Tretí pohľad

20. ledna 2011 v 22:58 | Dadushka |  So why don't we...?
     Hej, hej :)

     Plním slovo, dokonca ešte nie je ani jedenásť :D
     V tejto kapitolke sa tak trochu vysvetľuje situácia, v akej sa dej odohráva a jednoducho musela byť napísaná z Adamovho pohľadu. Tommy ešte nad toľkými vecami nie je schopný uvažovať :D  

     Enjoy :)



       "Och môj bože!" neznelo to hystericky, skôr ako vzlyk človeka umierajúceho v agónii.
        Adam sledoval, ako si Tommy s týmto výkrikom
ponoril tvár do dlaní a znovu zapadol do postele.
        "To nemyslíš vážne." zavyl ešte Tommy, trochu tlmene, cez dlane, ktoré si pritláčal na ústa.
        "Nekrič, zobudíš ostatok autobusu." ozval sa Adam potichu a poškrabal sa na zátylku.
        "Oh môj bože." dostal zo seba Tommy znovu, tentoraz tichšie a menej artikulovane.
        Adam si unavene pošúchal oči. Keď si Tommy tak prudko sadol na zadok a zjojkol tak sa Adam napriek vážnosti situácie takmer rozosmial. Jediné čo v tej chvíli bolo aspoň trochu povzbudivé bol fakt, že jeho spomínané časti tela neboleli, takže pri sexe bol hore. Pokrútil si pre seba hlavou a stále tomu akosi nedokázal uveriť. Čo skúšal, ako skúšal, nedokázal si na nič spomenúť, čo bolo snáď to najfrustrujúcejšie zo všetkého. Stále nemal pred sebou jasný dôkaz, že sa to naozaj stalo. To, že sa zobudili vedľa seba, nahí, narobení jak kone a Tommy ešte k tomu s natrhnutým zadkom, mu akosi nestačilo.
        Premýšľajúc si stisol pery a mal pocit, že z neho ten úžas ktorý teraz z terajšej situácie prežíva musí navonok priam sršať. Až po chvíli niečoho, čo by sa snáď ani nemalo nazývať trápnym tichom (verím tomu, že trápne ticho pasuje iba na situácie, kedy si ho všetci vo vyhasnutom rozhovore ticho uvedomujú a nevedia čo urobiť, aby ho prelomili, zatiaľ čo v tejto situácii si títo dvaja ticho vôbec neuvedomovali a mali si toho chuť navzájom povedať až až), Adam periférnym zrakom zbadal prudký Tommyho pohyb, kedy sa chlapec napriek bolesti opäť posadil.
        Adam sa trochu s obavami pozrel na Tommyho, ktorý mu pohľad vracal v podobe dvoch  doširoka otvorených reflektorov. Tie teraz na Adama zízali bez hocakej snahe zakryť to, či aspoň trochu poprieť.
        A keď ho tam teraz Adam videl, tak sa sám sebe za ich spoločnú noc nedivil. Bol by schopný v tej chvíli z neho tie svoje staré tepláky hneď strhnúť a nadviazať na včerajšok. Tommy totiž vyzeral neuveriteľne rozkošne, blond vlasy mu lemovali tvár, mal do nich zaborené prsty a tak boli ešte strapatejšie než obvykle. A jeho oči... Adam už odrazu mal predstavu, ako Tommy včera vyzeral. Na očiach mal Tommy veľmi silné čierne očné tiene s miestami trochu bordovým nádychom, ktoré mu v šedej farbe siahali až mimo očných viečok, až k obočiu
a tiež do strán po vonkajších kútikoch očí, kde sa rozvetvovali mihalnice. Pri koreňoch tých, až hriešne dlhých a hustých mihalníc až k spánkom sa mu tiahol pás trblietok v odtieňoch modrej, fialovej a striebornej, ktorý ale bol miestami prerušovaný. Včerajšia noc mu na make-upe musela zrejme dosť uškodiť, no to mu ako keby v terajšom výzore ešte napomáhalo. Očná ceruzka bola príliš rozmazaná aj na jeho dymové oči, špirála sa musela v dôsledku potu, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou vznikol niekedy počas-
        Och môj bože aj tie záhryzy na jeho krku sú moja práca...
        -hej asi niekedy vtedy, roztiecť spolu s časťou očných tieňov pod viečka, až dole po lícach. Potom tu boli šokom pootvorené, úzke, zato vždy našpúlené pery, ktoré sa to ráno zdali ešte plnšie ako obvykle.
        Žeby aj on pil s fľaše?... Adam ty si somár, nehraj sa na neviniatko, veľmi dobre vieš ako prudko dokážeš bozkávať, obzvlášť keď si pod a parou a si s niekým ako je Tommy...
        Pery, ktoré Adam pred tým už toľko krát ochutnal a pár krát aj mimo stageu.
        Och môj bože, aj vtedy keď sme sa bozkávali v tom bare tak sme boli obaja na mol. A rehotali sme sa nad tým jak dvaja somári, že kebyže to tak vidia všetci tí Adommy maniaci. Nenalieval aj vtedy Monte? Oh bože nie, u toho Monte nebol. Ak by u toho bol tak by prekrúcal oči a hlásil, aby som chudáka Tommyho Joea konečne nechal žiť jeho úbohý heterosexuálny život, no ale ak sa dozvie o tom, čo sa stalo teraz, tak bude samá vtipná poznámka o tom, ako s obľubou mením ľuďom okolo seba sexuálne orientácie a...
        Adam na stotinu zavrel oči a mykol hlavou v snahe odstrániť tie absurdné, za to bohužiaľ pravdivé myšlienky a znova sa sústredil.
        Bože mohol som tušiť, že sa to jedného dňa takto zvrtne a ja toho Tommyho
proste...
       
        Celkový dojem, ktorým teda Tommy to ráno pôsobil bol tak trochu... použitý. A keď si Adam uvedomil, že Tommy bol použitý práve ním, tak sa mu rozbúchalo srdce a zrýchlil dych.
Mohol vidieť Tommyho útle telo, teraz miestami prikryté tenkou prikrývkou. Vedľa Adama sa zdal byť každý nízky no na konkrétne tento výškový rozdiel Adam rád upozorňoval a dosť si Tommyho za neho doberal. Adam vedel, že Tommy je na tom s aktívnym športom podobne, ako on sám, no mohol jasne vidieť svaly, ktoré sa na Tommyho tele, hneď pod tou bledou kožou, rysovali.
        Potajomky sa zhlboka nadýchol.
        Celé to korenili jeho vlastné tepláky, ktoré mal teraz Tommy na sebe a vyzeral, že je schopný z nich vypadnúť aj keď práve leží. Musel sa veľmi ovládať, aby rešpektoval Tommyho súkromie, keď mu ich dával. Stále si nedokázal odpustiť, že si z tej noci nič nepamätá.
        "Keď vidím, ako sa na mňa teraz pozeráš, tak ma to ani neprekvapuje." začul Tommyho prázdny hlas, ktorý ho prebudil z tranzu.
        Pred tým ako uhol pohľadom a chtiac-nechtiac cítil, ako sa mu do tváre hrnie červeň ešte zbadal, ako sa Tommymu výraz v tvári zmenil z maximálneho šoku do nejakej neurčitej, zato celkom pobavenej podoby.
        Adam sa tentoraz pozeral na podlahu a znovu mal pocit, že je toho na neho po ránu príliš.
        "Sakra." Ďalší ston a Adam počul, ako žuchli periny, čiže Tommy zrejme vzdal sedenie a prepol späť do horizontálneho módu "Asi som nebol navrchu, čo?"
        Veľmi sa ovládal, aby po Tommyho úplne nevinne myslenej otázke (ako nevinne tá otázka len mohla byť myslená) nezalapal po dychu. Samozrejme v tom neuspel, no až po niekoľko mŕtvolne tichých sekundách, čo bolo snáď ešte horšie, ako keby vybuchol ihneď. A tentoraz to bol Adam, kto sa s namierenými reflektormi prudko otočil na toho druhého.
        A Tommy tentoraz ležal s rukami za hlavou a pozeral na Adama cez zadymené očné viečka zasypané trblietkami a les mihalníc. Adamovi ten výjav trochu pripomenul Tommyho nedávnu fotku z NOH8, aj keď by sa dalo povedať, že ak by ten fotograf zazrel v objektíve takýto Tommyho výraz, tak by sa mu zrejme roztriasli kolená a radšej by celé osadenstvo poslal domov, on sám by utekal na nejaké bezpečné miesto, kde by vypil niečo veľmi silné a vyložil všetko svoje úsilie na to, aby veľmi rýchlo zabudol na to, čoho bol práve svedkom.
Alebo by celé osadenstvo poslal domov a niečo silné nalial Tommymu, aby ho v tom ateliéry opil a potom ho normálne znásilnil. To by sa samozrejme stalo iba vtedy, ak by ten fotograf bol Adam. Na jednej strane bol výraz Tommyho tváre neuveriteľne vyzývavý, na tej druhej naplnený nejakou veľmi silnou emóciou, ktorú Adam nedokázal identifikovať a pravdu povediac, bol úprimne presvedčený, že konkrétne v tomto stave ju nevedel identifikovať ani Tommy. Ale Adamovi sa zdalo, že Tommyho sánka sa trasie práve hnevom.
        Po prvý raz si Adam uvedomil, že Tommymu, bohužiaľ tak heterosexuálnemu Tommymu, by vlastne mohlo aj celkom vadiť, že ho jeho kvázi najlepší kamarát po pár drinkoch pretiahol.
Poznal ale Tommyho stavy po opici príliš dobre na to, aby si myslel, že Tommyho toto teraz trápi. Tommyho to bude trápiť tak v budúcich dvanástich, až tridsiatich šiestich hodinách.
Adama to ale trápilo práve teraz, lebo sa mu ozvali príšerné výčitky svedomia.
        Oh môj bože, čo som to urobil.
        Spomenul si, že na tieto myšlienkové pochody sa dostal pre nejakú Tommyho hlášku a odrazu si na ňu za ten svet nevedel rozpamätať. Aj sa už otáčal na Tommyho, ktorý sa nadávajúc pretočil na bok, už otváral ústa aby sa spýtal, keď si na Tommyho nevinnú otázku
spomenul a znovu ostal na pár minút bez dychu.
        Takže to v konečnom dôsledku nebola iba jeho vina, že sa neudržal. Za tú dobu, čo spolu boli na turné ho ten hajzel toľko provokoval, že bolo niekedy ťažké brať všetko s chladnou hlavou.
Keď Adam prví raz Tommyho zbadal, pomyslel si, že toto je presne to čo potrebuje. Pomyslel si, že tohto človeka musí mať v kapele aj keby čo bolo. Popravde, kapela bola iba zámienkou, chcel ho mať u seba. Tommy bol príliš Adamov typ na to, aby ho Adam nechal len tak odísť. Monte sa vtedy iba potichučky uškŕňal, keď spolu dojednávali, aké miesto v kapele zaberie, keďže miesto gitaristu je už zaplnené. Deň na to sa teda s Tommym dohodli, že zaberie miesto basgitaristu, čo však znamenalo, že sa bude musieť naučiť úplne odlišné akordy než na
aké bol zvyknuté pri gitare. Ten istý deň mu Monte so smiechom hovoril, že ten chalanisko po ňom určite ide, inak by si toľko práce kvôli tomu miestu nerobil, na čo Adam odpovedal iba so spokojným úsmevom od ucha k uchu.           
        Potom mu Tommy niekedy, vlastne krátko nato len tak medzi rečou spomenul nejakú svoju ex a Adamovi sa na pár sekúnd zbúral svet. Zmohol sa ale len na slabé prikývnutie. Bol predsa dospelí muž, koľkokrát sa mu už preboha stalo, že úplne minul. Na druhej strane si bol istý, že takú hlúposť ako zbaliť niekoho z kapely by nikdy neurobil. Aj tak ho to mrzelo, len tak z princípu. Optimistická časť jeho ja hlásila slabým, zato vytrvalým hlasom, že to, že chodil so ženou neznamená, že skúsenosť s chlapom by odmietol, no Adam tento hlások zadupal a vyhodil von oknom. Nechcel si robiť zbytočné nádeje, ktoré by mu po čase iba ubližovali.
        Prebehlo ale niekoľko mesiacov a z Tommyho sa vykľul vskutku
pozoruhodný človek. Oni dvaja si spolu skutočne dobre rozumeli, aj keď obaja mali vo zvyku veci, nad ktorými ten druhý len nechápavo krútil hlavou. Adam tak konkrétne krútil hlavou napríklad nad Tommyho zvykom jesť na raňajky vajíčka s džemom.
        Adam mal dosť času zmieriť sa s tým, že Tommy je naozaj nedosiahnuteľným a tak si získal nadhľad. Inak by asi nebol schopný Tommymu navrhnúť, aby niečo podobné AMA bozku, ktorý bol čistým stelesnením adrenalínu, predviedli aj na koncertoch. Adam bol ochotný pre svojich fanúšikov spraviť ako poďakovanie za tú úžasnú atmosféru na koncertoch a ich neuveriteľnú podporu a nadšenie čokoľvek. A Tommy s tým súhlasil, takže v čom je problém?
        Problém bol možno v tom, že nazdávať sa, že to všetko Adam robil iba pre fanúšikov bolo trochu naivné. Áno, zo začiatku iba pre fanúšikov, lebo Adam celkom pochopiteľne čakal, že za ním každú chvíľu priletí ešte stále heterosexuálny Tommy a povie mu, že už má toho dosť. Ale... Akosi ten naštvaný Tommy, ktorý už mal toho všetkého dosť neprilietal. Miesto toho sa všade stretával s inač celkovo veľmi pobaveným a vysmiatym Tommym, ktorý si získanú pozornosť u žien patrične užíval. To Adama trochu ohromilo a on si uvedomil, akým skutočne pozoruhodným človekom jeho basgitarista je. Pre jeho otvorený postoj si ho obľúbil ešte viac.

        A keďže Tommy sa nikdy nesťažoval a miesto toho, aby počas začiatočných veršoch Fever utiekol niekam veľmi, veľmi ďaleko, sa k Adamovi ešte viac pritlačil, uprel na neho tie svoje oči a nahodil výraz raneného mačiatka, tak si Adam nejako pomyslel, že Tommy to už nejako zvládne a jediné s čím si teraz bude musieť lámať hlavu, bude vyrovnať sa s tým, že má dovolené skoro každý večer pobozkať človeka, ktorého by najradšej zatiahol do svojej šatne, zamkol sa tam s ním, a nikdy ho nepustil von.
        Časom sa mu celú telesnú príťažlivosť,
ktorú voči Tommymu cítil podarilo vybiť v tých pár sekundových bozkoch. Amsterdam sa nepočíta, tam bol zhulený a nechal sa uniesť.
        Je to snáď moja chyba? On predsa spolupracoval...
        Takže s tým všetkým bol plne zmierený a vnímal Tommyho ako skvelého kamaráta, s ktorým blbol, s ktorým sa rád rozprával a ktorý mu pre svoju otvorenosť a pre tú celkovú absurdnosť, že takýto človek môže vôbec existovať, prirástol k srdcu. To, že ho môže sem tam pobozkať chápal iba ako... vymoženosť.
        Pretože napriek všetkému bol Tommy skutočne čistý heterák, čo bolo najlepšie poznať, keď bol s Isaacom vonku a ostal s pivom v ruke v hlúčiku báb. Napriek tomu, ako úžasne sa Adam od toho všetkého dokázal odosobniť mu celkom oprávnený pocit, že on je jediným mužom, ktorý si môže na pár sekúnd ukradnúť úžasné pery pána Ratliffa, vždy zanechal úsmev na perách.
        Adam teda celú situáciu zvládal a voľnosť pri bozku s Tommym ho dokázala natoľko uspokojiť, že Tommyho skutočne inak ako kamaráta už vnímať ani nedokázal a počas celého vystúpenia sa
jednoducho bavil. A Tommy sa bavil s ním. Adamovi sa tak podarilo vybudovať si nejakú podivnú hranicu, takže bol na všetky náznaky z Tommyho strany necitlivý a dokázal ho vnímať len ako veľmi dobrého kamaráta s ktorým to proste každý večer na stegei rozbalí.
        Teraz ale všetky hranice padli.
        Odrazu si Adam uvedomil, že je úplne stratený v myšlienkach a že slnko, ktoré ho ráno tak hnusne zobudilo, sa už úplne presunulo a sviteti z inej strany. Časť jeho logiky, ktorá bola ešte stále opojená
alkoholom sa mu snažila nahovoriť, že slnko teraz zapadá a oni tu takto sedeli celý deň, poprípade, že Zem zmenila svoju obežnú dráhu, tiež sa ho mozog snažil naverbovať na vieru v geocentrizmus a podobné kraviny, no Adam to všetko rýchlo zahnal a vysvetlil si to radšej po svojom, teda tak, že zišli z diaľnice a cesta zmenila orientovanie svetových strán.
        Uvedomil si, akú dlhú dobu medzi nimi panovalo ticho.
        "Bože, Tommy je mi to fakt ľúto." vydýchol Adam a pošúchal si oči, keď si spomenul na to, že je to všetko v keli.
        "Nemáš sa mi za čo ospravedlňovať." počul Tommyho trochu rozochvetý hlas.       
        Aspoň uznávaš, že to nebola len moja chyba ty provokatér.
        Adam mal pocit, ako keby práve zničil celé ich priateľstvo. Lebo s pocitom, že raz Tommyho mal sa na neho nedokázal pozerať tak, ako pred tým a obával sa, že flirt s ním nebude dokázať vnímať rovnako bez záväzne a zo zábavy.
        "Čo budeme robiť?" opýtal sa Adam a otočil sa späť na Tommyho.
        Ten ako odpoveď nevydal jediný zvuk. Ani sa nepohol.
        "Fajn." súhlasne prikývol Adam.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 kisss kisss | Web | 20. ledna 2011 v 23:48 | Reagovat

:D Konec mě rozesmál :D A já celou tu dobu čekala, kdy Tommymu řekne, že je prostě provokatér a že si jisto jistě zasloužil zatáhnout ho do jeho pokoje a tam mu vyš* mozek z hlavy ;) Vážně mi přišli úsměvné, některé ty věci, jako např. focení, kdy by Adam byl fotograf Tommyho by opil a znásilnil.... naprosto trefné myšlenky! :D
Líbí se mi to; těším se na další díl. Jen by mě zajímalo, jestli to píšeš z fleku a máš to jen promyšleny a nebo už to máš napsany a pouze to uveřejňuješ ?? :)

2 Macina Macina | Web | 21. ledna 2011 v 4:01 | Reagovat

Ten Monte mě dostává! :D :D fakt z toho mám dost, co jim to nalívá? :D Jinak chvilkama to čtu a žeru to a potom je skok, kdy se nejvííc směju :D doufám, že tu bude další díl co nevidět...třebaaa odpoledne ? Abych si mohla počíst, než na pár dní opustím náš dům? :D
Čím delší ty díly jsou, tím líp ;)

3 iralakia iralakia | Web | 21. ledna 2011 v 19:30 | Reagovat

[1]:mám napísanú ešte jednu kapitolu, potom ďalšia je už hotová na 90% a ešte dneska ju pošlem svojej bete, aby som ju vám zajtra mohls poslať :) Šiesty pohľad už mám skoro celý premyslený a  potom... boh nás ochraňuj :D Ale nie, dnes sa mi konečne podarilo usporiadať si, čo vlastne chcem napísať takže kvázi mám takú dvojcentimetrovú predstvu, čo bude ďalej :D

[2]: juj je mi ľúto, ďalšiu pošlem zase tak okolo desiatej, ešte si v tom musím urobiť poriadok :/... a ver tomu, že ako bol prví pohľad na ledva stranu, tak piaty je na šesť :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama