To ako...prečo?

20. ledna 2011 v 20:53 | Dadushka |  My Diary
     Nejako sa toho vo mne nahromadilo a musím sa podeliť o tú nespravodlivosť, ktorá v našom (teda vlastne ani nie našom ale Rakúskom) školskom systéme vládne.  Som trochu zúfalá a tak ani veľmi neviem, kde mám začať.
    
     Pokúsim sa priblížiť situáciu, do ktorej som sa dostala. Škola v Bratislave do ktorej chodím, je spriatelená s jedným Viedeňským gymnáziom. Teda, to spriatelenie by asi malo vyzerať tak, že si navzájom nejako pomáhame, nie, že nás tá Viedeňská stále ťahá z problémov, ale nevadí. A pre nás ako žiakov, je možnosť napísať si žiadosť a následne na rok, poprípade pol rok do tej Viedenskej školy chodiť ako študent.
     A keďže nám hrozí, že budeme prvý, experimentálny ročník maturantov, ktorý bude musieť maturovať z dvoch cudzích jazykov tak som si uvedomila, že to je trošku prúser, keďže po nemecky neviem odjakživa ani ceknúť. A tak som sa s tým rozhodla niečo urobiť. A podala som si žiadosť.
         

     No a tak si vo Viedni žijem už druhý polrok. Stále neviem po nemecky ale rukami nohami sa so spolužiakmi bavím. Okrem toho, že je neuveriteľne psychicky náročné, nezaspávať na dejepise (ani sa mi to nedarí) a každé deň tráviť dve a pol hodiny vo vlaku, vstávať o piatej, ale nejako to zvládam.
     Známky sú riešené takým spôsobom, že si píšem normálne písomky z mojej Bratislavskej školy s tým, že sa mi uzatvoria o pár mesiacov neskôr. Vo Viedni známkovaná nie som, až na jeden predmet, ktorý som si mala vybrať na začiatku školského roka.

     A pochopiteľne, keďže neni som schopná rozumieť normálnej nemčine, nie to ešte odbornej, som si vybrala angličtinu.

     Ja osobne angličtinu ako jazyk milujem, stále niečo čítam alebo pozerám a.... proste viem dobre po anglicky. A tešila som sa, že aspoň cez tieto hodiny sa budem dokázať nejako prejavovať. A teraz si predstavte, že som medzi dvadsiatimi Viedenčanmi a po anglicky sa dokážem schopne porozprávať asi s tromi.
     To som nejako prehltla. Na hodinách som však bola aktívna a zapájala sa do každej diskusie. Sem tam som musela napísať nejaký ten článok, či esej. Pani učiteľka mi na ne väčšinou povedala, že mám dobré nápady aj slovnú zásabu ale gramatika mi veľmi nejde. 
     Jedinú písomku čo sme písali som napísala na trojku, čo ma teda dostalo do kolien. Učiteľka ma ale uistila, že hodnotí aj aktivitu a že to nie je jediná známka.
    
     A teraz, končí polrok a ona si ma zavolá čo s tou mojou známkou, že čo si myslím, že by som mala dostať. Tak jej tam začnem bľabotať o tom, ako som sa zlepšila a ako sa snažím a že by som chcela za jedna. A ona mi povie, že za jedna mi určite nedá.
     A ja som sklamaná a tak poviem, že dobre no.
     A ona mi povie, že mi chce dať trojku.

     WTF?

     A tak tam čupím vedľa katedry a kukám na ňu jak vyoraná myš. A pýtam sa, ako to teda u nich chodí, či je dôležitejšie vedieť písať než vôbec vedieť rozprávať a vedieť sa nejako prejaviť. A žiadam ju, aby ma dočerta porovnala s ostatnými mojimi spolužiakmi.
     Dobre, povedala mi, že sa môžeme dohodnúť, že teraz mi dá horšiu a potom na konci roka, keď budem medzi tak lepšiu známku. Za normálnych okolností by som s tým súhlasila, ale trojku?     

     ČO? Ľudia, ja som čistý jednotkár!!
    
     Tak mi povedala, že jej mám doniesť celý môj zošit s vypracovanými úlohami a opravenými domácimi úlohami a porozmýšľa o tom. Tak ona o tom porozmýšľa???
    
     Mám nervy. Nenormálne nervy.

     However, dneska som načapala jedného Viedenského spolužiaka, ako si bezstarostne na svojom notebooku surfuje po internete. A ja sa už týždeň márne snažím pripojiť na školskú Wi-Fi a nejde mi to. Tak som si ho odchytila a dohodla som sa s ním, že po vyučku mi to pripojí. A proste mi tú Wi-Finu za tú pol hodinku spojazdnil ^^ Proste tak ho milujem chlapca ^^
     Takže teraz keď budem každý deň čakať na nemčinu (chodím ešte na kurz v tej budove) tak budem môcť byť normálne na nete. JUJ!
    
     Okrem iného, piatky chodím do školy do Bratislavy, takže už mám kvázi víkend. Jediné z čoho mám teraz stresy je asi náš pán dejepisár, lebo som si u neho nebola za pol roka napísať ani jednu písomku. Sa ho trochu bojím no. A ešte musím ísť do knižnice vrátiť knihu s asi dvojmesačným meškaním. Bomba.

     A dneska v noci sa plánujem konečne aj vyspať :D
    
     Pred tým ale ešte pošlem ďalšiu kapitolu SWDW :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 kisss kisss | Web | 20. ledna 2011 v 21:09 | Reagovat

Mě přijde, že celkově je na hovno aby tě ve škole známkovali z gramatiky atd., když potom naběhneš do cizinu, kde se musíš domluvit a domluvíš se tam úplně jinak, než jak máš předtištěny v učebnici nebo v těch rozhovorech, ktery my doplňujeme .... Nemám slov k tomu, takže i přesto, že si překládám story z angličtiny, rozhovory, nebo čekuju filmy v angličtině - přiznávám s cz titulkama, ale je to potřeba - mám trojky. Štve mě to, ale co nadělám, když ty věci co děláme ve škole jsou absolutně nezajímavi a ikdyž už je tam něco zajimaviho, tak to jen proletíme ....

2 iralakia iralakia | Web | 20. ledna 2011 v 22:32 | Reagovat

[1]:Presne o tom hovorím.Naštestia mám úžasnú učiteľku angličtiny, ktorá rozumie, že jazyk nie je iba o gramatike. Nie ako tá šialená Viedeň... Každý vie napísať dobrý sloh, keď má vedľa seba učebnicu... Oni neni sú schopný poskladať dve súvislé vety a dostanú lepšiu ynámku ako ja. Cudzí jazyk je o praxi, nie o teórii!

3 Macina Macina | Web | 21. ledna 2011 v 3:16 | Reagovat

Já jsem taky měla ve škole s Aj celkem problémy. Ale to bylo spíš učitely...nic nás nenaučili.(to mluvím o střední)Jeden rok jsme tam měli dohromady cca 6 jiných učitelů...a co se máme naučit, když to každej učí jinak :D Btw, to je stejny jako když dostaneš z Aj 4 a potom 2...takovy známky jsem měla a to jsem se Aj neučila...výsledná byla 2, ale dostala jsem 3. Tak kde jsme? Aj mám tky hodně ráda a tohle byl poděl! A souhlasím se ségrou..nějaky cvičení jsou k ničemu, naučí tě jen gramatiku, ale k čemu ti je v rozhovoru s amíkem? V tom nejhorším případě máš ještě ruce a nohy! :D
To je ono..je to o praxi a ne teorii, řekla's to výstižně. To tak studovat aj v anglicky mluvícím státě a ne tady kolem..To bych chtěla, mám na to ještě 2 roky, ptz to tam mají do 22 max.
Tohle jsou velky mazce ve školách..ohledně známek a těch jazyků. Uvidíš, snad ti nedá 3...ale stejně je to nespravedlivost. Kdyby se měli dávat známky jen podle interview tak by to bylo mnohem lepší.

4 iralakia iralakia | Web | 21. ledna 2011 v 19:22 | Reagovat

[3]: no ja uz mam vybavený na budúci rok pobyt v USA, v hosťovskej rodine, tak sa teším :)
A verím, že mi nakoniec dá 2 ale... ide o to, že mi to príde nespravodlivé, že budem musieť na tom strašne veľa makať aj keď to všetko viem :/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama