Ôsmy pohľad

31. ledna 2011 v 16:51 | Dadushka |  So why don't we...?
    Taaaaak, konečne ďalšia časť.
   
    A áno, nepísalo sa mi najlepšie, vzhľadom na stuáciu, ktorá nastala, teda Adam a Sauli. ALE, prekonala som sa a pokračujem ďalej :)

   Tiež môžete byť trochu znepokojený netradičným časom, kedy túto novú časť pridávam, no nenechate sa zmiasť, je to len tým, že dnes mám pol ročné prázdniny

  Enjoy ;)


       
    Adama znovu naplo. Odmietavo pokrútil hlavou, oznamujúc tak žalúdku, že už stráca trpezlivosť a má toho už skutočne dosť. Žalúdok na to však vyslovene kašľal.
     Ak by to Adam dokázal, tak by z hrdla vydal odmietavý zvuk, no cítil, ako keby mu to hrdlo ani nepatrilo. Žalúdočná kyselina mu ho celé vypálila. Cítil tú žeravú cestu, ako mu začína medzi rebrami v žalúdku a pokračuje cez pažerák a hltan až nahor.
     "Jéminačku, už zase?" bolo niekde počuť Neilov hlas, no Adamovi to bolo jedno, mal úplne iné problémy.
     Keď to prestalo, tak sa Adam zdrvene od záchodovej misy odsunul a sadol si vedľa. Kabínka nebola veľmi veľká, ohraničená šedými stenami nejasného materiálu, ktoré končili tridsať centimetrov nad zemou. Adam sa o túto jednu stenu vyčerpane oprel
a vystrel nohy pred seba tak, že cez medzeru medzi zemou a stenovým panelom mu chodidlá siahali až do ďalšej kabínky. Dýchal sťažka, cítil, ako mu po tvári steká studený pot, zatiaľ čo celé ústa aj hrdlo mal ako v ohni.
     Vyvrátil hlavu dohora a oprel si ju o tú stenu, pevne zavrel oči a dlaň pritisol k spotenému čelu, prudko a nepravidelne dýchajúc.
     Zacítil pohyb pred sebou a potom začul splachovanie záchoda. Domyslel si, že to bol Neil. Asi aby sa Adam na ten neexistujúci obsah svojho žalúdka nemusel pozerať, keď to príde znovu.
     Adam si ani nepamätal, kedy sa naposledy cítil takto mizerne. Snažil sa jesť čo najzdravšie ako dokázal, dával si pozor, aby sa do takéhoto stavu nedostal, teda, kto by sa chcel do takého stavu preboha dostať? Žalúdočné kyseliny, cigarety, veľmi vychladené nápoje a často aj alkohol, mu ničili hlas a on sa ich stránil ako čert kríža.                                                                                          
     Zronene si pomyslel, či je to skutočne trest za tú zmrzlinu, pretože on si už plánoval ďalší deň zabehať, teda zbaviť sa všetkých dôkazov o prítomnosti vyšľahanej smotany vo svojom tele.
    Nie je to fér. Môžem sa roztrhnúť ale aj tak budem na osemdesiatich percentách fotiek vyzerať, ako keby som mal tri brady.
     Nešťastne sa nad tým zamračil, zatiaľ čo sa pokúšal krotiť svoju tráviacu sústavu.
     Mohla to byť buď zmrzlina, alebo ešte
dozvuk zo včerajška. A aj keď by Adam bol najradšej hlasoval za to druhé, sám cítil, že to tak nie je.
     Nie, to, prečo vracal hneď ráno ešte v autobuse nebol dozvuk z alkoholu, toto bolo niečo iné. Mal pocit, ako keby mu niekto do žalúdka nejakým spôsobom dostal živého hada, ktorý mu tam teraz veselo pobehoval a dráždil každý kútik jeho zúboženej žalúdočnej steny, raz začas si vyšiel do pažeráku a potom sa skĺzol po rozdráždenej žlči zase dole a naďalej sa hral na naháňačku so svojím imaginárnym kamarátom.
    Áno, znie to nechutne, lebo to, dočerta, nechutné aj bolo.
    Podarilo sa mu z úst dostať ston, ktorý ho takmer stál ďalšie skláňanie sa nad misou.
    Okrem toho mu tu bola pekelná zima, keďže urobil takú hlúposť a pri jedle si vyzliekol kabát a aj si dal dole čiapku. Tu bolo o niekoľko stupňov nižšie a napriek tomu, že Neil bol pravdepodobne úplne v pohode, Adam sa takmer triasol.
     Adam dlho nemenil polohu, bál sa čo i len pohnúť nejakou časťou tela, keďže mal pocit, že ak by sa pohol, tak by zase všetko vyvrátil. Nebol to ale závrat, ktorý by súvisel s tým, že sa mu točila hlava, nie, za to všetko bol zodpovedný jeho tráviaci trakt a ten sviniarsky had v ňom.
     "Ehm, Adam, nechcem aby to znelo, že mám lepšie veci na práci, ako stáť tu pri tebe a pozerať sa, ako hádžeš tyčku, ale čo keby-"
     Z Adamovho hrdla sa znovu vydal hlboký, ubolený ston.
     "Neil," dostal zo seba Adam chrapľavo, cítil kyselinu okolo hlasiviek a na chvíľu sa ho zmocnil strach, ako to večer dopadne, "Ak budeš mať takéto sprosté poznámky tak môžeš hneď vypadnúť," vydýchol.
     Nechcel znieť hnusne, to naozaj nie, ale mal pocit, že z neho vyprchala všetka možná energia. Druhá vec bola, že na Neilove poznámky práve nemal náladu, či ani silu ich nejako odignorovať či brať s odstupom a tak jeho stav ešte zhoršovali.
     "To bohužiaľ nejde. Za päť minút odchádzame a hoci to nerád priznávam, ešte stále si v tomto cirkuse ústredná postava a bez toho ako veľmi by som to v tejto chvíli chcel, nemôžeme ťa tu len tak nechať."
     Adam opatrne pootvoril oči a trochu pobavene a veľmi, veľmi jemne otočil hlavu Neilovým smerom. Videl, ako sa jeho brat opiera s prekríženými rukami na prsiach o pult s umývadlami a v tvári má celkom neutrálny, dokonca až prívetivý výraz.
     "Bože Neil. Kam na to chodíš?" dovolil si Adam niečo ako vyčerpaný smiech a znovu zavrel oči.
     "Ja ti ani neviem, prichádza to samo..."
     Adam sa mierne usmial. Napriek tomu, aký dokázal byť Neil často protivný si Adam bez neho nevedel svoj život predstaviť. Obzvlášť teraz keď mu tak veľmi pomáhal v príprave na každý jeden koncert a tak trochu ho držal pri zemi. Bolo totiž veľmi jednoduché, nechať sa unášať nadšením davu pred sebou a slávou.
     "Hej-hej-hej-hej! Toto sú mužské záchody...!"
     "Preboha Neil, buď ticho," začul Adam Brookyn, trochu zbitý, hlas.
     Znovu lenivo otvoril oči a otočil hlavu tým smerom.
     Brooke priletela k nemu do kabínky a čupla si vedľa neho.
     "Zlatíčko, ako sa cítiš?" šepla mu potichu, keď mu odhrnula spotené vlasy z čela a znepokojeným pohľadom mu mapovala tvár.
     Adam sa v duchu zasmial, odrazu sa cítil ako päťročný pri vlastnej mame ale nenamietal, vôbec sa nebránil a nechal Brooke, nech mu toaletným papierom utiera spotené spánky.
     "Bolo mi aj lepšie," zabručal miesto toho hlasom, ktorý mu bol cudzí.
     Slabo uvidel, ako sa Brooke rozšírili oči a popravde, aj Adam sa svojho hlasu trochu zľakol. O menej než dvanásť hodín mal vystupovať a teraz bol ledva schopný rozprávať.
     "Je to v poriadku Adam, neponáhľame sa. Ak ti nie je dobre, tak tu zostaneme dlhšie."
Adamovi v hlave zazneli protesty voči fráze "nie je dobre", keďže sa mu zdalo, že si Brooke dostatočne neuvedomuje vážnosť situácie.
     Na chvíľu sa mu zdalo že je takmer nemožné, aby sa toto všetko dialo v rovnaký deň. Nie, zobudenie sa vedľa Tommyho a vypovedanie funkčnosti žalúdka sa malo definitívne rozdeliť na dva dni.
    "Neil, nezoženieš nejaký pohár vody alebo také niečo? Studené. " počul Brookyn hlas a nechal oči stále zavreté. Začul Neilove mrmlanie a potom ho nebolo.
   Adam do tretice otvoril oči a pozrel na Brooke. Rozmýšľal, či chcela Neila dostať preč a ďalej sa s ním rozprávať o niečom, čo bolo len medzi nimi. Odrazu od nej potreboval počuť, ako mu dohovára, aby sa porozprával s Tommym ale, čuduj sa svete, nič takého sa nedialo.
Miesto toho pri ňom ticho čupela a Adam si trochu s obavami uvedomil, že vedľa seba sedia ako dvaja cudzinci.
     "Brooke, si v poriadku?" opýtal sa jej to asi ten posledný človek, čo by mal mať v tej chvíli také otázky.
     "Čože?" strhla sa Brooke zo zamyslenia a zaostrila na Adama "Nie, ni- teda áno, som v poriadku," začala loviť po vreckách bundy, ktorú mala na sebe. "Ach, budeme sa musieť pozrieť do lekárničky v autobuse, ja u seba nemám žiadnu tabletku ani nič," mračila sa trochu.
    Adam nevedel, ako sa má dostať do autobusu. Miesto toho mal pocit, že tú zmrzlinu ani nebude musieť vybehávať. Všetka už z jeho tela bola preč.
     "Brooke, je toto znamenie, že už v živote nebudem môcť jesť zmrzlinu?" otočil sa Adam so skutočnými obavami na Brooke.
     Tá sa zasmiala a s úsmevavým "Ale neblázni," si sadla do pohodlnejšieho, tureckého sedu.
     Adam sa od nej skormútene odvrátil a krátko na to začul kroky a podivný šplechotavý zvuk - do záchodov sa prirútil Neil.
     "-a tak som si povedal, že toto ti padne lepšie," pokračoval nezačatý rozhovor len tak mimochodom a na Adamove ohromenie došiel s jeho kabátom preveseným cez lakeť, s pohárom čistej vody v jednej ruke a fľašou Coca-Coli v druhej, ktorou divoko triasol.
    Adamovi bola Neilova Coca-Cola ukradnutá, rovnako ako ignoroval tú vodu, ktorá na neho čakala. Oči sa mu rozšírili pri pohľade na svoj kabát.
     "Bože Neil, ja ťa milu-"
      "Hej, hej, premysli si, čo povieš, jedného dňa to budem môcť použiť proti tebe," zastavil ho Neil s úškrnom, keď kabát podával Brooke a Adam sa opatrne zasmial.
     Brooke kabát Adamovi prehodila cez ramená a podala mu k ústam ten pohár vody. Adama síce striaslo len čo cítil to sklo na perách, no predsa len zobral do úst trochu z tej chladnej tekutiny a rýchlo si vypláchol ústa. Všetku nechuť po kyseline chlorovodíkov vypľul späť do záchoda. Takto pokračoval dokým nepoužil všetku vodu, potom sa znovu, opatrne, aby sa mu kabát nezošuchol z ramien, oprel o kabínkovú stenu a zronene zastonal. Vodou si aspoň ako tak vyrovnal pH v ústach, pažerák aj žalúdok však ostávali žeravé.
      Adam začul, ako Neil prestal Coca-coulou triasť a krátky pohľad na neho mu ukázal, že ju opatrne otvoril. Tmavej tekutiny v nej bolo asi do polovice, no aj tak oxid uhličitý na jej povrchu vytvoril vysokú penu. Potom uvidel, ako pollitrovku podal Brooke. Adam pochopil.
Tá Coca-Cola nebola Neilova.
    "Nie, to do mňa nedostanete," zachrapotal Adam odmietavo.
    "Ale nerob Adam, pi!" zavelil Neil.
    Adam sa na ponúkanú Coca-colovú fľašu zamračil.
    "Nemohol si mi doniesť radšej nejaký bylinkový čaj?" zaškrípali Adamove hlasivky "Sakra... umrznem tu."
    "Horúci bylinkový čaj?" zopakovala Brooke a nad Adamom pokrútila hlavou "Áno, to je skutočne balzam za žalúdok, ktorý práve zvracal."
    A hoci Coca-Colu odmietal dať do úst za akýchkoľvek okolností, teraz sa premohol, núkanú fľašu si zobral a pomaly si odpil jeden glg. Zacítil sladkú, chemickú chuť, cítil každú jednu kvapku, ako sa mu kĺže dole do tela a ako ten had vo vnútri voči nej protestuje. Na chvíľu mal pocit, že sa znovu vyvracia, no nestalo sa tak.
   "Ehm, ostatní už šli do autobusu," ozval sa Neil.
   "Veď dobre, nikam sa neponáhľame. Bez Adama aj tak nič nebude," začul Adam, ako Neilovi Brooke odvetila.
  Adama znovu chytila panika, ako to večer zvládne. Bol totiž zvyknutý zo seba vždy dostať maximum, veď preboha, za jeho vystúpenia ľudia platili, no práve v tej chvíli si ničím nebol istý. Aj keď musel uznať, že po tej Coca-Cole mu bolo trošku lepšie.  
    "Kedy
sa má Adam stretnúť s fanúšikmi?"
    "O pol šiestej. Má ich byť asi tridsať."
    Adam so zavretými očami jedným uchom počúval ich rozhovor a stále zhlboka dýchal. Znovu zacítil plastové hrdlo od fľaše na perách a znovu si, trochu odmietavo, odpil.
    "Tak uvidíme, ako sa budeš cítiť, dobre Adam?" začul Brookyn hlas.
    "Ale nie, určite sa s nimi stretnem," pokrútil Adam vyčerpane hlavou a žalúdok mu nadskočil, "To im nemôžem urobiť."
    Stretávanie s fanúšikmi mal vcelku rád, no nevedel ako ho bude zvládať v takomto stave, ale keď si spomenul na tie rozžiarené tváre, tak si nemohol pomôcť, nemohol by to zrušiť.
   "A keď ich tam ovraciaš, tak im to pomôže?" namietol Neil a síce ho Adam nevidel, no aj tak si mohol domyslieť, že sa na neho pozerá s vytiahnutým obočím. "Akurát by si to oblečenie poctené tvojou trblietkovou tyčkou zarámovali, poprípadne popredávali na E-bayi a-"
    "Neil! Fuj!" zahriakla ho Brooke zhrozene a Adam začul zvuk, podobný dopadu ruky na textil. Domyslel si, že ho asi buchla.
    Adam nevedel, či sa má nad svojím bratom smiať či ostať podobne znechutený, ako Brooke. Spomínal, čo v takýchto chvíľach zvykol robiť, či naozaj piť Coca-Colu bolo to najlepšie riešenie.
    "Bože, cítim sa, ako keby som mal znovu dvadsať a boli sme na turné s muzikálom." pozrel na Brooke a keď to vyslovil, tak sa cítil strašne starý, "Takto som väčšinou končil po-"  
    Odmlčal sa a trochu šokovane vyvalil na Brooke oči, potom strihol pohľadom na Neila, ktorý mal na tvári vrásky a Adam by povedal, že sa tvári trochu, ako keby na túto chvíľu čakal dlhšie a obával sa, čo nastane. To Adama rozrušilo ešte viac.
    "Ja som si niečo dal?" opýtal sa a zrakom kmital medzi nimi dvoma. A čo bolo veľmi prekvapivé, tvárili sa previnilo.
    Brooke aj Neil uhli pohľadom, Neil však slabo prikývol.
    "Bože..." zamrmlal Adam slabo a zavrel oči "Nabudúce mi to nedovoľte, prosím."
    Oči mal zavreté, preto nevidel, aký nemý rozhovor sa medzi Brooke a Neil odohral. Brooke ústami naznačila "Ty o tom vieš?" a Neil zadumane prikývol.
   "Dobre, myslím, že už môžeme ísť," povedal nakoniec Adam a začal sa stavať na nohy.
   "Adam, preboha, sadaj," stiahla ho na späť na zem Brooke.
    Adam nesúhlasne zabručal, ale to zrejme prebudilo popáleného hada vo vnútri, ktorý mu odrazu vyskočil až do hrdla.
    Adam si okamžite pritisol ruku k ústam a akokoľvek nechutne to znelo, snažil sa všetko udržať vo vnútri. Už nie, už skutočne nechcel.
    A prešlo to. Vďaka bohu to prešlo.
    "Pi," dostalo sa mu od Brooke.
    A tak si Adam znovu odpil.
    Potom znovu pevne zavrel oči a nevnímal rozhovor, ktorý medzi Brooke a Neilom prebehal. Zaznamenal ale, ž téma sa krútla okolo hotela.
    Adam musel oceniť Neilov nápad, na dnešný večer ostať v hoteli, aj keď odísť mali hneď zajtra. Dalo sa tak trochu očakávať, že po žúrke sa im pevná posteľ a kúpeľňa zíde.
     "Ideme?" opýtal sa Adam a tentoraz pozrel na Neila. Ten prikývol a nedbajúc na Brookyne protesty, pomaly vstal.
     Spoločne vyšli zo záchodov do jedálne, kde už, tak ako Neil spomínal, nikto z ich skupinky nebol.
     Vyšli von a Adama znovu striasla zima, cítil ako na neho padá studený dážď a napriek tomu to bolo vcelku príjemné. Ešte raz si odpil z Coca-Coly, vďačný, že mu pomohla, ja keď vedel, že po tomto ju už nikdy pri inej príležitosti piť nebude. A skutočne chcel ten kúsok k autobusu prebehnúť, no s takým nadskakovaním jeho žalúdok značne nesúhlasil, preto ten úsek prešli iba rýchlim krokom.
     Neil sa od nich odpojil a Adam s Brooke spoločne nastúpili do autobusu, dvere sa s tichým vzdychom za nimi zavreli.
     Adam ťarbavo prechádzal po vútru autobusu a ledva počul, ako za ním Brooke niečo hovorí. Slabo sa usmial na Sashu a Taylora, ktorí sa na neho s obavami pozerali a ďalej pokračoval do svojej "izby".
     "Ľahneš si, dobre? Keď dôjdeme do hotela, tak ťa zobudíme," hladkala ho Brooke po chrbte.
     "Fajn, fajn," prikývol Adam a dopil zvyšok Coca-Coly.
     Prešli okolo gauču, kde ešte stále spokojne spal Tommy. Takmer nezmenil polohu, stále sa usmieval, kútiky úst mal trochu zašpinené od kečupu a Adam mu na chvíľu závidel. Závidel, že Tommy práve nič nevidí, nič necíti, je vo svojom svete.
   "Skutočne by s sa potom mal s ním porozprávať." začul Brookyn šepot za sebou a sťažka si vzdychol.
   Ten deň mal byť zrejme ešte dlhší, než očakával.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 kisss kisss | Web | 31. ledna 2011 v 17:26 | Reagovat

Aaaaaaah! Začínám mít Brook čím dál víc ráda! :) A to s tou zmrzlinou, to bylo rozkošny, jak se jí na ni zeptal. Málem jsem se nad tímto dílem roztekla, a to i přesto, že Adamovi bylo špatně.... Aano, bylo mi ho líto :) Já bych jim přála aby byli na Adamově místě, když to zavinili! Ah, sakra! :)

2 Macina Macina | Web | 3. února 2011 v 3:36 | Reagovat

Do pr.!!!!Už to píšu podruhé ten komentář!Fuck!
Neil to rozbíjí! :D Mám ho moc ráda a doufám, že bude pohled i z jeho strany, je tady úplně boží! :) Jinak, Tommy se toho nebojí...prochrápe půlku story :D K tomu, že by měl Adam běhat...jenom to ne, je hubenej dost..ale smála jsem se té představě :D
Btw. ještě že jsi neslyšela moje kydy a protesty u některých pasáží....třebas když Adama nechali přitom, že je to vlastně jeho vina a chyba, že je mu zle ptz si něco dal. Chudáček, on za to vůbec nemůže!!! Damn. No těším se jak se to vyvrbí, jestli někoho z fanoušků dobleje... nechtěla bych to být já. Jasně je to Adam, ale kdyby se to stalo, tak bych se doblila tky :D :)

3 Dadushka Dadushka | 3. února 2011 v 20:28 | Reagovat

[1]: No jo, chudák Brooke, veľmi jej nezávidim, bude mať strašné výčitky svedomia :/ A popravde... komu by Adama ľúto nebolo? :D

[2]: Ja som mala k Neilovy skôr neutrálny vzťah ale potom, čo som ho do tohto zapojila sa mi nenormálne zapáčil :D Skúsim zopár pohľadov z jeho strany, upozorňujem ale, že budú asi plné sarkazmu! :D
Ber to aspoň tak, že berie zodpovednosť za svoje chyby, aj keď chúďa nevie, že to boli chybi druhých :/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama