci nestane, tam ještě zrychlí ;) :D Asi už tě nebudu zdržovat svými zážitky ze Zábřeha :D Nestojí to za to. Budu se zítra těšit na SWDW, ju? :P :D :))

2 iralakia iralakia | Web | 25. ledna 2011 v 22:51 | Reagovat

Áno, asi áno, asi sme na tom podobne :) V nemčine ale nie sú problémy s časmi... oni majú úplne iné problémy :D Je to trochu frustrujúce, bo keďže som konečne nemčine pochopila, tak sa mi naozaj páči a fakt by som chcela edného dňa vedieť rozprávať po nemecky... no... mám veľa času, našej generácie už predpovedajú 200 rokov života :D
Ahaha fajn, budem to mať na pamäti keď nabúduce niečo v polospánku spráskam :D Zajtra idem na celý deň na prednášku v nemčine, takže uvidíme, či z toho niečo nebude :D :D
No Viedeňský vodiči sú taký, že oni ako náhle ako desať metrov pred sebou zbadajú na prechode chodca tak spomalia. Vážne, testovala som ich všetkými možnými spôsobmi. Potom dojdem do Bratislavy a na každom druhom rohu ma ide zraziť auto :D
Aj ja sa teším, dúfam, že mi za novú časť nejako neublížite :D

3 Macina Macina | Web | 26. ledna 2011 v 15:46 | Reagovat

Teď jsem se nad vámi pobavila dámy :D nad vašemi přechody,atd. Nemám k tomu co dodat...všechno už tu bylo řečeny ;) Jinak sladky to bylo v tom správnym slova smyslu...jsou i FAKT sladky a to už se mi nelíbí, ale tohle bylooo aaaww *in love* snad se dočkáme i nějaké další slaďárny ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama