Prvý pohľad

20. ledna 2011 v 1:44 | Dadushka |  So why don't we...?
K prvému pohľadu poviem asi len toľko, že písať ho bola veľmi zaujímavá a vtipná skúsenosť. 

      Slnečné svetlo lenivo prekĺzlo cez žalúzie Tourbusu, rovno na Adamove zavreté oči. Svetlu sa ľahko podarilo prejsť až popod tenkú kožu očných viečok a tým Adama úspešne zobudilo.
      Zamračil sa a podráždene zažmurkal, ako keby mu to malo nejako pomôcť, a znova oči pevne zavrel. Odmietal sa zobudiť, aj keď slnko jasne protestovalo. Turné v Európe končilo a jemu sa po dlhej dobe konečne urobila medzi koncertmi medzera, ktorú využil, ako inak, spoločenskou udalosťou. Spoločenská udalosť? Tak fajn, aj tak sa dá tá totálne bláznivá slopačka nazvať. 
  


     Adam si stále mračiac preložil cez oči chrbát ruky, snažiac sa stlmiť to príšerné svetlo. Aj ten malý pohyb mu ale v ústach a žalúdku vyvolal nepríjemné chemické reakcie, až sa zdalo, že celý obsah jeho tráviacej sústavy vybuble na povrch. V hlave mu hučalo, celé telo ho bolelo až sa obával, či ho včera večer nezrazilo auto alebo niečo podobnej veľkosti.
      Snažil sa rozpamätať... nešlo to.
      Okay, poznámka pre seba: Nikdy nepiť nič, čo naleje Monte. Aj keď bude tvrdiť, že je to len čistá voda.
      Telo odmietalo vstať a Adam sa mu nedivil, skôr ho v tom ešte podporoval. Pomaly stiahol ruku a nespokojne zamrnčal, keď cez očné viečka znovu zacítil svetlo. Preto sa pomalým pohybom prevalil v posteli viac na bok, čo sa ukázalo ako múdry ťah, keďže zapadol do nejakého omnoho pohodlnejšieho materiálu.
      Matrace na autobusových posteliach síce boli mäkké, no na Adamove pomery až príliš. Lepšie by sa vyspal aj na zemi. Tam to ale počas cesty príliš natriasalo.
      Ako napríklad teraz, lenže to mu hrkotalo vo vnútri hlavy.
      Pomaly, veľmi pomaly, začal hodnotiť situáciu.
      Takto zle sa po žúrke necítil strašne dlho. Skúšal sa ale sústrediť na niečo iné ako na fakt,
že sa cíti, akoby mu včera po tele kolovala skôr krv v alkohole, než alkohol v krvi.
      Uvedomil si, že je nahý.
      Oh bože.
      Zapojil ale trochu logiky. Nemohol sa ale s nikým vyspať, nie dokým sa zobudil v koncertnom autobuse.
      To ho trochu upokojilo, aj keď jeho myšlienky odrazu zneli omnoho vyčítavejšie. Dúfal, že nerobil nejaké sprostosti.
      Všetci tam ale boli so mnou... Snáď mi nedovolili urobiť nejakú hlúposť.
      Túto časť spojenú s alkoholom nenávidel najviac. Rád sa bavil s priateľmi a ľuďmi, ktorí mu boli blízki a áno, alkohol bol v tom často zapojený. Väčšinou ale v podobe nejakých úžasných, farebných drinkov, ktoré zvykol popíjať.
      Uznanlivo si prikývol, že súhlasí sám so sebou, skúsil sa prevaliť na brucho a to nebol dobrý nápad. Okamžite zacítil nepríjemné šteklenie v žalúdku, ešte horší pocit v ústach a preto ešte stále slepiačky vybehol z postele na chodbu a následne do malej kúpeľne, ktorú v autobuse mali. Sklonil sa nad záchodovú misu a...
      Potichu zanadával a klesol na zem.
      Konečne otvoril oči, čo zase raz nebol dobrý nápad. Chvíľu oslepene žmurkal, až potom sa rozhodol postaviť. Odignoroval pohľad do zrkadla, na niečo také ešte nebol pripravený.
Miesto toho si poriadne umyl zuby a opláchol si tvár studenou vodou.
      Aaaach, omnoho lepšie.
      Skutočne sa cítil omnoho lepšie. Keď si ale utrel tvár do uteráku a zbadal, že uterák ostal celý od čiernej ceruzky, tak predsa len ten pohľad do zrkadla riskol.
      Nebolo to zase také zlé.
      Oči mal síce veľmi napuchnuté a červené, ústa tak isto, tiene okolo očí rozmazané a...
      Dobre, je to zlé.
      Pred tým ako si ale vodou rozmazal špirálu po tvári to také hrozné nemuselo byť. Prstami si prešiel po perách a ostal prekvapený ich citlivosťou.
      Oh bože, snáď som nepil rovno fľaše.
      Znechutene nad sebou pokrútil hlavou a oprel sa oboma rukami o umývadlo aby sa mohol pohodlnejšie nahnúť bližšie k zrkadlu a lepšie obzrieť škody. Pozeral do svojich krvou podliatych očí a unavene si vzdychol.
      Fajne si sa doriadil
      Telo mu ochablo, sklonil hlavu a prešiel si dlaňou po šiji.
      Tým, že sa sklonil ale v malom zrkadle zbadal aj svoje vlasy. A mal ich teda v neuveriteľnom stave. Až tak, že aj výraz "vtáčie hniezdo" bol prislabí.
      Nejako netúžil potom, aby ho niekto zbadal v takomto rozpoložení. Následne si spomenul, že je nahý, preto prvý krok, ktorý podnikol v snahe o urobenia zo seba znovu človeka, schopného prezentovať sa na verejnosti, bol že si zobral voľné tričko a tepláky, čo ešte niekedy pred tým v tej malej kúpeľni nechal.
      Hlavu vystrčil na chodbu a podľa pravidelných odfukujúcich zvukov usúdil, že aj zvyšok osadenstva autobusu ešte spí.
      Lebo práve moja posteľ musí byť postavená tak, že mi svieti slnko do očí...
      Plánoval vo frflaní pokračovať, tiež sa plánoval zvaliť do postele a nechať sa zobudiť až zajtra, pol hodinku pred ďalšou šou, no miesto toho ostal obarene stáť na prahu dverí do svojej izby.
      Jeho posteľ totiž nebola prázdna.

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Zuzu Zuzu | 15. února 2011 v 18:26 | Reagovat

pekné je to veľmi sa mi to páči =)

2 Dadushka Dadushka | Web | 15. února 2011 v 18:54 | Reagovat

[1]: ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama