Tracks of My Tears

24. ledna 2011 v 20:57 | Dadushka |  Adommy-Jednorázovky
Nemáte ani poňatia, ako sa práve hanbím XD
Je to hľúpe, je to tak strašne hľúpe, že sa to ani slovami nedá opísať. Prosím, berte to ako úlet!!
Ale majte nado mnou zľutovania, prosím! Zaspávala som na hodine a keďže SWDW (ďalej ako prípad Tommyho natrhnutého zadku) mám rozpísané na notebooku, tak som sa potrebovala nejako udržať pri živote!!!

a...

Tá pesnička mi hrá v hlave asi mesiac, musela som si tu energiu niekam vybiť... vážne

VAROVANIE: Veľmi, veľmi, veľmi sladké!! Veľmi, veľmi, veľmi nereálne!!! a... depresívny Adam

(-a tieťž vzťah medzi dvomi mužmi, teda homofóbom vstup zakázaný. Inak povedané, vstup na vlasnté riziko)

P.S: Prepáčte, že som vám to urobila chlapci...



Byt bol plný smiechu a hlasnej hudby. Všetci sa výborne bavili, každý sa smial na niekoho vtipe, každý mal niekomu čo povedať, či už nejakú podstatnú myšlienku, zábavnú historku, či totálnu hlúposť.
Podlaha celého bytu bola zasypaná konfetami, farebné balóny boli rozvešané po všetkom, na čo sa na stenách dali pripevniť. Nad jedálenským stolom bol zavesený veľký, gýčový nápis "Všetko najlepšie, Adam!",
napísané tak krikľavou ružovou, až to ťahalo oči.
Ale všetko sa musí raz skončiť, rovnako ako aj takéto rušné mestá majú svoj nočný pokoj, aj keď prichádza omnoho neskoršie než na miestach, kde líšky dávajú dobrú noc.
A tak sa stalo, že oslávenec vyprevadil hosťov a sám klesol na sedačku v obývačke. Tá sedačka bola karamelovo hnedá a ladila s ostatným zariadením obývačky, tá bola od predsiene ohraničená iba krátkou stenou a prepojená s jedálňou. Kuchyňa bola obdĺžnikového tvaru, tmavá kuchynská linka tu bola kombinovaná s veselím, svetlozeleným mramorom a skrinkami podobnej živej farby. Mohutný, nezvykle široký bar bol z každej strany ohraničený stĺpmi. Bar, rovnako ako jedálenský stôl boli taktiež zahádzané konfetami, rôznymi stuhami, naokolo špicaté, papierové čiapky rôznych farieb a kde tu zvyšok baliaceho papiera.
Bola to skvelá oslava.
People say I'm the life of the party
Cause I tell a joke or two
Although I might be laughing loud and hearty
Deep inside I'm blue
Ten byt bolo to úžasné, dvojposchodové miesto s obrovskými oknami, ktoré boli práve v tejto chvíli zatiahnuté hrubými, tmavozelenými závesmi. Vonku už bola dávno tma, bolo v skutočnosti dávno po polnoci a plastové okná tlmili zvuk z rušnej ulice vonku dostatočne. Tie závesy tam ale neboli proti svetlu či hluku. Boli tam, lebo Adam nechcel vidieť svet.
Nemohol ale popierať, že do ducha tohto vyzdobeného bytu zapadal, mal na hlave nasadený papierový klobúčik krikľavej modrej farby, tigrovaného vzoru, zasypaný morom trblietok, ktoré sa na svetle hravo odrážali.
V obývačke ale veľa svetla nebolo, popravde, jediný svetelný zdroj bol kozub a praskajúci oheň v ňom, do ktorého Adam akurát zabodával uplakané oči.
Bolo to tak, po tvári mu stekali slzy, zo začiatku si to neuvedomoval, až potom zacítil vlhkosť niekde pod bradou a na svojej čiernej košeli, ktorú si po odmakanom dni v štúdiu nestihol ani prezliecť, keďže hneď potom čo otvoril dvere do svojho bytu na neho vyskočilo asi tridsať jeho známych so šampanským v ruke. Nevidel zmysel v snažení sa tých sĺz zastaviť.
Pozeral sa do toho ohňa a zrejme... zrejme v ňom niečo.... niekoho hľadal. Znelo to síce ako
absolútne klišé ale hľadal v ňom odpovede.
Sedel celkom skrčený, v jednej ruke ešte držal pohár od šampanského, to predlaktie len tak ledabalo položené na stehne a samotná stopka pohára sa takmer dotýkala pleteného béžového koberca pod jeho nohami. Druhú ruku mal pritisnutú na ústach. Bola tam pre podobný dôvod ako tie závesy. Bál sa, že ak ju dá preč tak sa niečo zmení a tento tichý plač sa zmení v niečo omnoho hlučnejšie.
Nedalo by sa povedať, že by plakal často. Často plakal, keď ho niečo dojalo
alebo potešilo. Kvôli svojmu smútku ale nezvykol často plakať. A keď áno, tak to väčšinou mohlo počuť celé okolie. Tentokrát bolo v celom byte smrteľné ticho, až na kedy-tedy tikajúce hodiny a praskot dreva, ktoré sa snažilo márne bojovať s ohňom.
Nie, tentokrát bol úplne ticho, lebo sa snáď nikdy v živote necítil také zúfalstvo.
Na jednej strane tomu nerozumel, ešte pred menej než hodinou mal byt naplnený svojim priateľmi, smial sa, zabával ale... bol ten smiech skutočný?
So take a good look at my face
You'll see my smile looks out of place
Just look closer, it's easy to trace
The tracks of my tears
I need you, need you
Neprišiel. Nebol tu.
Adam ešte stále nezmenil polohu. Miesto toho sa mu v slzných kanálikoch začali zhlukovať nové slzy.
Pretože on skutočne neprišiel. Akurát tá osoba, ktorú chcel vidieť, aby mal pocit, že predsa len nie je sám. Že sa to celé neskončilo. Že tu bude.
A vskutku... Nebolo to trochu hlúpe? Nebol sám. Nebol preboha sám, mal toľko úžasných priateľov, mal svoju rodinu a preboha, mal státisíce fanúšikov, ktorí ho zbožňovali.
S hlbokým vzdychom mu oči preleteli po byte.
Napriek tomu bol teraz sám.
A tak stále rozmýšľal, prečo Tommy neprišiel. Mohol sa na neho ešte stále hnevať? Adam tomu neveril, veď... veď mu povedal, že... že sa naďalej budú stretávať, s kapelou a tak a ostanú iba priateľmi. Dobrými priateľmi.
Aj keď bolo trochu naivné sa nazdávať, že po tom všetkom spolu dokážu vychádzať rovnako, ako pred tým všetkým. Boli to síce iba štyri mesiace, ale boli to tie najúžasnejšie štyri mesiace v Adamovom živote, také aké si nikdy v živote nedokázal predstaviť. To vystupovanie a spev trvali dlhšie, no konkrétne tieto štyri mesiace boli s Tommym... A koľko dní bez neho?
Adam by bol najradšej povedal, že nevie, no mal každých z tých tridsiatich štyroch vyrytých jasne do pamäti a každý deň tam jasne žiarili. Nedokázal sa zmieriť s tým, že sa to skončilo. On nie.
Prečo Tommy neprišiel?
Nie je predsa nič zlé na tom, keď niekto potrebuje vidieť práve jedného iba priateľa, no nie? Keď by chcel to narodeninové želanie počuť práve od neho? Aby od neho počul, že mu na ňom ešte stále záleží?
Since you left me if you see me with another girl
Seeming like I'm having fun
Although she may be cute she's just a substitute
'Cause you're the permanent one

Adam začul klopanie na dvere.
Prebudilo ho to z jeho tranzu, otočil sa smerom k tomu zvuku a rozmýšľal, či si tu niekto niečo nezabudol. Dúfal, že nie ale.... tak či tak sa mu veľmi nechcelo vstávať a maskovať všetky tie slzy.
Klopanie sa zopakovalo, tentoraz znelo naliehavejšie.
Adam si vzdychol ruku ktorú mal na ústach nechal klesnúť niekam bokom. Odpil si trochu zo šampanského a zacítil silnú chuť kvaseného hrozna, ktorá mu trochu pridala energiu. No ešte stále ho do otváranie dvier nebolo, veď mohol takto celkom úspešne predstierať, že už zaspal.
Adam to ale vzdal hneď potom, čo začalo to tretie klopanie, ktoré ako keby nahlasovalo, že je ochotné vylomiť dvere.
"Je otvorené." ohlásil ten fakt neznámemu a rýchlymi pohybmi si hánkami rúk utrel slzy. Bol
vcelku rád, že na dnešok zvolil len ľahší make up, takže nemal okolie oči rozmazané.
Postavil sa a otočil k dverám, ktoré sa odrazu doširoka otvorili.
A stál v nich Tommy.
Bol značne zadýchaný a tvár mal silno prekrvenú červeňou, či už od behu, alebo od zimy vonku. Oči mal doširoka otvorené a dýchal prirýchlo na to, aby stihol zatvárať ústa. Vyzeral teda tak trochu ako akváriová rybka, až na tie zvuky prudkého dychu. Povedľa rúžových líc mu viali strapaté vlasy, na ramenách mal hodenú jednoduchú tmavohnedú bundu vojenského štýlu a na bokoch mal vytiahnuté ešte jednoduchšie jeansy.
Adam na mieste zamrzol. Tommy tiež.
A síce nad ním Adam doteraz rozmýšľal, teraz ostal v pomykove. Jedna časť jeho ja po dnešku už Tommyho nechcela veľmi dlho vidieť. Tá druhá ho ešte stále šialene milovala. A práve tá mala na svedomí jeho zrýchlený tep.
"Och," dostal zo seba Tommy po chvíli inteligentne. Obzrel sa ponad vytiahnuté obočie a rameno po byte, zatiaľ čo sa prehol dopredu a ruky zaboril do stehien. Zhlboka dýchal a sem tam zdvihol hlavu aby si znovu obzrel okolie.
Zdalo sa, že to je všetko, čo k tomu má povedať.
"Čo tu robíš?" opýtal sa Adam a ostal sám trochu prekvapený pokojom vo vlastnom hlase. Nemohol zamaskovať krvavé oči a trochu červené pery a okolie úst, no dúfal, že šero izby mu v tomto pomôže.
"Ja som... prišiel som na oslavu," povedal Tommy pomaly, ešte stále v predklone, ešte stále znejúc zadýchane. Potom sa vyrovnal, zatvoril sa sebou dvere a podišiel pár krok dopredu. Cestou nevedomky, alebo možno aj zámerne kopol do zopár balónov "Ja som... veď vieš. To lietadlo zo Seattlu nenormálne meškalo," vydýchol Tommy roztržito.
Adam sa len usmial a pokrútil hlavou.
"To je v poriadku. Ostala ešte nejaká torta a ani šampanské sa nevypilo všetko," povedal ľahko, zatiaľ čo odložil pohár šampanského na konferenčný stolík pred seba. Odrazu mal pocit, že mu niekto úplne vyprázdnil celú vnútro, všetky vnútornosti a on si nevedel predstaviť, ako by jeho neexistujúci žalúdok mohol to víno stráviť "Dáš si?"

Outside, I'm masquerading
Inside, my hope is fading
Just a clown, oh yeah since you put me down
My smile is my make-up I wear since my break-up with you

"Nie, nie, ja som len..." pokrútil Tommy živo hlavou a bundu, ktorú mal na sebe, si vyzliekol a hodil na neďaleké kreslo. Trochu si napravil šedočierny pásikavý sveter, ktorý mal pod ním.
Adam ostal znovu raz ohromený, ako dobre dokáže Tommy vyzerať skutočne v čomkoľvek, stačia mu na to iba strapaté vlasy a tenká čierna linka okolo očí. Potom ho vnútri niečo bodlo, keď si uvedomil, že tento chlapec už znovu po baroch balí baby.
"V poriadku," prikývol Adam a znovu klesol na sedačku.
"Ja som... Z letiska som utekal hneď sem," pokračoval Tommy a prešiel do jedálne, obzerajúc si bodrel na stole a sem tam si ďobol z nejakých orieškov, alebo jedno hubky "Dokonca som si tam nechal veci-" zarazil sa, keď zbadal zdrap baliaceho papiera "Och dočerta, v tom kufri som nechal darček... Óch..."
"Ale Tommy, to je predsa v pohode, skočíš tam ráno," uistil ho Adam poľahky, zatiaľ čo ho v duchu zožieral pocit, že mu nestojí ani za skorší let.
"Adam... Je mi to fakt ľúto," začul Adam ešte raz jeho hlas.
"Je to v poriadku," zopakoval Adam naposledy a znovu sa mu podaril ten krásny úsmev.
"Uhm... aké to bolo?" opýtal sa Tommy slabo a tento krát prešiel ku gauču, staviac sa pred Adama.
"Super." usmial sa na neho Adam, zatiaľ čo v ľutoval, že Tommy tam nebol.
Tommy sa na neho po prvý raz od dobehnutia do jeho bytu tiež usmial, čo Adamovo vnútro na chvíľu zaplavilo teplom. S tým úsmevom prešiel bližšie k Adamovi a sadol si na ten konferenčný stolík z tmavého dreva pred ním, ktorý bol tak skonštruovaný na udržiavanie novín, no Tommyho bez problémov uniesol.
Tommy to dokázal. Dokázal sa k Adamovi správať tak ako pred tým. Znamenalo to potom, že... že to pre neho nič neznamenalo?
"Dostal si nejaké bombové darčeky?" uškrnul sa Tommy.
"Oh áno. Obzvlášť Monte pobavil, objednal mi sem striptérku," uznal Adam tiež uškŕňajúc sa, zatiaľ čo by všetko čo na svete mal dal za to, aby sa k nemu Tommy aspoň ešte raz privinul, ako tá zmaľovaná bruneta.
Cez Tommyho, ktorý sedel pred ním, Adam už na kozub nemohol vidieť, mohol vidieť iba nejasnú červenú žiaru okolo jeho útleho tela. Trochu to Tommymu robilo na tvári tiene, bolo mu jasnejšie vidieť črty a Adam mal pocit, že s každým nádychom mu niekto do hrudníka vrazil kovovú ihlicu.
"Och bože," smial sa aj Tommy "Tak to je mi naozaj ľúto, že som to zmeškal. Ja som akurát tak schytal šesťdesiatročnú znudenú letušku."
Smiali sa obaja. Adam sa hral s nitkou, ktorá vytŕčala z jedného sedačkového švu a odrazu mu bolo tak dobre, tak dobre... no naďalej ho ten úsmev na perách bolel, keď si uvedomil, že ešte stále si s Tommym skvelo rozumel. Možno preto, že sa na chvíľu stratil v myšlienkach nepostrehoval tú zmenu výrazu Tommyho tváre a aj to, že sa mladík nesmeje s tým istým svetlom v očiach ako pred tým.
"Tommy... prečo sme sa vlastne vtedy rozišli?" nadhodil Adam usmievajúc sa a snažil sa, aby tá otázka znela čo najbezstarostnejšie ako dokázal.
"Prestaň s tým."

So take a good look at my face
You'll see my smile looks out of place
Just look closer, it's easy to trace
The tracks of my tears

Adam prekvapene zdvihol zrak a až teraz zbadal, že sa Tommy tvári úplne vážne. Zaskočil ho chlad, ktorý v tých slovách počul.
"S čím?" nerozumel Adam.
V skutočnosti rozumel. Znovu sa k tomu vrátil. Znovu zas a znova a Adam vedel, že Tommy toho už má dosť a nechce ich vzťah znovu riešiť. Ale Adama stále prenasledovali myšlienky, čo keby-
"Prestaň sa usmievať."
Znelo to rovnako vážne ako pred tým a Adamovi takmer klesla sánka. Toto nečakal. Toto vôbec nečakal.
"O čom to hovoríš?" nedal svoju masku preraziť Adam a na pol kútika úst sa usmial, ukazujúc, že je úplne v pohode.
"Adam," vzdychol si Tommy a trochu na tom stolíku zvädol "prosím, ušetri ma toho. Na to ťa poznám príliš dlho a príliš dobre," znovu sa narovnal a uprel na Adama oči "Povedz mi, čo sa deje."
Adam zízal do tých jasných očí a odrazu ho zasiahla tá úprimnosť, ktorú z nich cítil. Videl, že to Tommy myslí vážne, vedel, že jeho maska je naveky zničená.
Kým si to vôbec stihol uvedomiť tak znovu okolo obočia zacítil známi pocit tvorenia sĺz.
"Strašne mi chýbaš." prehovoril Adam potichu, keď si na oči pritlačil dlaň, čím sa ako tak snažil ratovať slzy. Bol by v tej chvíli najradšej, keby by bol Tommy u neho, keby ho objal, kebyže aspoň dočerta vedľa neho sedí. No Tommy ostával sedieť na tom stolíku a nepohol sa ani o piaď, čo snáď Adama zabolelo ešte viac.
"Povedz mi to.... Prečo sme sa rozišli?" ozval sa Adam zlomene a jedným okom pozrel na Tommyho.
Ten bol v jasnom pomykove a váhal. Bolo vidieť ako tuho rozmýšľa. Pootočil hlavu trochu na bok a neustále Adama sledoval, ako keby mu to v tom rozmýšľaní nejako pomáhalo.
"Myslím, že... myslím, že som sa bál," povedal Tommy nakoniec.
"Tommy" zdvihol Adam okamžite hlavu a trochu nepríjemne prekvapený dal dôraz na každé slovo "nikdy by som ti neurobil nič..."
"Nie, o to nejde." pokrútil Tommy ihneď hlavou "Nebál som sa teba. Bál som sa... seba," hovoril Tommy sucho a trochu sa mračil "Nevedel som či je toto to, čo chcem. Či to vôbec dokážem," vzdychol si chlapec slabo a pohľad mu z Adamových očí padol niekam dole.
"Tommy... Mohol by si mi niečo dať?" opýtal sa Adam po chvíľke ticha s malou dušičkou vo vnútri.
"Ach Adam, ja som to nechal..."
"To je v poriadku." prehovoril Adam a prvý krát za tento večer to myslel skutočne úprimne. Ťažko sa mu rozprávalo a mal zvláštny pocit, aže mal cez hlasivky natiahnutú nejakú tmavú, lepkavú pavučinu "Mohol by si mi teraz dať niečo.... iné?"
Tommy na neho trochu nechápavo pozeral a Adam takmer mohol počuť, ako nahlas uvažuje. Takmer ho to skutočne rozosmialo. Tommy prikývol.
Adam sa na Tommyho pozeral s tým všetkým, čo v sebe cítil a prstami mu posunul prameň vlasou mimo oči, kde zavadzal.
"Bozkaj ma." takmer to slovo zašepkal a nepozeral sa Tommymu do oči, pozeral sa na ten neporiadny blonďavý prameň vlasov, na vysoké lícne kosti, na líniu pier. "Bozkaj ma tak ako pred tým. Ako keby sme boli iba my dvaja." pozrel tento raz Tommymu do oči a úplne nečakane zbadal, ako sa Tommyho oči lesknú.
A Tommy ho pobozkal. Adam bol takmer prekvapený množstvom citu, ktorí v tom geste zacítil. A napriek tomu, že bozkával Tommyho tak, ako keby to malo byť posledný krát v jeho živote... čo vlastne aj bolo, keďže bozky na stegei boli iné... napriek tomu ostával jemný a zapamätával si každý dotyk, každý kút Tommyho úst a každú bunku jeho sladkých pier, tak dobre ako to len dokázal.
"Adam." Tommy Adamove meno do jeho pier takmer zapriadol.
Kým sa menovaný mohol spamätať, tak bola Tommyho prítomnosť preč. Adam strnulo otvoril oči, pripravený poslať mu zbohom alebo čokoľvek, no uvidel akurát, ako sa Tommy postavil a prešiel tesne k nemu. Adam musel vyvrátiť hlavu až hore, pri tom si nevedomky oprel bradu o Tommyho brucho, aby mohol vidieť, ako sa na neho Tommy cez mihalnice pozerá.
Zacítil, ako mu jeho ruka prešla cez vlasy, ako ho pohladila po tvári a z Adamových úst sa vytratil vzdych, či už z toho, ako si to užíval a ako by sa najradšej doTommyho rúk ponoril, tak ako z pocitu šťastia, ktorý ho začal obkolesovať. Toto bolo to čo potreboval, aby sa necítil sám, aby mal pocit, že niekto je pri ňom. Jediná nezmyselná myšlienka v Adamovom svete v tej chvíli bola, že Tommy odíde.
Tommy ale neodišiel, miesto toho sa rozkročmo usadil Adamovi do lona
"Tom-." stihol zo seba dostať vzrušene Adam, no to už bral Tommy jeho tvár do svojich rúk a mal jeho pery vo svojej moci. Bol to iba jednoduchý bozk, bez jazyka, bez miešania slín či niečoho také podobného. Len pery na perách, no Adama tá blízkosť tak ohromila, že nebol schopný slova, len si pritiahol Tommyho k sebe, jednu ruku položil na chlapcove kríže a druhé pod lopatky, zatiaľ čo sa on sám takmer roztriasol.
Cítil na sebe Tommyho drobné telo, cítil ako na ňom Tommy bez hanbi ležal, cítil ako to útle telo do toho jeho dokonale zapadá to a videl svoju tvár len centimetre od jeho. Videl v Tommyho očiach nehu, ktorú tam pred tými tridsiatimi štyrmi dňami zvykol vídavať tak často.
"Pamätáš sa, čo si mi povedal ten večer, kedy mi zomrel otec?" povedal mu Tommy, keď sa od Adama odtiahol. Ešte stále sa na Adama pozeral trochu z výšky, minimálne mal aspoň jemne privreté oči, plné niečoho tak horúceho, až sa jeden bál, že by sa mohol popáliť. Adam sa už nadýchaval na odpoveď, keď mu Tommy na pery položil jeden svoj ukazovák. Tak len prikývol.
"Povedal si mi, že tu budeš vždy pri mne." povedal Tommy a jeho hlas v tom tmavom byte osvetlenom len ohňom zaznel nečakane mocne "Povedal si, že čokoľvek budem potrebovať, mám ísť najskôr hľadať u teba. Dočerta, skoro si mi tam odspieval Broken open." usmial sa Tommy letmo no potom znovu zvážnel a jeho hlas znovu rozhýbal vzduch "To isté platí aj pre teba."
Adam, ktorý sa ešte stále nedokázal spamätať z toho, čo sa práve stalo, sa už aj prestal snažiť nejako to pochopiť, lebo mu to iba kazilo zážitok. Miesto toho preklínal s akou otvorenosťou sa jeho telo prezentovalo svojimi emócie a Adam mal pocit, že znovu plače. Hrom do toho.
"Okrem toho." prehovoril Tommy, pred tým, než zaboril hlavu do Adamovho krku a upokojoval ho po zvyšok večera svojím dychom a horúcej prítomnosti svojho tela "Bol som hlúpy. Neuvedomoval som si, že pri tebe sa nikdy nemusím báť."

I need you, need you
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 kisss kisss | Web | 24. ledna 2011 v 22:09 | Reagovat

Aw! Dokonali! Já jsem kolikrát přemýšlela, že na ten song - btw. ten song je FENOMENÁLNÍ! - něco napíšu, ale to nejde jen tak. Potřebuješ mít na to tu náladu, a v poslední době ji mám skvělou, takže to prostě nejde a než abych to měla nějak pokurvit, tak jsem nic nenapsala.
A zase tak nereálny to neni. No možná krapet, minimálně, ale to je tak všechno. Bylo to dokonali, vážně. Už nevím, jak bych ti to pochválila! ♥ ♥

2 Happy_Miner Happy_Miner | 24. ledna 2011 v 22:49 | Reagovat

Dáši :D :D keby si len vedela.. ako som to ja prežívala. :D miestami som mala pocit že sa rozrevem.. či už od smútku alebo dojatia. po celý čas to bolo krásne. a myslím že to je najdôležitejšie, aby to v človeku zanechalo pocity. lenže neviem či som ja - absolútna citlivka - ten najlepší príklad. :D tak či tak. bolo to úžasné, ako vždy. :)

3 Macina Macina | Web | 26. ledna 2011 v 3:59 | Reagovat

Aaaaaawwww!! Bylo to sladky, ale tak správně sladky...nic přehnanyho, krásny!! Až mě to trošku vydepresilo, to mi nedělej... :D nemám slov na to, abych se rozepsala, takže v jednom- Krásny! ;)

4 Zuzannka Zuzannka | 26. ledna 2011 v 20:35 | Reagovat

Krásná povídka =)) hrozně se mi líbila!! jen piš dál prosíím <33

5 Alex Alex | Web | 19. dubna 2011 v 16:18 | Reagovat

Bože... tohle bylo tak nádherný, až z toho skoro brečím :( To se mi často nestává, abych u Adommy brečela. Wow, nádherný :)

6 Extasy Extasy | 27. dubna 2011 v 23:32 | Reagovat

Líbí se mi, jak vždycky zpytuješ svědomí a omlouváš se nám...v tomhle případě za to, že je to moc sladký:-D Čím víc to budeš obalovat do cukrový vaty, medu a oříšků, tím víc to bude chutnat!!!:-) Takže obaluj, obaluj, obaluj a vůbec se za to neomlouvej, tahle směsice lahůdek s názvem track of my tears je totiž až moc chutná a taky návyková!:-D

7 Natsumi Natsumi | E-mail | Web | 1. května 2011 v 14:14 | Reagovat

och prečo som ti sem ešte nedala komentár? 8-O je to skvelé :D

a neboj nemyslím si že je to presladené ale nie je to ani bez chuti :P je to tak správne sladké a ja mám sladké veľmi rada :D

8 Lilly Evenová Lilly Evenová | Web | 22. května 2011 v 1:31 | Reagovat

Krásne, krásne, krásne! Presne niečo také som potrebovala na dobrú noc! :)

Dovol ešte otázočku... odkiaľ sa pre ****** poznáš s Romanom K.? o.O (plz, odpisuj keď tak na blog, netuším, či si to tu všimnem xD)

9 EsdieZem EsdieZem | E-mail | Web | 2. března 2018 v 17:04 | Reagovat

cialis and alcohol mix it is currently
http://edwithoutdoctor.com - viagra without doctor prescription
cialis 5mg canada in total there are
<a href="http://edwithoutdoctor.com">viagra without doctor prescription
</a> buy cialis online login

10 Johnzyariny Johnzyariny | E-mail | Web | 18. března 2018 v 4:25 | Reagovat

http://sildenafilwithoutadoctor.com - viagra without doctor prescription
<a href="http://sildenafilwithoutadoctor.com">viagra without doctor prescription
</a>

11 Zilliamunsam Zilliamunsam | E-mail | Web | 18. března 2018 v 23:30 | Reagovat

http://viagrawithoutdoctor.org - viagra without a doctors prescription
<a href="http://viagrawithoutdoctor.org">buy viagra without prescription
</a>

12 Jazesvet Jazesvet | E-mail | Web | 21. března 2018 v 21:39 | Reagovat

http://viagra-withoutdoctor.org - viagra without doctor prescription
<a href="http://viagra-withoutdoctor.org">generic viagra without prescription
</a>

13 Miltozelugh Miltozelugh | E-mail | 10. května 2018 v 20:07 | Reagovat

cheapest generic viagra and viagra
http://glviagragtr.com -   viagra last post
<a href="http://glviagragtr.com"></a> - powered by ucoz viagra
viagra dosage side effects about

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama