Siedmy pohľad (časť 1.)

26. ledna 2011 v 18:51 | Dadushka |  So why don't we...?
Ďalšia časť :)

A som na seba neuveriteľne hrdá, lebo ono sa to nezdá, ale je toho asi desať strán (okej, preháňam, mám zle nastavené odseky, ale chápete čo sa tým snažím povedať, nie?) a ja popritom robím ešte dve školy a snažím sa aktívne žiť :D

Musela som ALE jednu, zrejme veľmi nepodstatnú (čo by ste si asi ani nevšimli), vec zmeniť a to, že Camilla nie je ubitovaná u Adama ale so zvyškom kapely. Teda sa ani žiadne nočné prestupovanie nekonalo. Dumala som nad rozostavaním ubytovaných v tých dvoch autobusoch dosť dlho a toto bolo najlepšie riešenie. Tak sa na mňa nehnevajte, že mením pravidlá uprostred (uh, vlastne ešte len na začiatku) jazdy, ale inak sa nedalo. V predchádzajúcej časti to prepíšem neskôr.

Ešte je tu jedna vec, ktorú by som chcela spomenúť, a to prečo to nazývam "pohľad" a nie "kapitola". Ide totiž o to, že tento príbeh som nechcela písať iba z uhľa pohladu len jednej osoby, chcela som, aby mal čitateľ väčšiu predstavu o tom, čo sa deje. Preto je každý "poľad" napísaný z pohľadu inej osoby a samozrejme, že budem preferovať Adama a Tommyho, no niekedy do toho budem musieť priniesť aj niekoho iného, keďže podľa môjho názoru aj pozorovanie od nezainteresovanej osoby môže celkom zábavné a dôležité. A druhá vec, uvedomte si prosím, že doterajších šesť pohľadov, spolu aj s týmto siedmim sa odohrali v časovom rozmezí asi dvoch hodín. To si podľa mňa ani meno "kapitola" nezaslúži.
Bohužiaľ ale, blog.cz sa ma rozhodol sabotovať a nedovolil mi nahodiť viac ako 20000 znakov, takže som to musela roydeliť do dvoch častí.... Neviem, ako to budem riešiť v budúcnosti :D

A už vás ani nejdem otravovať ďalšími dlhými rečami, želám príjemné čítanie :)




"Mám kráľa. Zaplať mi a plač."
Taylor s víťazoslávnym úsmevom na tvári hodil svojho pikového kráľa na hŕbu kariet pred sebou. Bol tak presvedčený svojím triumfom, že sa ani neunúval položiť ho tvárou nadol. Pozrel sa s očakávaním na Neila, aj keď vedel, ako táto bitka skončí. Nejakým zázrakom sa im podarilo, že asi päť krát za sebou proti sebe vytiahli rovnaké karty, čiže sa pred nimi utvorila pekná kopa.
Teraz si bol Taylor istý, že jediným spôsobom, ako by ho Neil porazil, bolo, že by na neho vytiahol eso. Vedel, že dve z nich sa nachádzajú v kôpke pred nimi a bol si celkom istý, že to tretie mal ešte niekde v balíčku vo svojich rukách. A ostatných kráľov už pred tým niekde zbadal. Hrali síce už iba o odtrhnuté otvárče na vchnákoch od plechoviek, no Taylorovi pocit, že nad Neilom vyhrá, prinášal istý pocit satisfakcie. Komu by nie?
Taylor ale nepozeral na tú kopu hliníka, o ktorú sa stavili, dokonca aj ignoroval škvŕkajúci žalúdok, pozeral na Neila a hľadal mu v očiach hocakú stopu prehry.
Na jeho zdesenia sa však nič takého nedialo. Neil sa len trochu nadvihol, aby si kráľa lepšie prezrel a potom zdvihol zrak na Taylora s pohľadom, ktorý hlásil "Toto je všetko čo dokážeš?"
Taylor zacítil, ako ho zamrazilo na šiji. Ten pohľad sa mu vôbec, ale vôbec nepáčil.
Potom Neil vystrúhal grimasu, ktorá Taylorovi neuveriteľne pripomenula Adama, kútiky úst, ktoré sa v skutočnosti usmievali, stiahol dole, až sa stal perfektným živým sformovaním smailíka :( . Až na to, že jeho oči sa smiali, rovnako ako celá tvár.
Neil s touto grimasou a povytiahnutým obočím pozrel do svojich kariet, chvíľu cez ne premával pohľadom a potom na Taylorovho pikového kráľa, do ktorého chlapec sústreďoval všetky svoje nádeje na porazenie Adamovho mladšieho brata, hodil kárové eso.
"Toto snáď nie je možné!" vybuchol Taylor.
Neil vybuchol tiež, ale smiechom, zatiaľ čo si rukami zhŕňal všetky odtrhnuté vrchnáky od plechoviek, ktoré konkrétne do tejto bitky stavili, k svojej už aj tak väčšej hromádke, než mal Taylor. Potom si k sebe pritiahol aj všetky tie karty, ktoré vyhral. Spokojne si ich obracal, keďže pred tým bola väčšina na stole otočených rubom hore, a uznanlivo prikývol zakaždým, keď medzi nimi našiel kartu vyššej hodnoty, zatiaľ čo Taylor oproti nemu sršal nadávky od výmyslu sveta.
"Č-Čo?" bolo odrazu počuť Monteho rozospatý hlas, ktorého zrejme na mikrosekundu zobudil novovzniknutý hluk.
"Ale nič Monte, spi ďalej." poradil mu stále pochechtávajúci sa Neil.
Neil s Taylorom sedeli oproti sebe pri stolíku, ktorý mali v autobuse a v tom momentne bol práve zahádzaný kartami, malými okrúhlymi plechovkovými otvárakmi a Taylorom, ktorý sa na neho porazene zvalil.
Sedeli tam takto už pomerne dlho, už odvtedy, čo tam polo spiaceho Taylora s šálkou kávy v ruke Neil nenašiel. Vtedy si k nemu Neil sadol a spoločne tam spolu sedeli asi hodinu, polo spiačky, s kvázi nezmyselným rozhovorom, keďže odpoveď na otázku jeden dostal väčšinou až po desiatich minútach čakania, kedy už on sám zabudol, čo sa vlastne pýtal.
Potom, keď už boli ako tak pri zmysloch a zobudilo ich slnko, Taylor navrhol, aby si zahrali karty a Neil k tomu dodal, že na oživenie by si aj o niečo mohli zahrať. Jasné, hazardné hry, to bolo jeho. Keďže ani jeden z nich u seba nemal žiadne drobné a popravde, s peniazmi by to nebola ani sranda, rozhodli sa hrať o tie malé hliníkové plechovkové otvárače. Najskôr strávili pol hodinu ich odtrhávaním a prípadným hľadaním, načo uznali, že majú v autobuse vážne bordel. Na Taylorové sklamanie tam však nebolo ani kúsok jedla.
"Ja už s tebou nehrám." hlesol Taylor zronene, zatiaľ čo sa Neil ešte viac zasmial a zarovnával si karty vo svojom balíčku.
"Čo ti poviem, vyhráva ten lepši," uškrnul sa Neil na Taylora, ktorý na neho zatiaľ potichu gánil. "A vieš čo sa hovorí, nešťastie v kartách, šťastie v lásky," pokračoval s výrazom tváre, ktorý jasne hlásal o tom, že tým tvrdením maximálne opovrhuje.
"...ti kašlem na tvoju lásku." pokrútil Taylor hlavou, keď sa zoškrabal zo stolíka a oprel sa o stenu za sebou, ktorá ich oddeľovala od kabíny a priestoru vodiča.
"Moju lásku by si si aj tak nikdy nezaslúžil." podpichol ho Neil a Taylor pretočil oči.
Interiér autobusu kapely bol trochu inak rozostavený ako ten, kde bol ubytovaný Adam so Sutanom a tanečníkmi, tiež bol trochu starší, no aj keď ten Adamov bol kvapku pohodlnejší, aj v tomto sa dalo celkom pohodlne vyžiť. Živým príkladom toho bol Neil, ktorý okrem toho, že bol veľkolepo natiahnutý cez celú lavicu, ktorá bola pri stolíku a pre istotu mu nohy pokračoval až na gauč na druhej strane autobusu, či aj samotný Taylor, ktorý bol poskladaný v rohu, kde sa stretávala stena autobusu a zadymené bezpečnostné sklo, ktoré ich oddeľovalo od vodiča.
Taylor sa to ráno zobudil na gauči tohto autobusu a sám nevedel, ako sa tam vlastne ocitol. Počas turné v Amerike bol ubytovaný pri Adamovi, Sutanovi a ostatných tanečníkh, lenže mimo Ameriky s nimi už ani nechodila Allison ani nikto z jej kapely, rovnako ako sa od nich odpojilo aj tých zopár Adamových priateľov, ktorý sa sem tam na pár dní pripojili. Teraz ich dohromady bolo menej, zmestili sa do dvoch autobusov, v ktorých bola aspoň menšia tlačenica, ako cez leto. Väčšinou času bol ubytovaný v Adamovom autobuse, aj keď tam spal iba na gauči, no v poslednej dobe sem tam zaspal aj v autobuse kapely. Taylor sa nesťažoval, že zmenil prostredie, cítil sa aj v tomto osadenstve dobre a v konečnom dôsledku to bolo jedno. Lenže akurát dnešné ráno by bol radšej svedkom cirkusu, ktorý sa v Adamovom autobuse zrejme práve odohrával.
Nehralo im rádio ale mali pustený televízor, ktorý bol mimochodom väčší ako ten v Adamovom autobuse, no na Taylorovu zlosť bol umiestnený akurát nad jeho hlavou, takže sa naň nemohol pozerať, čo Neil s chuťou využíval a jednostaj híkal nad niečím, čo sa tam deje.
Taylor ho ale prekukol, vedel, že neprichádzal o veľa, keďže za cesty im často anténa vypadávala a síce sa už dnešné ráno pokúšali niečo naladiť, boli to vždy len správy v neznámom jazyku s takým zlým signálom až sa zdalo, že ukazujú reportáž so zábermi z mraveniska. Takže im hralo DVD, čo veľká výhra nebola, keďže v autobuse teraz mali iba nejaké šľahnuté horory, samozrejme tam naťahané Tommym, ktoré teda nikto okrem neho nemal chuť pozerať a zopár seriálov, ktoré Taylor nesledoval. Zvyšok DVDčiek, ako si Taylor spomínal, ešte dávnejšie zhabala Sasha, ktorá prehlásila, že sa nudí. To v skutočnosti nebolo vôbec dobré znamenie, keďže vždy, keď sa Sasha nudila sa neskôr stalo niečo zlé.
Atmosféru do dokonalosti privádzal Monte, ktorý ležal s prekríženými rukami na prsiach na gauči a chrápal tak hlasno, že sa snáď musela otriasať celá diaľnica. Prišiel za nimi asi pred polhodinou, naštvaný, že niečo podnikajú bez neho, načo oni argumentovali tým, že aj tak spal ako zabitý. A ako sa dalo čakať, skôr než Neilom s Taylor stihli dohrať tú istú bitku, ležal Monte na gauči a chrápal na celý autobus.
Ani jednému z nich sa ním ale akosi nechcelo hýbať, radšej preto pokračovali v hraní ich neukončiteľnej partičky vojny, ktorú hrali už viac ako hodinu. Samozrejme sa to neobišlo bez problémov, keďže boli predsa len po rušnej noci, sem- tam sa im podarilo identifikovať nejakú kartu zle, ale inak pokračovali trochu unavení a zbití, ale bez problémov a s chuťou poraziť toho druhého.
"Hrom do toho," uľavil si ešte raz Taylor a Neil sa ešte raz zasmial.
"No tak, je to len hra. Nerob scény a polož stávku."
"Ja som dával minule, teraz dávaš ty," pokrútil Taylor odmietavo hlavou a trochu sa na Neila srdil, pretože vedel, že ak by prehrával on tak by robil omnoho väčšie scény. Vlastne nie, Neil by prestal hrať hneď potom, čo by sa mu už len trochu zazdalo, že by mohol prehrávať.
"Tak fajn," zamyslel sa Neil na chvíľu nad svojimi kartami, pritom zaboril prsty do mora vrchnákov, ktoré za tú dobu vyhral, jeden zobral do ruky a s veľmi zamyslenými výrazom na tvári ním začal o stolík poklepkávať. Po chvíli ich, spolu s jednou kartou otočenou lícom dole, zopár zobral a posunul medzi nich.
"Tri?" opýtal sa Taylor s vytiahnutým obočím. Na jednej strane mohol Neil blufovať, na tej druhej mohol vyjsť so skutočne zlou kartou.
Neil prikývol.
Taylor od rozmýšľania trochu našpúlil pery a ústa mu skrútilo do úškľabku na jednu stranu tváre. Z tých pár kariet, ktoré mu ostali v jeho balíčku mal teraz päť pred sebou a úprimne povedané, neboli to veľmi dobré karty. Tak sa rozhodol pre dolníka, čo bola asi najvyššia karta, ktorú u seba práve mal. Je to tak, eso vám môže byť na nič, keď je v kope. Položil ho rubom na vrch a potom k Neilovým štyrom otváračom prihodil svojich šesť. Na jeho kôpke ostali chudobné štyri.
"Zvyšujem," oznámil Neilovi a hodil na neho oči.
Ten nijako otvorene nereagoval, ani na Taylora nepozrel, len prihodil na kôpku ďalšie tri zo svojich vrchnákov.
"Spokojný?" zdvihol Neil na Taylora pohľad.
Ten trochu prižmúril oči, ako sa snažil Neila prekuknúť. Nepomáhalo to.
"Ešte tri," prihodil Taylor a očami sa vyhýbal tomu jedinému opustenému otvárakovi, ktorý pred ním ostal.
"Ach jaj." pokrútil Neil nesúhlasne hlavou, no tie tri prihodil. Jemu to vlastne mohlo byť jedno, keďže svoje otvárače mohol počítal na desiatky.
"Hotovo?" opýtal sa Taylor napäto.
"Hotovo," prikývol Neil.
Taylor so zatajeným dychom otočil obe karty a... Bola tam dáma.
Ten hajzel.
"Och bože!" vybuchol znovu Taylor a Neil sa znovu smial.
Hrali s obyčajnými žolíkovými kartami, z ktorých však odobrali všetky čísla pod sedem, aby hrali s tridsiatimi dvoma kartami, toľko koľko ich bolo v sedmových kartách a s ktorými sa zvykla vojna hrať. V skutočnosti nemohli hrať nijakú inteligentnejšiu hru, keďže ich mozgy by niečo také ešte neboli schopné poriadne spracovať.
Taylor si zo svojho balíčka dotiahol ďalšiu kartu a trochu mu odľahlo, keď znovu uvidel dámu, no tentoraz svoju.
Neil si odpil zo šálky čaju, ktorú mal pri sebe a s očakávaním pozrel na Taylora.
"Tak fajn," prikývol Taylor a posunul svoj jediný vrchnák pred seba.
"Všetko?" podpichol ho Neil a Taylor na neho zavrčal "Tak fajn," a prihodil jeden svoj.
Taylor pozrel do svojich kariet. Dáma jednoznačne víťazila, tak použil ju.
"Vieš, mňa to už vlastne ani veľmi nebaví," pípol k tomu trochu nespokojne.
Neil sa zasmial a k Taylorovej karte prihodil svoju.
Taylor s pocitom, že v skutočnosti už ani nič nemá stratiť a všetko je rozhodnuté, obe karty bez váhania otočil. Kráľ. Zase kráľ.
Z Taylorovho hrdla sa ozval hlasný zvuk poznačený hnevom a sklamaním zároveň, zatiaľ čo mu Neil zhabal aj posledný otvárač.
"Tak ale toto nie je možné. Toho si tam musel pričarovať," nesúhlasil Taylor, no boli to len výkriky do vetra.
"No to určite. Na to tu máme iných ľudí," pokýval Neil hlavou a spýtavo sa na Taylora pozrel "Hráš ešte?"
S pokrútením hlavy mu Taylor podal svoje zvyšné karty a Neil ich pomiešal spolu s tými ostatnými.
Taylor od neho odvrátil pohľad, radšej sa pozrel na chrápajúceho Monteho, potom sa trochu nahol a vyvrátil hlavu dohora, aby v tom televízore uvidel, ako akurát niekto niekomu trhá nejakú končatinu. S pokrútením hlavy sa zase pozrel na gauč. Potom sa posunul na úplný kraj lavice a vystrčil nazrel cez okraj toho zadymeného skla, takže mohol dovidieť na autobusára, ktorý bdel nad volantom a kabínu, ktorá bola značne nižšie ako obytná časť autobusu. Tiež cez obrovské palubové sklo videl aj cestu a červený Adamov autobus, ktorý bol pred nimi.
"Hej Oli, zastavíme niekde na raňajky?" zavolal, zatiaľ čo sa mu v prázdnom žalúdku preliala kyselina.
"Hej, hej, volal som s Benom, zastavíme na budúcej benzínke."
"Fajn." prikývol Taylor spokojne, no na besniacu kyselinu v žalúdku to zrejme nemalo žiadny efekt.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 kisss kisss | Web | 26. ledna 2011 v 21:12 | Reagovat

A já si řikala, proč to uveřejňuješ pod 'pohledy'. Ale moc jsem si tím nelámala hlavu, jelikož co se motám na blogách už ty tři - čtyři roky, tak jsem zažila různy názvy. Asi jsem blbá, ale nedala jsem si to dohromady s dějem, který vlastně je pohled - no chápeš, jak to myslím :D :D (A)
Úplně si dovedu představit Taylora, jak se tam vytáčí. Rozkošné! Taylora mám ráda, ten jeho obličej, ten jeho úsměv! :D A o Neilovi raději nebudu ani mluvit! Neil a hazardní hry? Tsss, ještě že to není Adam - ale známe, co je v rodině ... :D Aby to nechytlo Adama, ikdyž ten by nehrál o ty vršky, ale o něco jinyho. Určitě! :D :)

2 Macina Macina | Web | 27. ledna 2011 v 4:12 | Reagovat

Mě je celkem jedno, jakej to má název :D hlavně že je to dobře napsany a má to skvělej děj ;)
Jinak to, že chceš aby to bylo vidno ze všech pohledů...nebo alespoň z těch podstatných není špatná myšlenka :) jen abychom se v tom potom nezamotali všichni :D Tenhle díl... nic se v něm nedělo důležityho, ale Neil a hazard, to bych do něj fakt neřekla :D

3 Dadushka Dadushka | Web | 27. ledna 2011 v 11:33 | Reagovat

[1]: ohohoho, určite by hral o niečo iné :D Ale to patrí do iného príbehu :D  :D.... ale určite nad tým popremýšľam, keď budem mať chuť napísať nejakú jednorázovku :D :D

[2]: bohužiaľ, nebude v každý pohľad z Adamovej alebo Tommyho strany, no myslím, že ak ich uvidíte (vlastne aj ja :D) z pohľadu niekoho iného, tak môžete mať väčšiu predstavu o tom, aký charakter som vlastne vytvorila :D Nemôžem to všetko predsa písať z Adamovho pohľadu, ktorý by Tommyho furt len vyzliekal očami, treba vidieť aj chlapecove iné stránky :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama