Ďalšie ÁNO!

28. ledna 2011 v 23:37 | Dadushka |  My Diary
    
     A prečo? Muhahahaha!!


     Potom, čo som včera prežila zvyšok vyučovania, som sadla na vlak
a odviezla sa do Bratislavy. Potom sadla na električku a došla do obchodného centra s názvom Polus City Center, kde som mala počkať na otca, aby sme mohli spoločne čakať na mamu, aby sme úplne všetci čakali do
siedmej na to predstavenie.
     Bola som tam ale už o tretej a otec mal prísť až okolo štvrtej, takže som sa iba tak ponevierala po okolí. A samozrejme, že som nakukla aj do Phanta Rei. A tak som si prechádzala všetky možné knižky, až som sa dostala k Cd-čka. A čuduj sa svete, dostala som znovu potrebu tie regály kvôli Adamovi prehľadať.

     A ostala som znovu tak trochu zúfalá a sklamaná. V kútiku duše som totižto dúfala, že...

     A potom som zdvihla hlavu a uvidela ho tam. Vystaveného. Žalúdok sa mi doslova zatriasol.
     
     Dobre, mala som v peňaženke asi 10 eur, no otec mi mal prísť asi za hodinu. Takže som ho s obavami, že mi ho tam niekto za tú hodinu odkúpi, strčila medzi Leonu Lewis a pakovala sa preč, aby som nevzbudila podozrenie.
     Samozrejme, že som najskôr v euforickom opojení zavolala jednej kamarátke, ktorá ho zdieľala spolu so mnou. Potom som napísala SMSku svojej spriaznenej duši (a beta readerke, ktorej môžete byť vďačný, že máte novú kapitolu každý druhý deň) (a SMSku preto, bo bohatstvo, ak ona niekedy v živote nemala obsadené...), ktorá mi najskôr úplne nechápavo odpísala, na čo to chcem kupovať, keď som si ho už predávno stiahla. Na čo som jej
odpísala vzrušenú SMSku o tom, ako chcem podporovať jeho odbyt na Slovensku a ak si niekto zaslúži za to, čo robí peniaze, tak je to Adam a blá blá blá.... na to ona mi odpísala "Ako sa na mobile robí taký smajlík, čo prevracia oči??"

     No nemilujte ju :D

     Tá hodina, čo som na svojho otecka a jeho 12 eur čakala, bola asi najdlhšia v mojom živote a ako sa dalo predpokladať,
meškal.
Keď konečne došiel, tak sme sa najskôr navečerali (teda ja som jedla, on drží diétu a u neho sa diéty prejavujú tak, že vôbec neje) a ja som sa mu pochválila svojou dvojkou s angličtiny a že už som si aj vybrala darček. Ďalšia mučivá hodina, dokým som dojedla a on dočítal dvoje noviny a dopil kávu, no zvládla som to. Konečne sme sa doteperili do Phanta Rei a ja som mala čo robiť, aby som neposkakovala naokolo.
     Nastal však veľmi vtipný okamžik, kedy môj otec to CD skúmal a úprimne povedané, neviem vám ten jeho výraz tváre opísať, to by ste ho museli vidieť/poznať. On ma taký svoj pohľad, ktorý vyzerá síce neutrálne, ale v skutočnosti hlása "To myslíš vážne?" a zároveň "No keď myslíš."
     Ešte upozornil na malé číslo 18 vedľa skladby Can´t Let You Go a opýtal sa, či to nie je mládeži neprístupné. To je celý môj otecko, vždy hľadá takéto hovadiny s ktorých by si robil srandu :D Tak to CD zobral a prísahám bohu, ešte sme sa pol hodinu ponevierali po tej Phanta Rei, dokým sme zaplatili.
     A zaplatili sme.

     A mám ho.

     To by bolo k tomu asi všetko, moje radostné výkriky a začudované pohľady môjho otca nebudem ďalej opisovať.
     Okrem iného, musím povedať, že milujem nakupovanie s mojím otcom. Šli sme ešte do elektra, kde mi kúpil vážne úžasné sluchátka a konečne poriadny USB kľúč, ktorý dúfajme už nebudem strácať. Je to vážne radosť nakupovať s mojim otcom. Neberte to zle, neni som nijako materialistická, v skutočnosti asi nepoznám šetrnejšieho človeka ako seba, no keď si raz chcem niečo kúpiť, poprípadne mi niekto niečo chce kúpiť a ja by som tú vec naozaj chcela, tak pre mňa cena nehrá rolu. A potom, môj otecko je úplným protikladom k "Plno řečí ale skutek utek.". On nám inak svoju lásku k rodine ako činmi a nakupovaním vecí ani nevie prejaviť. Ale hádam každý má nejakú svoju cestu.
     Ten večer sme ešte boli na muzikálovom predstavení Báthoryčka. Určite som rada, že som sa dala od rodičov ukecať (nie len preto, že inak by som do toho Polusu s otcom vôbec nešla), ale aj preto, že som konečne videla zopár tvárí dablérov :D Ale nie, bolo to v skutku veľmi epické, plné dramatickej hudby a skutočne dobrého spevu, až na to, že niekedy mi ten zvuk až trhal uši. Oceňujem ale, že za tým bolo vidieť veľa práce. Čo neoceňujem bolo občasné použitie disco-techno odrody hudby. To sa mi tam naozaj nehodila.
     V každom prípade, týchto divadelných ľudí veľmi obdivu. A musím sa priznať, spomenula som si aj na Adama.
     Nuž, taký nejaký objektívnejší pohľad na celý album pošlem niekedy v nasledujúcich dňoch, lebo... proste musím ho poslať :D ...
      A ďalšia časť SWDW bude pravdepodobne zajtra :)

Bye, bye


     
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Natsumi Natsumi | E-mail | Web | 17. března 2011 v 15:01 | Reagovat

ako vždy skvelo napísaný článok, dobre som sa nasmiala keď si napísala, že si to cd strčila medzi Leonu Lewis xDDD dobrý nápad :D
waaa aj ja by som chcela ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama