04....(Deeper and Deeper)

14. srpna 2012 v 21:09 | Dadushka |  Deeper and Deeper
Tak som to zvládla dneska dokončiť!
A som zvedavá, čo mi na to poviete. Totižto, ako sa mi to stáva, postavi mi ľahko ožili, trošku mi zmarii plány a trošku mi to zkomplikovali. Na druhej strane mi to tak v skutočnosti dosť zľahčili, aspoň to nevymýšľam, len ich tak s radosťou sledujem :-P

Inak bola táto časť dosť prepiovaná, dokým to prišlo do hore spomenutého štádia, kedy sa na to postavy už nemohli pozerať a vzali veci do vlastných rúk.

Nuž a mimochodom, momentálne si asi dám Deeper a Deeper ako prioritku. Mám totiž taký pocit, že na SWDW musím ešte trošku dozrieť a dať si veci do poriadku, aby som chytila stratenú niť ^^

 

03....(Deeper and Deeper)

14. srpna 2012 v 13:18 | Dadushka |  Deeper and Deeper
Nuže!
Extasy mala narodeniny! To mi pripomenulo situáciu z minulého roka a že by sa teda patrilo, aby sa tu obbjavilo pokračovanie Deeper and Deeper. Som síce taký neskorši gratulant, ale tak jak sa hovorí, radšej neskoro ako nikdy :-D

Myslím ale, že by bolo treba zvýšiť intenzitu môjho písania, keďže týmto tempom to dokončím tak za desať rokov, všakže :-D

Čiže ešte raz, všetko najlepšie Extasy!

Čo čert nechcel..!

13. srpna 2012 v 12:28 | Dadushka |  My Diary
Nikdy netreba podceňovať silu osudu!
Deduško na obláčiku zrejme chcel, aby som ostala doma, učila sa slovenčinu, čítala Krsného Otca (mimochodom, nadšeným čiateľom vrelo odporúčam (aj keď to nie je slash ;D (hoci... so štipkou fantázie...))), a v nepodstatnom rade, písala! Tak priateľia, máme to oficiálne, osud si želá, aby som písala.

Inými slovami, zo stanovačky mám jedno veľké nič.

 


A tak som teda znovu tu!

11. srpna 2012 v 1:56 | Dadushka |  About Blog
Moji drahí blogoví priateľia!
Po takmer roku oficiálnej neaktivity sa vraciam do blogového sveta!

Len toľko..

9. listopadu 2011 v 5:49 | Dadushka |  My Diary
...že žijem.
Ale chýba mi to.

Neviem koľko kto viete, nuž ale pár dní dozadu Lambert vystupoval na EMA s Queenami. Dnes poobede som čírou náhodou mala čas a skočila som na zopár blogov, stretla som sa s Extasyiným článkom a našene sa vrhla do komentovania!
A...
Uvedomila som si, ako mi blog chýba.
Tým nemyslím len Adommy (ale dočerta, veľká časť toho je Adommy!) ale aj miesto... kde sa môžem vypísať, kde sa môžem podeliť o moje dojmy. V skutočnosti to miesto mám (však tam práve píšem, všakže) , čo však nemám... je....
Teda, nedá sa povedať, že nemám čas, lebo ten sa predsa len sem-tam nájde. Ide skôr o to, že...
Cca tri mesiace dozadu keď som ešte bola obzvateľ európskeho kontinentu som tak trochu žila v dvoch svetoch: v Bratislave a tu, na blogu.

Avšak tým, že som teraz tu mi pribudol jeden nový svet. A tri svety naraz (1.San Diego/Amerika, 2.Slovensko/Európa, 3.Blog), to je už... príliš. Obzvlášť keď mi ten prvý dáva dosť zabrať. Zároveň sa snažím čo najviac odpútať od toho druhého, pretože... tak je ľahšie vysporiadať sa s tým, čo sa deje TU.
Nie je to totiž vôbec jednoduché. Nie je jednoduché nájsť si priateľov v škole, kde sú decká na úplne inej úrovni (či už mentálnym vekom či intelektom), kde vás berú ako atrakciu na jeden rok. Teda, nemám nič proti tomu byť atrakciou ale problém je v tom, že môj život tu na tých milých ľuďoch, čo sa so mnou v škole rozprávajú vyslovene záleží... čo si oni pravdaže neuvedomujú.

Nie je jednoduché vychádzať so skupinou cudzích ľudí, ktorá vám majú byť rodina, obzvlášť keď máte hosťovskú rodinu, ako mám ja. Toto tu asi ani nebudem rozoberať, poviem len toľko, že hosťovskú rodinu idem meniť.
Do všetkého toho, čo riešim tu (hľadám si vysokú školu, rozhodujem sa o vysokej škole, snažím sa tu mať čo najlepší zážitok, učím sa angličtinu, chodím do školy, bojujem s kilami, bojujem s hľúpimi američanmi, bojujem s apokalyptickými podmienkami v byte v ktorom bývam, bojujem s tým najdebilnejším počasím, aké si len môžete predstaviť) ešte musím uisťovať mojích rodičov, že sa mám dobre. Nie, nie je to lož, mám sa totiž naozaj dobre. Problémy ktoré mám si riešim sama alebo s niekým, kto je tu. Nechcem aby sa moja rodina musela zaťažovať tým, čo sa mi tu deje, pretože predsa len, oni tu nie su.

Teda takto: nechcem aby ste si mysleli, že tu zažívam peklo, to teda určite nie. V skutočnosti si naozaj užívam (až teda na to počasie, ktoré si hádam zaslúži vlastný článok) ameriku ako sa patrí a je mi naozaj naozaj dobre, v škole sú zo mňa hotoví, kamarátov mám, všetko ide jak po masle. Kurnikšopa, tri dni dozadu som so slzami v očiach kráčala po chodníku slávy v Hollywoode!

Ide len o to, že či j zážitok pozitívny či negatívny, pre mňa je to tu úplne iný svet, žijem úplne iný život. Na druhej strane, môj "starý" život je ešte stále súčasťou mňa, nemôžem sa odrezať od všetkého na Slovensku (a Česku a tak podobne), lebo to jednoducho nie je fyzicky ani psychicky možné.
Na jednej strane je lepšie, keď mám od toho odstup, na tej druhej: je to ťažké a omnoho viac to bolí.
Takže okrem toho, že som myšlienkami doslova tisíc míľ vzdialená bojujem aj s tým, aby boli oba moje životy v rovnováhe a príliš sa neovlyvňovali.

A potom je tu blog.
A ak ste čítali moje predchádzajúce slová pozorne a podarilo sa mi aspoň trochu povedať to, čo som mala v pláne tak chápete, že tu nikde miesto na myšlienky na blog či poviedky nemám.
Je to ale nevýslovne frustrujúce priatelia.

Pretože písanie milujem. Hocikedy keď zaspávam tak sa mi pred očami mihajú všetky možné scénky ale... sú odtlačené všetkým čo sa v ten deň odohralo, myšlienkami čo by som mala a nemala nasledujúci deň robiť, aby bol nasledujúci deň lepší ako dnešní. Myšlienky na moju rodinu a na mojich priateľov, ktorí mi tu chýbajú už len preto, aby tu tú palmovo-kalifornsko-americkú krásu, alebo palmovo-kalifornsko-americkú hľúposť, videli. Myšlienky na všetkých ľudí, ktorých stretávam v škole a s ktorými je trochu ťažšie dostať sa do naozaj hlbšieho priateľstva a v neposlednom rade veci ktoré riešim sama so sebou a so svojím správaním.

Preto aj keď tu mám voľný čas... musím sa držať priviazaná k tomu, čo sa deje tu, pretože odletieť myšlienkami späť na európsky kontinent je omnoho ľahšie, než sa napriek všetkému hore spomenutému môže zdať.
Už len tú hodinu, ktorú som tu strávila písaním... už to ma poznačilo a bojujem s chuťou nasadnúť na lietadlo a vrátiť sa späť. Také niečo ale urobiť vôbec nechcem.
Len chcem aby ste... chápali.

Pretože mi okrem toho chýbate aj vy, ľudia čo to tu čítate a tiež tá naša povestná glamberťácko-blogová komunita. S niektorými z vás som v kontakte cez Facebook ale... nie je to to. Nie je to ono.
Hockedy sa pristihnem pri tom, že si čítam niektoré svoje poviedky alebo články a hlavou mi prechádza, aké skvelé obdobie to bolo, čo všetko sa zo mňa dostalo.
Chýba mi to. Veľmi.
Chýbate mi. Veľmi.
Pokiaľ ale chcem mať tento rok úspešný a pokiaľ nechcem každý večer pred spaním plakať do vankúša, tak sa na to... na vás... nemôžem sústreďovať. Dúfam, že to chápete.

Heavy Metal Lover III (2)

6. října 2011 v 1:49 | Dadushka |  Heavy Metal Lover
Wooohooo, druhá časť!
Podeľte sa prosím o reakcie, som celkom zvedavá ^^
Bola to teda nenormálna zábava písať priatelia, keď mi tá celá scéna napadla bola asi jedna hodina v noci a ja som sa proste musela zdvihnúť a ísť to napísať. Celú dobu som sa smiala ako šialenec. V takých chvíľach mám pocit, že som stelesnenie toho, čím sa tu mnohí oháajú, znejúce "Píšem pre zábavu!"
Mimochom som veľmi pozitívne prekvapená, že som ešte v deň uverejnenia prve časti dostala nejaké komentáre, nejako som nečakala, že to tu vôbec ešte niekto sleduje.
Kto to tu ale sleduje tak dobre robí! Hoci mám neuveriteľne (a keď hovorím neuveriteľne tak myslím neuveriteľne) nabitý rozvrh, tak si raz za čas na písanie čas nájdem. Druhá vec, CHVALABOHU! sa mi podarilo z môjho mŕtveho notebooku dostať hardisk, takže už mám všetky dáta bezpečne uložené na extérnom, spolu so všetkými rozpísanými poviedkami.
Nabudúce, čiže zas tak za mesiac, sa môžete tešiť na pokračovanie SWDW a následne Deeper and Deeper :-)


Heavy Metal Lover III (1)

2. října 2011 v 2:51 | Dadushka |  Heavy Metal Lover
Neuveriteľné, však??
Mne samej sa tomu nechce veriť...
Nič menej, HML bol jediný, ktorý smrť môjho počítača prežil a to len preto, lebo som si ho kedysi poslala na mail. Trvalo mi sakra dlho, kým som dopísala aspoň prvú časť, druhá by mala pribudnúť v budúcich pár dňoch.
Som však z III HML totálne nadšená vážení, som zveadvá, čo mi na to poviete aj keď samotná "pointa" príde skôr v druhej časti ^_^
Mimochodom, chcem aby ste vedeli, že som na písanie nezanevrela! Bohužial ale väčšina rozpísaného materiálu je ešte stále v mojom mŕtvom notebooku, zaberie pravdepodobbne ešte pár dní to z neho vydolovať.
Na pokračovaní SWDW sa aktívne pracuje, jediné čo nemám je čas na prepisovanie do počítača a počítač, do ktorého by som mohla prepisovať...

Mimochodom, oficialne povyšujem HML na kapitolovku... aj keď nemám ani poňatia, ako sa bude pokračovať

Nahlasujem, že žijem!

30. srpna 2011 v 19:13 | Dadushka |  About Blog
Ako hovrí nadpis, skutočne žijem! A je mi dobre, až na to, že som si ľahko spálila ksichtík a šúpe sa mi nos :-/
Inak je tu v San Diegu naozaj kráááásne!

Dovidenia!

25. srpna 2011 v 23:29 | Dadushka |  About Me
Tak sa to naozaj deje vážení.
Zajtra ráno sa o 6:00 zobudím, dám dohromady, s krokodýlimi slzami v očiach rozlúčim so sestrou, o 7:30 s rodičmi vyrážam, o 9:00 stretávam skupinu, okolo dvanástej sa s krokodýlimi slzami v očiach lúčim s rodičmi a pred jednou odlietavam.
Do Londýna.

V Londýne si zo dve hodinky budem splašene pobehovať a okolo tretej ich času odlietavam.
Do San Diega.


Kapitola 01

24. srpna 2011 v 19:01 | Dadushka |  Running Up That Hill
Ach, to trvalo.
Ale, upozorňovala som na to, že to je dlhodobejšia záležitoť a nie prioritná :-)
Som zvedavá, čo mi na to poviete :-)

Kam dál