Piaty pohľad

22. ledna 2011 v 23:43 | Dadushka |  So why don't we...?
Okej, táto je trochu pokojnejšie ale... Prečo sa len Brooke správa tak zvláštne, hmmm?

Ak ma ale otecko dneska večer nestihne roztrhnúť, tak sa mi podarí dnes uverejniť ešte jednu kratšiu. :)

Here ya go

      
    Adam si pomyslel, že ak ho Tommy bozkával takto celú noc, tak to tie boľavé ústa celkom pekne vysvetľuje.
    Polohu nezmenil nasledujúcich desať minút. Prvých pár sedel ako kamenná socha, potom si spomenul, ako sa dýcha. Ostal sedieť s doširoka otvorenými očami a pootvorenými ústami, stále nechápajúc, čo sa práve stalo.
    A vieš čo by sa stalo, kebyže sa neodtiahne? Pre pána, ležal by si na tom gauči s ním a...   
    A keďže tomu ešte stále nerozumel, presadol si z kolien na zadok, pohodlnejšie sa usadil a ako hypnotizovaný začal sledovať spiaceho Tommyho. Videl ako sa mu pravidelne dvíha a klesá hruď, ako sa sem tam pomrví a hlavne sledoval ten slabý úsmev, ktorý mu hral na perách. Bez ohľadu na rozmazaný tmavý make up vyzeral neuveriteľne nevinne.
    Bolo jasné, že chlapec je so sebou nadmieru spokojný.
    Tommy bol ale ešte stále vo svojom rozprávkovom svete, kde bolo všetko rozmazané, občas príliš svetlé alebo príliš tmavé, miestami nečakane farebné a príliš zložité, aby tomu rozumel, preto Adam vôbec nevedel, ako má predchádzajúcu scénu chápať. Teda...
    Stále ešte v ústach cítil Tommyho sliny, ktorý síce boli cítiť alkoholom ale dočerta boli to Tommyho sliny. V skutočnosti to ale vôbec nebolo také strašné, ako by sa po takej noci dalo očakávať. Je ťažké porovnávať, ako
sa Adam cítil po takýchto akciách zle s tým, ako na tom bol Tommy, keďže Tommyho opica sa prejavovala úplne inak. Ak by sa to ale preradilo do rovnakej jednotky, v skutočnosti na tom býval Tommy desať krát horšie. Toto ráno Adam vracal a pokiaľ si pamätal, tak to sa mu stávalo alebo po hektolitroch alkohole, alebo, ako si pamätal zo svojích cestách okolo sveta, po marihuane, poprípade podobného sajrajtu, ktorá mu nesadla. A keďže Adam ráno vracal , tak bolo celkom pochopiteľne sa trochu čudovať, že Tommy vôbec ešte žije.
    Adamovi sa skutočne zdal byť menej rozbitý, než by sa dalo čakať.
    Preboha, veď si nepamätáme celú včerajšiu noc!
    Adamovi už ale mozog pracoval na plné obrátky, rozhodol sa riešiť niečo iné, radšej  analyzoval, čo sa dočerta práve stalo.
    Pobozkali sa.
    To samo o sebe zase také epické nebolo. Veď sa už bozkávali nespočetne veľa krát.
    Išlo o to, že ho pobozkal Tommy. Dokonca aj občasnú kamarátsku pusu na líce, ktorá medzi nimi sem tam mimo stagu padla, bola organizovaná Adamom. Nepamätal si, že by ho niekedy mimo stageu pobozkal Tommy. A ak aj áno tak... tak to bol prvý bozk, ktorý bol mimo stageu a stal sa v triezvom stave.
    Teda, ako pre koho v triezvom.
     "Tommy Joe, čo mi to robíš?" Zašepkal si pre seba Adam zadumane, keď spiacemu Tommymu z tváre odhrnul pramienok blonďavej hrivy.
    Tommy mu na jeho zlosť vôbec neodpovedal, miesto toho sa naďalej usmieval kvôli niečomu, čo vedel azda len samotný Tommy.
    Adam na tom koberci sedel ďalšiu štvrťhodinu.
    Keď sa konečne dostatočne vynadíval tak sa so vzdychom postavil na stuhnuté nohy a začal sa obšmietať v kuchynke. Jeho ani nenapadlo, aby zaľahol tak ako Tommy a jednoducho zaspal. Vedel, že na to aby sa o niečo také pokúšal bol príliš rozrušený. Nemal ani poňatia koľko je hodín ale bol plne odhodlaný nezaspať. Plánoval keď tak odpadnúť až potom v hoteli.
    Adam nalial do kanvice vodu a dal ju variť. Zatiaľ čo sa mu robila káva zamieril do kúpeľne, kde si odlíčil oči a rovno si aj vyčistil celú tvár. Skrotil trošku svoje vlasy a vrátil sa do kuchynky, zalial si tú šálku kávy, dolial do nej trochu mlieka, vsypal trochu cukru a s hrnčekom v ruke sa pobral úplne dopredu autobusu.
    Opatrne schádzal po tých pár schodíkoch, ktoré mierili k vodičovi a dával pozor, aby sa horúcou kávou neoblial.
    "Bré ráno." pozdravil autobusára a sklopil si sedadlo, ktoré tu slúžilo pre spolujazdca.
    "Dobré ráno." Otočil sa Ben na okamih na Adama, oči priklincované na ceste.
Bol ich autobusárom spolu s Tonym po celú dobu, čo boli v Európe. Okrem toho, že sa vyznačoval angličtinou s veľmi smiešnym fínskym prízvukom, mal voči arogantným vodičom, kilometrových kolónam a Adamovým fanúšikov vybudovanú nepriestrelnú trpezlivosť. Bol muž už dávno po svojom strednom veku s prešedivenými vlasmi a... Čo tam po opisu výzoru, bol to typ človeka, ktorého ak by ste stretli na ulici tak by ste mu tipovali ako zamestnanie alebo predajcu v školskom bufete, alebo vodiča autobusu. V konkrétne v Benajminovom prípade sa to trochu skrížilo, keďže tento autobus niekedy vo vnútri pripomínal školský.
    "Kde sme?" opýtal sa Adam unavene a jeho otázka bola trochu deformovaná zívnutím.
Mal pred sebou celé obrovské čelné sklo autobusu. Bolo to tam veľmi presvetlené, vonku bol chladný, celkom nesympatický deň. Čelné sklo im ponúkalo dokonalý výhľad na diaľnicu pred nimi. Z toho dokonalého výhľadu sa Adamovi trochu zakrútila hlava. Teraz keď už Tommy bezpečne spal a bolo jasné, že nič nevyvedie, sa pomaly vracal k svojím vlastným problémom. Ako napríklad, že ho strašne bolí hlava.
    Slnko nebolo zase tak vysoko, ako sa mu v tej izbe zdalo a keď strihol pohľadom na palubné hodinky uvidel, že je niečo okolo pol deviatej.
    "Už sme v Švajčiarsku. Aj s blúdením v meste zostávajú tak dve hodinky cesty. Ale musíme ešte raz zastaviť na jednu prestávku, asi na nejakej benzínke. Neviem či už ste všetci hore a budete aj raňajkovať." Pozrel Ben znovu na Adama úkosom.
    "Hej, hej dovtedy sa určite všetci zobudia" prikyvoval Adam s ironickým hlasom a Ben sa zasmial "Uh, Ben a ako sme vyrazili?"
    "Okolo štvrtej sme vás s Oliverom vyzdvihli na tom parkovisku pri klube, kde sme nechali autobusy, na ktorom sme sa dohodli. Brooke bola vtedy jediná hore a skontrolovala, či ste všetci. Chvíľu na to sme vyrazili. Síce nie každý vo svojom autobuse ale predsa."
    Adam si odpil z kávy len aby urobil nejaký pohyb a bravúrne si popálil jazyk.
    Takže ich spolu videla.       
    Môžem začať rozmýšľať nad tým, čo jej poviem. Och dočerta.
    "Bol ešte vtedy niekto hore?"
    "Nie iba Brooke. Hovorila že ste všetci prišli príliš rozbití. Nad ránom sme ale ešte raz zastavili a vtedy z druhého autobusu prestúpila Camilla. Hovorila, že ona sa vrátila skôr a ľahla si radšej spať ku kapele. Mala obavy, že keď sa vrátite vy, tak narobíte viac hluku," usmial sa Benjamin, ako keby hovoril "a mala pravdu" "Inak, hovorila, že klopala na všetky dvere ale nedostala žiadnu odpoveď."
    "Jasné." prikývol Adam otupene a znovu si odpil, tentoraz už tú horúcu vodu ani necítil.
    A čo keď len neklopala a nejaké aj otvorila? Ako to s nami vtedy vyzeralo,, Tommy?
    Z myšlienok ho vytiahol zvuk pohybu, ktorý za sebou započul. Obzrel sa a trochu sa na sedadle nadvihol, keďže kabína bola uložená trochu nižšie ako zvyšok autobusu. Bola to Sasha, ktorá sa, ako sa zdalo, od včerajšieho večera ani neprezliekla.
    Adam to ani nebol schopný v duchu komentovať, keďže on sa zobudil bez kúsku oblečenia na sebe a to bolo celkovo horšie.
    "Hej!" zavolal na ňu Adam s úsmevom.
    Trohu mu odľahlo, že ho snáď niekto odpúta od myšlienok od Tommyho.
    Sasha mu odpovedala neurčitým pohybom ruky, druhou rukou si zakryla zívajúce ústa a zmizla v kúpeľni. Adam si povedal, že ju nebude hneď po zobudení strašiť, povedal si, že počká, dokým odtiaľ vyjde. Keď z tej kúpeľne však vyšla tak len hodila krátky, trochu prekvapený pohľad na spiaceho Tommyho, ešte kratší na Adama a následne zase veľmi rýchlo zmizla v izbe.
    A tak Adam ostal s pánom autobusárom znovu sám a potichu si vyčítal, že ju len tak nechal odísť. Mohol sa o včerajšku niečo dozvedieť, mohol sa jej nenápadne opýtať, či nevidela, že by sa niečo podozrivédialo, alebo...
    Toľko k odpútaníu myšlienok od Tommyho.
    Po pár minútach ale na chodbu z ďalších dverí
vyšla Brooke.
    To bola väčšia ryba. A Adam sa rozhodol konať.
    Musel sa predsa dozvedieť, čo sa včera stalo, nie? Je dosť možné, že ich videla. A... jednoducho musel. Neskôr možno nebude mať možnosť si ju odchytiť samú, možno to teda takto bolo aj lepšie, porozprávať sa s ňou teraz.
    "Bré ráno," zakýval Brooke.
    História sa tak trochu zopakovala, keďže sa aj Brooke, rovnako ako pred pár minútami Sasha, stratila v kúpeľni. Adam ale odmietal zopakovať tú istú chybu, odmietal nechať Brooke len tak odísť. Preto postavil na var ďalšiu vodu, schopný tou kávou zastaviť každého, kto mu skríži cestu.
    Nemusel sa ale báť, prvé miesto kam Brook šla hneď potom, čo vyšla z kúpeľne bola kuchyňa.
    "Dobré." usmiala sa slabo a sadla si na krátku čalúnenú lavicu, ktoré pri tom stolíku boli uložené z oboch strán dve. Pohodlne sa na nej mohli usadiť dvaja ľudia no oni už úspešne otestovali troch.
    "Môže byť káva?" opýtal sa Adam prosto a Brook prikývla.
    Zalial jej teda kávu, postavil tmavozelený hrnček pred ňu na stôl, ktorý sa kvôli hrboľatému
povrchu cesty mierne natriasal. Potom si pred kamarátku sadol a začal ju sledovať. Trochu ho rozptyľovalo Tommyho tiché chrápanie, no napriek tomu jej to ráno mohol na tvári vidieť každý rok, bola tam jasne vykreslená každá vráska. V tvári bola vskutku akási napätá a Adam uvažoval, že ani jej nie je veľmi dobre. Vyzerala naozaj veľmi unavene a dokonca tak trochu roztržito, zdalo sa, že má príliš ťažké očné viečka a medzi obočím sa jej črtala ďalšia výrazná vráska. Mračila sa. Dlhé hnedé vlasy jej lemovali unavenú tvár, svetlofialové
Sashine tričko tričko so Spongbobom, ktoré mala na sebe na nej len tak viselo a dlane mala obkrútené okolo horúcej kávy. To bolo celkom zvláštne, keďže vo vnútri autobusu nebolo zase tak chladno a ten, komu je v teple zima bol poväčšinou Adam. Adamovi bola ale zima vždy, no koľkokrát mu niekto povedal, toľkokrát sa len zasmial, pevnejšie sa zakrútil do svojej koženej bundy a tvrdohlavo zahlásil, že "to nie je pravda".
    "Oh moja, vyzeráš unavene. Ako si sa vyspala?" opýtal sa jej Adam súcitne, aj keď mal pocit, že zase tak krušnú noc ako mal on neprežila.
    "Nie veľmi dobre." uznala slabo a pokúsila sa aj o úsmev.
Otočila sa k oknu a sledovala ubiehajúcu krajinu. Vonku bolo stále rovnako šedo ako pred pár minútami, až na sviežo zelené stromy, ktoré diaľnicu lemovali. Minuli nejaké červené auto.
    "Za dve hodinky sme už v hoteli, tam to môžeš dobehnúť," uistil ju Adam povzbudivo.
    Vo vnútri sa mu ale odohrával malý duševný boj. Nevedel totiž, či je táto jej nálada odvodená iba z nedostatku spánku alebo z faktu, že dvoch svojich najlepších priateľov spolu načapala v posteli.
Brooke sa na neho znovu usmiala trochu kŕčovitým úsmevom a jednou rukou si podložila hlavu.
Havranovlasý muž si už v hlave pomaly skladal otázky, ktoré jej položí. Uznal, že sa nič nedá robiť, pôjde so všetkým von. Keď už nemohol vedieť, čo sa stalo, chcel aspoň vedieť ako sa to stalo.
    Pred tým sa ale musím uistiť, či nás fakt videla.
    "Uhm... Benji mi hovoril, že keď sme odchádzali tak si bola ešte hore." nadhodil Adam mierne a veľmi sa snažil ovládať svoj záujem.
    "Áno, bola som hore," prikývla Brooke, ruku z hrnčeka stiahla a prečesala si ňou vlasy "Sama netuším, ako je možné, že som ešte nespala."
    Trošku si odsŕkla z kávy.
    Adam sa začal cítil trochu netrpezlivo. Ak ich videla, tak prečo to na neho hneď nevybalí? Napadlo mu aj, že ich možno nakoniec spolu nevidela. Určite by mu odľahlo, nepáčila sa mu predstava, že by o tom Brooke vedela. Bola síce za tie roky už svedkom mnohých Adamových výstrelkov, no akurát s týmto sa Adam chváliť nechcel. Bol zo seba sklamaný. Ale čuduj sa svete, jedna časť jeho ja, schovaná tam niekde vzadu, ktorá si celú terajšiu situáciu vyslovene užívala v skutočnosti chcela, aby Brook vedela, že s Tommym spal. Tá časť mala sto chutí upozorniť každého okoloidúceho, že ten nádherný chlapec bol jednu noc jeho. Adam sa nad tou časťou seba zháčil.
    Sledoval, ako sa Brook stále vyhýba jeho pohľadu a zdalo sa mu, že je kamarátka trochu v pomykove. Začal si preto znovu v hlave kresliť taktický plán útoku. Ona mu to ale z ničoho nič prekazila tým najnevhodnejším spôsobom. Otočila sa na spokojne odfukujúceho Tommyho.
    "Tommy spal na našom gauči?" opýtala sa, ako keby si ho tam doteraz nevšimla.
    "Uhm... hej." Prikývol Adam slabo a tiež mu na chlapca padli oči. Zvrátená časť jeho ja si ten pohľad mimoriadne užívala. Adam sa jej nedivil.
    Brooke sa otočila späť na Adama, teda vlastne stále nie na neho, ešte stále sa vyhýbala jeho pohľadu a radšej pozerala von oknom.
    Adam ju so stiahnutým žalúdkom sledoval a jej postoj, ktorý veľmi jasne hlásil, že tam zrejme vôbec nechce byť, ho trochu desil.
     "Pokiaľ si správne pamätám, tak tam v noci Tommy neležal," stisla pery a očami študovala rám okna. Potom sa so spýtavým a trochu chladným výrazom na tvári konečne otočila na samotného Adama.
    Tomu sa odrazu v hrdle vytvorila guča nejasnej konzistencie a všetky vety, ktoré si dovtedy v hlave vytváral boli neodvratne preč. Rozmýšľal, čo jej na to povie, ako keby sa na to nepripravoval posledných päť minút. Veril ale, že najlepšie to pôjde s pravdou. Poznali sa príliš dlho na to, aby pred ňou dokázal niečo tajiť a popravde, klamstvo neznášal. Toto bolo ale trochu... nepríjemné.
    "Vtedy spal ešte u mňa," povedal nakoniec Adam a horúcou kávou si tento raz ústa úplne dorazil.
    "Á-ha." Prikývla Brooke slabo a pohľad jej na chvíľu padol do tej tmavozelenej šálky. Zatiaľ čo Adam nemo stískal pery, prepaľoval Brook pohľadom a snažil sa nevydať nijaký zvuk, ona po niečom očami pátrala v hrnčeku kávy. Možno tam nakoniec našla ďalšie slová, lebo znovu zdvihla zrak na Adama "Aspoň, že tak, báli sme sa, že sa nám stratil."
    "Och" zalapal po dychu Adam a vďaka dopadu jeho dlane na jeho čelo autobus preťalo tiché "plesk".
    Och bože, tak oni nás ešte aj hľadali?
    Omámene rozmýšľal nad tým, či niekedy v živote už prežil niečo viac ponižujúce. Dobre no, na jednej strane sa nemal za čo hanbiť ale... Často sa zdal okoliu ako neohrozený, trochu exhibicionistický a všetkému otvorený človek a on taký aj v skutočnosti bol, no napriek tomu keď nad svojimi výskokmi niekedy s odstupom času uvažoval a hoci nikdy nič neľutoval vedel, čo je to hanba Tiež veľmi dobre vedel, čo sú to výčitky svedomia.
Preto tá predstava, že zvyšok jeho "crew" ich hľadá, zatiaľ čo oni si to spolu rozdávajú v autobuse...
    Na čele mu vyrazili kvapky potu.
    Och bože, snáď nás nepočuli alebo niečo také...
    Ruka mu z čela klesla na oči. Radšej to ani nechcel vidieť, radšej ani nechcel vidieť svet, v ktorom sa dejú takéto veci.
    "Takže to čo som včera v noci u teba v izbe videla asi neboli halucinácie, čo?" začul jej hlas po chvíli.
    Ruku nechal klesnúť niekam preč, nevedno kam, už bola nepodstatná. Miesto toho oči zabodol do Brook a pátral v jej tvári po hocičom, čo by mu slúžilo ako záchranné lano. Nič také nevidel, jej výraz sa nedal nijako rozumne popísať. Zdalo sa, že váha.
    "Nie, neboli..." potvrdil Adam pomaly a nechal sa inšpirovať Brookynou taktikou: odvrátil sa k oknu.
    Sledoval, ako sa za sebou striedali tie stromy a na chvíľu zatúžil to všetko už celé zabaliť a odísť domov. Vyrušil ho ale celkom podivuhodný úkaz, ktorý zaznamenal v slabom odraze okna. Zdalo sa mu, že sa Brooke zoširoka usmieva, priam sa až nemo smeje. Keď sa však na ňu otočil, tak mala v tvári stále ten istý vyčítavý a dalo by sa povedať nerozhodný výraz. Chcel, aby niečo povedala, lebo on toho nebol schopný.
     "Vlastne sa cítim trochu urazene, že mi to hovoríš až teraz," poznamenala Brooke a tón jej hlasu sa zdal byť trochu pokojnejší.
    "Č-Čo?" vydýchol Adam, pozrel na ňu s doširoka otvorenými očami "Urazene, že... A čo som ti asi tak mal povedať?" pýtal sa trochu rozochveným hlasom. Ako sa k tomuto dostali?
    Brook sa na tvári ukázal dosť zaskočený výraz.
    "Vy ste to... neplánovali ste to dlhšie?"
    "Čo či sme neplánovali?"
    "Tak teda... aspoň ty?" ostala Brooke trochu v pomykove.
    "Čo či som neplánoval?"
    Preboha, to so si tu vážne každý myslí, že by som ho len tak hocikedy opil a potom sa s ním len tak hocikedy vyspal?
    Najhoršie na tom však bolo, že tá jeho zvrátená časť si to myslela tiež.
    "Oh, tak nie, prepáč." pokrčila Brooke zmätene ramenami, odpila si z kávy a trochu sa
pousmiala "Adam, nevyvaľuj tak na mňa oči. Prepáč, myslela som si, že to bolo... očakávané."
    Adam neveriacky pokrútil hlavou. Ona to čakala? Brook to čakala? Ako-ako prosím?
    "Ale tak, na niečo to isto bolo dobré, snáď sa o tom všetkom konečne porozprávate, nie?" usmiala sa na Adama dobrosrdečne.
    "Ja sa s ním ale nemám o čom rozprávať." Vydýchol Adam trochu zúfalo a pošúchal si oči.
    Brooke na neho neveriacky vytiahla obočie.
    "Dobre Adam, môžeš oblbovať všetky tie vreštiace davy, môžeš oblbovať každého z nás, pre mňa za mňa môžeš oblbovať aj mňa, keď už inak nedáš, ale aspoň k sám sebe buď úprimný, prosím ťa," Povedala mu vážnym, tichým hlasom a následne jej tvár znovu nabrala veselší tón. "V skutočnosti je to celkom vtipné vás dvoch pozorovať," usmiala sa Brooke potmehúdsky a usŕkla si z kávy. "Ah, nemáš ešte cukor?"
    "Ale ja tomu nerozumiem," zaúpel Adam potichu a na cukor vyslovene kašľal, miesto toho zaboril tvár do dlaní. "Veď sa tak snažím, aby nás kvôli tým bozkom ľudia tak nebrali. Doteraz sme sa normálne rozprávali a..." ozývalo sa pomedzi prsty trochu tlmene.
    "Dve veci Adam," počul jej rozhodný hlas. "po prvé, to aby si ľudia o vás dvoch niečo nedomýšľali je len tvoje divadlo, s ktorým Tommy súhlasil. Každý deň si dávate pozor, aby vás spolu niekto na verejnosti nevidel a ani jedného z vás to už nebaví. Ešte aj tí ľudia, ktorí vás idia iba na stagei cítia ako vás to k sebe ťahá. Mimo stageu nevidia nič a aj tak sú ich tisíce čo veria, že ste spolu. My vás tu máme pred očami každý deň, ešte k tomu necenzurovaných, a síce sa tu po sebe tak neliepate, ako na stagei, no ste to ešte stále vy. A po druhé, máš skutočne pocit, že váš vzťah zapadá do priamej defínicie čistého priateľsvta?" Adam pomedzi prsty videl, že sa postavila a energicky nazerá do skriniek. "Lebo ja to skôr vidím tak, že on je príliš nevšímavý a zmätený a ty si od neho neviem prečo držíš odstup, máš príliš často výčitky svedomia a nevieš či to on myslí vážne." Radostne zvýskla, keď našla cukorničku a sadla si späť, naproti Adama, ktorý si dlane stiahol tak, že mu teraz
zakrývali len ústa, nos a bradu. "A preto ste sa nedokázali posunúť ďalej," uzavrela to vecne. "Čo je teda všetko Sashina teória," dodala ešte, trochu zamračene.
    Adam pomaly spracovával, čo mu Brook povedala. Dobre, dával pozor na to, aby ich spolu s Tommym nebolo často vidieť. Vlastne to vôbec nebolo o tom, že by jemu osobne vadilo, keď ich dávali dohromady. Bolo to len o tom, že sa každý deň bál, že za ním príde Tommy a povie mu, že už jednoducho nechce, aby ho mali všetci za gaya. O tom, že ho to k Tommymu ťahá vedel ale vždy si myslel, že to veľmi dobre ovláda. Odmietal tvrdenie, že on by priťahoval
Tommyho. Bola by to krásna, takmer až vtipná predstava ale nebolo to možné.
A... Zapadali do definície čistého priateľstva? Prečo by nemali? Adam veľmi dobre vedel, že Tommy to všetko nemyslí vážne. Bola to iba stageová hra, nič viac.
    Na čo však Adam to ráno zabúdal bolo, že on strávil detstvo v divadle ako herec, nie Tommy.
    "Ale Brooke, on je hetero," povedal Adam jednoducho, vyhodil rukami a nevedomky mu pohľad preskočil cez jej rameno na gauč, ako keby sa chcel tým pohľadom o svojom výroku uistiť.
Veľmi mu to nepomohlo.
    "Ale zjavne s tebou spal nie?" začul jej odrazu tak jasný hlas a vrátil pohľad späť na ňu.
    "Bol opitý," vysvetlil to Adam prosto.
    O čo jej ide?
    "Ale aj keď je človek opitý tak sa nevyspí len tak s hocikým. Dotyčný sa mu aspoň v tej chvíli musí zdať príťažlivý," argumentovala Brooke rozumne, keď si sypala cukor do kávy. "Teda aspoň tak to väčšinou funguje."
    Adam sa ľahko zamračil nad tou neuveriteľnou zmenou, ktorá sa v nej odohrala. Zdalo sa, že úplne ožila, odrazu jej oči svietili. Vyzerala takmer až... dychtivo. Na
druhej strane sa jej Adam nedivil. Koho by takáto správa neprebudila?
    "Tak ale... tým pádom to nie je len moja vina, že nie?" chytil sa tej myšlienky "Kebyže nechce, tak nejde. No nie?" uisťoval sa Adam a snažil sa, aby to neznelo tak naliehavo ako sa cítil.
    "Určite nie." prikyvovala Brooke živo a usmiala sa. "A potom, čo sme vás videli včera-"
    "Čo ste videli včera...?" opýtal sa Adam unavene, zavrel oči a pošúchal si čelo. Odrazu sa mu už ani nechcelo uvažovať nad tým, čo všetko sa dialo.
    "No... niečo po polnoci som išla s Terrencom pozrieť Camillu. Veď vieš, že sme spolu so Sashou šli do mesta a vrátili sa až neskôr, tuším až potom ako sa Camilla odpojila. Hovorila, že je už unavená a že pôjde spať. Zobrala som Terranca a šli sme sa pozrieť do ich autobusu, chceli sme jej to vyhovoriť ale ona už že naozaj spala. Tak sme išli ešte k nám a Terrence si zobral tú starú parochňu čo vyzerá ako LPove vlasy, ktorú vtedy Sutan tak strašne hľadal. A keď sme sa vracali späť tak sme vás pred klubom... no ako tak, sme vás uvideli."
    "A?" opýtal sa Adam rezignovane, pripravujúc sa na to, že ho Brook dorazí.
    "No... vlastne nič zlé, len ste sa bozkávali." povedala Brook zamyslene, keď si zdvihla šálku k perám.
    "Oh skutočne?" vytiahol Adam obočie.
    "No... v skutočnosti..." Brooke sa slabo zamračila a popíjala si z kávy, zatiaľ čo Adam sa takmer hmýril od nedočkavosti.
    Musí si tú kávu tak labužnícky vychutnávať práve teraz?
    "...v skutočnosti vlastne neviem či sa to dá nazvať bozkávaním-" uchechtla si Brooke, hrnček ešte stále opretý o ústa "- keďže som, myslím, ešte nikdy nikoho takto sa bozkávať nevidela," dokončila vetu a následne sa s chuťou zasmiala nad výrazom, ktorý sa objavil na Adamovej tvári
    "Ale-" zastavila sa odrazu a trochu sa zachmúrila, Adam na ňu s obavami pozrel, "on o tom vie, však?" ozvala s nakoniec.
    "Čo chceš povedať, či to vie?" vybuchol Adam hlasným šeptom, iba trošičku, nechcel tu nikoho zobudiť. "Ako by o tom nemohol vedieť? Veď si hovorila, že by to nemohlo byť nedobro-" Adam sa stratil v potenciálnych scenároch, podľa ktorých mohla včerajšia noc vyzerať a v panike, ktorá ho zachvátila, takže akosi stratil slová.
    "Len viem, že mu to v takéto rána pomalšie zapína," pokrčila Brooke ramenami a Adam sa trochu upokojil. "Chcem tým povedať: si si istý, že sa to stalo?"
    Adam sa na ňu prekvapene otočil, takúto otázku nečakal a za iných okolností by ju pokladal za žart, no Brooke sa tvárila vážne.
    "Nie, vlastne nie. Bežne sa zobúdzam vedľa jedného z vás nahý, dobitý a prísahám
    "Ja... ja neviem," oprel si Adam tvár do dlane. "To z toho šialeného pitia. Jediné čo si pamätám, že sme tam prišli, že sa ma niekto snažil naučiť niečo po nemecky, nadávky alebo čo a
potom... Pamätám sa na tú parochňu ale skôr sa mi spája s Neilom ako so Sutanom... je všetko nejaké hmlisté... A odrazu som sa vedľa neho zobudil."
    "Oh," zopakovala Brooke. "S tým Neilom si sa trafil. Budeme ho vydierať fotkami." Zasmiala sa krátko a položila hrnček na stolček. "Ani on si to nepamätá?"
    "Nie, vôbec nič."
    "Hmmm," Povedala na to iba a nazrela znovu von oknom. "Oh, už sme asi na tej benzínke. Idem sa popýtať ostatných, či niekto nie je hore a či nejdú jesť," povedala Brooke a postavila sa.
    Adam na ňu zúfalo uprel oči.
    "Neboj sa, vyrieši sa to," usmiala sa na neho a rukou mu pohladila líce.
    Adam vydal nesúhlasný, bručivý zvuk a Brooke sa zasmiala. Ešte raz si odpila z kávy a potom sa vrátila do zadnej časti autobusa, míňajúc Tommyho so slabým úsmevom na tvári.
Aj Adam sa postavil, plánoval ísť do svojej izby a prezliecť sa do niečoho poriadnejšieho. Aj on prešiel okolo Tommyho, no na rozdiel od Brooke musel okolo gauča svoje tempo trochu spomaliť. Tommy sa niekedy behom jeho rozhovoru s Brooke otočil na bok, tvár otočil k stene a prikrývka mu tak odhaľovala nahý chrbát.
    "Provokatér," zamrmlal Adam a zavrel sa do izby.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 kisss kisss | Web | 23. ledna 2011 v 0:12 | Reagovat

Tommy a provokatér? Možná na tom něco bude :D ;) Napřed jsem si myslela, že Brook bude taková, kvůli tomu, že má strach aby Tommy Adamovi neublížil, ale co jsem to dočetla, tak jsem od toho plánu upustila. A docela si vystihla můj pohled na Brook, sice si ji představuji trošku dospělejší, ale jinak .... to sedí. Stejně tak mi sedí i Sasha. A víš na co jsem přišla? Že mi Adam připomíná puberťačku :D Tím svým chováním k Tommymu. Jak ho vidí a tak a ty jeho myšlenky a důvody. A ještě něco jsem chtěla, ale to už jsem zapoměla - počkej, zamyslím se. Sakra, já si asi nevzpomenu :/ Jáj, už vím :D Dobře já! ;) Chtěla jsem říct, že jsem zvědavá, jaký bude Tommy. Až bude střízliví a tak :) vím, jaký je opilí - rozkošnej a chutnej. Proto se neuvěřitelně těším na to, až bude v pohodě :)    
Bylo by fajne, kdyby se ti povedlo sem hodit ještě dneska jednu kapitolu :P :)

2 iralakia iralakia | Web | 23. ledna 2011 v 0:58 | Reagovat

[1]: hmmm.. takto... Adamov  charakter mam v hlave už dlhšie a... áno, na jednej strane je čo sa týka Tommmyho strašný puberták a ver tomu, že ho to jeho samého hnevá :D nemá velmi rád, ked sa deje niečo, čo nie je pod jeho kontrolou a už duplom nie je rád, ked niečomu nerozumie alebo niečo nevie odpozorovat... a Tommy je pre neho tak trochu nečitatelný :D
Som rada, že som sa niekomu s mojimi charaktermi trafila :)

3 Macina Macina | 26. ledna 2011 v 3:21 | Reagovat

Strašně se mi zalíbil tvuj styl psaní..fakt skvělej. Jinak, co je tady na chování Brooke divny ? Mě přišlo celkem normální :D no letím na další, musím to dohnat (A)

4 Dadushka Dadushka | Web | 26. ledna 2011 v 8:16 | Reagovat

[3]: No... Myslím, že ak by o tom, že sa to na nich chystá nevedela, tak by zareagovala inak... A ďakujem, takýmto štýlom písať je pre mňa najprirodzenejšie :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama