Štvrtý pohľad

21. ledna 2011 v 22:53 | Dadushka |  So why don't we...?
Čiže!
Toto je moja celkom obľúbená časť, bola by som rada, keby ste sa mi k nej vyjadrili
Ináč po tejto časti ešte dopisujem ďalšiu a následe budem dopisovať len tak z fleku. Mám ale veľmi dravú beta readerku, ktorá ten príbeh miluje a dnes mi asi tri krát volala, aby som okamžite šla písať, takže to tempo sa snáď veľmi nespomalí :) Tiež plánujem prepísať príbeh, ktorý som písala už dávnejšie, čo však neni Adommy a obávam sa, že mi tieť zaberie veľa času.

Avšak!
Napriek tomu, že nemám za celý polrok napísanú ani jednu písomku mám nejako podozrivo veľa voľného času a notebook stále pri sebe, takže pevne verím, že to všetko budem stíhať.

Prosím! :)

      Tommy po chvíli
zmenil polohu, ruky ktoré mal založené pod hlavou si pritlačil k čelu. Začínal mať totiž pocit, že sa mu stadiaľ chystá na povrch pretlačiť mozog. Tak ho zatlačieval späť do hlavy, kde, ako sa Tommy nazdával, anatomicky patril.
      Bože môj ja som s ním spal. Fakt som už nevedel čo so sebou a tak som sa s ním proste vyspal.
      Tommy sa neveselo zasmial, pretočil sa znovu na bok, skrútil sa do klbka ako mačka a pevne zavrel oči.
      Bože, mesiace rozmýšľam o tom, aké by to bolo sa s ním vyspať a teraz, keď sa to stane, tak si to nepamätám.
      Pomyslel si a takmer sa nad tým v duchu začal smiať. Irónia, ktorú v sebe cítil sršala z každého slova.
      "Ty si... ty si nad tým rozmýšľal?"
      Adam stále rovnako ticho sedel na posteli pri jeho nohách. Bohužiaľ, Tommy bol stále príliš zaujatý svojimi zmiešanými pocitmi, než aby si jeho prítomnosť ešte dokázal pamätať. Preto sa stalo, že sa ozval ďalší nepríjemný aspekt jeho spomaleného stavu, mozog sa snažil všetky akcie zjednodušiť. A Tommyho myšlienky vyšli ústami bez toho, aby si to uvedomil.
      "Povedal som to nahlas čo?" prehodil Tommy sklesnuto.
      "Áno, povedal." ozval sa Adam a tón jeho hlasu donútil Tommyho otvoriť oči. Tommy musel chvíľu na Adama v šedivom pozadí izby zaostrovať a keď sa mu to napokon podarilo, tak mu mozog nedokázal presne popísať, ako sa Adam tvári.
Len mu odkazoval, že sa mu to vôbec nepáči.
      "Oh." ruky si Tommy nechal pritlačené na čele a odvrátil sa "To si nemal počuť."
      Tým chcel celú túto tému uzavrieť a spať.

     "Tommy Joe, toto mi okamžite vysvetlíš."
      Ako sa dalo predpokladať, Adam sa nedal.
      Tommy, alebo to čo z jeho vedomia ostalo, ostal trochu prekvapený, ako triezvo odrazu Adamov hlas znel. To ho trochu vystrašilo, tak uskutočnil ochranný manéver. Prehodil cez seba prikrývku, ešte viac sa zamkol do klbka a pevne zavrel oči. Poznáte ako sa hovorí, že keď si malé deti zakryjú tvár, tak si myslia že ich nikto nevidí a oni môžu v bezpečí zmiznúť? Tak v nejakom takom presvedčení bol teraz Tommy.
      Ochranný manéver bol ale príliš nedomyslený, neočakával Adamov útok.
      Tommy zacítil ako z neho Adam strhol prikrývku.
      "Thomas!"
      Tommy zažmurkal, svetlo bolo na jeho jednoduché vnímanie, ktoré si už zvyklo na šero vo vnútri jeho ochranného stanu príliš silné, no zazdalo sa mu, že zazrel Adamov značne rozrušený výraz v tvári.      
      Nenechal sa ale ničím vyviesť z rovnováhy.
      "Dočerta, nie!" zakryl sa Tommy znova a tentoraz okraje prikrývky na sebe držal tak pevne, až mu zbeleli hánky na rukách.
      "Tommy!" to znelo trochu zúfalejšie.
      "Daj mi dočerta pokoj. Nemal si to počuť." zanadával smerom k Adamovi. Nepociťoval síce hnev, tá emócia bola na jeho telo ešte stále príliš zložitá, no aj tak sa to na niečo také už podobalo. Čo bolo celkom pozitívne znamenie toho, že Tommy sa už začína trochu spamätávať.
      Pokoja sa mu dostalo a hodnú chvíľu bolo ticho.
      "Naozaj si si neuvedomil, že si to povedal nahlas?" ozval sa odrazu Adamov hlas, ktorý sa triasol od tichého smiechu.
      Tommy ako odpoveď iba zabručal. Mohol počuť, ako sa Adam skutočne potichu smeje. Často sa hovorí, že smiech, hajzel jeden, je nákazlivý a tak trochu sa pousmiať bol donútený aj Tommy. A práve vďaka tomu smiechu bola odrazu atmosféra v tej izbe menej hustá a napätie trochu poľavilo.     
      "Bože Tommy, nepoznám nič vtipnejšie a chutnejšie ako teba po opici. Alebo keď si akurát opitý." smial sa Adam ďalej.
      Smial sa aj Tommy, aj keď nie z toho, že by rozumel čo Adam hovorí, ale iba čisto preto, že smiech skutočne nákazlivý je. Ale nakoniec sa rozhodol nedať dole svoju masku hnevu. Urobil ale       Adamovi láskavosť aspoň v tom, že zo seba stiahol tú prikrývku. Naskytol sa mu rozmazaný pohľad na Adamov široký úsmev. Čo ale videl veľmi jasne boli iskričky, ktoré mal čiernovlasý muž v očiach.
      "Áno, to už vieme obaja. A pozri kam ma to dostalo." poznamenal Tommy sucho s hranou podráždenosťou a na dôraz sa ešte raz poobzeral po izbe, zatiaľ čo sa Adam stále chichotal.
Tommy na neho pozrel, nesúhlasne nad ním našpúlil pery a zamračil sa.
      A znovu zbadal tú zmenu v Adamovej tvári.
      Teraz. Áno, presne teraz, keď Adamovi zamrzol úsmev na tvári. Ten pohľad už dnes ráno od Adama zachytil. Keď tak tápal v šedých špirálach svojej minulosti, spomenul si na viac situácii, kedy sa na neho Adam takto pozrel. Možno to bolo niekedy, keď si robil make up, alebo vlasy, alebo hockedy aj behom dňa. Nikdy veľmi nerozumel, čo ten pohľad znamená, preto bolo celkom prekvapivé, že to pochopil práve dnes ráno, keď si v hlave ledva vedel zopakovať všetky písmená abecedy.
      Keď mal Adam v tvári tento výraz, tak si Tommyho premeriaval. Tommymu to došlo práve toto ráno a síce sa tím v tom momente veľmi nezapodieval, o niekoľko hodín, keď sa mu malo navrátiť normálne myslenie, ho to malo trápiť dostatočne.
      Teraz sa Tommy iba divil, divenie a čudovanie sa mu v tomto stave šlo najlepšie, že sa tu teraz Adam tvári úplne prekvapene na tým, že Tommyho niekedy mohlo napadnúť, že by oni dvaja spolu mohli niečo mať. Bolo to po tom všetkom čo spolu povystrájali na stagei také nepochopiteľné?
      "Neskús sa mi tvrdiť, že ty si nad tým nikdy neprez... nepreml... nepremýšľal" podarilo sa to nakoniec Tommymu vysloviť a jeho hlas znel trochu dotknuto. Mohol si to len nahovárať? Tommy nikdy nebol veľmi dobrý pozorovateľ ale čo keď to vycítil práve teraz len preto, že bol oslobodený od všetkého, čo inak zaťažovalo jeho hlavu a tak nedokázal poriadne vnímať svoje zvieracie inštinkty, ktoré mu hlásili, kto v jeho okolí vylučuje feromóny? "Vidím ako sa na mňa pozeráš."
      Dlhú chvíľu sa nič nedialo. Ak by sa teda nepočítali pohyby elektrických výbojov, ktoré medzi nimi poskakovali.
      "Najskôr mi odpovedz ty. Nemôžeš mi klásť otázku, keď si ešte na tu moju neodpovedal." namietol Adam nakoniec argumentom z piatej triedy.
      "Ale ja som ti žiadnu otázku nedal." Uškrnul sa Tommy spokojne a zastrčil si príliš dlhú ofinu za ucho "Ja som iba konštatoval fakt"
      Adam si len previnilo zahryzol do pery, čím sa úplne prezradil.
      Aj keď bolo toto pole úplne mimo Tommyho pôsobenia, chlapec musel uznať, že mu to trochu lichotilo. Veď komu by tak trochu nelichotilo, že po ňom ide niekto ako Adam?
      Ale je to určite tak? Myslí to Adam vážne? Adam sa k nemu predsa vždy správal tak chladne... Teda nie zas tak chladne ale Tommymu sa vždy zdalo, že je medzi nimi niečo nevypovedané, niečo veľmi studené. Nejako neriešil prečo to tam je, ani ho to nejako netrápilo, jednoducho to tam bolo.
      Moja hlava...
      "Poď si ľahnúť na gauč. Môžeme ostatným povedať, že si spal tam." navrhol odrazu Adam, čím sa perfektne vyhol ďalšiemu rozoberaniu tejto témy. A Tommy, keďže si nič takého ako Adamove taktizovanie nebol schopný uvedomiť, prikývol.
      Adam sa postavil a zobral zo svojho kufra tenkú deku. Bez toho aby sa obzrel vyšiel von na chodbu a ďalej do prednej časti autobusu, kde bol jeden menší stolík, nejaké tie skrinky, gauč a malý televízor. Tommy sa trochu zamračil.
      Ako to teda teraz bude? Čo s ním teraz bude Adam robiť?
      Pre Tommyho bolo jednoduchšie rozmýšľať nad tým, čo v blízkej budúcnosti bude robiť Adam, než čo bude robiť on sám. V jeho očiach budúcnosť, ktorá mu bola ešte viditeľná alebo ovplyvniteľná, končila v momente, kedy zaľahne na ten gauč.
      Prestane sa s ním Adam rozprávať? Bol to len sex nie? Ale... čo keď bude Adam chcieť... niečo viac? Vadilo by to Tommymu?
      Bože môj, ja som s ním spal.
      Tommy si spomenul, že by sa mal postaviť radšej postupne, aby sa mu nezakrútila hlava alebo niečo podobné. Zvedavo začal rozmýšľať a predstavovať si, ako len to môže vyzerať, keď sa niekomu zakrúti hlava, aký dlhý na to človek musí mať krk a či sa to vôbec dá, keď má človek normálne stavce. Bol príliš zamestnaný na to, aby si spomenul aj na poznámku o tom, že by to vstávanie mal urobiť trošku pomaly, nejako sa mu to z hlavy celé vytratilo. Preto sa na nohy postavil prirýchlo a ak by v tej chvíli v miestnosti ešte niekto stál a bol svedkom celej tej udalosti, tak by si pomyslel, že tým, že nespadol hneď na začiatku Tommy popieral zákony gravitácie. Tommy nevnímal, v akých divných uhľoch stojí a len si potešene pomyslel, aký je šikovný, že dokáže udržať rovnováhu. Hneď ako sa mu podarilo skutočne dosiahnuť vertikálnu polohu tak vykročil a len čo urobil prví krok tak sa mu nohy o niečo zaplietli a on veľkolepo letel k zemi.
      "Uf." dostal zo seba, keď sa prebudil na prahu dvier a nechápal, čo sa deje. V hlave mu hučalo ale nie od toho pádu, ale od váhy všetkých tých otázok, čo si to ráno pokladal. Prirodzene, že ju zacítil až vtedy.
      Hlavu pomaly sklonil a s prekvapením sledoval, čo zapríčinilo jeho pád. Pritom si ale
obtrel tvár a krk o drsný bordový koberec chodby (uvedomil si, že svet má farby) až ho to zaštípalo.
      "Preboha Tommy!" začul jedným uchom Adamov tichý výkrik, napoly vystrašený, napoly pobavený.
      "Som v poriadku, poriadku..." zamrmlal Tommy a vytiahol si tepláky, ktoré sa mu zošuchli až ku kotníkom hneď ako sa postavil. On si to vtedy jednoducho neuvedomil.
      Odrazu bol u neho Adam a Tommy v skutočnosti vôbec neriešil, či ho uvidel nahého alebo nie. Kým sa Tommy stihol spamätať tak mu Adam pomohol vyškrabať sa na nohy a odrazu mu na útlych bokoch zaväzoval šnúrku od teplákov, aby mu aspoň trochu držali. Tommy omámene zažmurkal a zadíval sa do Adamovej sústredenej, trochu zamračenej, sklonenej tváre, zatiaľ čo cítil, ako sa jeho prsty sem tam dotkli Tommyho brucha. Adam dielo ukončil dvomi mašličkami, čo Tommy úprimne obdivoval, keďže on by v tom momente vôbec taký komplikovaný úkon vôbec nebol schopný vykonať. Potom zručnejší muž zdvihol na Tommyho oči a usmial sa.
      Tak trochu smutne, nie?
      "Tak poď Glitterbaby."
      Spoločne zamierili ku gauču. Tommy odrazu zacítil teplo Adamovej ruky pod svojou nahou lopatkou a všetko čo si v tej chvíli uvedomoval bolo bezpečie, že znovu nespadne. Aj tak to bolo obtiažna cesta a Tommy stále zakopával o vlastné nohy, stráca silu v tých najnevhodnejších chvíľach na tých najnevhodnejších miestach a raz dokonca takmer zaspal na Adamovom ramene. Ten sa iba podivne usmieval. Bol to úsmev, ktorému Tommy vôbec nerozumel napriek tomu, že celú tú dobu Adamovu tvár ostražito sledoval. Vlastne ju nesledoval zas tak ostražito, ako si to myslel keďže sa dokázal sústrediť naraz iba na jednu časť tváre. Preto mu pohľad stekal hore, od korienkov vlasov až dole, po bradu. Dalo sa ľahko pochopiť, z čoho bol Tommy taký zmätený. Prečo by sa Adamove ústa takto usmievali, keď sú jeho oči také nešťastné?
      Ku gauču sa im podarilo doťarbať tak šikovne, že Tommy mohol na gauč slobodne spadnúť. Napriek jeho mušej váhe sila dopadu donútila gauč ľahko zastonať.
      Pevne zavrel oči a plánov ihneď zaspať, keď zacítil, ako cez neho Adam prehodil deku. Musel sa teda na neho pozrieť a zvedavo sa sledovať, ako sa premáva po autobuse a niečo hľadá. Bolo by to takéto? Bolo by to takéto, keby bol s Adamom? Staral by sa o neho spevák takto?
      "Zmení sa niečo?" opýtal sa Tommy potichu práve keď mu Adam pod hlavu pchal niečo, čo mu malo slúžiť ako vankúš.
      "Ja..." zaváhal Adam a odtiahol sa "Neviem." Povedal s trochu strápeným výrazom na tvári.
Tommy do Adama zapichol oči plné otáznikov. Adam si vzdychol a poskladal sa tak, že ostal sedieť na kolenách, hneď na zemi pri gauči, na ktorom Tommy ležal.
      "Najradšej by som povedal, že nie ale... bojím sa, že to tak nebude." Vzdychol si Adam nešťastne a stisol si pery.
      "Ako to myslíš?" ozval sa Tommy slabo.
      "Tommy prepáč ale..." zdalo sa, že Adam bojuje s chuťou znovu odvrátiť zrak. Boj prehral a pohľadom uhol "Tommy ja rešpektujem, že ťa priťahujú ženy ale ja... S vedomím, že som s tebou spal sa nebudem schopný na teba pozerať tak, ako pred tým...Je mi to strašne ľúto, ale mám pocit, že som práve zničil naše priateľstvo."
      "Ty si myslíš, že si zničil naše priateľstvo?" opýtal sa Tommy celkom prekvapene. V tom momente sa mu zdalo, že ich priateľstvo tým ešte viac nabralo grády.
      Adamov pohľad sa znovu vrátil na Tommyho a ten celkom uhádol, že Adam váha, či má ďalej rozprávať.
      "Neviem či budem schopný naďalej popierať, že ťa vnímam aj sexuálne." dostal zo seba nakoniec Adam utrápene.
      Tommy ani len nezmenil výraz v tvári, zvedavo si Adama premeriaval. Nemohol popierať, že sa mu páči, keď sa na neho Adam tak pozeral. Žiadna žena by sa nedokázala na neho pozerať tak, ako Adam. Žiadna by ho nevnímala tak, ako Adam. Tommy si pomyslel, že Adam sa zrejme bojí, že to, že vidí ho ako sexuálny objekt Tommymu nejako vadí. A Tommy sa usmial.
      Adam ten úsmev nevidel a preto ani nemohol vedieť, na čo sa Tommy chystá.
Tommy položil ruku na Adamov zátylok. Ten prekvapene zdvihol zrak a na chlapca ležiaceho na tom béžovom gauči trochu vytiahol obočie. Stále sa tváril strápene a zrejme očakával všetko, len nie to, na čo sa Tommy chystal. Tommy ani nemal dosť času na to, aby si Adamovu bezmocnosť mohol vychutnať. Zosílil svoj stisk na Adamovom krku a pritisol svoje pery na tie jeho.
      V tej chvíli ako sa dotkli sa Tommymu zase trochu rozšíril ten podivuhodný svet, v ktorom to ráno žil. Ako prvé, získal nové zmysly v podobe čuchu a chuti.
Čo bolo ale veľmi zvláštne, Adam vôbec nebol cítiť ako niekto, kto sa predchádzajúci večer opil do nepamätania si. Roztrasený dych, ktorý Tommy cítil na tvári a v ústach nebol vôbec cítiť po alkohole. Práve naopak. Adamova koža voňala a jeho ústa boli podivne čisté.
      Potom tu bola tá nepríjemnejšia časť a to že Tommy po prví raz od rána poriadne použil pery, takže ich aj po prví pocítil. A pocítil ich teda poriadne. Nepamätal si, čo minulú noc robil ale v živote ešte nemal pocit, že by jeho pery boli takto vyčerpané.
      Napriek tomu nimi drsne zobral tie Adamove a nebolo to ako bozky na stagei. Tam bol šéfom Adam, Tommy hral iba svoju postavu a nechal sa viesť. Teraz si ale Tommy svoju pozíciu mimoriadne vychutnával. Odpracovával si na Adamových ústach svoje, to či Adam odpovedá alebo nie, bolo vlastne jedno. Tommy by to aj tak nedokázal posúdiť.
      Tommy ešte stisol Adamovu spodnú peru, vzhľadom na zvuk, ktorý zo seba Adam vydal nie príliš jemne. Potom sa odtiahol, oči ešte stále zavreté a mohol počuť, ako Adam zalapal po dychu.
      Tommy pootvoril oči a naskytol sa mu pohľad na Adamovu ovalenú tvár. Odrazu sa sám sebe nedivil tomu, aké šialenosti kvôli tomuto mužovi robil. Adamove šokované oči doslova svietili a na spuchnutých perách mal pritisnuté prsty.
      "Môžeš ma vnímať ako len chceš." zaostril Tommy pohľad do Adamových oči, minimálne sa o to aspoň pokúsil. Povedal to potichu, no veľmi jasne, a skutočne si dal záležať na artikulovaní. Ešte stále ho držal na zátylku a odrazu zacítil, ako Adamovi pod kožou prúdi horúca krv. V tej chvíli bol svet omnoho farebnejší, ako sa predtým Tommymu zdalo, plný zvláštnych zvukov a pachov.

      Pozeral Adamovi priamo do očí, ktoré snáď nikdy neboli také modré a vysielal mu telepaticky správu, že ak ho chce vnímať sexuálne, tak nech to kurnik robí.
      A zdalo sa, že Adam pochopil. Stiahol si prsty z napuchnutých pier, nasucho prehltol a trochu sa pomrvil. Tommy hneď videl, ako sa výraz v Adamovej tvári mení z obete na dravca.
      Takto ale nie.
      S úškrnom na tvári sa stihol odtiahnuť ešte pred tým, ako sa mohol Adam zdvihnúť na kolená a zničiť tú medzeru medzi nimi.
      Tým sa na Adamovej tvári znovu rozhostil ten výraz zmätenosti.
      A tým si Tommy ustrážil pozíciu toho, čo viedol situáciu a na Adama sa len spokojne usmial. Oprel sa o pohodlný vankúš zo Sashinej bundy a zavrel oči. Po chvíli sa stratil vo svete farebných motýľov a včeličiek, ktoré mu v tme poletovali pred očami.
                              
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 kisss kisss | Web | 22. ledna 2011 v 0:15 | Reagovat

Neřikám, že já tohle nemiluju, takže mysli na moje dobro, na moje zdraví a piš dál, ano ? Děkuji pěkně! ;) :D
Musela jsem se smát Tommymu, nedalo mi to jinak. Je rozkošnej, chutnej! :D Vážně, nemám slov, úplně ho vidím v těch situacích - nechci je tu vyjmenovávat, musela bych zkopírovat celej text a hodit ho do komentáře a to ti přece udělat nemůžu :D Ale bylo by to vtipny, kdybych do toho někde schovala svůj komentář ... asi to někdy udělám :D :D :D :D (A) Jsem zvědavá, jak se to bude dál vyvíjet. Mezi nimi i mezi ostatními, jak na to budou reagovat nebo tak ;)

2 Macina Macina | Web | 26. ledna 2011 v 2:01 | Reagovat

Sakra to je dobry!!!♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama